Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/200/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116226027
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116226027.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: S. L., nar. XX. XX.
XXXX, bytom K. XX, XXX XX K., v konaní zastúpený advokátkou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko,
advokát so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník 089 01, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, v konaní právne zastúpený JUDr.
Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 EUR,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 50 EUR, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Čoho sa žalobca domáhal: Žalobou doručenou súdu dňa 16. 12. 2016 sa žalobca domáhal proti
žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 EUR.

2. Aké skutočnosti žalobca tvrdil: Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp.zn. 20C/58/2016 o ochranu spotrebiteľa bol, ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný
a poukázal na to, že rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29. 6. 2016 a vykonateľnosť dňa 3. 7.
2016. Uviedol, že ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie jeho spotrebiteľských práv. Svoje
práva si musel brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú
a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy a zároveň má mať funkciou relutárnu.
Keďže ako spotrebiteľ si úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza
ustanovenia § 3 ods. 5 tretej vety zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, mal za to, že finančné
zadosťučinenie vo výške 300 EUR je dôvodné.

3. Aké dôkazy označil: Žalobca k žalobe pripojil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 20C/58/2016-33
zo dňa 9. 5. 2016.

4. Ako sa vo veci vyjadril žalovaný: Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 31. 3. 2017 uviedol,
že pokiaľ žalobný nárok žalobca opiera o ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., potom
žalobca neuniesol, v prvom rade ani v minimálnom rozsahu, dôkazné bremeno svojho uplatneného
nároku, t. j. v čom, respektíve na akom základe si uplatňuje toto finančné zadosťučinenie. Uviedol, že
spotrebiteľ si neuplatňoval v žiadnom súdnom konaní porušenie svojich práv alebo povinností. Túto

právnu skutočnosť, t.j. predchádzajúce úspešné uplatňovanie práva a povinnosti si mylne zamieňa
s tým, že medzi účastníkmi konania prebehlo konanie o určení neprijateľných zmluvných podmienok
a vydanie bezdôvodného obohatenia. Mal za to, že na strane žalobcu nevznikla a ani nemohla
vzniknúť žiadna ťažko napraviteľná majetková ujma, respektíve nemajetková ujma alebo škoda, ktorá by
prípadne zakladala premisu možnosti nároku na finančné zadosťučinenie. kresný súd navyše vo svojom
rozsudku rozhodol iba o zrušení a o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a povinnosti
žalobcu nahradiť druhej strane a povinnosť nahradiť druhej strane trovy konania. Medzi účastníkmi
konania nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by preukazovalo naplnenie predpokladov podľa §
3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.. Uviedol, že predpoklad formulácie obsiahnutej v zákone cit. „úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“ vyžaduje
logicky rozhodnutie s výrokom súdu, v ktorom sa uvedené konštatuje. Uvedené vyplýva zo základného
princípu civilného konania - pre súd a každý orgán je záväzný len výrok rozhodnutia, nie odôvodnenie
rozhodnutia. Uvedené zákonné ustanovenie neformuluje predpoklady pre priznanie nároku inak, ako v
iných prípadoch. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sa vyžaduje rozhodnutie (teda autoritatívne vyslovenie
porušenia v podobe výroku ako jedinej záväznej a právne relevantnej časti každého rozhodnutia), ktorým
spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti. Žalovaný uviedol, že cieľom primeraného
finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, ktorých
sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen
deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva.

5. Žalovaný nepredložil okrem popretia skutkových tvrdení žalobcu žiadne iné prostriedky procesnej
obrany.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 20C/58/2016-33 zo dňa
9. 5. 2016, v zmysle ktorého uložil súd žalovanému (PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.) zaplatiť žalobcovi
sumu 4.317,29 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.017,29 EUR od
11. 3. 2016 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy
4.317,29 EUR titulom bezdôvodného obohatenia. Súd v danej právnej veci rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie, nakoľko žalovaný sa napriek výzve súdu v stanovenej lehote nevyjadril. Uplatňovaný nárok
žalobca odôvodnil tým že išlo o zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000013603 zo dňa 23. 12. 2005, ktorá
bola uzatvorená medzi účastníkmi a neobsahovala náležitosti podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských o úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Uviedol, že
neobsahovala sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ročnú percentuálnu mieru
nákladov; a z toho dôvodu bolo potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Bezdôvodné
obohatenie spočívalo vo výške rozdielu medzi platbami a výškou úveru.

7. Právne posúdenie veci:

8. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/ 2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Z hypotézy citovanej právnej normy v časti, v ktorej priznáva spotrebiteľovi právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom (zákonom č. 250/2007 Z. z.) a
osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia porušenia
práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z., alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom.

10. Žalobca v postavení spotrebiteľa sa podaným návrhom vo veci vedenej pod sp.zn. 20C/58/2016
domáhal voči žalovanému práva na zaplatenie sumy 4.317,23 EUR s príslušenstvom z titulu
bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere absentuje náležitosti údajov o
úroku a preto nemožno od spotrebiteľa požadovať. V konaní bol žalobca úspešný.

11. Účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je odškodniť spotrebiteľa
za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a
povinností zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný.

12. Súd po vykonanom dokazovaní, konštatuje, že žalobca v konaní preukázal porušenie svojho práva
- spotrebiteľa, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ako satisfakcie
za jeho porušené právo, ktorého sa v súdnom konaní vedenom pod sp.zn. 20C 58/2016 domohol.

13. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia sa označuje za prostriedok satisfakcie, má tiež
funkciu sankčnú - lebo pre porušiteľa, t. j. žalovaného, má finančnú ujmu a je považovaný za nástroj k
odstráneniu ujmy nemateriálnej povahy. Preventívnu funkciu plní aj v tom, že má žalovaného odradiť od
ďalšieho nezákonného postupu (nositeľa zákonných povinností pri poskytovaní úverov).

14. Žalobca sa domáhal primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 EUR, pričom túto výšku
odvádzal len zo skutočnosti, že bezdôvodné obohatenie mu bolo priznané až vo výške 4.317,29 EUR,
súd týmto rozhodnutím žalobcovi priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 EUR, pretože
sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako
spotrebiteľa.

15. Ako jediné kritérium pre priznanie nemajetkovej ujmy mal súd preukázané, že žalobcovi bolo
priznané bezdôvodné obohatenie, na druhej strane súd nemal preukázané, že by zo strany žalovaného
dochádzalo vo vzťahu k žalobcovi k takým atakom, ktoré by viedli k priznaniu vyššieho finančného
zadosťučinenia. Žalobca v tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia a súd okrem všeobecného
odôvodnenia, že účelom finančného zadosťučinenia je potrestať žalovaného za protiprávne konanie,
ktorým sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a odradiť ho od opakovania takéhoto konania budúcnosti, inú
argumentáciu nemal.

16. Trovy konania: Podľa čl. 4 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) - Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto
zákona, právna vec sa s posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec
čo do obsahu a účelu najbližšiu v posudzovanej právnej veci.

17. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti
a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.

18. K otázke rozhodovania o nároku na náhradu trov konania súd poukazuje na článok 4 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP a uvádza, že nová právna úprava neprevzala znenie § 142 ods. 3 O.s.p.,
z komentárov CSP však vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania v zmysle uvedeného ustanovenia
O.s.p. zostáva zachované s odkazom na § 255 ods. 1 CSP

19. V konaniach, o ktorých sa rozhoduje o výške plnenia, ktorá závisí od úvahy súdu predstavuje
výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Úvaha súdu sa môže týkať len
skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia (nie základu
uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nie je podstatný rozsah
čiastočného úspechu sporovej strany (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti). Úvaha súdu o výške
plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený
vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych
okolností v danej veci. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou
nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške

plnenia záviselo od úvahy súdu (citované z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/13/2017-53
zo dňa 27. 9. 2017).

20. podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami a
vzhľadom na vyjadrený právny záver súdu druhej inštancie aj vzhľadom na neúspech žalobcu tak, že
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.