Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 21, 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 10Csp/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918201461
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Csank

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6918201461.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci žalobcu: E.. R. T., F..

XX. X. XXXX, T. G. D. XXX, zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát, J.Kráľa 5/A, Lučenec proti žalovanému:
Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zast. ČERNEJOVÁ &
HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 857 513 o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 180,- Eur s prísl. a určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru eventuálne o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere takto

r o z h o d o l :

I.Konanie v časti o zaplatenie sumy 120,- Eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 180,- Eur od
21. 4. 2018 do 18. 6. 2018 , do 3-och dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Z a m i e t žalobu v časti , ktorou sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 60,- Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc dňom 19. 6. 2018 do zaplatenia.

IV. Z a m i e t a žalobu v časti, ktorou sa žalobca na žalovanom domáhal určenia, že spotrebiteľský úver

poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na
základe žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty QUATRO č. 4115324347 zo dňa 17.10.2005
je bezúročný a bez poplatkov.

V. Z a m i e ta žalobu v časti, ktorou sa žalobca na žalovanom domáhal určenia, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným na základe žiadosti o
vydanie a používanie pôžičkovej karty QUATRO č. 4115324347 zo dňa 17.10.2005 je neplatná.

VI. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 180,- Eur titulom vydania
bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, ktoré bolo tvorené jej dielčími úhradami vykonanými v
období od 23. 9. 2015 do 3. 7. 2017, určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným na základe Žiadosti o vydanie a
používanie PÔŽICKOVEJ KARTY QUATRO č. 4115324347 zo dňa 17.10.2005, je bezúročný a bez
poplatkov, eventuálne určenia, že zmluva o spotrebitel'skom úvere, ktorá mala byt' uzatvorená medzi

žalobcom a žalovaným na základe Žiadosti o vydanie a používanie PÔŽICKOVEJ KARTY QUATRO ě.
4115324347 zo dňa 17.10.2005, je neplatná ako aj náhrady trov konania. Namietal, že zmluva medzi
žalobcom a žalovaným na základe Žiadosti o vydanie a používanie PÔŽICKOVEJ KARTY QUATRO
č. 4115324347 zo dňa 17.10.2005 neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, úver je pretobezúročný a bez poplatkov, namietal platnosť uzatvorenia zmluvy, preto má žalobca voči žalovanému
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tvrdil, že úspech v konaní umožní žalobcovi dosiahnuť
opravu nesprávností v úverovom registri a odstráni spornosť existencie či neexistencie záväzkov a

pohľadávok medzi stranami sporu.

2.Žalovaný navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, nakoľko počas konania uhradil sumu 120,-
Eur, ktorá predstavuje nepremlčanú časť žalovaného nároku, v konaní namietol premlčanie zvyšku
žalovaného nároku, tvrdil, že došlo medzi stranami sporu k platnému uzavretiu zmluvy, namietol, že

žalobca v konaní nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení a ani ním uplatnený petit
žaloby nie je procesne prípustný, nakoľko zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch takúto
žalobu podať žalobcovi neumožňuje.

3.Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

4.Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, žiadosťou o vydanie
pôžičkovej karty, výpisom z pôžičkovej karty, výpisom z OR, detailom bankového príkazu, vyjadrením
žalovaného, vyjadrením k vyjadreniu žalovaného, vyjadrením ( duplika) žalovaného, schválením
žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Quatro, doplnením vyjadrenia žalobkyne spolu s emailovou

komunikáciou medzi žalobkyňou a spoločnosťou Intrum Slovakia, s. r. o., ospravedlnením právneho
zástupcu žalovaného zo dňa 20. 8. 2018.

5.Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 17.10.2005 podpísal žalobca listinu Žiadosť o vydanie a používanie
pôžičkovej karty Quatro č. 4115324347 a tá bola žalovaným podpísaná dňa 24.10.2005. Z listiny je

zrejmé, že bol žalobcovi schválený úverový rámec 15000,- Sk a štandardná mesačná splátka 500,-
Sk. Zo Schválenia Žiadosti o vydanie Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 24.10.2005 vyplýva, že žalovaný
potvrdilžalobcovi,žejehožiadosťovydaniepôžičkovejkartyQuatrobolaschválenásúverovýmrámcom
15000, - Sk, minimálnou mesačnou splátkou 500,- Sk, mesačným úrokom 1,90 %. Medzi účastníkmi
nebolo sporné to, že žalobca celkovo prostredníctvom karty vyčerpal peňažné prostriedky vo výške

786,62 €. Ďalej z výpisu Pôžičkovej karty vyplýva, že žalobca celkovo uhradil žalovanému 2921,96 €.
ŽalobcadospisupredložilvýzvuspoločnostiIntrumSlovakia,s.r.o.,zktorejvyplýva,žejutátospoločnosť
vyzýva na úhradu dlhu z vyššie uvedeného úveru na kreditnej karte Quatro, kde pôvodným veriteľom
bol žalovaný.

6.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní doplnil svoje argumenty v tom zmysle, že žalobkyňa sa
v tomto konaní pôvodne domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 180,- Eur, ktoré bolo
tvorené jej dielčími úhradami vykonanými v období od 23. 9. 2015 do 3. 7. 2017. Pričom žaloba bola
na súd podaná v apríli 2018. Považoval za celkom nelogické aby žalobkyňa plnila ešte dňa 3. 7. 2017
žalovanému nejakú úhradu pokiaľ by u nej existovala subjektívna vedomosť o tom, že žalovaný nemá

nárok na toto plnenie. Avšak bez existencie tejto subjektívnej vedomosti na strane žalobkyne nepripadá
do úvahy ani začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorej sa dovoláva žalovaná. Existencia
vedomosti o nároku na strane žalobkyne musí byť preukázaná nie iba predpokladaná, pretože v
takom prípade by dochádzalo k splynutiu začiatku objektívnej a subjektívnej premlčacej doby čo je
evidentne v rozpore so zákonnou úpravou premlčania ako takou. Vo vzťahu k samotnému nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže ostať bez právneho významu tá skutočnosť, že žalobkyňa
v priebehu zmluvného vzťahu čerpala od žalovaného sumu 786,62 Eur ale na účet žalovaného uhradila
až sumu 2921,96 Eur. Napriek pomerne dlhému obdobiu trvaniu zmluvného vzťahu je zjavný nepomer
medzi výškou toho čo bolo žalobkyni poskytnuté a výškou toho čo žalobkyňa poskytla žalovanému.
Pričom v tomto konaní sa domáha len časti bezdôvodného obohatenia, ktoré na jej úkor žalovaný získa.

Pokiaľ ide o samotný zmluvný základ, o ktorý žalovaný opiera uzatvorenie spotrebiteľského úverového
vzťahu, poukázal na žiadosť o vydanie pôžičkovej a žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty
Quatro, ktorá mala byť žalobkyňou vypísaná dňa 17. 10. 2005 v Gemerskom Jablonci a následne
schválená zástupcom žalovaného dňa 24. 10. 2005 v Poprade. Z uvedenej žiadosti, ktorá je jedinou
listinou podpísanou oboma zmluvnými stranami nemožno zistiť aké bolo dojednanie o výške úroku,

poplatkov, ani o výške splátok, či termínov a konečnej splatnosti úveru. Už len s poukazom
na túto skutočnosť nakoľko žalovaný neprodukoval iný listinný dôkaz, ktorý by bolo možné považovať za
platne uzatvorenú zmluvu, možno konštatovať že neexistuje platné dojednanie o úrokoch a poplatkoch,
a teda žalobkyňa má nárok požadovať od žalovaného všetko čo zaplatila nad rámec istiny, ktorá jejbola žalovaným poskytnutá. Vo vzťahu k druhému žalobnému petitu a na margo vyjadrení žalovaného
uviedol, že tvrdenia žalovaného prezentované v jeho duplike zo dňa 25. 7. 2018 ods. 3 - 5, kde žalovaný
tvrdí, že „ žalobca nebol našou spoločnosťou reportovaný do žiadneho z úverových registrov“ považuje

za mimoriadne nedôveryhodné a pochybné aj z poukazom na to, že žalobkyňa ešte po podaní žaloby
čelila vymáhaniu defacto neexistujúceho dlhu zo strany spoločnosti Intrum Iustitia Slovakia, s. r. o., o
čom súdu predložil doklady, ktoré malo mať základ v tej istej zmluve o ktorú opiera žalobkyňa svoj
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súčasne je pre neho nezrozumiteľné ako by žalovaný v
postavení banky na jednej strane postúpil pohľadávku proti žalobkyni tretej osobe a súčasne si nesplnil

povinnosť a neoznámil do príslušného resp. príslušných úverových registrov to, že voči žalobkyni eviduje
nejaký dlh. V tomto smere navrhol vykonať doplnenie dokazovania o označenie osoby zodpovednej „za
reportovanie dlhov dlžníkov do úverových registrov“, aby táto osoba zrozumiteľne vysvetlila, na základe
akých kritérií žalovaný ako bankový subjekt zasiela informácie do úverových registrov a súčasne do
ktorých úverových registrov tieto informácie zasiela. Podľa neho existuje dôvodná obava, že informácia
o tom, že voči nej existuje nejaký dlh , ktorý v skutočnosti ale neexistuje bola zo strany žalovaného

poskytnutá resp. mohla byť poskytnutá neurčitému okruhu tretích osôb pričom takýto stav by mohol mať
aj do budúcna nepriaznivý dopad. Nakoľko by bola nedôvodne považovaná za neplatiča. Čo ale nie je
pravdou.

7.Nakoľko počas konania došlo ku zaplateniu sumy 120,- Eur dňa 19.06.2018 zo strany žalovaného,

na základe čiastočného späťvzatia žaloby súd konanie v časti o zaplatenie sumy 120,- Eur zastavil
(žalovaný vo svojom vyjadrení s čiastočným späťvzatím žaloby výslovne súhlasil).

8.Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenia sumy 60,- Eur s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne počnúc 19. 6. 2018 do zaplatenia a zaplatenia úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy

180,- Eur počnúc dňom nasledujúcim po doručení žaloby t. j. od 21. 4. 2018 až do 18. 6. 2018 ako aj
určenia úveru za bezpoplatkového a bezúročného a určenia zmluvy za neplatnú.

9.Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 citovaného zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 citovaného zákona ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 24.10.2005
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré

nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. s spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa môže pred
súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a

bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)
splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z

osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 144 citovaného zákona žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 a 2 citovaného zákona ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej.

10.Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
vznikol právny vzťah zo zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Strany
sporu uzatvorili zmluvu, na základe ktorej bola žalobcovi vydaná Pôžičková platobná karta Quatro,
prostredníctvom ktorej mohol žalobca čerpať finančné prostriedky do výšky úverového limitu.

11.Súd nemal pochybnosti o tom, že zmluva bola uzavretá, nakoľko z predloženej písomne uzavretej
zmluvy vyplýva, že prijatím žiadosti zo strany žalovaného sa žiadosť stala zmluvou, pričom žalovaný
predložil aj potvrdzujúci list, v ktorom žalovaný potvrdil uzavretie zmluvy s tým, že žalobcovi bola
vydaná platobná karta s PIN kódom, na základe ktorej mohol čerpať a aj preukázateľne čerpal peňažné

prostriedky.

12.Okrem toho, z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že žalobca aktívne čerpal peňažné prostriedky od
žalovaného v zmysle uzavretej zmluvy a následne tieto aj uhrádzal, preto sa javí ako účelové tvrdenie
žalobcu, ktorý 13 rokov po uzavretí zmluvy o úvere tvrdí, že zmluva ani nevznikla resp. je neplatná.

13.Taktiež je potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by niekto žalobcu k uzavretiu
zmluvy nútil. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrel slobodne, právny úkon je zrozumiteľný a jasný,
jeho plnenie je možné a žalobca nie je osobou, ktorej spôsobilosť na právne úkony by bola obmedzená.
Prax súdov je pritom taká, že nie sú zástancom teórie zneplatňovania zmlúv ale naopak teórie

zachovania platnosti zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy.

14.Predmetnú zmluvu súd preskúmal podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
to v znení ustanovení účinných ku dňu jej uzatvorenia a dospel k záveru, že tento zákon sa na ňu
vzťahuje, pretože žalovaný poskytoval žalobcovi dočasne peňažné prostriedky v rámci predmetu svojho

podnikania a žalobca ich nevyužíval na výkon zamestnania, povolania ani podnikania, preto ide o
spotrebiteľský úver a zmluvu o spotrebiteľskom úvere a vzťahujú sa na ňu ustanovenia zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

15.Po preskúmaní predmetnej zmluvy súd konštatuje, že je zrejmé, že zmluva má písomnú formu,

bola podpísaná stranami sporu, na jej základe sa nepochybne plnilo, čo dokazuje predložená platobná
história, zmluva však neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti (k tomu sa súd vyjadrí bližšie
v ďalšej časti odôvodnenia). Avšak napriek tejto konštatácii, s poukazom na ust. § 4 ods. 4 zákona č.
258/2001Z.z.,ajprinesplnenípodmienokpodľaodsekov2a3jezmluvaospotrebiteľskomúvereplatná,pretože žalobcovi ako spotrebiteľovi bol na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho
začal čerpať.

16.V zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto podľa § 4 ods. 2 písm. g/
zákona č. 258/2001 Z.z. ak tento údaj nie je uvedený, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov.

17.Podľa zákona platí, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Predmetná zmluva žiadne ustanovenie o úrokoch ani

poplatkoch neobsahovala. Pokiaľ zmluva obsahuje vyhlásenie klienta, že pred podpisom tejto zmluvy
sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súd uvádza, že takéto ustanovenie nie je možné akceptovať
ako splnenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z
uvedeného ustanovenia podľa názoru súdu vyplýva, že priamo v zmluve musí byť uvedené, aká je výška
úroku a aká je výška prípadných poplatkov, či iných sankcií. Zmluva je nepochybne vyhotovená vo forme
predtlačeného formulára, ktorého ustanovenia spotrebiteľ pred podpisom zmluvy nemohol podstatne

ovplyvniť, túto používal dodávateľ vo viacerých prípadoch, o čom má súd z úradnej činnosti vedomosť,
pričom ustanovenia o tom, že sa druhý účastník zmluvy oboznámil z Obchodnými podmienkami (vrátane
prípadnej výšky úrokov a poplatkov) pred jej podpisom je len vopred pripravená formulácia dodávateľa
a neodzrkadľujúca skutočný stav.

18.Spôsob, akým má žalovaný za splnenú požiadavku § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. tým, že v
predtlačenom formulári je uvedené, že sa spotrebiteľ pred podpisom zmluvy oboznámil s Obchodnými
podmienkami súd považuje za obchádzajúci zákon a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nemožno
akceptovať stav, kedy spotrebiteľ podpisuje zmluvu, na ktorej nie je uvedený najzákladnejší údaj spojený
s celkovými nákladmi spotrebiteľa pri splácaní úveru a to výška úrokovej sadzby. Tento údaj je pritom pre

spotrebiteľa základom pre rozhodnutie, či sa mu úver vzhľadom na výšku úroku oplatí zobrať alebo nie.

19.Súd ďalej zdôrazňuje, že v uzatvorenej Zmluve nie sú uvedené okrem úrokov ani poplatky, preto
ich žalovaný ani nemohol žiadať. V prípade pochybností o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd ďalej dodáva, že ak zákon vyžaduje, aby úroky a poplatky

boli v Zmluve, musí ísť o ich uvedenie v písomnej forme a to konkrétnou výškou poplatkov a
úrokov. Za dostačujúce nemožno považovať ani prípadné oboznámenie sa spotrebiteľa s Obchodnými
podmienkami pred podpisom zmluvy, ak na nich chýba podpis spotrebiteľa. Ide o tak závažnú súčasť
samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nevyhnutnú k tomu, či sa spotrebiteľ zmluvu rozhodne
uzavrieť alebo nie, že podľa názoru súdu nestačí, aby v rámci spotrebiteľských zmlúv takéto dojednanie

bolo zahrnuté iba do cenníka alebo obchodných podmienok, ktoré pripravuje dodávateľ, a spotrebiteľ ich
obsah neovplyvňuje, ale musia byť zahrnuté do textu samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú spotrebiteľ
podpisuje.

20.Nakoľko je teda úver bez poplatkov a bezúročný, žalobca by teda mal mať voči žalovanému nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v zaplatení toho, čo zaplatil nad rámec čerpanej
istiny bez právneho dôvodu.

21.Žalobca si voči žalovanému uplatnil zaplatenie sumy 180,- Eur, ktorá pozostáva z bezdôvodného
obohatenia tvoreného úhradami žalobcu žalovanému za obdobie od 23. 9. 2015 do 3. 7. 2017.

22.Medzi účastníkmi nebolo sporné to, že žalobca celkovo prostredníctvom karty vyčerpal peňažné
prostriedky vo výške 786,62 €. Ďalej z výpisu Pôžičkovej karty vyplýva, že žalobca celkovo uhradil
žalovanému 2921,96 €.

23.Žalovaný počas konania dňa 18.06.2018 zaplatil žalobcovi z celkovo žalovanej sumy bezdôvodného
obohatenia 180,- Eur sumu 120,- Eur. V časti zaplatenia sumy 120,- Eur bola žaloba následne vzatá aj
späť a v tejto časti bolo konanie zastavené. Predmetom konania tak zostal v prvom rade nárok žalobcu
na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 180,- Eur od 21.04.2018 do 18.06.2018,
nakoľko bol žalovaný v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia. V tejto časti je žaloba dôvodná,

nakoľko žalovaný bol s vydaním bezdôvodného obohatenia skutočne v omeškaní a časť uplatneného
nároku zaplatil až dňa 18.06.2018. Nakoľko čas plnenia v tomto smere nie je daný ani zákonom či
dohodou strán, s poukazom na ust. § 563 Obč. zákonníka bol žalovaný ako dlžník povinný splniť dlh
voči žalobcovi ako veriteľovi prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobca požiadal. V danom prípadepri neexistencii žiadnej inej výzvy na plnenie je touto kvalifikovanou výzvou žaloba, ktorá bola doručená
žalovanému dňa 20.04.2018, teda odo dňa 21.04.2018 do dňa 18.06.2018 bol žalovaný v omeškaní
s úhradou sumy 180,- Eur (teda časti žalovaného nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia),

preto ho súd zaviazal na zaplatenie tohto úroku z omeškania.

24.Avšak predmetom konania po čiastočnom späťvzatí zostal aj nárok žalobcu na zaplatenie zvyšnej
žalovanej istiny vo výške 60,- Eur s úrokmi z omeškania titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Táto časť žaloby bola zo strany súdu zamietnutá pre účinne vznesenú námietku premlčania zo strany

žalovaného, nakoľko je premlčaná v subjektívnej 2 ročnej premlčacej dobe. Súd sa v tomto smere
nestotožnil s názorom žalobcu, že o výške bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa dozvedela až po
tom, čo získala informácie, že zmluva je rozporná so zákonom, ďalej že nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok a že by premlčacie doby mali začať plynúť až po skončení
bezdôvodného obohacovania sa (odo dňa 04.07.2017, nakoľko posledná platba zo strany žalobcu bola
vykonaná dňa 03.07.2017).

25.Súd konštatuje, že žalobca svoje úhrady realizoval nie vždy včas a riadne s tým, že svojou žalobou
sa v podstate domáha vrátenia splátok, ktoré mal realizovať nad rámec čerpanej istiny bez právneho
dôvodu. Ak sa plnenie bez právneho dôvodu poskytovalo postupne, po častiach, objektívna premlčacia
doba začala plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, kedy k plneniu došlo. To znamená, že každá

z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má svoj samostatný právny osud, premlčuje sa
samostatne (nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia teda v tomto prípade netvorí jeden
celok).

26. Súd konštatuje, že vyššie uvedená úvaha žalobcu o začatí plynutia subjektívnej premlčacej doby

by znamenala, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby by mohol byť stanovený zo strany
oprávneného subjektu nezávisle od akýchkoľvek pravidiel, v okamih, ktorý si tento subjekt stanoví
subjektívne, podľa svojej vlastnej vôle a predstáv, teda nezávisle od akýchkoľvek iných predpokladov
stanovených zákonom. Tak však začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby stanovený byť nemôže,
lebo o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy,

keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na
jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie
možno dôvodne uplatniť na súde. V danom prípade je podľa názoru súdu absolútne nepochybné, že
žalobca vedel, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje (zo zmluvy, v ktorej je žalovaný presne a
nezameniteľne označený) a vedel výšku tohto obohatenia vyčísliť v peniazoch bez akýchkoľvek ťažkostí

(čo aj bez problémov v žalobe precízne vyčíslil). Preto jeho výklad o začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby vychádzajúci z čisto jeho subjektívnych úvah a predstáv nie je správny.

27.Ak je teda úver poskytnutý na základe zmluvy bezúročný a bez poplatkov, žalobca má voči
žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v zaplatení toho, čo zaplatil nad

rámec čerpanej istiny bez právneho dôvodu s tým, že je zrejmé, že doba dva roky na uplatnenie práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia na súde v zmysle § 107 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka plynula žalobcovi
a plynie od každej jednej splátky zaplatenej žalovanému, pretože žalobca od momentu zaplatenia každej
jednej splátky nad rámec čerpanej istiny vedel, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje a vedel
výšku tohto obohatenia vyčísliť v peniazoch. Žalovaný počas konania uhradil žalobcovi titulom vydania

bezdôvodného obohatenia sumu 120,- Eur. Táto suma s poukazom na výpis z kartového účtu zahŕňa
platby žalobcu žalovanému za obdobie dvoch rokov po dátume 13. 4. 2016 (žaloba bola podaná na
súd dňa 13. 4. 2018). Ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré premlčané nebolo, preto bolo
zo strany žalovaného aj dobrovoľne uhradené. Avšak zvyšok nároku, teda uplatnená suma 60,- Eur s
príslušenstvom podlieha premlčaniu, pretože ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý

je premlčaný v subjektívnej 2 ročnej premlčacej dobe (táto suma s poukazom na výpis z kartového účtu
zahŕňa platby žalobcu žalovanému za obdobie od 23. 9. 2015 do 13. 4. 2016). Nakoľko žalovaný teda
voči zvyšnej časti nároku žalobcu uplatnenému jeho žalobou (zaplateniu zvyšného nároku 60,- Eur
s príslušenstvom) vzniesol námietku premlčania, súd žalobu zamietol, pretože zvyšná časť žalobcom
uplatneného nároku je premlčaná v subjektívnej 2 ročnej premlčacej dobe.

28.Súd zamietol žalobu aj v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru či určenia neplatnosti zmluvy o úvere.29.Vo všeobecnosti k tejto časti žaloby v prvom rade súd konštatuje, že skutočnosť, že žalobca má
postavenie spotrebiteľa automaticky neznamená, že len toto (samo o sebe) zakladá naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti zmluvy. Nemožno opomenúť dlhodobo zaužívanú prax (vychádzajúcu aj

z právnej teórie), že ak má žalobca možnosť uplatniť svoj nárok žalobou na plnenie (v tomto prípade
žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia), nemá podanie žaloby o určenie žiadny význam a
žalobca nemôže mať na podaní tejto určovacej žaloby naliehavý právny záujem. Je totiž povinnosťou
súdu v prípade podania žaloby na plnenie skúmať, či žalobcom tvrdený nárok vyplýva z konkrétnych
právnych skutočností. Rovnako žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je

alebo nie je (či je zmluva platná), ak už k porušeniu práva došlo (t. j. ak už z takej zmluvy žalobca plnil).
Ochranu svojho už porušeného práva žalobca môže dosiahnuť žalobou na plnenie, čo aj v podstate
žalobca realizuje podaním žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia.

30.Konkrétne ale k tejto časti žaloby súd konštatuje, že nemohol vyhovieť žalobe v časti o určenie, že
úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko nejde v danom prípade o procesne prípustnú žalobu, pretože

k poskytnutiu úveru došlo za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. a nie podľa zákona č. 129/2010 Z.z., v
ktorom od 01.01.2018 pribudlo ustanovenie § 11 ods. 4, pričom možnosť aplikácie predmetného § 11
ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno vyvodiť ani z prechodných ustanovení citovaného zákona. Teda
zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý sa aplikuje na právny vzťah vzniknutý medzi stranami sporu neumožňuje
podať žalobcovi žalobu o určenie, či je úver bezúročný a bez poplatkov, preto bola žaloba v tejto časti

zamietnutá. Žaloba bola zamietnutá aj v časti určenia, že zmluva je neplatná, nakoľko s poukazom na
vyššie uvedenú právnu úvahu súdu, zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva procesná prípustnosť
takejto žaloby (súd opakuje, že zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý sa aplikuje na právny vzťah vzniknutý
medzi stranami sporu neumožňuje podať žalobcovi žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere). Okrem
toho, podľa vyššie uvedenej úvahy súdu je zmluva platná (bod 15. odôvodnenia), nie je teda dôvod,

aby súd konštatoval, že zmluva je neplatná. A naviac otázku platnosti či neplatnosti zmluvy o úvere a
otázkubezúročnostiabezpoplatkovostiúveruposudzovalsúdprejudiciálnevrámcirozhodovaniaočasti
uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo je nosnou časťou predmetného konania,
a na základe svojho záveru potom rozhodoval, či je daný dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalobca nemá teda ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pretože súd sa

otázkou platnosti či neplatnosti (ako aj posúdenia úveru za bezúročný a bezpoplatkov) tak či tak bez
ohľadu na návrh žalobcu zaoberá prejudiciálne v tomto konaní a to v rámci posúdenia, či má alebo
nemá žalobca voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V neposlednom rade súd
uvádza, že ak žalovaný dobrovoľne uplatnený nárok v jeho nepremlčanom rozsahu splnil, žalobca sa
tým domohol praktického výsledku, a aj prípadné skúmanie a určovanie bezodplatnosti, bezúročnosti

úveru či neplatnosti zmluvy s ohľadom na dobrovoľné plnenie žalovaného v nepremlčanom rozsahu by
bolo nadbytočné.

31.Ďalej súd poukazuje na to, že žaloba vo vzťahu k výroku II. žalobného petitu ohľadom určenia
bezúročnosti či bezpoplatkovosti a eventuálne určenia zmluvy za neplatnú nemôže obstáť nielen preto,

že ide o procesne neprípustnú žalobu ale aj vzhľadom na formuláciu žalobného návrhu. Z navrhovaného
znenia petitu žaloby vyplýva, že podstatou žaloby bolo v bode II. určenie úveru ako bezúročného a
bez poplatkov eventuálne určenia zmluvy za neplatnú. Žalobný návrh bol v tejto časti formulovaný
ako eventuálny ale ten sa pripúšťa v tom prípade, ak žalobca žiada najprv svojim primárnym petitom
nepeňažné plnenie (napríklad vydanie veci) a až pre prípad (in eventum), že súd zistí nemožnosť

vlastného plnenia, náhrady vyjadrenej v peniazoch. Jeden petit vylučuje petit druhý, ak súd rozhodne o
nepeňažnom plnení, o druhom nerozhoduje; súd zamietne prvý petit, ak uzná povinnosť podľa druhého.
Petit je teda nevhodne zvolený a naviac, bezúročnosť či bezpoplatkovosť úveru môže byť určená
len v prípade platnej zmluvy o úvere, určenie neplatnosti zmluvy vylučuje určovací výrok, že úver je
bezodplatný a bezpoplatkov, kde podmienkou je vždy platnosť zmluvy. Ak je zmluva neplatná nemožno

určiť, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva nevyvoláva žiadne účinky, nezakladá
žiadne práva a povinností zmluvných strán a nie je dôvod uvažovať, či úver je alebo nie je bezúročný a
bezpoplatkový. Preto žaloba v týchto bodoch nie je formálne správne zvolená.

32.Ohľadom námietok žalobcu, ktoré sa týkali problematiky úverového registra súd uvádza, že aj keby

žalobca bol niekedy evidovaný ako dlžník v úverovom registri bolo by to z dôvodu, že by si svoje zmluvné
povinnosti riadne neplnil a prípadný neskorší záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti nemá žiaden
súvis s tým, či žalobca splácal na čas svoje záväzky zo zmluvy. Ak by aj žalobca bol vedený v takomto
registri na ochranu jeho práv slúži podľa zákona sťažnosť proti zápisu a to priamo veriteľovi a následnesa môže domáhať prípadného výmazu či opravy údajov. Preto námietky žalobcu v tomto smere dôvodné
nie sú a na nápravu nedostatkov v úverovom registri slúžia iné právne prostriedky a nie žalobcom
zvolená žaloba uplatnená v tomto konaní. V tejto súvislosti súd zamietol návrh žalobcu na označenie

osoby zodpovednej za deportáciu dlhov do úverového registra a podanie vysvetlenia zo strany tejto
osoby, nakoľko s poukazom na vyššie uvedenú právnu úvahu súdu ide o irelevantný návrh a vykonanie
tohto dôkazu by nič nezmenilo na právnom posúdení predmetnej veci zo strany súdu.

33.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V

časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania a priznaniu úrokov z omeškania zo žalovanej sumy bol úspešný
žalobca (žaloba bola v časti vzatá späť pre správanie sa žalovaného), preto v tejto časti bol žalobca
úspešný.Žalovanýbolúspešnývčastiach,vktorýchbolazamietnutážalobaohľadomzaplateniazvyšnej
istiny spolu s úrokmi z omeškania a určenia, že úver je bez poplatkov a úrokov a že je zmluva neplatná.
Nakoľko sa nedá určiť presný pomer úspechu žiadnej zo strán sporu, každá zo strán sporu mala úspech
čiastočný, súd rozhodol tak, že určil, že ani jedna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota.
Podľa § 127 Csp, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému
súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie

urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 Csp, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 Csp, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Csp, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Csp, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.