Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/274/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911207780
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6911207780.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek

senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika,
za ktorú konajú LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP
8, IČO: 36 038 351, zast. JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie
Košice, Hlavná 25, proti žalovanému: EURO BASALT, a. s., so sídlom Veľké Teriakovce 270, IČO: 36
058 637, zast. Mgr. Viktóriou Hellenbart, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Lučenec, M.
Rázusa 23, za účasti pôvodného žalovaného 1/ čo do trov dovolacieho konania Obec Husiná, so sídlom
Husiná 157, zast. JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Rimavská

Sobota, Daxnerova 5, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/122/2011-280 zo dňa 13. 04. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/122/2011-280 zo dňa 13. 04. 2017 vo výroku
o zamietnutí žaloby (výrok I.), vo výroku, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v plnom rozsahu (výrok II.) a vo výroku, že prekladateľka P.. W. V. má nárok na náhradu odmeny za
preklad zo dňa 29. 10. 2016 voči žalobcovi v plnom rozsahu (výrok III.), p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/122/2011-280 zo dňa 13. 04. 2017 vo
výroku, ktorým súd prvej inštancie vyslovil, že Obec B., pôvodne žalovaný 1/, má nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi za úkon vyjadrenie zo dňa 24. 10. 2014 k dovolaniu v plnom rozsahu (výrok IV.),
z r u š u j e.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“)

rozhodol tak, že žaloba sa zamieta. Zároveň rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu. Prekladateľke P.. W. V. priznal nárok na náhradu odmeny za preklad
zo dňa 29. 10. 2016 voči žalobcovi v plnom rozsahu. Rozhodol tiež, že Obec B., pôvodne žalovaný 1/
má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi za úkon vyjadrenia zo dňa 24. 10. 2014 k dovolanou
v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 20. 07. 2011 v

zmysle čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 24. 11. 2011 ako aj v zmysle opravy žaloby zo dňa 30. 05.
2013 domáhal proti žalovanému (pôvodne žalovanému 2/) a Obci B. (pôvodne žalovanému 1) určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. B., zapísaných:- na LV č. X ako parc. registra E evidovaná na mape určeného operátu pod poradovým číslom X XXX/
X ako lesné pozemky vo výmere 306 670 m2,
- na LV č. XXX ako parc. registra C evidovaná na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/X ako lesné

pozemky vo výmere 451 034 m2, všetko v prospech žalobcu v celosti.

3. Žalobca sa domáhal uvedeného určenia z toho dôvodu, že v pozemno-knižnej zápisnici č. XX pre
k.ú B. sa pod B: X nachádza zápis o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným v časti A.
zápisnice na Československý štát, kde je zapísaná aj parcela č. XXXX-XXXX/a vo výmere 130 holdov

1352 siah ako les a pastva, z ktorej bola neskôr vytvorená parcela č. XXXX/X a časť parcely XXX/X.
Pod B: 8 sa v označenej pozemno-knižnej zápisnici nachádza aj zápis zo dňa 25.01.1940, v ktorom sa
uvádza, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo prepísané na Magyar király kincstar
(Maďarskú kráľovskú pokladnicu). Na základe § 1 nariadenia SNR č. 52/1945 Sb. sa nehnuteľnosti,
nachádzajúce na dočasne okupovanom území maďarským štátom a zapísané v pozemkovej knihe
ako vlastníctvo Maďarskej kráľovskej pokladnice, stali vlastníctvom československého štátu, ak v

jeho prospech svedčil predchádzajúci zápis v pozemkovej knihe. V žalobe poukázal žalobca na to, že
predmetné nehnuteľnosti boli v evidencii nehnuteľností zapísané do vlastníctva pôvodného žalovaného
1/ (Obec B.) bez právneho dôvodu, a preto sa tento nikdy nemohol stať ich vlastníkom, pričom ani
žalovaný sa nikdy nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľností, pretože ich nadobudol od
nevlastníka - pôvodného žalovaného 1/.

4. Súd prvej inštancie už skôr vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 14C/122/2011-161 zo dňa 30.05.2013,
a to tak že:
„Súd určuje, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. B., zapísaná na liste vlastníctva č. 1 ako parcela
registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu pod parcelným číslom XXXX/X,vo výmere 306670

m2, lesné pozemky, patrí do vlastníctva navrhovateľa v celosti.
Návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. B., zapísanej na liste
vlastníctva č. XXX ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXX/
X vo výmere 451034 m2, lesné pozemky, sa zamieta.
Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov konania voči odporcovi 1/ nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi 2/ trovy konania vo výške 235,17 Eur, ktoré je povinný
zaplatiť Mgr. Viktórii Hellenbart na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.“

5. Voči druhému, tretiemu a štvrtému výroku uvedeného rozsudku podal žalobca odvolanie zo dňa

22.08.2013,nakoľkobolpresvedčený,žežalobajevplnomrozsahudôvodnávrátanenárokunanáhradu
trov konania voči žalovanému, ako aj voči pôvodnému žalovanému 1/. Voči štvrtému výroku uvedeného
rozsudku podal žalovaný odvolanie zo dňa 22.08.2013, nakoľko nebol spokojný s výškou priznaných
trov konania v jeho prospech.

6. Uznesením odvolacieho súdu č.k. 13Co/779/2013-192 zo dňa 20.06.2014 bol napadnutý rozsudok
potvrdený v časti tretieho výroku a zrušený v druhom a štvrtom výroku. Odvolací súd uložil súdu
prvej inštancie doplniť dokazovanie týkajúce sa nadobudnutia vlastníckeho práva ku parcele č. XXXX
nachádzajúcej sa v k.ú. B. (ďalej len „sporná parcela“), pričom vyslovil právny názor, že ak sa preukáže,
že Obec B. nadobudla vlastnícke právo k predmetnej parcele spôsobom nevylučujúcim jej vlastníctvo,

nemôže sa žalobca s úspechom domáhať určenia vlastníckeho práva v jeho prospech.

7. Žalobca následne podal dovolanie zo dňa 03.09.2014 voči uzneseniu odvolacieho súdu, konkrétne
voči výroku, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní nároku žalobcu na
náhradu trov konania voči pôvodnému žalovanému 1/. Pôvodný žalovaný 1/ sa ku dovolaniu vyjadril

listom zo dňa 24.10.2014, v ktorom žiadal dovolací súd, aby dovolanie ako neprípustné odmietol a
pôvodnému žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Dovolací súd svojim
uznesením č.k. 7 Cdo 361/2015-238 zo dňa 23.06.2016 dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné
odmietol a súčasne zaviazal žalobcu na náhradu trov dovolacieho konania v prospech pôvodného
žalovaného 1/ vo výške 38,98 Eur.

8. Súd vykonal po zrušení svojho predchádzajúceho rozhodnutia č. k. 14C/122/2011-161 zo dňa 30. 05.
2013 v druhom a štvrtom výroku, doplnil dokazovanie geometrickým plánom č. 03/2008 zo dňa 27. 01.
2008, výpisom z LV č. XXX, oznámením Okresného úradu E. F., katastrálny odbor, zo dňa 07. 10. 2014a pozemnoknižnou zápisnicou č. XX vrátane prekladu jej rozhodujúcej časti z jazyka maďarského do
jazyka slovenského, vyhotoveného prekladateľkou P.. W. V..

9. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie rešpektujúc pokyny odvolacieho súdu za účelom zistenia, či
Obec B. nadobudla vlastníctvo ku spornej parcele č. XXXX spôsobom vylučujúcim alebo nevylučujúcim
jej vlastnícke právo.

10 Z písomného oznámenia Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálny odbor zo dňa 07.10.2014

prvostupňový súd zistil, že sporná parcela č. XXXX „bola evidovaná na Obec B. už v pozemkovoknižnej
zápisnici č. XX od roku 1927“.

11. Z pozemno-knižnej zápisnice č. 62 a jej prekladu zo dňa 29.10.2016 súd prvej inštancie zistil, že:
- v časti A. pod poradovým číslom 58 je zapísaná parcela č. XXXX vedená ako potok, priekopa, lúčka
o rozlohe 1 jutro 1200 siah,

- v časti B. pod poradovým číslom 3 je vykonaný nasledovný zápis: „Podané: 25. novembra 1875 pod
č. XXXX. Pre Rimavskosobotskú kráľ. sedriu (Súdnu stolicu) ako katastrálnemu úradu datované 15.
februára 1876 v dôsledku jeho uznesenia pod č. XXXX. Majetok nachádzajúci sa pod A. na základe
reparcelizačných prác sa upravilo, to jest ako majiteľ sa vteľuje Obec T. (B.).“

12. Prvostupňový súd konštatoval, že na pojednávaní dňa 13.04.2017 predstúpila právna zástupkyňa
žalobcu, ktorá uviedla, že v súčasnosti (po doplnení dokazovania) už žalobca akceptuje vlastnícke právo
Obce B. ku spornej parcele č. XXXX, a preto žalobca žiada, aby súd určil vlastnícke právo v jeho
prospechkuparceleč.XXX/Xvovýmerezníženejo1298m2,t.j.zníženejovýmeru8dielovodčlenených
zo spornej parcely č. XXXX.

13. Na základe vykonaného (doplneného) dokazovania prvostupňový súd skonštatoval, že parcela
č. XXX/X v súčasnosti predstavujúca predmet konania je tvorená z dielu 1 vo výmere 449 736 m2
odčlenených z parcely č. XXXX/X, ku ktorej v konaní bolo preukázané vlastnícke právo žalobcu a
preto súd v tomto smere dokazovanie nedopĺňal. Zároveň je tvorená dielami 2 až 9, v súhrnnej

výmere 1 298 m2 , odčlenených z parcely č. XXXX, ku ktorej súd mal po doplnení dokazovania za
preukázané vlastnícke právo obce B., pričom titul nadobudnutia tohto vlastníckeho práva vyplýva zo
zápisov uvedených pod bodom A: 58 a B: 3 pozemnoknižnej zápisnici č. 62.

14. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Obec B. nadobudla vlastníctvo k spornej parcele č. XXXX

spôsobom nevylučujúcim jej vlastnícke právo. Pre úplnosť prvostupňový súd uviedol, že na LV č. XXX
bol v čase rozhodovania prvostupňového súdu ako vlastník parcely registra C evidovanej na katastrálnej
mape pod č. XXX/X, nachádzajúcej sa v kat. úz. B., vedenej ako lesné pozemky o výmere 451 034 m2,
zapísaný už žalovaný a to v celosti.

15. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že keďže žalobca prostredníctvom
svojej zástupkyne na pojednávaní dňa 13. 04. 2017 žiadal, aby súd určil v jeho prospech vlastnícke
právo len k dielu 1 odčlenenému z parc. č. XXXX/X a tvoriaceho súčasť parcely č. XXX/X s tým, že
nežiada určiť vlastnícke právo ku 8 dielom odčleneným z parcely č. XXXX a tiež tvoriacich súčasť parcely
č. XXX/X, musel súd skúmať, či má žalobca naliehavý právny záujem na takomto určení.

16. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 137 písm. c) CSP. Uviedol, že cieľom určovacej
žaloby je dosiahnutie takého rozsudku, ktorým sa vnesie istota do neistých právnych vzťahov a ku
odpovedajúcej náprave nie je možné dospieť inak. Naliehavý právny záujem je daný predovšetkým
tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo tam, kde by sa bez tohto určenia

žalobcove právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem nie je daný, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu.

17. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že „diel“ parcely možno
vymedziť ako časť parcely, ktorá je ako „diel“ označená v geometrickom pláne, ktorým sa tento diel

pričleňuje k inej parcele alebo s iným dielom (prípadne inými dielami) vytvára novú parcelu. Je však
potrebné rozlišovať medzi odčlenením dielu z jednej parcely, z ktorého vznikne iná novovytvorená
parcela so samostatným parcelným číslom a odčlenením dielu z jednej parcely a jeho spojením s inými
dielmi z druhej parcely za účelom vzniku tretej novovytvorenej parcely so samostatným parcelnýmčíslom. Predmetom evidencie v katastri nehnuteľností môže byť len pozemok označený ako parcela,
a nie jej časť (diel) tejto parcely, nakoľko diel parcely nie je samostatnou parcelou so samostatným
parcelným číslom.

18. Súd prvej inštancie uzavrel, že na takom určení vlastníckeho práva ako žiadal žalobca v žalobe
(v zmysle jej zmien), resp. na pojednávaní dňa 13. 04. 2017, nemôže mať žalobca naliehavý
právny záujem, nakoľko rozsudok vyhovujúci takejto žalobe, by nebol spôsobilý na zápis do katastra
nehnuteľností, v dôsledku čoho by právne postavenie žalobcu aj naďalej ostalo neisté. Za hlavný dôvod

súd prvej inštancie považoval tú skutočnosť, že diel parcely nemožno samostatne zapísať do katastra,
pričom súd prihliadal na znenie ust. § 7 písm. b) a § 42 ods. 1, ods. 2 písm. c) a ods. 5 zákona č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej
len „Katastrálny zákon“).

19.Prvostupňovýsúdpoznamenal,žežalobcamoholdosiahnuťpožadovanéurčenievlastníckehopráva

k dielu 1 odčleneného z parcely 1555/1 a tvoriaceho súčasť parcely č. XX. O (zrejme chybou pri písaní
došlo k nesprávnemu uvedeniu parcely č. XXX/X, keď správne by sa malo jednať o parcelu č. XXX/
X - poznámka odvolacieho súdu), ak by geometrickým plánom zabezpečil tomuto dielu postavenie
samostatnej parcely, prípadne by navrhol, aby takýto geometrický plán zabezpečil súd, pokiaľ by mu
vzhľadom na špecifickosť veci bolo odmietnuté vyhotovenie geometrického plánu zo strany geodeta.

20. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal
existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Poukázal pritom na právny názor
odvolacieho súdu vyslovený v uznesení č. k. 13Co/779/2013-192 zo dňa 20. 06. 2014, na základe
ktorého sa žalobca nemôže s úspechom domáhať požadovaného určenia, ak sa preukáže, že Obec B.

nadobudla vlastnícke právo ku spornej parcele č. XXXX spôsobom nevylučujúcim jej vlastníctvo.

21. O nároku na náhradu trov konania žalovaného rozhodol súd prvej inštancie podľa § 225 ods. 1 CSP.
O nároku na náhradu odmeny za preklad PhDr. N.V. rozhodol súd analogicky podľa § 260 ods. 1 CSP.

22. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávaní konanom
dňa14.03.2017(prvostupňovýsúdmalzrejmenamyslidňa13.04.2017-poznámkaodvolaciehosúdu)
vyhlásilIV.výrokrozsudkuopriznanínárokunanáhradutrovdovolaciehokonaniaObciB.vočižalobcovi,
avšak zároveň skonštatoval, že predmetný výrok bol vyhlásený omylom, nakoľko o predmetnom nároku
už bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu SR pod č. k. Cdo 361/2015-238 z 23.

06. 2016 v rámci dovolacieho konania. Nakoľko ale prvostupňový súd mal za to, že je viazaný svojím
rozsudkom v takom znení ako bol vyhlásený, musel vo výrokovej časti písomnej verzie rozsudku uviesť
aj predmetný mylný výrok.

23. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací

súd vo veci nariadil pojednávania a vo veci rozhodol tak, že rozsudok zmení a žalobe vyhovie. Žalobca
v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva voči výroku o zamietnutí žaloby, proti výroku, ktorým súd
určil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, voči výroku, že
prekladateľka P.. W. V. má nárok na náhradu odmeny za preklad zo dňa 29. 10. 2016 voči žalobcovi
v plnom rozsahu, ako aj voči výroku, že Obec B. má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi za

úkon vyjadrenie zo dňa 24. 10. 2014 k dovolaniu v plnom rozsahu.

24. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedenom v odvolaním napadnutom
rozsudku a považoval rozsudok okresného súdu za nezákonný, ktorý je potrebné zmeniť a vyhovieť
žalobe, pretože žalobca preukázal aj v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, že jeho nárok je

opodstatnený a vlastníctvo k predmetu žaloby mu patrí. žalobca je toho názoru, že existuje odvolací
dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f) CSP, z dôvodu, že súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami,
pretože bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť je spôsobená nesprávnym
vyhodnotením vykonaných dôkazov a dotvorením skutkového stavu súdom, ktoré nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Vykonané dôkazy síce súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo

a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, avšak voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu
hodnotenia tak, ako to vykonal súd. Žalobca je toho názoru, že súd tým, že nesprávne vyhodnotil
skutkový stav veci, dopustil sa pochybenia aj pri nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 365 ods.
1 písm. h), pretože toto jeho hodnotenie vyústilo do nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prihodnotení veci neaplikoval správne príslušnú právnu normu a to je zákon č. 162/1995 Z. z., ako aj
Občiansky zákonník v platnom znení, porušil čl. 3, formy výkladu CSP, podľa ktorého každé ustanovenie
tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou SR, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých

spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami SR, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách
a vetách jasné a nepochybné.

25. Naliehavý právnym záujem, o ktorý sa vo svojom rozhodnutí opiera súd a o ktorom tvrdí, že strana
žalobcu v tomto konaní ho nepreukázala a že nemal naliehavý právny záujem, nemôže obstáť. Ak
naliehavý právny záujem je chápaný ako procesná podmienka, potom platí, že súd môže vykonať aj bez
návrhu dôkazy, či skutočne existuje (§ 185 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd môže aj bez návrhu vykonať
dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že
skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou).

26. Podľa § 185 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené
procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva. V
tejto súvislosti žalobca v odvolaní poukázal na publikáciu CSP, Veľký komentár, Števček, Ficová,
Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., str. 205 a str. 690. Žalobca v odvolaní tiež

uviedol, že je zrejmé, že súd pri svojom rozhodovaní sa uvedenými ustanoveniami neriadil, a tak
nesprávne vo veci rozhodol, čím porušil právnu istotu žalobcu, ktorá vychádzajúc zo skutkového stavu
a je jednoznačne preukázaná a následne tento skutkový stav nesprávne právne vyhodnotil, pričom
nevykonal všetky potrebné dôkazy za účelom spravodlivého rozhodnutia vo veci. Rozsudok súdu sa
tak stal nepredvídateľným a nezákonným. Súd v rozsudku poukazuje na ust. § 7 písm. b) zák. č.

162/1995 Z. z., podľa ktorého kataster obsahuje okrem iného parcelné čísla, druhy a výmery pozemkov
atď. Tým chcel povedať, že tým, že nebol vo veci spracovaný geometrický plán, ktorý by bol oddelil
časť parcely č. 1555/1 vo výmere 449 736 m2, žalobca nemal naliehavý právny záujem na určení
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, aj keď v konaní mal jednoznačne preukázané, že táto
parcela patrí do vlastníctva SR. Žalobca v odvolaní tvrdil, že súd pochybil, ak uviedol, že žalobca

mohol dosiahnuť požadované určenie vlastníckeho práva k parcele č. XXXX/X iba vtedy, ak by bol
predložil súdu geometrický plán, prípadne by navrhol, aby takýto geometrický plán zabezpečil súd k hore
uvedenej parcele. V konaní pred súdom žalobca jednoznačne preukázal aj na základe právneho názoru
odvolacieho súdu, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
zapísanej pod parc. č. XXX/X o výmere 400 340 m2. Súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že ak by

aj určil vlastnícke právo v prospech žalobcu, rozsudok by sa podľa § 42 Katastrálneho zákona stal
nevykonateľným, pretože súd nemôže znížiť výmeru pôvodnej parcely, pôvodne žalovanej, ak sa zistilo,
že táto parcela bola vytvorená aj z inej parcely pôvodne patriacej vlastníkovi, od ktorého nehnuteľnosť
nadobudol.Vtejtosúvislostižalobcauviedol,žepredmetnánehnuteľnosťpatrídovlastníctvažalovaného
a žalobca nemohol predložiť súdu geometrický plán, ktorý by oddelil tak, ako to požaduje súd tú časť

parcely, keďže v skutočnosti sa ani nejedná o oddelenie časti parcely, ale iba o zníženie časti výmery
parcely, keďže zdokladovaním pred súdom sa zistilo, že časť parcely č. XXX/X bola vytvorená vo výmere
1 298 m2 z inej parcely.

27. Podľa § 42 Zákona o katastri spôsobilosť verejných listín a iných listín je zapísateľná vkladom

alebo záznamom aj zlomkom parcely. To znamená, že ak súdu bolo preukázané, že časť výmery parcely
nepatrí SR, teda žalobcovi, nič nebránilo tomu, aby súd vlastnícke právo, ktoré žalobca jednoznačne
preukázal bolo zapísané zlomkom k uvedenej parcele. Žalobca tiež v odvolaní poukázal na to, že súd,
ak chcel spravodlivo rozhodnúť, mal použiť ust. § 185 ods. 3 CSP a aj bez návrhu vykonať dôkaz na to,
či sú splnené procesné podmienky a či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné. To znamená, že mal

uložiť stranám sporu, a to či už žalobcovi, alebo žalovanému predložiť geometrický plán na oddelenie
parcely, aj keď podľa názoru žalobcu takýto dôkaz nebol a nie je potrebný) a nie žalobu zamietnuť z
dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určenie vlastníctva.

28. V záujme právnej istoty a ochrany majetku štátu navrhol žalobca, aby súd pred rozhodnutím vo

veci samej podľa § 385 CSP nariadil pojednávanie s tým, aby doplnil podľa vlastnej úvahy dokazovanie,
pretože si to vyžaduje dôležitý verejný záujem, pričom za dôležitý verejný záujem považuje ochranu
majetku štátu a tento dôležitý verejný záujem čerpá svoj základ v tom, že sa nepriamo dotýka väčšieho
okruhu osôb, pretože vlastníctvo štátu je vlastníctvom všetkých osôb tejto republiky.29. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil a priznal žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že s viacerými tvrdeniami žalobcu v podanom odvolaní
sa nemožno stotožniť. Súd môže určiť vlastnícke právo na návrh žalobcu ku konkrétnej veci. Čo je
vecou v právnom zmysle slova upravuje Občiansky zákonník § 118 a nasledovné. Pozemky patria medzi
nehnuteľné veci a ako také sú definované parcelným číslom v príslušnom registri katastra nehnuteľností

a katastrálnom území a svojou výmerou a kultúrou. Od inej veci, pozemku, je oddelený svojou hranicou.
Diely do spornej parcely boli odčlenené z pozemku EKN parc. č. XXXX/X o výmere 306 705 m2 lesné
pozemky, ktorý tvorí časť parc. č. XXX/X o výmere 401 638 m2, ktorá nie je totožná s EKN parc. č. XXXX/
X o výmere 306 670 m2 lesné pozemky, ktorá bola predmetom žaloby voči žalovanému v 1/ rade, Obci
B., ku ktorej súd určil vlastnícke právo v prospech žalobcu. EKN parc. č. XXXX/X o výmere 306 705 m2
lesný pozemok pred odpredajom jej časti zo strany Obce B. žalovanému spoločnosti EURO BALAST,

a. s., bola úplne inou nehnuteľnosťou, než po uskutočnení právneho úkonu - kúpnej zmluvy. Žalovaný
poznamenal, že v súčasnosti je na liste vlastníctva č. XXX pre kat. územie a Obec B. zapísaná podľa
právoplatnej časti napadnutého rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota v prospech žalobcu EKN
parc. č. XXXX/X o výmere 286 415 m2 lesné pozemky, teda sa už jedná o úplne inú nehnuteľnosť, než
bola uvedená v určovacom výroku rozsudku súdu. Rovnako žalovaná CKN parc. č. XXX/X o výmere 451

034 m2 lesné pozemky, ako sa uvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v
súčasnosti, ako vec v právnom zmysle nejestvuje, nakoľko vo vlastníctve žalovaného na liste vlastníctva
č. XXX pre katastrálne územie a Obec B. je zapísaná CKN parc. č. XXX/X o výmere 401 638 m2
lesné pozemky. Žalovaný tvrdí, že tá skutočnosť, že Obec B. neobhájila voči žalobcovi v tomto konaní
vlastnícke právo voči pôvodne žalovanej EKN parc. č. XXXX/X o výmere 306 670 m2 lesné pozemky,

automaticky neznamená, že žalobca je vlastníkom k 8 dielom odčleneným z parc. č. XXXX/X, pretože
tieto diely neboli odčlenené zo žalovanej parcely, ale z jej predchodkyne. Bolo povinnosťou žalobcu
označiť v žalobe vec tak, aby táto bola vecou v právnom zmysle, a aby mohol súd o určení práva k
nej riadne rozhodnúť.

31.Konštatovaniežalobcuvodvolaníotom,ženemôžepredsaprevažovaťzáujemsúkromnejprávnickej
osoby pri získavaní vlastníctva od nevlastníka nad záujem štátu, nemá oporu v právnom poriadku
Slovenskej republiky. Poukázal pritom na čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má
právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaný zákonný obsah, aj ochranu.
Žalovaný je toho názoru, že vlastnícke právo k spornej parcele nadobudol spôsobom, ktorý právny

poriadok Slovenskej republiky pozná a to perfektnou kúpnou zmluvou, od vlastníka, v prospech ktorého
svedčilo vlastnícke právo v čase prevodu a vecno-právne účinky tejto zmluvy nastali vkladom do
príslušného katastra nehnuteľností. Obec B. bola vlastníkom parc. č. XXXX/X, z ktorej odkupovala
spoločnosť časť pozemku do svojho vlastníctva. Žalovaný považoval za nutné zohľadniť to, že to
bol štát, ktorý vyvolal neplatnosť zápisu vlastníckeho práva v prospech obce v katastri nehnuteľností

a ten istý štát sa domáha určenia vlastníckeho práva proti žalovanému v 2/ rade, ktorý nemohol
predpokladať, že zástupcovia štátu podpisujú listiny, ktoré sú neplatné a spochybňovať vlastnícke právo
obce, žalovaného v 1/ rade, ktoré bolo v čase uskutočnenia právneho úkonu riadne zapísané v katastri
nehnuteľností. Žalobca, ktorý vyvolal neplatnosť úkonov, sa domáha svojho vlastníckeho práva až s
odstupom 16-ich rokov po uskutočnení tohto úkonu. Žalovaný je toho názoru, že v prípade rozhodnutia

súdu o tom, že Obec B. nie je vlastníkom parc. č. XXXX/X, síce v časti, ktorá nebola včlenená do
parc. č. XXX/X je rozhodnutím, ktorým došlo k dodatočnému zrušeniu nadobúdacieho titulu, (existenciu
a protokolu z roku 1995 a uplynutie 13 ročnej nerušenej držby), ktoré nemôže mať súčasne za
následok aj zánik vlastníckeho práva ďalších nadobúdateľov nehnuteľností, ktorí ju získali v dobrej
viere. V závere vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že pri spravodlivom posúdení veci nemôže byť bez

právneho významu, že žalovaný investoval do nadobudnutej nehnuteľnosti, používa ju pri výkone svojej
podnikateľskej činnosti, vykonáva na nej ťažbu a náklady na vydanie banského povolenia a ďalších
náležitostí sú veľmi vysoké.

32. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 CSP, preskúmal

vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, len v rozsahu
odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 vo výroku o zamietnutí žaloby (výrok I.), vo výroku, že
žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (výrok II.) a vo výroku, žeprekladateľka PhDr. W. V. má nárok na náhradu odmeny za preklad zo dňa 29. 10. 2016 voči žalobcovi
v plnom rozsahu (výrok III.), ako vecne správny potvrdil.

33. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

34.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

35. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a uvádza, že sa v plnom rozsahu
stotožňujesoskutkovýmiaprávnymizávermisúduprvejinštancieohľadnenedôvodnostižalobyžalobcu,
v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods.

1 a 2 na tieto v celom rozsahu poukazuje.

36. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne

posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 CSP; § 380
CSP) pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvádzanými v odvolaní a procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydanie napadnutého rozsudku, z hľadiska, či nedošlo
k vadám, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).

37. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Žalobca žiadnym spôsobom argumentmi uvádzanými v odvolaní
nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

38. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

39.Priurčovacejžalobe[§137písm.c)]zniežalobnýnávrh naurčenie,čituprávoje(pozitívnaurčovacia
žaloba) alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba). Keďže žalobca v určovacej žalobe tvrdí
existenciu alebo neexistenciu určitého práva, znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe

bude mať deklaratórne účinky. Určovací rozsudok nie je exekučnými titulom. Vykonateľnosť nie je jeho
vlastnosťou (§ 232). Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak
je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno
túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý treba chápať tak, že právny záujem má
dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným

spôsobom užitočný. Naopak naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícií iný spôsob ochrany
tvrdeného práva.

40. Súd prvej inštancie správne skúmal naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení,
ktorý sa vždy viaže na konkrétny určovací petit, teda na to, čoho sa žalobca v konaní domáha a

súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornostižalobcovhoprávaaleboneistotyjehoprávnehovzťahu.Priposudzovanínaliehavostiprávneho
záujmu na konkrétnom určovacom petite tak, ako ho žiadal žalobca určiť žalobou v priebehu konania
niekoľkokrát upresňovanou dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že nie je naliehavý právny
záujem žalobcu na takomto určení, pretože takto podaná žaloba spornosť práva neodstraňuje, rozsudok

by naviac bol nevykonateľný. Pretože časť parcely konkrétne „diel“ nie je samostatnou parcelou. V
prípade, ak by súd takto postavenému žalobnému petitu vyhovel, rozsudok by bol nevykonateľný v
tom, že diel by nebolo možné samostatne zapísať do katastra nehnuteľností a tým by bol rozsudok
nevykonateľný.

41. Odvolací súd poukazuje na to, že je rozdiel medzi pozemkom a parcelou, keď pozemkom sa rozumie
konkrétnyvýsekzemskéhopovrchu,oddelenýodostatnejplochyhranicamidefinovanýmivkatastrálnom
zákone (§ 3 ods. 1 Katastrálneho zákona) a parcela je „len“ polohovým a geometrickým určením
pozemku (§ 3 ods. 3 Katastrálneho zákona). Parcela je matematickým a geografickým vyjadrenímexistujúceho pozemku, aby tento nemohol byť zamenený s inými. Parcela je identifikátor, číselné
označenie, cez ktoré sa pozemok o. i. eviduje na liste vlastníctva.

42. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie je toho názoru, že žalobca mohol dosiahnuť
požadované určenie vlastníckeho práva k dielu 1 odčleneného z parc. č. 1555/1 a tvoriaceho časť parc.
č. XX. Pokiaľ ak by bol geometrickým plánom zabezpečil tomuto dielu postavenie samostatnej parcely,
prípadnebynavrhol,abytakýtogeometrickýplánzabezpečiťsúd,pokiaľbymuvzhľadomnašpecifickosť
bolo odmietnuté vyhotovenie geometrického plánu zo strany geodeta.

43. V súdenej veci žalobca tak nepostupoval. Ba práve naopak, v priebehu konania niekoľkokrát menil
svoje stanoviská, hlavne čo sa týka rozsahu uplatňovaného nároku vo vzťahu k výmere sporného
pozemku.

44. Pokiaľ sa žalobca cíti byť naďalej vlastníkom časti predmetnej parcely, nič mu nebráni znova sa

obrátiť na súd so žalobou o určenie vlastníctva ku konkrétnej parcele, ktorej bude pridelené konkrétne
parcelné číslo po vyhotovení geometrického plánu, ktorým bude konkrétna časť parcely (o ktorej žalobca
tvrdí, že je jeho vlastníctvom) odčlenená od existujúcej parcely zapísanej v katastri nehnuteľností.

45. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil

vo výroku o zamietnutí žaloby (výrok I.).

46. Zároveň odvolací súd potvrdil aj odvolaním napadnutý rozsudok aj vo výroku o tom, že žalovaný má
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (výrok II) a vo výroku, že prekladateľka P..
W.V.mánároknanáhraduodmenyzaprekladzodňa29.10.2016vočižalobcovivplnomrozsahu(výrok

III.), ktoré žalobca ani nenapadol konkrétnymi dôvodmi. Je evidentné, že tým, že došlo k zamietnutiu
žaloby žalobcu, žalobca bol v konaní neúspešný a preto je povinný nahradiť jednak trovy konania a tiež
trovy, ktoré vznikli v súvislosti s prekladom vyhotoveným P.. W. V..

47. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde

o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli, alebo ak takéto neexistovali.

48. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je
správne, čo sa týka výroku IV., ktorým súd prvej inštancie vyslovil, že Obec B., pôvodne žalovaný 1/,
má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi za úkon vyjadrenie zo dňa 24. 10. 2014 k dovolaniu v

plnom rozsahu. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, na takýto výrok rozsudku neboli zákonné
dôvody, keďže už o tomto nároku bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 7
Cdo 361/2015-238 zo dňa 23. 06. 2016. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým súd
prvej inštancie vyslovil, že Obec Husiná, pôvodne žalovaný 1/, má nárok na náhradu trov voči žalobcovi
za úkon vyjadrenia zo dňa 24. 10. 2014 k dovolaniu v plnom rozsahu (výrok IV.), podľa § 389 ods. 1

písm. d) CSP zrušil.

49. O nároku o náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku o náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešný a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, preto mu odvolací súd
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

50. Odvolací súd v danej veci dospel na rozdiel od žalobcu k záver, že na prejednanie odvolania nebolo
potrebné nariadiť dokazovanie. V súdenej veci nebolo potrené doplniť ani zopakovať dokazovanie a ani
si prejednanie odvolania na pojednávaní nevyžiadal dôležitý verejný záujem. O dôležitý verejný záujem

ide v prípadoch, ak sa rozhodovanie právnych vecí nepriamo dotýka väčšieho okruhu osôb, napríklad
pri určovaní vlastníckeho práva k pozemkom využívaným verejnosťou (cintoríny, verejné komunikácie
a pod.), čo nebol súdený prípad.51. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).