Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210549
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116210549.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobkyne: I. K.Á., G..

X.XX.XXXX, K. O., O. XXXX/X, zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku,
ul. Sovietskych hrdinov 163/66, p r o t i žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35807598, o primerané finančné zadosťučinenie 300 eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 200 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 18.5.2016 domáhala od žalovaného zaplatenia

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur. Žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C 311/2014 rozsudkom zo dňa 23.1.2015 bola úspešná
v konaní o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi v
tomto konaní žalobkyňou a žalovaným, pričom tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom odvolacieho
súdu pod sp. zn. 17 Co 134/2015 z 18.2.2016. Ako spotrebiteľka si uplatnila satisfakciu za porušenie
spotrebiteľských práv, proti čomu sa musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané zadosťučinenie
má naplniť požiadavku účinného, sankčného, odradzujúceho prostriedku ochrany, aby sa dodávateľ už

nedopúšťal recidívy, ale má mať aj funkciu relutárnu. Žiadala priznať aj náhradu trov konania.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vyslovil názor o absencii dôvodu a výšky zadosťučinenia. Uviedol, že
neexistuježiadnedôvodnapriznaniežalovanejsumystým,žežalobkyňaneodôvodnilavznesenýnárok.
Žalobkyni žiadna ujma nevznikla, pričom žalobkyni bola poskytnutá istina vo výške 350 eur, pričom
uhradila splátky vo výške 107,50 eur., ktoré boli zahrnuté na istinu. Navrhol žalobu zamietnuť.

3. Tunajší súd rozsudkom č. k. 16C 2/2016-28 zo dňa 15.11.2016 rozhodol tak, že žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni 300,- eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia. Zároveň zaviazal
žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že poukázal na dôvody žaloby, stanovisko
žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k.

20C/311/2014-32 zo dňa 23.01.2015 v spore strán, súd určil, že zmluvné podmienky v zmluve uzavretej
medzi stranami sporu dňa 21.11.2013 č. zmluvy 806301386 v časti administratívny poplatok, ktorá
zahŕňa administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uložil žalovanémupovinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Prešove, č. k. 17Co/134/2015-65 zo dňa 18.02.2016 s tým, že žalovanému bola uložená
povinnosť nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka, ďalej § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s tým,
že uviedol, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritériá
na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku.
Zároveň uviedol, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa ešte zmiernilo podmienky poskytnutia
primeraného finančného zadosťučinenia, pretože v súčasnosti sa poskytuje aj bez toho, aby porušenie

práva alebo povinnosti spotrebiteľa bolo ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa, alebo osobitným
predpisom bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. V danej veci zo strany žalovaného došlo k
takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi
spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky, a teda k strate finančných prostriedkov. Pri finančných
službách je odopreté plnenie veriteľovi na základe jeho žaloby výlučne z dôvodu, že sa vyžaduje bez
platného právneho dôvodu (nedostatok zmluvnej náležitosti), alebo ide o nekalú obchodnú praktiku,

prípadne neprijateľnú zmluvnú podmienku. Bola už judikovaná zmluvná podmienka ako neprijateľná z
dôvodu, že spotrebiteľovi je účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné
protiplnenie. Žalovaný zneužil svoje postavenie tým, že do zmluvy zahrnul aj neprijateľnú zmluvnú
podmienku - administratívny poplatok bez reálneho plnenia. Žalovaný na základe zmluvy o úvere s
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou sa snažil od žalobcu nezískať financie bez protihodnoty.

Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak tým, že žalovaný si vo vzťahu k žalobkyni uplatňoval
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky finančné plnenie, vyvolal u nej stav právnej neistoty, ktorý
musela riešiť podanou žalobou. Súd preto považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia
sumu 300,- eur, a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa.
Aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto

má plniť jednak funkciu satisfakčnú, a jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa
od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi, a jednak podľa názoru súdu ho
treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne
silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit a pre ostatných spotrebiteľov v tom, že
možno predpokladať, že dodávateľ, konania ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom

sa nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

5. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a to odňatia možnosti konať pred súdom, na základe čoho
súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj k nesprávnemu právnemu

posúdeniu. Poukázal na ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý síce úspešnej strane sporu
priznáva právo na primerané finančné zadosťučinenie, ale žalovaný bol toho názoru, že takto zákonom
priznané právo je potrebné vykladať skôr reštriktívne. Pri rozhodovaní o výške je potrebné zohľadniť
nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad.
Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu

vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len
v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu
došli spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení.
Nemožno teda hovoriť ani o opätovnom sankcionovaní žalobcu tým, že mu finančné zadosťučinenie

nebolo priznané. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa od začiatku neplatila splátky podľa dohody o plnení
v splátkach, podávala žiadosť o odklad splátkového kalendára. Uplatnený nárok žiadnym relevantným
spôsobom neodôvodnila. Ani po povolení odkladu splátok splátky neplnila, čím sa dostala do omeškania
a dlžná suma sa stala splatná v celom rozsahu. Na úverovej zmluve nie je zaplatená istina úveru, a
preto žalovaný bol toho názoru, že nie je možné domáhať sa uplatnenia finančného zadosťučinenia,

keď k porušeniu zmluvných podmienok došlo zo strany žalobkyne a nie žalovaného. Žiadna ujma, ktorá
by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia nevznikla. Žalovaný ďalej zdôraznil, že priznaný
nárok považuje za neprimeranú ochranu spotrebiteľa, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu, v dôsledku čoho je
hrubo porušované právo na spravodlivý súdny proces, ako i nevyváženosť práva a povinnosti, ku ktorých

sa dlžník v dôsledku zmluvy o úvere zaviazal. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

6. Právny zástupca žalobkyne sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po podanom odvolaní rozhodol tak, že zrušil rozsudok a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,

že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. V tejto
časti odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné vo vzťahu k základu uplatneného
nároku žalobkyne ako spotrebiteľky na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ust. § 3 ods. 5
posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013. Ani odvolací súd v tejto časti
uplatneného nároku nespochybňuje jeho základ. Spornou a odvolaním namietanou zostala otázka výšky

priznanej náhrady finančného zadosťučinenia. Z obsahu odôvodnenia výšky uvedeného v bode 12
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie poukázal na stav právnej neistoty, ktorý mal
nastať u žalobkyne z dôvodu, že žalovaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky si uplatňoval
finančné plnenie. Iné konkrétne skutkové okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobkyne so žalovaným, na
základe ktorého si žalobkyňa uplatňuje nárok na primerané finančné zadosťučinenie z odôvodnenia
napadnutéhorozhodnutianevyplývajú.Idelenovšeobecnúkonštatáciufunkcieprimeranéhofinančného

zadosťučinenia, ako aj postavenia žalobkyne ako spotrebiteľky vo vzťahu ku dodávateľovi. Takéto
odôvodnenie priznanej výšky finančného zadosťučinenia nie je dostatočné z hľadiska jasnosti a určitosti.
Pri posudzovaní uplatnenej výšky finančného zadosťučinenia, súd prvej inštancie mal poukázať na
konkrétne skutkové okolnosti týkajúce sa strán sporu, ako aj aký konkrétny stav právnej neistoty, na
ktorý poukázal žalovaný vyvolal. Vo vzťahu k namietanej výške preto odvolací súd považoval odvolanie

žalovaného za dôvodné. V ďalšom konaní uložil odvolací súd súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať
výškou uplatnenej náhrady primeraného finančného zadosťučinenia, a to pri jej stanovení vychádzať z
kritérií, ktoré sú rozhodné pre stanovenie jej primeranej výšky, a to závažnosť vzniknutej ujmy, okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo, finančnej situácie osoby, do ktorej práva bolo zasiahnuté, s tým, že
jej výška musí byť primeraná a vždy závisí od úvahy súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná.

8. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Cs.p.) súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

9. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložili
alebo označili účastníci konania. Dokazovanie vykonal žalobou, rozhodnutiami všeobecných súdov
označených žalobkyňou, vyjadrením žalovaného, dohodou o plnení v splátkach zmluvy o úvere a
splátkovým kalendárom, pričom zistil tento skutkový stav:

11. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 20 C 311/2014-32 zo dňa 23.1.2015 v právnej veci
žalobkyne I. K., G.. X.XX.XXXX proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd určil, že zmluvná
podmienky v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 21.11.2013, č. zmluvy 806301386, v časti
administratívny poplatok, ktorá zahŕňa administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy

o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Žalovanému zároveň uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania.

12. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 17 Co 134/2015-65 zo dňa 18.2.2016 bol vyššie uvedený
rozsudkom súdu prvej inštancie potvrdený a žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť žalobkyni

trovy odvolacieho konania.

13. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

14. Je nepochybné, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou

s poukazom na § 52 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.16. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na

primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

17. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20.Podľa§52ods.4OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z. možno uviesť, že ide o

ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie
toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba
uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia
primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby
porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo

osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

26. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému
porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi
spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných prostriedkov. Pri finančných

službách je odopreté plnenie veriteľovi na základe jeho žaloby výlučne z dôvodu, že sa vyžaduje bez
platného právneho dôvodu (nedostatok zmluvnej náležitosti) alebo ide o nekalú obchodnú praktiku, príp.
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

27. V konečnom dôsledku v danom prípade predstavuje judikovaná zmluvná podmienka neprijateľné

zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi
poskytovala skutočné protiplnenie. Súd dodáva, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr.
v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011.

28. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že žalovaný zneužil svoje postavenie tým, že do zmluvy

zahrnul aj neprijateľnú zmluvnú podmienku - administratívny poplatok bez reálneho plnenia. Žalovaný
sa na základe zmluvy o úvere s takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou snažil od žalobkyne získať
financie bez protihodnoty.29. Súd prvej inštancie súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu po zrušení veci mal za úlohu
opätovne prehodnotiť výšku náhrady primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko aj odvolací súd
považoval základ nároku za daný. Vzhľadom na to, že žalovaný si vo vzťahu k žalobkyni uplatňoval na

základe neprijateľnej zmluvnej podmienky finančné plnenie (administratívny poplatok vo výške 208,97
eur, ktorý bol právoplatne určený za neprijateľný), vyvolal u nej stav právnej neistoty, ktorý musela riešiť
podanou žalobou. Súd preto považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 200 eur a
to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa, ktoré bolo približne
v rovnakej numericky vyjadrenej výške.

30. Žalobkyňa musela aktívne uplatňovať svoje práva podaním žaloby a súd v prejednávanej veci s
prihliadnutím na vyššie uvedené dospieva k záveru, že výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3
ods.5 ZOS môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila.

31. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba

vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby
dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi
a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s
nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre
ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil

voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

32. Treba akcentovať aj fakt, že z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 20 C 311/2014-32 zo dňa 23.1.2015
vyplynulo, že žalobkyňa - spotrebiteľka, v čase žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky
uhradila z úveru vo výške 350 eur sumu 20 eur, teda len zlomok istiny, pričom účelom priznania

primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv nemá byť na jednej strane len odradenie
dodávateľa od takýchto praktík, ale na druhej strane nemá byť ani nástrojom obohatenia sa pre druhú
stranu sporu.

33. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 67 %, preto má voči
čiastočne neúspešnému žalovanému (33 %) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.