Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/253/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116228053
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116228053.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudkyňouJUDr.ZuzanouPribulovouvprávnejvecisporužalobcu:Dopravnýpodnik

Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, Olejkárska 1, Bratislava, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát,
Nám. M. Benku 9-C1, P.O.BOX 75, 820 09 Bratislava, proti žalovanému: O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom V. XXXX/X, H., o zaplatenie sumy 70,70 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa11.10.2016,doručenoutunajšiemusúdudňa12.12.2016,domáhalvydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eura, ako aj

náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa dňa 17.01.2016 na linke Mestskej hromadnej dopravy
č. 210 v Bratislave na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom, preto žalobcovi v
zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave vznikol nárok, aby mu žalovaný zaplatil cestovné 0,70 eura a úhradu
70,- eur. Žalovaný dlžnú sumu ani po zaslaní písomnej upomienky žalobcovi neuhradil. Ako dôkazy

žalobcaoznačilapredložilPrepravnýporiadokmestskejhromadnejdopravyvBratislave,Tarifumestskej
hromadnej dopravy v Bratislave, Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok Var. symbol
1601313 zo dňa 17.01.2016, Pokus o zmier - výzvu na zaplatenie zo dňa 22.02.2016, Podací hárok.

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/253/2016-7 zo dňa
28.02.2017, proti ktorému podal žalovaný v lehote odpor s vecným odôvodnením, preto súd platobný
rozkaz uznesením č.k. 11C/253/2016-13 zo dňa 06.07.2017 zrušil.

4. V odpore žalovaný uviedol, že podáva odpor, nakoľko podal aj odpor voči pohľadávke, na ktorý mu
advokátska kancelária neodpovedala. V priloženom podaní uviedol, že s partnerkou jednak nastúpili na
iný spoj, ktorý mal konečnú a za ďalšie cvikala lístky, ale jeden sa jej nepodarilo cviknúť. V tom bola
konečná, prázdny autobus, revízor presne videl, že im to nešlo a predsa chcel OP, pritom necvaknutý
vrátiť nechcel, zrejme preto, že bol poškodený. Jednalo sa o neporozumenie z ich strany a chrapúnstvo
zo strany druhej.

5. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný vo svojom odpore uvádza, že sa mu nepodarilo označiť správne
cestovný lístok, na základe chyby stroja v autobuse a že revízor bol pri tom prítomný a videl ako sa
to stalo a aj tak od žalovaného pýtal občiansky preukaz. Žalobca k odporu uviedol toľko, že považujetvrdenia žalovaného za bezpredmetné a účelové, v snahe vyhnúť sa uhradeniu dlžnej sumy. Ďalej
žalobca poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal žiadne dôkazy.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že žiada žalobcu o zaslanie celej dokumentácie a o predvolanie revízora,
nakoľko išlo o absurdný skutok na poslednej zastávke pred konečnou a jeden lístok sa nedal cvaknúť.
Na pojednávaní sa žalovaný vyjadril, že nárok žalobcu neuznáva, bola to čistá šikana. Z vlakovej stanice
prešli pešo popri nábreží a Dunaji k Eurovea, boli tam 3 hodiny. Boli unavení, išli električkou, mohol to
byť aj trolejbus, nevie presne, kúpili si 2 cestovné lístky, nastúpili smerom na železničný most, označili si

jeden lístok, chceli označiť aj druhý lístok, cvakali, cvakali, tento však nešiel označiť. Akonáhle sa zavreli
dvere, revízor ich videl, ako to tam cvakali, hneď chcel občianske preukazy, oni mu hovorili, že veď ste
nás videli, že nám to nešlo. Paradox bol, že o jednu zástavku bola konečná, prešli len 300 metrov. Hneď
ako im to nešlo s označením lístka, prišiel za nimi revízor, nemali čas, aby si prípadne označili lístok v
inom prístroji, revízor to hneď riešil. Žalovaný najprv odmietal dať občiansky preukaz, pretože nesúhlasil
s postupom revízora. Nakoniec mu ho vonku predložil, nakoľko revízor chcel na nich zavolať policajtov.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a výsluchom žalovaného
(§ 295 CSP), keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý bol na pojednávanie
riadne predvolaný, svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

8. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok variabilný symbol 1601313 zo dňa
17.01.2016 vyplýva, že dňa 17.01.2016 bola na linke Mestskej hromadnej dopravy číslo 210 v
Bratislave, číslo voza 6113, o 11.48 hod., vykonaná revízorom so služobným číslom 1288 kontrola
cestovných lístkov, keď bolo zistené, že žalovaný, ktorého totožnosť bola overená podľa občianskeho

preukazu, cestoval bez platného cestovného lístku. Za nesplnenie povinnosti cestovať s platným
cestovným lístkom bolo žalovanému uložené zaplatiť žalobcovi postih vo výške 70,00 eur a cestovné
vo výške 0,70 eura. Žalovaný požadovanú sumu nezaplatil ani na základe výzvy žalobcu zo dňa
22.02.2016. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že jemu bola doručená výzva zo dňa 22.02.2016, na túto
reagoval listom, na ktorý mu žalobca neodpovedal. Žalovaný nemal žiaden časový priestor, aby po

zistení, že sa lístok nedá označiť v uvedenom označovači, našiel iný označovač a revízor to ani
nenavrhol.

9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

12. Podľa ustanovenia § 760 OZ, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a

včas.

13.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

14. Podľa ustanovenia § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 o doprave na dráhach (ďalej len „ZoDD“) (v
znení účinnom ku dňu vykonania kontroly cestovných lístkov), cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle
alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom
osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému

cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice
alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie
údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné aprirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu
na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

15. Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 písm. c), d) a f) ZoDD (v znení účinnom ku dňu vykonania
kontroly cestovných lístkov), cestujúci je povinný preukázať v dráhovom vozidle alebo bezprostredne
po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám oprávneným kontrolovať
prepravné doklady, preukázať sa preukazom totožnosti označenej osobe oprávnenej kontrolovať
prepravné doklady, ak sa počas prepravy nemôže preukázať platným prepravným dokladom a neuhradí

cenucestovnéhoaprirážkukcestovnémunamieste,adodržiavaťpodmienkyzmluvyoprepravevrátane
prepravného poriadku.

16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

17. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so

spotrebiteľskou zmluvou.

18. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

19. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

20. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (1) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. (2)

21. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujúzanesporné.(1)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)

22. Právny vzťah medzi stranami sporu bol založený zmluvou o preprave osôb podľa ustanovenia § 760
OZ. Ustanovenie § 760 OZ presnejšie nevymedzuje formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby.

Ide o neformálnu zmluvu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom (napr. zakúpením cestovného
lístka, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného
prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.). Nástupom žalovaného do dopravného
prostriedku žalobcu tak došlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy o preprave medzi stranami sporu
v zmysle § 760 OZ a jeho zotrvaním v dopravnom prostriedku došlo aj priamo k využitiu služby

poskytovanej dopravcom, ktorá je predmetom jeho obchodnej činnosti a za ktorú má nárok na primeranú
odmenu, a to cestovné.

23. V prejednávanej veci ide o spotrebiteľský vzťah a zmluva o preprave uzatváraná medzi žalobcom
ako dopravcom a žalovaným ako cestujúcim je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 OZ.

Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane
druhej. Dodávateľ je ten, kto pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení tejto zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Žalobca je právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou, k predmetu jeho podnikania uvedeného v
obchodnom registri patrí o.i. aj pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb, pričom
pri uzatváraní a plnení zmluvy o preprave osôb koná v rámci svojho predmetu podnikania, a teda má

postavenie dodávateľa. Žalovaným je fyzická osoba nepodnikateľ, teda ide o spotrebiteľa. Uvedená
zmluva sa uzatvára vo viacerých prípadoch, pričom cestujúci nemá možnosť žiadnym spôsobom
ovplyvniť obsah dopravcom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Cestujúci sa môže jedine
rozhodnúť, či služby poskytované dopravcom využije a bude akceptovať ním stanovený Prepravný
poriadok MHD v Bratislave, Tarify MHD a cestovné poriadky alebo služby dopravcu nevyužije, nemá

však možnosť dohodnúť si individuálne podmienky, za akých tieto služby bude využívať, ani žiadnym
spôsobom zasahovať do ich obsahu. Zo všetkého uvedené má súd za to, že zmluva o preprave osôb
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, a preto ide o spotrebiteľský vzťah,
pričom podporne poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 10Co/86/2015 zo dňa
26.03.2015, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6Co/711/2014 zo dňa 20.04.2015.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný dňa 17.01.2016 cestoval na linke
Mestskej hromadnej dopravy číslo 210 v Bratislave, pričom v čase kontroly revízorom nemal platne
označený cestovný lístok. V konaní bol sporným dôvod, pre ktorý žalovaný nemal riadne označený
cestovný lístok. Žalovaný na pojednávaní doplnil skutkové tvrdenia tak, že podrobne uviedol, ako
dňa 17.01.2016 prebehla kontrola cestovných lístkov, že lístok nebolo možné v označovači označiť,

hoci sa o to viacnásobne pokúšal, prístroj riadne nefungoval, pričom revízor to videl, napriek tomu
žiadal od žalovaného občiansky preukaz, pričom žalovaný nemal možnosť označiť si lístok v inom
označovači. Žalobca sa na pojednávaní osobne, ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
nezúčastnil, z ktorého dôvodu nemohol reagovať na uvedené skutkové tvrdenia žalovaného, a tieto
výslovne nepoprel, preto sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Súd pritom poukazuje na

skutočnosť, že žalobca ani účinne nepoprel tvrdenia žalovaného urobené písomne, keď na odpor proti
platobnému rozkazu zareagoval len tým, že je účelový, neuviedol však vlastné tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach, a preto nešlo o účinné popretie skutkových tvrdení (§ 151 ods. 2 CSP).

25. Vzhľadom k procesnej pasivite žalobcu v konaní, najmä tým, že sa nedostavil na pojednávanie a

nevyužil tak možnosť účinne poprieť skutkové tvrdenia žalovaného (produkovaním „vlastného príbehu“),
zapríčinil, že tvrdenia žalovaného sa stali nespornými. V konaní sa tak stalo nesporným, že žalovaný
sa po nástupe do vozňa snažil označiť cestovný lístok v označovači, tento však z dôvodu chyby
prístroja lístok ani po viacnásobných pokusoch neoznačil, pričom žalovaný nemal možnosť označiť si
lístok v inom označovači, nakoľko revízor ihneď po neúspešných pokusoch na jednom prístroji pristúpil

ku kontrole cestovných lístkov. Nebol preto dôvodný postup žalobcu, aby požadoval od žalovaného
zaplatenie úhrady 70,- eur, nakoľko nešlo o prípad, že by žalovaný cestoval zámerne bez označeného
cestovného lístka („na čierno“), ale cestovný lístok označený nemal z dôvodu poruchy prístroja. Zároveň
nebola žaloba dôvodná ani v časti požadovania cestovného, keď v podaní zo dňa 29.02.2016 žalovaný
uvádza, že cestovný lístok revízor nechcel vrátiť (čo žalobca opäť nepoprel), z čoho vyplýva, že

žalovaný cestovný lístok zakúpený mal, a teda za jazdu zaplatil, pretože hoci lístok nebol znehodnotený
označením, žalovaný ho viac nemohol použiť, nakoľko mu ho revízor odobral.

26. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ zakazuje taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami
demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Pri

premietnutí do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné
rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti.
Vychádzajúc zo všetkého vyššie uvedeného, súd považuje žalobu žalobcu za uplatňovanie práva v
rozpore s dobrými mravmi, a keďže výkon práva v rozpore s dobrými mravmi nemôže požívať súdnu
ochranu, žalobu vo výroku I. zamietol. Z dôvodu hospodárnosti konania, ale najmä nadbytočnosti, súd

nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne a revízora, nakoľko zistený skutkový stav postačoval pre
rozhodnutie vo veci, pričom vykonanie uvedených dôkazov by ani nemohlo viesť k inému rozhodnutiu
súdu.

27. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.29. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

30. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

31. Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

32. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl.
4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanému, ktorý by inak na náhradu trov konania mal nárok, nakoľko

bol v konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal, nakoľko mu v konaní
žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade
s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov
žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j.
za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.