Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 7, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8102899528
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8102899528.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
XXX, právne zastúpený JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti
žalovaný: 1) G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 2) N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. X,
obe právne zastúpené JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom,, so sídlom v Prešove, Hlavná 29, 3)
G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 4) G. N., nar. XX.XX.XXXX. zomr. XX.XX.XXXX, 5) G. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 6) D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. U. H. č. XX, 7) G. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 8) G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 9) G. D., nar. XX.XX.XXXX,

bytom L. č. XXX, 10) H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, 11) H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXX, 12) F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, žalovaní v 5), 7) - 12) rade zastúpení žalovanou v
13) rade, 13) C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 14) F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX,
15) F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 16) F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, o určenie
rozsahu dedičstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/23/2002 - 491
zo dňa 15.07.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovaným spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v rozsahu
100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalobca je povinný nahradiť žalovaným spoločne a nerozdielne trovy dovolacieho konania v rozsahu
100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 15C/23/2002-491 zamietol návrh žalobcu o určenie rozsahu
dedičstva. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že pôvodný žalobca Y. R. sa domáhal vydania rozhodnutia, že on je
výlučným vlastníkom tých časti pôvodných pozemnoknižných mpč XXXX/B, XXXX/C a XXXX/D, ktoré
sú zapísané v pozemnoknižných zápisniciach č. XXXXXXX a XXXXXXX kat. úz. M., ktorým podľa
geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa 18.06.2001 zodpovedá parcela KN XXXX/X - orná pôda o
výmere 4195 m2. Žalobu odôvodnil tým, že s výnimkou pôvodnej mpč XXXX/B začal parcely užívať ako
vlastné v roku XXXX, kedy tieto na neho previedol otec C. R., užívajúci predmetné nehnuteľnosti od roku

XXXX a v roku XXXX pôvodnú mpč XXXX/B zamenil s pôvodne žalovanou v 5. rade G. G.. Nehnuteľnosti
nepretržite užíval až do roku XXXX, kedy tieto boli pojaté do štátneho majetku M. až do roku XXXX. Po
tomto roku bola pôvodnému žalobcovi parcela KN XXXX/X štátnym majetkom M. vrátená, žalobca túto
užíval ako vlastnú a nikto ho v užívaní nerušil.3. Rozsudkom 15C/23/2002-293 bolo rozhodnuté tak, že pôvodný žalobca bol určený za výlučného
vlastníka novovytvorenej parcely C KN XXXX/XX orná pôda o výmere 1536 m2 podľa geometrického

plánu č. XX/XXXX. Parcela, ku ktorej súd určil vlastnícke právo, zodpovedá pôvodnej MPČ XXXX/B, kde
v tejto časti rozsudok nebol napadnutý odvolaním. V prevyšujúcej časti rozsudkom č.k. 15C/23/2002-294
bola žaloba zamietnutá a v tejto časti bol rozsudok odvolacím súdom zrušený. Predmetom konania po
zrušení odvolacím súdom boli už len pôvodné mpč XXXX/C a XXXX/D.

4. Súd prvého stupňa uviedol, že základným predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním je splnenie 3 základných podmienok a to spôsobilosť predmetu vydržania, existencia držby
veciadobromyseľnostiauplynutieustanovenejlehotydržby.Točijedržiteľdobromyseľný,trebahodnotiť
vždyobjektívne.Nestačísubjektívnepresvedčenie,žemuvecpatrí.Zpredloženýchlistínmalsúdprvého
stupňa za preukázané, že kúpnopredajnou zmluvou z 27.06.1946 právni predchodcovia pôvodného
žalobcu previedli nehnuteľnosti na Y. R. a mal. K. R., na každého v polovici. Žiadna z prevádzaných

nehnuteľností však nie je označená ako mpč XXXX/C a XXXX/D. Uviedol, že je nepravdepodobné, že
pokiaľbyprávnipredchodcoviapôvodnéhožalobcubolivlastníkmiajMPČXXXX/CaXXXX/D,žebytieto
nebolizahrnutévkúpnejzmluve,alebolibyprevádzanéústnouzmluvou,navyševtomistomrokuXXXX.
Zo zápisu v pôvodnej PKV XXXX vyplývajú žalobcom tvrdené skutočnosti o nadobudnutí nehnuteľnosti
na základe kúpnopredajnej zmluvy s C. R., avšak jedná sa o parcelu mpč XXXX, nie parcelu XXXX/C

a XXXX/D. Žalobca nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k parcelám mpč XXXX/
C a XXXX/D a z pohľadu súdu žalobca nejakým spôsobom nepreukázal spôsobilý titul vstupu do
držby. V odôvodnení sa súd prvého stupňa ďalej vysporiadal s argumentáciou právneho žalobcu o tom,
že rodinný dom žalovaných nie je postavený na mpč XXXX/C a XXXX/D, na ktorých mal byť podľa
stavebného povolenia postavený, ale na parcela mpč XXXX. Takisto zaujal stanovisko k vydaniu parciel

mpč XXXX/C a XXXX/D štátnymi majetkami M. pôvodnému žalobcovi na základe dohody o vydaní
pôdy. Poukázal na rozdielnosť v názve parciel mpč XXXX a XXXX/C a XXXX/D a na rozdielnosť ich
výmer, čo tiež spochybňuje žalobcove tvrdenia. Uviedol, že neboli preukázané bližšie nekonkretizované
tvrdenia o možnej zámene osôb ani skutkový omyl tvrdený žalobcom. Uviedol, že žalobcu zaťažuje
dôkazné bremeno a je jeho povinnosťou uviesť presvedčivé skutočnosti, z ktorých sa dá usudzovať

na možnú zámenu mien, prípadne skutkový omyl. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že
jeho právny predchodca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vytvoreným z pôvodných mpč
XXXX/C a XXXX/D na základe nepretržitej a dobromyseľnej držby, pričom samotná detencia k vydržaniu
nepostačuje. Nepreukázal existenciu zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam mpč
XXXX/C a XXXX/D, nepreukázal ani existenciu možného skutkového omylu. Bolo preukázané, že

pôvodný žalobca sporné nehnuteľnosti užíval po ich vydaní štátnymi majetkami M. v r. XXXX, avšak
opäť bez spôsobilého titulu, na základe ktorého by sa žalobca mohol domnievať, že je vlastníkom
nehnuteľnosti. Od uvedenej skutočnosti by neuplynula ani zákonná vydržacia lehota. Z uvedených
dôvodov súd prvého stupňa žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 151
ods. 3 O.s.p.

5. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov
konania. Súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, hoci správne zistil skutkový stav. Prvostupňový súd
rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal tvrdené skutočnosti o zámene parciel či zámene

mien. Rozhodnou mala byť skutočnosť, že nebol preukázaný oprávnený vstup do držby. Žalovaní do
užívania žalovaných parciel nikdy nevstúpili práve v dôsledku existencie skutkového omylu. Uviedol,
že predmetnú nehnuteľnosť užíval do r. XXXX jeho právny predchodca a následne mu bola štátnym
majetkom v M. v r. XXXX vrátená. Pokiaľ súd prvého stupňa argumentuje, že vlastníctvo sa nevydávalo
vlastníkom, ale len sa vyčleňovali pozemky do užívania, k tomuto sa žiada uviesť, že uvedené

skutočnosti iba potvrdzujú existenciu skutkového omylu. Žalobca požiadal o vydanie parcely mpč XXXX,
avšak vydané mu boli parcely mpč XXXX/C a XXXX/D, ktoré do času vydania ako parcelu mpč XXXX
užíval v dobrej viere a vlastník. Poukázal na to, že stavebné povolenie bolo vydané na parcelu mpč
XXXX/C a XXXX/D na výstavbu rodinného domu, ale dom bol následne postavený na parcele XXXX,
aj z tohto možno vyvodiť skutkový omyl, že i samotní žalovaní považovali pozemnoknižne vedenú

parcelu XXXX/C a XXXX/D za parcelu mpč XXXX. Na tejto si skutočne rodinný dom postavili majúc,
že ide o parcely XXXX/C a XXXX/D. Okresný súd Prešov sa s týmto dôkazom nevysporiadal. Žiadni
svedkovia netvrdili skutočnosť, že by žalovaní, resp. ich právni predchodcovia užívali nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom sporu. Z uvedeného je možné dospieť k záveru o existencii skutkového omylu,keďže účastníci konania užívali parcely vo svojom vlastníctve a ako svoje užívali žalobca parcely mpč
XXXX/C a XXXX/D a žalovaní parcelu mpč XXXX, a ktorej si postavili rodinný dom. Žalobca v r. XXXX
zistil, že skutočný stav nezodpovedá stavu právnemu a to z dôvodu existencie skutkového omylu.

Skutkovému omylu, o ktorom boli presvedčení všetci účastníci konania, nasvedčuje aj tá skutočnosť,
že každý z nich užíval nehnuteľnosti tak, ako sa domnievali, že ich v r. XXXX nadobudli. Tento
právny stav dlhodobo nezodpovedal skutočnosti a s uvedenou skutočnosťou boli uzrozumení všetci
účastníci konania, pričom tento omyl bol ospravedlniteľný. Z rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu
považoval okresný súd svedecké výpovede K. R., E. K. a B. H. za nevierohodné. Nemohlo dôjsť k

stavu, že v r. XXXX bola nehnuteľnosť parcely mpč XXXX/C a XXXX/D zabraná do honu štátneho
majetku v M., kedy bola v dobromyseľnom užívaní právneho predchodcu žalobcu a zároveň tá istá
nehnuteľnosť mala byť v pokojnom a nerušenom užívaní právneho predchodcu žalovaných, s ktorými
bola spísaná zápisnica o vydržaní zo dňa XX.XX.XXXX. Aj táto skutočnosť nepochybne preukazuje
skutkový omyl. Z rozsiahleho dokazovania je preukázané, že jeho právny predchodca Y. R. sa stal
vlastníkom predmetných nehnuteľností najneskôr k XX.XX.XXXX a to na základe vydržania, nakoľko

v prípade pochybností sa predpokladá, že držba je oprávnená. Poukázal záverom na to, že zápis
pozemnoknižnej vložky nezodpovedal za výmeru. Právny predchodca žalobcu užíval dlhodobo parcely
mpč XXXX/C a XXXX/D ako svoje vlastné a následne sa on, ako žalobca, ujal dobromyseľnej držby
predmetných nehnuteľností. Je nesprávny záver súdu prvého stupňa o tom, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil
skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Súd
prvého stupňa sa zaoberal všetkými rozhodujúcimi právnymi skutočnosťami a všetkými relevantnými

námietkami žalobcu. Odvolací súd zdôrazňuje predovšetkým to, že je úlohou žalobcu tvrdiť také
skutočnosti, ktoré po ich preukázaní zakladajú dôvodnosť uplatneného právo. Je ďalej povinnosťou
žalobcu k týmto relevantným skutkovým tvrdeniam uviesť aj dôkazy. Zápis v katastri nehnuteľností o
vlastníctve predmetných nehnuteľností svedčí v prospech žalovaných, ktorí predložili počas konania
zmluvy, na základe ktorých vlastnícke právo nadobudli. Pre posúdenie existencie ich vlastníctva teda

nebolo potrebné zaoberať sa tým, či nehnuteľnosti skutočne aj držali. Bolo povinnosťou žalobcu, ktorý
tvrdil, že nehnuteľnosti nadobudol vydržaním, aby preukázal všetky skutočnosti vedúce k záveru o
nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním. Tvrdený skutkový omyl o tom, akú nehnuteľnosť právny
predchodca žalobcu nadobudol, by nepostačoval na založenie dobromyseľnosti. Správne súd prvého
stupňa uzavrel, že žalobca nepreukázal dobromyseľnosť držby, pretože nemal k dispozícií žiadny právny

titul, na základe ktorého by mohol byť objektívne presvedčený, že je vlastníkom parciel G. XXXX/C a
XXXX/D. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil postupom podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1

CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, majú teda proti
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods. 3 CSP a § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. Trovy dovolacieho konania sú súčasťou trov konania vo veci samej a keďže v

konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, majú proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu
trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.