Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 26, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cb/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118202003
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7118202003.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: HK-prim, spol. s r.o., Podtatranského 1, 040 01 Košice,
IČO: 36 205 541, právne zast. spoločnosťou Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., Rázusova 1,
040 01 Košice - mestská časť Juh, proti žalovanej: E. F., Q.. XX.XX.XXXX, R. X, XXX XX X. v konaní
o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

r o z h o d o l :

Z r i a ď u j e s a záložné právo v prospech spoločnosti HK-prim, spol. s r.o., so sídlom: Podtatranského

1, 040 01 Košice, IČO: 36 205 541 na nehnuteľnosti - byte č. XX, nachádzajúcom sa na X. R. T. O. Č..
X bytového domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele registra X. Č. XXX/X, zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 363 m2, v katastrálnom území Y. J., príslušnom podiele na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 518/10000 a spoluvlastníckom podiele na pozemku
vo výške 518/10000 - nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na S.
Č.. XXXXX, vedenom pre okres: X. Z., K.: X. - Y. J., katastrálne územie: Y. J., ktorá je vo vlastníctve

E. F., rod. S., bytom: R. X, XXX XX X., nar.: XX.XX.XXXX, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky
spoločnosti HK-prim, spol. s r.o., so sídlom: Podtatranského 1, 040 01 Košice, IČO: 36 205 541 na
náhradu škody vo výške 360 000 EUR.

Žalobca je p o v i n n ý v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení zabezpečovacieho

opatrenia podať proti žalovanej žalobu o náhradu škody vo výške 360 000 EUR.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom doručeným súdu dňa 16.02.2018 žalobca žiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie
a zriadil záložné právo v prospech spoločnosti HK-prim, spol. s r.o., so sídlom: Podtatranského 1, 040

01 Košice, IČO: 36 205 541 na nehnuteľnosti - byte č. XX, nachádzajúcom sa na X. poschodí vo chode
č. X bytového domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele registra X. Č. XXX/X, zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 363 m2, v katastrálnom území Y. J., príslušnom podiele na spoločných
častiach a
spoločných zariadeniach domu vo výške 518/10000 a spoluvlastníckom podiele na pozemku vo výške
518/10000 - nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na S. Č..

XXXXX, vedenom pre okres: X. Z., K.: X. - Y. J., katastrálne územie: Y. J., ktorá je vo vlastníctve E. F., rod.
S., bytom: R. X, XXX XX X., nar.: XX.XX.XXXX, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky spoločnosti
HK-prim, spol. s r.o., so sídlom: Podtatranského 1, 040 01 Košice, IČO: 36 205 541 na náhradu škody vo
výške 360 000 EUR. Ďalej navrhol, aby súd uložil povinnosť žalobcovi v lehote 60 dní od právoplatnosti
uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podať žalobu o náhradu škody vo výške 360 000
EUR. Žiadal tiež, aby mu súd priznal náhradu trov konania v plnej výške.

2.Žalobca v návrhu uviedol, že:2a. V obchodnom registri Okresného súdu Košice I je v oddiele: Sro, pod vložkou č.: 12359/V zapísaná
obchodná spoločnosť HK-prim, spol. s r. o., so sídlom: Podtatranského 1, 040 01 Košice, IČO: 36 205
541 (ďalej len „spoločnosť“).

2b. J.. X. X. a žalovaná sú spoločníčky spoločnosti, J.. X. X. s obchodným podielom o veľkosti
zodpovedajúcej vkladu vo výške 2 224 EUR a žalovaná s obchodným podielom o veľkosti
zodpovedajúcej vkladu vo výške 4 415 EUR.
2c. Žalovaná je zároveň jedinou konateľkou spoločnosti.
2d. Žaloba je podávaná spoločnosťou a vzhľadom k tomu, že ide o nárok zo zodpovednosti za škodu

uplatňovaný voči konateľke spoločnosti, v jej mene v súlade s § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka koná
jej spoločníčka, J.. X. X..
2e. Spoločnosť bola výlučným vlastníkom nasledovných nehnuteľností: a) veľko-obchodného skladu
so súpisným č. XXXX, postaveného na parcele registra X.,,O., Č.. XXXX, b) parcely registra X.,,O.''
Č.. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1031 m2 a c) parcely registra X.,,O. Č.. XXXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 3708 m2, evidovaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným

úradom X., X.Á. K. R. K.: X. Z., obec: X. - Y. J., katastrálne územie: S. (ďalej len ,,nehnuteľnosti''), ktoré
boli zároveň jediným nehnuteľným majetkom spoločnosti.
2f. Dňa 10. augusta 2017 bola medzi spoločnosťou ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou
Treatment & Diagnostic in Israel - Dr. Kats s.r.o., so sídlom: Garbiarska 11/3, 040 01 Košice, IČO: 45
643 369, zápis: Obchodný register Okresného súdu Košice I, odd.: Sro, vložka č.: 26494/V (ďalej len

„spoločnosť Treatment & Diagnostic in Israel - Dr. Kats s.r.o.“), ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to za kúpnu cenu vo výške 490
000 EUR.
2g. Keďže zo strany žalovanej ako konateľky spoločnosti nedošlo k zvolaniu valného zhromaždenia,
predmetom ktorého by bolo vyslovenie súhlasu valného zhromaždenia s predajom nehnuteľností (viď

body 2h. a 2i.), J.. X.Q. X. sa o uvedenom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spoločnosti
dozvedela až po uzavretí kúpnej zmluvy a po rozhodnutí Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru
o povolení návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, a to na základe nahliadnutia do aktuálneho výpisu
z listu vlastníctva LV č. XXXX, v ktorom bol na základe vkladu č. T.-XXXX/XXXX zo dňa 12.09.2017
uvedený nový vlastník nehnuteľností, spoločnosť Treatment & Diagnostic in Israel - Dr. Kats s.r.o..

2h.PodľačlánkuXbodu1,písm.l)spoločenskejzmluvyspoločnosti(ďalejlen,,spoločenskázmluva“)do
pôsobnosti valného zhromaždenia, okrem iného patrí ,,potvrdzovanie zmlúv, ktorých hodnota je vyššia
ako 1 výšky základného imania, príp. potvrdzovanie zmlúv, ktoré spoločnosť uzavrie so spoločníkmi,
konateľmi, ich blízkymi rodinnými príslušníkmi, ak predmet zmluvy patrí k obvyklej činnosti spoločnosti.“.
Vzhľadom na výšku základného imania (6 639,00 EUR) sa tento súhlas valného zhromaždenia vyžaduje

už pri zmluvách, predmetom ktorých je úkon s hodnotou vyššou ako 1 659,75 EUR (50 000,-Sk).
2i. Podľa článku XI bodu 6 písmeno d) a e) spoločenskej zmluvy sú konatelia oprávnení vykonať výlučne
sosúhlasomvalnéhozhromaždeniaspoločnostinasledovnéúkony:a)nadobúdanie,predaj,zaťažovanie
nehnuteľnosti vecnými bremenami alebo inými právami tretích osôb a b) kúpa a predaj akéhokoľvek
majetku v objeme vyššom ako 50 000,-Sk (1 659,75 EUR) za jeden kalendárny mesiac.

2j. O schválení právnych úkonov uvedených v bodoch 2h. a 2i. rozhoduje spoločnosť na valnom
zhromaždení, kde v zmysle článku X bodu 7 spoločenskej zmluvy sa vyžaduje súhlas všetkých
spoločníkov spoločnosti.
2k. V tejto súvislosti uviedol, že J.. X. X. urgenciami z 11.apríla 2017, 6. júna 2017, 30. júna 2017,
17. augusta 2017 a 12. októbra 2017 opakovane žiadala žalovanú o zvolanie valného zhromaždenia,

predmetom ktorého mala byť kontrola účtovníctva spoločnosti, no aj napriek týmto urgenciám nedošlo
zo strany žalovanej k zvolaniu žiadneho valného zhromaždenia. Spätne sa možno dôvodne domnievať,
že k nezvolaniu tohto navrhovaného valného zhromaždenia, ktorého predmetom mala byť aj kontrola
účtovníctva spoločnosti (a taktiež valného zhromaždenia, predmetom ktorého by bolo rozhodovanie
o udelení súhlasu s predajom nehnuteľností) došlo zámerne, pretože sa konalo v čase, kedy podľa

všetkého prebiehali rokovania o uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy. Vzhľadom na uskutočnený predaj
nehnuteľností sa tak uvedené konanie konateľky spoločnosti javí ako úmyselné konanie smerujúce k
zatajeniu prebiehajúcich rokovaní a následného predaja nehnuteľností.
2l. Žalobca ďalej uviedol, že už v roku 2014 J.. X. X. upozornila realitnú kanceláriu Century 21, ktorá
bola poverená obstaraním záujemcu na kúpu, že pre predaj nehnuteľností je potrebný súhlas valného

zhromaždenia spoločnosti.
2m. Výsledkom vyššie opísaného postupu konateľky bol predaj nehnuteľnosti zo strany žalovanej ako
konateľky spoločnosti bez súhlasu valného zhromaždenia spoločnosti, a to za kúpnu cenu vo výške 490000 EUR, pričom zdôraznil, že uvedený majetok predstavoval v podstate jediný majetok spoločnosti,
prostredníctvom ktorého mala spoločnosť zabezpečený príjem.
2n. Uvedenú cenu považuje žalobca za neprimerane nízku a nekorešpondujúcu so skutočnou hodnotou

nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti boli predávané za súčinnosti sprostredkovateľa, realitnej kancelárie
CENTURY 21, GOLDEN REALITY, so sídlom: Hlavná 64, 040 01 Košice, ktorá uvedenú nehnuteľnosť
na svojom internetovom portáli ponúkala za kúpnu cenu vo výške 975 000,00 EUR a neskôr za sumu
850 000,00 EUR, pričom práve pri tomto inzeráte je nehnuteľnosť označená za „predanú“.
2o. Podhodnotenie nehnuteľností žalobca preukazuje odbornými vyjadreniami realitných kancelárií TB

Real spol. s r.o. zo dňa 23.01.2018, RK REALITY s.r.o. zo dňa 25.01.2018 a HM REAL TREND s.r.o. zo
dňa 08.02.2018, podľa ktorých je odhadovaná cena nehnuteľností 880 000 EUR (TB Real spol. s r.o. ),
866.070 EUR (RK REALITY s.r.o.) a 822 375 EUR (HM REAL TREND s.r.o.).
2p. Poukázal na ust. § 135a Obchodného zákonníka a mal za to, že na základe vyššie uvedených
dôvodov je evidentné, že žalovaná, ako konateľka spoločnosti porušila svoju povinnosť vo vzťahu k
žalobcovi vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti

a všetkých jej spoločníkov, keď nehnuteľnosti, patriace žalobcovi predala za sumu celkom zjavne
nezodpovedajúcu ich skutočnej hodnote a zároveň si za účelom uzavretia kúpnej zmluvy nezaobstarala
súhlas Valného zhromaždenia, hoci bez tohto súhlasu nebola na predaj nehnuteľnosti oprávnená.
2q. V dôsledku uvedeného konania vznikla spoločnosti škoda, najmenej vo výške rozdielu medzi sumou,
za ktorú boli nehnuteľnosti predané (490 000,00 EUR) a ich reálnou hodnotou (pohybujúcou sa okolo

sumy 850 000,00 EUR), a teda škoda minimálne vo výške 360 000,00 EUR, ktorej náhradu je na
podklade ustanovenia § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka v mene spoločnosti oprávnená uplatňovať
J.. X. X.Á., ako spoločníčka žalobcu.
2r. Výzvou zo dňa 9. novembra 2017 bola žalovaná požiadaná o vysvetlenie prevodu nehnuteľností
a nedodržanie postupu predpísaného spoločenskou zmluvou spoločnosti a predloženie na prevod sa

vzťahujúcich dokumentov - do dnešného dňa však spoločníčka J.. X. X. neobdržala žiadnu odpoveď
ani vysvetlenie.
2s. Žalobca poukázal na ust. § 343, § 344, § 324, § 326 a § 132 CSP a uviedol, že podľa
odbornej literatúry cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením
záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla

byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo
možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť
pred začatím pojednávania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení. Z uvedeného je zrejmé,
že zabezpečovacie opatrenie má okrem iných aj tzv. predbežný charakter, ktorý veriteľovi poskytuje
ochranu ešte pred tým, než je jeho pohľadávka súdne uplatnená.

2t. Zo zákonného vymedzenia zabezpečovacieho opatrenia vyplývajú základné predpoklady jeho
nariadenia, ktorými sú: (i) zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť len na návrh, (ii) existencia
spôsobilého predmetu záložného práva, (iii) zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku a (iv) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
2u. Ohľadne predpokladu existencie peňažnej pohľadávky uviedol, že z vyššie uvedeného opisu

skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že pohľadávka žalobcu voči žalovanej spočívajúca v náhrade
škody je peňažnou pohľadávkou, pričom zároveň je dostatočne hodnoverne osvedčená dôvodnosť, ako
aj trvanie nároku žalobcu na náhradu škody, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca si v meritórnom
konaní bude uplatňovať náhradu škody vo výške 360 000 EUR (rozdiel medzi čiastkou 850 000 EUR a
sumou 490 000 EUR, t. j. cenou za ktorú došlo k predaju).

2v. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, žalobca
poukázal na to, že jediným predmetom výlučného vlastníctva žalovanej, ktorý má vyššiu hodnotu je
byt č.XX, nachádzajúci sa na 3. poschodí vo chode č. X bytového domu so súpisným číslom XXX,
postaveného na parcele registra X. “. Č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 363 m2, v
katastrálnom území Y. J. - Evidované Okresným úradom X., X. K. Q. S. Č.. XXXXX, vedenom pre okres:

X. Z., obec: X. - Y. J., katastrálne územie: Y. J..
2w. Vzhľadom na rozsah možnej škody, spôsobenej žalobcovi zo strany žalovanej má žalobca dôvodnú
obavu, že po tom, čo sa žalovaná dozvie o uplatňovaní tohto nároku na náhradu škody, dôjde z jej strany
k zbaveniu sa jediného hodnotnejšieho majetku, v dôsledku čoho dôjde k ohrozeniu, resp. úplnému
zmareniu prípadnej exekúcie, čo by v konečnom dôsledku znamenalo, že ani prípadný úspech v konaní

nebude mať reálny význam, nakoľko súdom uznaná náhrada škody bude nevymožiteľná. V takomto
prípadebydošlokfaktickémunegovaniuústavnéhoprávažalobcunasúdnuochranu,ktorébysapreňho
stalo, v dôsledku konania žalovanej bezvýsledným. Zdôraznil, že postup žalovanej nasvedčuje tomu, žežalovaná sa nebráni protiprávnemu konaniu pri presadzovaní svojich cieľov a obava o výkon rozhodnutia
je preto viac ako dôvodná.
2x. Žalobca uviedol, že byt vo vlastníctve žalovanej je zároveň spôsobilým predmetom záložného práva,

čím je zároveň splnená posledná podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
2y. Žalobca mal za to, že pri rozhodovaní o tomto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
je potrebné prihliadnuť na pomer prípadnej ujmy, ktorá môže vzniknúť u jednotlivých strán sporu.
Domnieval sa, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom žalovanú neobmedzí
(dokonca ani v prípadných dispozíciách s majetkom), pričom zároveň uviedol, že vzhľadom k tomu,

že ide o jediný hodnotnejší majetok žalovanej, ako aj vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky,
nemožno v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia uvažovať o neprimeranom obmedzení
práv žalovanej. Vzhľadom na pomer prípadnej ujmy žalobca poukázal tiež na dočasný charakter
zabezpečovacieho opatrenia, prejavom ktorého je skutočnosť, že ak súd neskôr dôjde k záveru, že
odpadli dôvody, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, môže zabezpečovacie opatrenie
zrušiť, v súvislosti s čím teda nemôže nariadením zabezpečovacieho opatrenia žalovanej vzniknúť

žiadna ujma, resp. ujma neporovnateľne nižšia, ako tá, ktorá reálne hrozí žalobcovi v prípade, ak mu
nebude ochrana prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia poskytnutá a nehnuteľnosť
žalovanej predaná.
2z. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby súd jeho návrhu vyhovel.

3.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné
dôkazy: List vlastníctva č. XXXX, Kúpnu zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou HK-prim, spol. s r.o.
ako predávajúcim a spoločnosťou Treatment & Diagnostic in Israel - Dr. Kats s.r.o. ako kupujúcim zo
dňa 10.08.2017, Inzerát spoločnosti CENTURY 21 GOLDEN REALITY na sumu 975 000 EUR, Inzerát
spoločnosti CENTURY 21 GOLDEN REALITY na sumu 850 000 EUR, Stanovisko realitnej kancelárie

HM REAL TREND s.r.o. zo dňa 08.02.2018, Stanovisko realitnej kancelárie TB Real spol. s r.o. zo dňa
23.01.2018, Stanovisko realitnej kancelárie RK REALITY s.r.o. zo dňa 25.01.2018, Spoločenskú zmluvu
spoločnosti HK-prim, spol. s r.o., Výzvu (Žiadosť o predloženie informácií) zo dňa 09.11.2017, Urgenciu
na zvolanie valného zhromaždenia zo dňa 11.04.2017, Urgenciu na zvolanie valného zhromaždenia zo
dňa 06.06.2017, Urgenciu na zvolanie valného zhromaždenia zo dňa 30.06.2017 vrátane podacieho

lístka, Urgenciu na zvolanie valného zhromaždenia zo dňa 17.08.2017, Urgenciu na zvolanie valného
zhromaždenia zo dňa 12.10.2017 vrátane podacieho lístka a List vlastníctva č. 10940.
4.Podľa ust. § 343 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím
opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

5.Podľaust.§344CSPustanoveniaoneodkladnomopatrenísapoužijúprimeraneajnazabezpečovacie

opatrenie.
6.Podľa ust. § 324 ods. 1, ods. 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7.V zmysle ust. § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri

náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

8.Podľa ust. § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
9.Podľa ust. § 328 CSP: (1) Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (2)

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.(3) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať.
10.Podľa ust. § 329 ods. 1, 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11.V zmysle ust. § 331 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie

navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch
dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na
zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému
orgánu, ktorý osobitný register vedie.
12.Podľa ust. § 332 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením;
ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
13.Podľa ust. § 336 CSP: (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná. (4) Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej
zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
14.Podľa ust. § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OZ“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej
len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

15.Podľa ust. § 151b ods. 1 prvá veta OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou

dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

16.Podľa ust. § 151c ods. 1 OZ, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj
nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná.

17.Podľa ust. § 151c ods. 2 OZ, záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v
budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

18.Podľa ust. § 151d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový

priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo
iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

19.Podľa ust. § 151g ods. 1 druhá veta OZ, ak záložné právo vzniká rozhodnutím súdu alebo správneho
orgánu, registrácia sa vykoná na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý

záložné právo zriadil.

20.Podľa ust. § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný
veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

21.Podľa ust. § 151mb ods. 1 OZ, záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné
jej príslušenstvo.

22.Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukazuje na skutočnosť,
že prioritu pred začatím konania, po začatí alebo po jeho skončení pri úprave pomerov strán sporu
a pri obave ohrozenia výkonu exekúcie má zabezpečovacie opatrenie pred neodkladným opatrením.Žalobca musí dostatočne preukázať svoju obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň, či tvrdený
nárok žalobcu vyplýva podľa zákonných predpisov zo skutkových okolností uvedených žalobcom.
23.Predloženými listinnými dôkazmi (kúpnou zmluvou a stanoviskami realitných kancelárií) žalobca

preukázal, že má voči žalovanému pohľadávku na náhradu škody vo výške istiny 360 000 EUR. Žalobca
teda súdu preukázal prvú podmienku, ktorá je potrebná pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
t.j. definoval a preukázal existenciu svojej pohľadávky voči žalovanému čo do výšky, ako aj právneho
dôvodu vzniku a jej existencie v čase rozhodovania súdu.

24.Zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom
konaní, ktoré slúži na dočasné zabezpečenie ochrany porušovaných alebo ohrozovaných práv strán
konania. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je obava, že by exekúcia
bola ohrozená, pričom predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Je potrebné tiež, aby žalobca preukázal, že mu
hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.

25.Z dočasného charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Ak by sa pred vydaním
zabezpečovacieho opatrenia vyžadovalo nepochybné preukázanie nároku v procese dokazovania,

nebol by rozdiel medzi konečným rozhodnutím a predbežným opatrením. Neznamená to však, že by
bolo možné zabezpečovacie opatrenie vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

26.Súd mal za to, že už samotné konanie žalovanej, keď nezvolala valné zhromaždenie spoločnosti na
základe žiadosti J.. X. a nepredložila predmetnú kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností na schválenie
valnému zhromaždeniu, vzbudzuje dôvodnú obavu, že v prípade začatia súdneho konania vo veci
náhrady škody sa bude snažiť uskutočniť taký právny úkon, ktorým by zabránila v prípade úspechu
žalobcu, postihnutiu svojho majetku. Týmto mal súd preukázanú aj druhú podmienku, ktorá je potrebná

pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. že je tu obava, že exekúcia bude ohrozená.

27.Vzhľadomnavyššieuvedenéacitovanézákonnéustanoveniamásúdzato,žesledovanýúčelmožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, a že žalobca dostatočne preukázal svoju obavu, že exekúcia
bude ohrozená, hodnoverne opísal skutočnosti a osvedčil dôvodnosť a trvanie svojho nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana; z návrhu je zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa domáha a k návrhu
pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva; preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
28.Nakoľko sa zabezpečovacie opatrenie nariaďuje pred začatím konania vo veci samej, súd uložil
žalobcovi povinnosť podať v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia proti žalovanej žalobu o

náhradu škody vo výške 360 000 EUR.

29.Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
30. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP,

pričom vzhľadom na úplný úspech žalobcu vo veci priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní

odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v trochpísomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Toto zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením tohto uznesenia (§ 332 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).

Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím (§ 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku).