Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 8, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212062
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116212062.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.KarolaKrochtuačlenovsenátuJUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne Q. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.
U. XXX/XX, XX XX L., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, so sídlom ul.
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému L. S. U., s.r.o., so sídlom L. XX, XXX XX X.,
N.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, PhD., s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č.k. 19C/198/2016-43 zo dňa 27. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku III., ktorým bol žalovaný zaviazaný
vydať žalobkyni bezdôvodného obohatenia vo výške 951,44Eur.

II. Vo zvyšnej napadnutej časti, t.j. vo výroku III., ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie 8%
ročného úroku z omeškania zo sumy 951,44eur od 09.08.2016 do zaplatenia m e n í rozsudok tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 951,44eur od 10.08.2016
do zaplatenia, zamieta žalobu v časti zaplatenia úroku z omeškania prevyšujúceho 5% ročne zo dumy

951,44eur od 10.08.2016 do zaplatenia, zastavuje konanie v časti zaplatenia 8% ročného úroku z
omeškania zo sumy 951,44eur za deň 09.08.2016.

III. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v
plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že určil
neprijateľnosť zmluvných podmienok v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uvedených v

článku 8 bod 8.1 a bod 8.4.. Žalovaného zaviazal vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške
951,44 Eur s 8% úrokom z omeškania ročne od 09.08.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých
výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, § 39, § 451 ods. 1, 2, § 107 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník, § 255, § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 20.08.2012 bola žalobkyňou na formulárovom tlačive Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere vypísaná žiadosť s údajmi uvedenými
v bode 5.. Dňa XX.XX.XXXX bola žalovaným vypísaná časť formulárovej žiadosti pod bodom 6.Údaje o schválenom revolvingovom úvere. Podľa karty klienta žalobkyňa prijala sumu 1.248,25 Eur
od 25.10.2012 do 25.05.2014 uhradila žalobkyňa na tento úver 1.494,67 Eur, pričom táto suma nie
je sporná. Podľa prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa V. zo dňa 03.05.2016 sa

žalobkyňatelefonickyzačiatkomroka2015obrátilaadohodlasistretnutie.Pozabezpečenípodkladovsa
uskutočnilo stretnutie dňa 03.05.2016, kedy bola informovaná o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv,
o neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

4. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa je spotrebiteľka a predmetom činnosti

žalovaného je okrem iného poskytovanie úverov. V prejednávanej veci súd pouvažuje za neprijateľné
podmienky uvedené v zmluve pod bodom 8, tieto považuje za neprijateľné nie v samotnom predmete
tohto dojednania a jeho cene, ale v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Je zrejmé, že táto zmluvná
podmienka platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke
o vykonanie odkladu minimálne troch akýchkoľvek splátok úveru. Podľa názoru súdu ide o nekalú
obchodnú podmienku, ktorej cieľom nie je nič iné ako znížiť sumu vyplácanú dlžníkovi nachádzaním

spôsobu neoprávneného obohacovania sa spôsobom navonok neutrálnym. Ďalej súd prvej inštancie
považoval aj samotný úver za jednoznačné úžerný a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný je povinný
vydať z takéhoto úveru bezdôvodné obohatenie.

5. Vo vzťahu k premlčacej lehote a k uplynutiu subjektívnej lehoty poukázal na to, že nemá prečo neveriť

spotrebiteľke - žalobkyni v tom, že sa na jej úkor žalovaný bezdôvodne obohacuje dozvedela až po
návšteve v Združení V.. Ohľadom 10-ročnej premlčacej lehoty a úmyslu žalovaného poukázal na to, že
v občianskoprávnych vzťahoch sa úmysel považuje nielen za úmysel priamy ale aj úmysel nepriamy.
Úžerná úroková sadzba 70,01% je zjavným porušením ustanovení na ochranu spotrebiteľov zneužitím
práva, čo len dokladá skutočnosť o nepriamom úmysle žalovanej strany. Žalobkyňa hneď po tom, čo sa

dozvedelaodôvodochprektorésamohladomáhaťvydaniabezdôvodnéhoobohateniaodžalovanéhoaj
svojnárokuplatnilavsubjektívnejdvojročnejaobjektívnejdesaťročnejpremlčacejlehote.Ztohtodôvodu
súd neprihliadol k námietke premlčania. Keďže žalobkyňa vyzvala žalovaného na vydanie obohatenia
v žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 08.08.2016, dostal sa tento do omeškania s jeho vydaním dňom
09.08.2016, pričom výška úrokov predstavovala 8% ročne.

6. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech, priznal jej voči žalovanému
nárok na 100% náhradu trov konania.
7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku, ktorým bol zaviazaný
na vydanie bezdôvodného obohatenia a proti výroku o trovách konania. Odvolanie právne odôvodnil

ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
Namietal postup vyhodnotenia námietky premlčania súdom prvej inštancie. Mal za to, že v konaní nebola
dokázaná žiadna skutočnosť o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a že k nemu došlo úmyselne,
teda súd nevykonal jediný dôkaz, ktorý by svedčil o úmysle žalovaného porušiť zákon a týmto porušením
získať bezdôvodné obohatenie. Ďalej žalobca namietal skutkové a právne závery súdu týkajúce sa

neprimeranosti úveru a výšky úrokov, pretože v čase uzatvorenia zmluvy žiadny zákon neurčoval postup
podľa ktorého sa porovnávajú priemerné úrokové sadzby bánk. Ďalej namietal nezákonnosť výšky
úrokov z omeškania, nakoľko v čase vzniku omeškania neplatila úroková sadzba 8% ročne pre úrok z
omeškania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a žalobu zamietol,
eventuálne vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov

konania.

8. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 31.10.2018 a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného je čiastočne dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancieodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci i to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah ako vzťah spotrebiteľský. V predmetnej veci
nie je sporné, že ide o vzťah spotrebiteľský, pretože Zmluva o revolvingovom úvere je štandardnou

formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej vystupuje žalovaný v postavení dodávateľa v rámci
predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa, pretože pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať špeciálne ustanovenia
o ochrane spotrebiteľov.

13. K námietke žalovaného týkajúcej sa úrokovej sadzby poskytnutého úveru odvolací súd uvádza, že
úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých
mravov (v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka). Cena plnenia tak nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly upravenej v § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov,

ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania určenú, najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré
sú súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie
úroky rozhodne nie však vyššie ako o 100% oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto
prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje

dobrým mravom.

14. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska
boli priemerné úrokové sadzby pri nových úveroch s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov vo auguste 2012
v sadzbe 12,12% a v septembri 2012 v sadzbe 11,91%. Úroková sadzba predmetného úveru je tak viac

ako 5-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Odvolací súd v tejto
súvislosti tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009
zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej
finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná
a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž

musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ V
prípade, ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ust. § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonným znením a takéto klauzuly sú

neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka a ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

15. Zmluvné podmienky v predmetnej veci súd prvej inštancie správne, pokiaľ ide o úrok z úveru,
vyhodnotil ako odporujúce dobrým mravom, a odvolaciemu súdu neprináleží ich upravovať tak, aby
zodpovedali zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie

C-618/10 Banco Espaňol). Odvolací súd na margo veci poznamenáva, že súdy sa značne kriticky
vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v
Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil
úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný
a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera).

16. Odvolací súd ďalej poukazuje na článok 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú
povinné neuplatniť nekalú podmienku, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa. Súd prvej inštancie tedarozhodol správne keď určil, že v zmluve uvedená ročná úroková sadzba vo výške 70,01 % je v rozpore
s dobrými mravmi a z toho dôvodu je neplatná.

17. Pokiaľ žalobkyňa plnila úroky odporujúce dobrým mravom, nepochybne v súlade s vyššie uvedeným
ide o plnenie z neplatného právneho úkonu. Na strane žalovaného preto došlo k bezdôvodnému
obohateniu, ktoré musí žalovaný v zmysle vyššie cit. ust. § 451 ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka
vrátiť.

18. Odvolací súd konštatuje, že zo Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX v spojení so
Zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere nie je možné zistiť termín konečnej splatnosti
úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa podpísala zmluvu dňa 30.08.2012, t.j. skôr ako žalovaný,
odvolací súd konštatuje, že v čase kedy žalobkyňa zmluvu podpisovala nemala vedomosť o tom, ako
je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru.

19. K premlčacej dobe odvolací súd uvádza, že v prípade bezdôvodného obohatenia Občiansky
zákonník upravuje tak subjektívnu ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Oprávnený sa môže domáhať
svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia len v rámci plynutia oboch lehôt. V prípade ak
dôjde k uplynutiu jednej z nich, oprávnený nemá možnosť domáhať sa svojho práva z bezdôvodného
obohatenia, nakoľko došlo k jeho premlčaniu. Subjektívna premlčacia doba je upravená v § 107 ods.

1 Občianskeho zákonníka tak, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba je upravená v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak,
že najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

20. V predmetnom prípade z Prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa V. vyplýva, že
žalobkyňa sa dozvedela dňa XX.XX.XXXX, kedy bola informovaná o náležitostiach spotrebiteľských
zmlúv, o neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa
sa teda mohla domáhať svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia od 03.05.2016, kedy sa

dozvedela o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo. Z uvedeného teda vyplýva, že subjektívna
premlčacia doba na podanie žaloby by tak uplynula dňa 03.05.2018.

21. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe, odvolací súd uvádza, že v danom prípade rovnako ako
súd prvej inštancie má za to, že v predmetnom prípade je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu.

Odvolací súd uvádza, že je dôvodné predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že úroková sadzba
spotrebiteľského úveru vo výške 70,01% je úžerný a v rozpore s dobrými mravmi, a pre prípad, že to tak
urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus indirectus, tzv. nepriamy úmysel). Jeho
konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia
bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri

úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa
počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).

22. Na základe vyššie uvedeného teda odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa podala žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia dňa 09.06.2016, teda v rámci tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej

doby.

23. Vo vzťahu k 8% úroku z omeškania priznaným súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že
v čase, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia bola sadzba
zákonných úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch vo výške 5,00%, nie 8%. Odvolací súd

taktiež poukazuje na to, že súd prvej inštancie priznal žalobkyni úrok z omeškania od 09.08.2016,
pričom žalobkyňa žiadala v žalobe priznať úrok z omeškania od druhého dňa po doručení žaloby, t.j.
od 10.09.2016. Súd prvej inštancie tak rozhodol nad rámec žalobného návrhu (ultra petitum). Vzhľadom
na uvedené preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. v časti týkajúcej sa
zaplatenia 8% úroku z omeškania od 09.08.2016 do zaplatenia tak, že žalobkyni priznal len zákonný

úrok z omeškania vo výške 5% od 10.08.2016 do zaplatenia a žalobu nad zákonný 5% úrok z omeškania
zamietol (tzn. vo výške 3%) a konanie v časti zaplatenia 8% úroku z omeškania za deň 09.08.2016 zo
sumy 951,44 Eur do zaplatenia zastavil (§ 388 C.s.p.).24. Odvolací súd rozsudok v napadnutej časti výroku III., týkajúcej sa povinnosti žalovaného vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 951,44 Eur ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
potvrdil.

25. V rámci prvoinštančného konania bola žalobkyňa neúspešná len v nepatrnej časti, fakticky tak plne
neúspešný bol žalovaný, preto o trovách prvoinštačného konania odvolací súd rozhodol podľa § 255, §
262 a § 396 ods. 2 CSP tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštačného
konania v plnom rozsahu. O výške takto priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

samostatnýmuznesenímvydanýmsúdnymúradníkompoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonanie
končí (§ 262 ods. 2 CSP).

26.Vodvolacomkonanímalžalovanýakoodvolateľlennepatrnýúspech,naopakfaktickyplneúspešnou
bola žalobkyňa ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods.
1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní

pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila a podľa obsahu
spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných
princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p.
v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní

nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
sporu.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).