Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 8, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315207291
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315207291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.KarolaKrochtuačlenovsenátuJUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, zast.
D.. Jozefom Mišlinom, advokátom, Južná trieda 9, Košice, proti žalovanému E. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. 181, zast. D.. M. J., advokátom, Námestie slobody 25, Humenné, za účasti intervenienta
KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 1.
484,44 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 12C/246/2015-143
zo dňa 21.09.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok s upresnením, že o výške náhrady trov prvoinštančného konania bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne:

· Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 484,44 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

· P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 106 ods. 1, ods. 2, § 420 ods. 1, § 444, § 446,
§ 449 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1, ods. 2 zákona č. 437/2002Z.z., § 87 zákona č. 461/2003Z.z.
Výrok o trovách konania ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 1.488,44Eur titulom náhrady škody
na zdraví, pričom v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že:

„V danej veci je nespornou skutočnosťou, že rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 4T XX/XX zo dňa
16.2.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 2To 33/09 zo dňa 2.7.2009 bol žalovaný
odsúdený za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona a ohrozenia

vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c) Trestného zákona za skutok, že dňa 9.5.2008 vo
obci P. viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov s hladinou X,XX promile
alkoholu v krvi, pričom prešiel do protismeru, kde ľavou prednou časťou vozidla zrazil protiidúceho
motocyklistu, ktorý v dôsledku zrážky utrpel zranenia, a to trieštivú zlomeninu ľavého predkolenia, otrasmozgu ľahkého stupňa, viacpočetné odreniny a pomliaždeniny tváre a pohmoždenie s krvným výronom
v oblasti podbruška a lonovej oblasti vpravo s dobou liečenia v trvaní 16 týždňov.

V konaní ďalej bolo preukázané, že žalobca v dôsledku úrazu, ktorý utrpel dňa 9.5.2008 bol
opätovne hospitalizovaný dňa 11.6.2013 P. úrazovej chirurgie K. nemocnice v P., kde bol operovaný a
hospitalizovaný do dňa 13.6.2013, kedy bol prepustený s tým, že z lekárskeho potvrdenia vyplýva, že
žalobca bol práceneschopný od 10.6.2013 do dňa 8.7.2013. Je nespornou skutočnosťou, že žalobca
sa musel podrobiť lekárskemu zákroku počas hospitalizácie a v dôsledku toho mu bol priznaný nárok

na bolestné za XX bodov tak, ako to bolo vyčíslené v lekárskom posudku vystavenom E.. C. G., ktorý
ohodnotil bolestné u žalobcu na XX bodov. Z tohto teda patrí žalobcovi bolestné za XX bodov, ktoré súd
vynásobil sumou XX,X čo predstavuje výšku náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
za jeden bod v roku 2013 podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 4.4.2013 č. J čo spolu
predstavuje sumu 1.127,-eur.

Súd priznal žalobcovi aj uplatňovaný nárok na náhradu na stratu na zárobku za obdobie dočasnej
práceneschopnosti, t.j. za 28 dní, čo predstavuje sumu 283,79 eur tak, ako to žalobca vypočítal vo
svojom písomnom podaní zo dňa 7.7.2017 nasledovne: Podľa predloženého potvrdenia o strate na
zárobku zo dňa 17.7.2014 bol žalobca práceneschopný 28 dní za obdobie od 10.6.2013 do 7.7.2013 a
jeho denný vymeriavací základ pre výpočet sumy straty na zárobku bol 35,9234 eur. Strata na zárobku

je 55% denného vymeriavacieho základu od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do 3. dňa tejto
dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. 55% zo sumy 35,9234 x 3 dni, t.j. 0,55 x 35,9234 = 59,27 eur a
25% denného vymeriavacieho základu od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. 25% zo sumy
35,9234 eur x 25 dní je 283,79 eur.

Súd priznal žalobcovi aj cestovné náklady spojené s liečením žalobcu, a to cestu vlastným autom z U. do
P. a späť za deň XX.X.XXXX, kedy bol žalobca dovezený vlastnou manželkou, ktorá sa opätovne vrátila
do miesta bydliska a následne žalobca bol 13.6.2013 prepustený z nemocnice, kedy opätovne prišla pre
žalobcu manželka, a preto súd priznáva žalobcovi náhradu cestovných výdavkov spolu za XXX km za
dní 11.6.2013 a 13.6.2013 z U. do P. a späť s tým, že paušálna náhrada predstavuje sumu 80,52 eur a

náklady za benzín 50,72 eur, čo spolu predstavujú náklady 131,24 eur. Je pravdou, že vyčíslená škoda
žalobcu tak predstavuje sumu 1 542,03 eur, avšak žalobca uplatňoval v konaní iba sumu 1 484,44 eur,
a preto súd priznal žalobcovi sumu, ktorú žalobca uplatňoval.

V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný a intervenient je potrebné

poukázať na to, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Žalobca sa podrobil operácii počas hospitalizácie
v dňoch 11.6.2013 až 13.6.2013, pričom žalobca uplatnil svoj nárok na bolestné včas, pretože žaloba
bola na súde podaná dňa 9.6.2015 teda v dvojročnej premlčacej lehote. Taktiež včas bol uplatnený
aj nárok na náhradu cestovných výdavkov a nárok na náhradu na strate zárobku s poukázaním na
skutočnosť, že tieto nároky boli uplatnené taktiež v dvojročnej lehote. Z týchto dôvodov súd považuje

námietku žalovaného a intervenienta týkajúcu sa premlčania nároku za nedôvodnú.

Súd skúmal aj spoluzavinenie žalobcu, avšak z obsahu trestného spisu nevyplývajú také skutočnosti,
ktoré by zakladali dôvody spoluzavinenia žalobcu na škode, ktorá mu bola spôsobená. Z týchto dôvodov
súd teda žalobe vyhovel v celom rozsahu“.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný formálne citujúc v zákone uvedené odvolacie dôvody
podľa § 365 písm. d/, e/, f/, h/ CSP. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný trvá na ním pred súdom
prvej inštancie jednak vznesenej námietke premlčania celého žalobcom uplatneného nároku a jednak
na spoluzavinení žalobcu.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení považoval napadnutý rozsudok za zákonný a správny, lebo jeho nárok
nie je premlčaný, pričom neexistuje žiadne jeho spoluzavinenie. Podotkol, že žalovaný neuviedol v čom
vidí konkrétne pochybenia súdu.

6. Ďalšie podania strán sporu a intervenienta dané neboli.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, protiktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej

tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 31.10.2018 a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je nedôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok, teda to, či
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či

riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

10. Ako už bolo vyššie uvedené, odvolanie žalovaného je iba zhrnutím jeho právnej argumentácie pred

súdom prvej inštancie, pričom nepostačujúcim je, aby žalovaný iba formálne citoval v zákone uvedené
odvolacie dôvody bez toho, aby identifikoval v akom konkrétnom pochybení vidí naplnenie toho ktorého
odvolacieho dôvodu.

11. Odvolací súd má preto za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový

stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
tu napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu
odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,

ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

12. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu (predovšetkým tých, ktoré sú uvedené v zhrnutí odvolania žalovaného), pričom

tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v
tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade
s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé
súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto

stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

13. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s obsahom podaného odvolania dopĺňa nižšie uvedené.

14. V tomto spore uplatnené jednotlivé nároky na náhradu škody sú nárokmi samostatnými, pri
ktorých plynie vlastná premlčacia doba, kde začiatok ich premlčania je stanovený okamihom, kedy
sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Ide o tzv. „subjektívnu“ premlčaciu dobu, pričom
tzv. „objektívna“ premlčacia doba sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje (§
106 ods. 1, 2 OZ). Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa v tomto prípade viaže na okamih, keď

poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že na jeho úkor došlo ku škode, a kto za ňu
zodpovedá. Potom vzhľadom na dátum podania žaloby (09.06.2015), možnosti objektívne vykonať
bodové ohodnotenie bolestného u žalobcu (po 13.06.2013), vykonanie ciest za operáciou ( 11. a
13.6.2013), obdobia za ktoré bol uplatnený nárok na náhradu za stratu na zárobku (10.06.-07.07.2013),
nárok žalobcu nemôže byť premlčaný.

15. Okrem toho nie je vecou žalobcu domáhajúceho sa náhrady škody, aby dokazoval, že škodu
nespoluspôsobil. Práve naopak, dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať spoluzavinenie
poškodeného zaťažuje škodcu, a v tomto smere žalovaný dôkazné bremeno bezpochyby neuniesol.16. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí uvedenými, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci.

17. Pokiaľ ide o vecne správny výrok o trovách konania, odvolací súd poukazuje na to, že výrok o nároku
na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má
zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade

trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania
v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným
titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti ( pozri, NS SR, sp. zn. 6Cdo/222/2016). V zmysle
uvedeného potom odvolací súd doplnil, kto a ako o výške priznanej náhrady rozhodne.

18. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP s vyššie uvedeným upresnením potvrdil

rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške

priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).