Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/111/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117212237
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117212237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: P. M.Á., nar. XX. XX.

XXXX, W. I. U. XX, XXX XX, štátny občan SR, v konaní zastúpená JUDr. Matúšom Motykom, advokátom
so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, 091 01, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii (zmena
obchodného mena od 04. 04. 2018) z Provident Financial, s.r.o. (obchodné meno do 04. 04. 2018) so
sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35805731, zapísaný v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 23439/B, zastúpený advokátskou kanceláriou De minimis,
spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Lovinského 22, 811 04, IČO: 36868949, o vydanie bezdôvodného
obohatenia 388,75 EUR s príslušenstvom a určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 388,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 388,75 EUR od 8. 9. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 611886947 zo dňa 7. 4.
2015 bod 4, v ktorej je uvedený poplatok za garantovanú službu v znení: „Za poplatok za garantovanú
službu má zákazník počas trvania tejto zmluvy nasledovné výhody: a) telefonické upozornenie
na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy, b) možnosť požiadať o podporu a

poskytnutie informácií prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky 0850111104 a kontaktných centier
na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na
webovom sídle www.provident.sk , a to v súvislosti s poskytovaním informácií
o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy, c) možnosť získať duplikáty
dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, d) možnosť získať evidenciu
platieb ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy, písm. e) záväzok Providentu
zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní, ak dôjde k smrti
zákazníka, je neprijateľná a z toho dôvodu neplatná.

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí služby komfort č. 611886947 zo
dňa 7. 4. 2015 v bode 1.2: „Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.1 zaplatí
poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 405,65 EUR, zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60
pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 6,76 EUR a
poslednú splátku vo výške 6,81 EUR počas doby splácania spotrebiteľského úveru, uvedenej v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, je neprijateľná.
IV. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v

rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5. 5. 2017 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia
sumy 388,78 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 388,75 EUR oddruhého dňa po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia a určenia, že zmluvná podmienka v zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. 611886947 zo dňa 7. 4. 2015, bod 4, v ktorej je uvedený poplatok za
garantovanúslužbuvznení:„Zapoplatokzagarantovanúslužbumázákazníkpočastrvaniatejtozmluvy

následné výhody: písm. a) telefonické upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa
tejto zmluvy, písm. b) možnosť požiadať o podporu a poskytnutie informácií prostredníctvom zákazníckej
telefónnej linky 0850111104 a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi
k dispozícii úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk, a to v súvislosti s
poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy, písm. c)

možno získať duplikáty dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, písm.
d) možnosť získať evidenciu platieb, ako pomôcku zavedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy,
písm. e) záväzok Providentu zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy k dedičskom
konaní, ak dôjde k smrti zákazníka“, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná. Súčasne sa domáhala
určenia, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí služby Komfort č. 611886947 zo dňa 7. 4. 2015 v
bode1.2:„Zákazníksazaväzuje,žezaposkytnutieslužbypodľaods.1.1zaplatíposkytovateľovicelkovú

odmenu vo výške 405,64 EUR. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach,
a to v 59 týždenných splátkach, (okrem poslednej splátky) vo výške 6,76 EUR a poslednú splátku vo
výške 6,81 EUR počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom
úvere“, je neprijateľná.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že v postavení spotrebiteľky uzavrela dňa 7. 4.
2015 so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611886947. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
úveru vo výške 720 EUR. V zmluve bol uvedený úrok vo výške 11,45 % a poplatok za garantovanú
službu vo výške 72,36 EUR. Súčasne došlo k podpisu zmluvy o poskytnutí služby komfort, podľa ktorej
mala zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu v preberaní splátok, odmenu vo výške 405,67 EUR.

Spolu teda mala zaplatiť za zapožičaných 720 EUR sumu 1.248,73 EUR, navýšenie teda o 73,44 %.

3. Žalobkyňa súčasne poukázala na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva mala obsahovať
náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a mala obsahovať

druh spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods.
2 písm. f) citovaného zákona, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú občiansku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
u úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods.

2 písm. j) citovaného zákona), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona).

4. Uviedla, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená výška RPMN 31,91 %, avšak

v skutočnosti je RPMN pri tomto úvere ďaleko vyššia. Žalovaný do výpočtu RPMN nezahrnul poplatok
za zabezpečenie splátok úveru. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a), až písm. k), písm. r), a písm. y) (§ 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona o
spotrebiteľskýchúveroch,vzmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenénesprávneRPMNv neprospech

spotrebiteľa.

5. Žalobkyňa poukázala na to, že zmluvná voľnosť na jej strane bola obmedzená len na dohodu o
výške poskytnutého úveru. Bolo jej povedané, že ak chce získať úver, musí podpísať všetky predložené
listiny. Týmto spôsobom so žalovaným uzatvorila aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Uviedla,

že sa dostala do finančných problémov, bola vo finančnej tiesni a bola nútená prijať neprimerané
podmienky žalovaného, ktoré len zväčšili jej finančnú tieseň. Uviedla, že nedokázala posúdiť
neprijateľnosť poplatkov. Neprimerané poplatky obchádzajú neprimerané úroky. Za neoprávnené
považuje poskytovanie úverov na základe poplatkov, ktoré sú neprijateľné, pretože sa nimi má platiť
fiktívne plnenie žalovaného, respektíve sa za uvedené poplatky neposkytlo skutočné plnenie alebo sú

neprimerané. V tejto súvislosti poukázala na rôzne rozsudky okresných a krajských súdov. Pokiaľ ide o
poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 72,36 EUR, uviedla, že je neakceptovateľný a odporuje
dobrým mravom. Závisí od výšky poskytnutého úveru a je to dôkaz o obchádzaní neprimeranej výšky
úrokov. V zmluvách o spotrebiteľskom úvere nahradil žalovaný predchádzajúcu formuláciu skoršiehoobdobia „administratívny poplatok“ inou formuláciou - „poplatok za garantovanú službu pevnou sumou“,
ale v skutočnosti sa nič nezmenilo. Písomná forma zmluvy je vyžadovaná zákonom a nedá sa dodatočne
určovať predmet plnenia spojený s administratívnym poplatkom alebo údajnou garantovanou službou.

Pokiaľ ide o výhody, ktoré mal poskytnúť žalovaný za tento poplatok pri telefonických upozorneniach
na omeškanie s uhradením sumy splatnej, podľa zmluvy uviedla, že je neprimerane vysoký a značne
prevyšuje náklady za uvedenú „ službu “. V skutočnosti intenzívnejšie telefonáty môžu predstavovať
nekalú obchodnú praktiku a je poľutovaniahodné, že žalovaný touto cestou chce si nechať aj zaplatiť.
Pokiaľ ide o možnosť požiadať o podporu a poskytnutie informácií prostredníctvom zákazníckej

telefonickej linky a kontaktných centier uviedla takisto, že poplatok je neprimerane vysoký a podstatne
prevyšuje možné náklady na túto údajnú „službu“. Prípadný telefonát nemôže dosahovať cca 20 % z
úveru. Pokiaľ ide o možnosť získať duplikáty dokumentov, väčšinou ide o kopírovanie, či vytlačenie
naprogramovanie listiny za náklady počítané z centoch. Čo sa týka možnosti získať evidenciu platieb,
takticky ide o podpis pri splátke, vyplnenia evidencie platby spojené s nákladmi v centoch a preto
poplatok 20 % je neprijateľný pre jeho zjavnú neprimeranosť. Pokiaľ ide o záväzok Providentu zdržať

sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní, ak dôjde k smrti zákazníka
uviedla, že žalovaný s týmto nemá žiadne reálne náklady, jedná sa o dobrovoľné vzdanie sa práva zo
strany veriteľa, ku ktorému sa rozhodol na základe svojho rozhodnutia a nevidí dôvod, prečo by mala
za tento záväzok veriteľa platiť akúkoľvek odmenu.

6. Čo sa týka odmeny za zabezpečenie splátok úveru, uviedla, že je neprimeraná a odporuje dobrým
mravom. V skutočnosti nebola oboznámená s možnosťou splácať úver inou formou. Iba nepatrnú
časť tejto odmeny zinkasuje obchodný zástupca, ktorý zabezpečuje kompletný servis tejto doplnkovej
služby a zvyšnú časť približne 95 % používa žalovaným na neznámy účel. Uviedla, že tento poplatok
je neprijateľný, pretože je netransparentný, neurčitý a neprimerane prevyšuje náklady na doplnkovú

službu spojenú s hotovostnými inkasovaním splátok. Žalovaný týmto poplatkom obchádza správny
výpočet RPMN, čím dochádza ku klamaniu spotrebiteľa a nekalej obchodnej praktike. Žalovaný do
zmluvyozabezpečenísplátokúveruzakomponovalodplatu,ktoránebolaindividuálnedohodnutá.Výška
poplatku nezávisí od trasy, ktorú musí obchodný zástupca žalovaného absolvovať, ale paradoxne od
výšky poskytnutého úveru. Namietala, že žalovaný predmetné zmluvné podmienky s ňou individuálne

nedojednal a tieto poplatky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Namietala, že poplatky do podstatnej časti nepredstavujú skutočné plnenie
prespotrebiteľov,neprimeranenavyšujúskutočnénáklady,súneurčité,obchádzajú sanimispoločenský
nežiaduce a neprijateľné neprimerané úroky, ktorých výška sa dá už označiť ako úžerná v súvislosti
s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. K neprimeranosti ceny úveru dala do pozornosti rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo/26/2011, 1MCdo/1/2009. V súvislosti s tým vzniklo na
stranežalovanéhobezdôvodnéobohatenievovýške388,75EUR,atovovýškerozdielumedziplatbami,
t. j. 1.108,75 EUR, ktoré vykonala v prospech žalovaného a výškou poskytnutého úveru 720 EUR.

7. Žalobkyňa súdu predložila zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611886947 zo dňa 7. 4. 2015,

zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 7. 4 2015, kartu splátok.

8. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril elektronickým podaním doručeným súdu dňa 8. 9. 2017 a
vo veci uviedol, že žalobkyňa omylom alebo v snahe zavádzať, stotožňuje administratívny poplatok
s poplatkom za garantovanú službu, a to napriek tomu, že sa jedná o rôzne poplatky. Mal za to, že

podstata garantovanej služby, ako aj poplatok za garantovanú službu, sú v zmluve o spotrebiteľskom
úvere vymedzené jasne určito a zrozumiteľne, čo tiež len vylučuje možnosť, že by sa mohlo jednať o
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

9. Žalovaný uviedol, že nerozumie námietkam žalobkyne, prečo by malo ísť o neprijateľnú zmluvnú

podmienku a napokon, mal zato, že žalobkyňa svoje tvrdenie nijako nešpecifikovala. Uviedol, že
dôvodomneprijateľnostinemôžebyťcenauvedenejgarantovanejslužby,pretožeskúmanieprimeranosti
ceny je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylúčené a nedomáhala sa ho ani samotná žalobkyňa.

10. Uviedol, že v bode 4 zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je na prospech žalovaného nič, ale

len výhradne na prospech žalobkyne. Uviedol, že z hľadiska jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti
poplatku za garantovanú službu netreba zabúdať, že ide o jediný poplatok účtovaný podľa zmluvy o
spotrebiteľskomúvere.Žalovanýnechcelzaviesťvočisvojimzákazníkommnožstvorôznychpoplatkov,a
takéto stanovenie poplatkovej povinnosti bolo zo strany žalovaného na prospech spotrebiteľov a presnávýška poplatku za garantovanú službu bola v danom prípade žalobkyni známa nielen zo zmluvy o úvere,
ale už pred podpísaním zmluvy o úvere so zákonom predpísaného formulára „štandardné európske
informácieospotrebiteľskomúvere“,akoajdruhýrazzozrozumiteľneajasnevypísanéhonávrhuzmluvy

o spotrebiteľskom úvere, pričom žalovaný počas zmluvného vzťahu výšku tohto poplatku nijako nemenil,
ako je to napríklad bežné v bankách. V súvislosti s poplatkom za garantovanú službu Okresný súd
Martin už právoplatným rozsudkom zo dňa 19. 1. 2015 sp. zn. 15C/244/2014 judikoval, že „súd mal
za to, že žalobca bol pred uzatvorením zmluvy so žalovaným pred poskytnutím úveru zrozumiteľne
informovaný o tom, že jednou zo zložiek odplaty za poskytnutie úveru je aj poplatok za garantovanú

službu. Jednoznačne je uvedené, z čoho tento poplatok pozostáva, čo sa ním sleduje. V čase
vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania neexistovalo ani žiadne zákonné obmedzenie
zakazujúce veriteľovi poskytujúcemu úver spotrebiteľovi požadovať v súvislosti s poskytnutím úveru
okrem úrokov z úveru aj poplatok za službu konkrétne označený ako poplatok za garantovanú službu
v uvedenej výške .... Čo sa týka samotnej výšky poplatku za garantovanú službu, jeho výška bola
premietnutá do RPMN a jednou zo zložiek odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov.“

11. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa si zrejme ani neuvedomila, že garantovaná služba sa celá
týka práv zákazníka, sledujúc práve jeho záujmy a nie záujmy žalovaného, keďže žiadne z oprávnení
garantovanej služby nijako nie je na prospech žalovaného, ale len žalobcu.

12. Pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviedol, že v danom prípade sa nejedná o to,
že by predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nejakú náležitosť neobsahovala, ale žalobkyňa vyčíta
žalovanému len spôsob vyjadrenia niektorých náležitostí, pričom aj takáto argumentácia žalobkyne
ohľadne spôsobu vyjadrovania zákonných náležitostí je nesprávna a bez akejkoľvek zákonnej opory.
Pokiaľ ide o druh spotrebiteľského úveru, žalobkyňa, podľa žalovaného, mala úplne nepochopiteľne

tvrdiť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neuvádza druh spotrebiteľského úveru. Žalovaný mal zato, že
nad akúkoľvek pochybnosť je zrejmý nielen účel, ale aj to, že sa jedná o pôžičku, teda o reálny kontrakt.
Čo sa týka termínu konečnej splatnosti a doby trvania úverovej zmluvy, žalovaný uviedol, že tento
termín sa jednoznačne uvádza vo formulácii, že „termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej
splatnosti úveru a dlžnej sumy je v 7. deň v 60 týždňi po dni uzavretia zmluvy“. Z uvedeného je zrejmé, že

zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje presný a nezameniteľný jeden deň, kedy dôjde ku konečnej
splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru. Žalovaný ďalej argumentoval, že v slovenskom jazyku
sú pojmy „termín“ a „dátum“ synonymami, čo vyplýva priamo zo zákona o spotrebiteľských úveroch, keď
zákonodarcapoužívatietopojmyodlišneatodokoncaajvrovnakomprávnompredpise.Pritomsmernica
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o

zrušenísmerniceRady87/102/EHSnarozdielodpredchádzajúcejsmerniceRady87/102/EHS,zavádza
takzvanú maximálnu harmonizáciu, čiže požiadavku na prijatie takej vnútroštátnej právnej úpravy, od
ktorej sa nemožno odchýliť. S poukazom na jazykové verzie smernice uviedol, že výklad zákonného
ustanovenia stotožňujúc dátum s termínom je nesprávny a nemá oporu ani v žiadnej jazykovej mutácii.
Pokiaľ ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov uviedol, že táto sa vypočítava matematickým vzorcom

prostredníctvom metódy numerickej aproximácie podľa prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
pomocou ktorého bola pre daný úver a celkové náklady na úver vypočítaná hodnota RPMN 31,91 %.
Tieto matematické údaje majú výlučne informačnú povahu. Hodnota RPMN nevyjadruje, že náklady so
spotrebiteľským úverom žalobcu by boli 31,91 %, pretože veličina RPMN má abstraktnú výpovednú
hodnotu len z hľadiska toho, že zákazník od tohto údaja posúdi len to, že úver s menšou RPMN je

pre neho výhodnejší ako s vyššou RPMN z hľadiska celkových nákladov, ktoré musí zaplatiť. Žalovaný
pritom vychádzal pri výpočte RPMN len z údajov uvedených priamo v zmluve o úvere. Podľa tabuliek
sa v rokoch 2008 až 2010 pohybovala maximálna prípustná hodnota RPMN medzi 76 % až 112,52 %.
Keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN len 31,91 %, nemôže byť takáto RPMN v rozpore
so všeobecne akceptovaným hodnotovým poriadkom, keď v rokoch 2008 až 2010 bola priamo právnymi

predpismi stanovená výška RPMN až do 112,52 %. Čo sa týka splátok úveru uviedol, že zmluva o úvere
jednoznačne obsahuje aj tieto náležitosti, keďže sa v nej jasne uvádza, že výška úveru je 720 EUR, úrok
je vyjadrený úrokovou sadzbou 11,45 % ročne, ako aj finančná kvantifikácia ktorá predstavuje 50,74
EUR, výška jediného poplatku t. j. poplatku za garantovanú službu bola uvedená 72,36 EUR, celková
dlžná suma, ktorú mal zákazník na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému vrátiť bola

tvorená súčtom úveru a celkových nákladov vo výške 843,10 EUR, počet splátok, s ktorými zákazník
splatí celkovú dlžnú sumu je 60 týždenných splátok a výška jednotlivých týždenných splátok je od prvej
po predposlednú vo výške 14,06 EUR a výška poslednej splátky 13,56 EUR.13. Žalovaný namietal, že žalobkyňa si predmetné ustanovenie očividne nesprávne vyložila, a to tak, že
uvedené ustanovenie vyžaduje uvedenie konkrétneho „rozpisu“ každej jednotlivej splátky na úrok, istinu
a ostatné prípadné náklady. Takýto „rozpis“ sa však poskytuje iba v prípadoch definovaných v § 9 ods.

3 zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j., ak sa zmluvné strany dohodnú na amortizácii istiny, pričom
v takom prípade platí, že zákazník má právo požiadať o vydanie amortizačnej tabuľky podľa § 9 ods. 5
zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom amortizačná tabuľka „uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť
a lehoty a podmienky ich úrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov
vypočítaný na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ...“.

Žalovaný poukázal na stanovisko uvedené v rozsudku z 9. 11. 2016 vo veci Home Credit Slovakia a.s.
C-42/15. Žalovaný uviedol, že zastáva názor, že je absolútne dostatočné, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti
jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka žalovanému splatiť. Pokiaľ ide o zmluvu komfort
na základe ktorej je žalovaný povinný informovať zákazníka po prevedení sumy spotrebiteľského úveru,
úhrade splátok ako aj preberať splátky úveru od zákazníka priamo na mieste určenom zákazníkom a

bezodkladne ich použiť na riadnu úhradu splátky zákazníka, podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uviedol, že zmluva je akcesorickej povahy k zmluve o spotrebiteľskom úvere, no nie je podmienkou
získania úveru. Odmena za túto službu sa nezapočítavala, podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
do RPMN, čo preukazujú jednak stanoviská všetkých kontrolných orgánov t. j. Ministerstva financií
Slovenskej republiky, Slovenskej obchodnej inšpekcie a Národnej banky Slovenska ako aj konštantná

rozhodovacia činnosť všeobecných súdov.

14. Uviedol, že nie je na zvážení žalovaného, či odmenu zo zmluvy komfort zahrnie alebo nezahrnie
do RPMN, pretože veličiny, ktoré vstupovali do výpočtu RPMN, sú stanovené kogentnou právnou
úpravou. Poukázal na to, že navyše aj právna úprava umožňuje poskytovať doplnkové služby. V zmluve

o spotrebiteľskom úvere nie je žiadna zmienka o doplnkovej službe, t. j. doplnková služba nebola
podmienkou získania úveru a žalobkyňa mohla splátky úveru splácať bezhotovostne. Na základe zmluvy
komfort v poskytuje žalovaný svojim zákazníkom, ktorí sa rozhodnú túto ponuku využiť komfortné
splácanie splátok úveru priamo na mieste, ktoré zákazníkovi akurát vyhovuje a to bez priamej interakcie
s tretími osobami. Doplnková služba je nadštandardnú službou aj spoplatnená a keďže sa jedná o

dobrovoľnú službu, nezapočítava sa do RPMN. Vo vzťahu k neprijateľnosti odmeny za službu komfort
žalovaný, poukázal nato, že mu nie je zrejmé, prečo by takúto doplnkovú službu slobodnom trhovom
prostredí nemohol poskytovať, pričom uvedené platí o to viac, že o takúto službu mali zákazníci záujem.
Uviedol, že odmena je cenovým dojednaním, ktoré bolo medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami
dojednané pevnou sumou, v bode 1.2 zmluvy komfort. Možnosť posudzovať primeranosť ceny existuje

podľa rozhodovacej právnej úpravy v súčasnosti len v prípade uplatnenia opatrení na zamedzenie
nežiaduceho cenového vývoja podľa § 4 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších právnych
predpisov a v prípade skúmania výšky odmeny za úver podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
Odmena je v zmluve komfort jediným cenovým dojednaním. To vylučuje možnosť súdu posudzovať
primeranosť ceny tejto služby. Priamo zákon stanovuje, že ustanovenia o predmete plnenia a o cene

plnenia nemôžu nikdy vyvolávať „nerovnováhu", pretože ide o základné ustanovenia spotrebiteľských
zmlúv, ktoré si spotrebiteľ vie ustrážiť. Žalovaný považuje dojednanú odmenu aj za plne súladnú s
dobrými mravmi, pretože v plnej miere zodpovedá náročnosti toho, že sa žalovaný musí dostaviť 60
krát za žalobcom za účelom plnenia zmluvy komfort, z čoho mu prirodzene vznikajú aj značné náklady
spočívajúce najmä v cestovných nákladoch a amortizácii, rovnako tak aj náklady v súvislosti so stratou

času a zabezpečovaní úhrad ľudom, ktorí tieto činnosti v mene žalovaného vykonávajú či úhrady
bankových poplatkov. Žalovaný poukázal nato, že navyše Národná banka Slovenska na základe zákona
č. 35/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebiteľských úveroch, vydala žalovanému ako
prvému subjektu na slovenskom trhu dňa 28. augusta 2015 povolenie na poskytovanie spotrebiteľských
úverov, a to na základe mimoriadne dôkladného rozboru zmlúv, ako aj všetkých procesov žalovaného

pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, čo by nebolo možné, ak by jeho adhézne zmluvy neobsahovali
zákonnénáležitosti,čiakokoľvekinakodporovalizákonu.Pokiaľideobezdôvodnéobohatenie,žalovaný
uviedol, že nikdy neprijal od nejakého svojho zákazníka žiadne plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich
vzájomnej písomnej dohode teda a relevantnému právnemu titulu. Uviedol, že v prípade aplikácie §
457 Občianskeho zákonníka v plnej miere aplikuje synalagma podľa § 560 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.15. Žalovaný prostredníctvom splnomocnenca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil. Na
pojednávaní dňa 24. 4. 2018 súd s poukazom na ustanovenie § 180 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednával v neprítomnosti advokáta žalovaného.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, ktoré boli predložené zo strany žalujúcej a žalovanej a
výsluchom žalobkyne, pričom zistil tento skutkový stav veci:

17. Zo zmluvy č. 61886947 mal súd zistené, že žalobkyňa, ako dlžníčka a žalovaný, ako veriteľ, uzatvorili

zmluvu označenú pod kódom Z2, v zmysle ktorej žalovaný poskytol spotrebiteľský úver v sume 720
EUR, uvedené celkové náklady zákazníka mali byť tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú
službu, pričom úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 11,45 % zo sumy úveru vo výške 50,74 EUR a
poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 72,36 EUR. Celkové náklady na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy predstavujúce RPMN boli uvedené vo výške 31,91 %. Odplata podľa § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorá mala tvoriť úrok a poplatok za garantovanú službu, bola uvedená

v celkovej sume 123,10 EUR, celková čiastka, ktorú bol zákazník povinný zaplatiť, bola uvedená vo
výške 843,10 EUR, priemerná RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe tejto zmluvy bola
uvedená vo výške 34,42 %.

18. Podľa ďalších dojednaní bolo dohodnuté, že zákazník splatí Providentu dlžnú sumu v 60 týždenných

splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po poslednú bola uvedená vo výške 14,26
EUR a výška poslednej splátky dlžnej sumy vo výške 13,56 EUR. S tým, že úver bol poskytnutý na dobu
60 týždňov s uvedeným termínom splatnosti poslednej splátky, teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej
sumy v 7. deň 60 týždňa po dni uzatvorenia zmluvy. Zaznačené bolo, že zákazník požaduje plnenie
tejto zmluvy v režime označenom ako „predplatená platobná karta“. Zmluva bola datovaná 7. 4. 2015 a

opatrená podpisom zástupcu a podpisom zákazníka.

19. Žalobkyňa súdu predložila zmluvu o poskytnutí služby komfort s totožným dňom uzatvorenia 7. 4.
2015.

20. Podľa čl. 1 s názvom práva a povinnosti zmluvných strán, sa poskytovateľ zaviazal, že zákazníkovi
za odmenu podľa ods. 1. 2 bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať služby v rámci, ktorej
poskytovateľ písm. a) je povinný informovať zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového
účtu podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, písm. b) preberať od zákazníka peňažné sumy určenej na
úhrady splátok spotrebiteľského úveru poskytnutého zákazníkovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, a zabezpečovať ich použitie na zodpovedajúce úhrady splátky spotrebiteľského úveru v mene
zákazníka, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, písm. c) je informovať zákazníka
o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru. Služba je poskytovaná na individuálnom prístupe k
zákazníkovi a s potrebnou súčinnosťou, ku ktorej sa zákazník zaväzuje. Prevzatie finančnej sumy
sa bude uskutočňovať v mieste určenom zákazníkom v meste alebo obci, kde má zákazník pobyt.

Zákazník má možnosť zvoliť si časť týždenného preberania peňažnej sumy, ktorá má byť použitá na
úhradu splátok spotrebiteľského úveru, ktoré vykonáva vždy 1 poverená osoba poskytovateľa podľa
ods. 1.10, ktorá je k dispozícii zákazníkovi na účely poskytovania služby, ako aj všetkých informácií
s ňou spojených a to každý deň v týždni. 1.2 zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa
ods. 1.1 zaplatiť poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 405,65 EUR. Zákazník sa zaviazal splácať

túto odmenu v 60 pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky)
vo výške 6,76 EUR a poslednú splátku vo výške 6,81 EUR počas doby splácania spotrebiteľského
úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky
poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva v 7 kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Celková
odmena zohľadňuje odplatu pre poskytovateľa za to, že zákazník bude môcť odovzdávať sumu, ktorá

má byť použitá na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, priamo v mieste, ktoré mu práve vyhovuje a
poskytovateľ zabezpečí prevzatie tejto sumy a zodpovedajúce úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a
tospôsobompodľazmluvyospotrebiteľskomúvere,pričomsumacelkovejodmenyslúžiposkytovateľovi
na úhradu nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby, ktorými sú cestovné výdavky, telekomunikačné
výdavky a odmena pre poverených pracovníkov, a to bol vlastný príjem poskytovateľa.

21. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s evidenciou platby, podľa, ktorej celková
počiatočná suma peňažných záväzkov bola 1.248,75 EUR, výška predpokladanej pravidelnej týždennej
splátky 20,82 EUR, výška poslednej predpokladanej pravidelnej týždennej splátky vo výške 20,37 EUR,č. pôžičky bolo uvedené 611886947 s dátumom poskytnutia pôžičky 7. 4. 2015, dátum prvej splátky 18.
4. 2015.

22. Podľa tejto karty a sumarizácie začala splácať žalobkyňa pôžičku dňa 17. 4. 2015, kde bol počiatočný
stav vo výške 1.157,75 EUR a prestala splácať dňa 20. 2. 2017 vo výške 30 EUR, kde bol zostatok
peňažného záväzku zapísaný vo výške 140 EUR.

23. Vo veci bola vypočutá žalobkyňa, ktorá uviedla, že nebola zo strany žalovaného informovaná o

možnosti zaplatiť splátky inak, zmluvu nemala možnosť si riadne pred podpisom prečítať. Nevedela, že
v podstate podpísala dve zmluvy, celé to prebiehalo veľmi rýchlo.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

25. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
26. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj dobu trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

27. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

28. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

29. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

32. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

35. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.36. Podľa § 53 ods. 4 písm. v) OZ, požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol
pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za

ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

37. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

38. Podľa § 298 ods.1 CSP - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu

vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

39. Podľa § 298 ods.2 CSP - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v

spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

40. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

41. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

42. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

43. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu, ako aj citovaných právnych predpisov, súd prvej
inštancie konštatuje, že je nesporné, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere týkajúcu sa konečnej splatnosti úveru v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Je potrebné si uvedomiť, že zákon o spotrebiteľských úveroch je nutné vnímať ako právny

predpis slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu. Súd sa nestotožňuje
s názorom žalovaného, že konečnú splatnosť úveru možno určiť aj počítaním dohodnutých splátok (v
danom prípade 7. deň šesťdesiateho týždňa po uzavretí zmluvy). Inak by zákonodarca neuviedol ako
ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Spotrebiteľ by mal mať presne určené do kedy má úver splácať a ponechať to na

počítanú mnohých (ako v danom prípade 60 týždňov) nie je naplnením účelu spomínaného zákonného
ustanovenia. Navyše je komplikovanejšie počítanie lehôt podľa týždňov, ako bežné určenie splátok
úveru podľa mesiacov. Nepochybne teda zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len
stanovenie počtu splátok, pretože inak by sa uspokojil s už so spomínanou ďalšou náležitosťou podľa §
9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie

je možné stotožniť a preto termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo (napr. rozsudok
Krajského súdu v Žiline 5Co/286/14 zo dňa 27. 5. 2014).

44. Možno dať žalovanému za pravdu, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 4.
2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere predstavuje tzv. maximálnu harmonizáciu, ktorá znamená, že

členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od
ustanovení tejto smernice (čl. 22 ods. 1). Súd však nezistil, že by záver o chýbajúcej náležitosti zmluvy
vyslovený v tomto rozsudku bol v rozpore s danou smernicou. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. c/ smernice
totiž zmluva o spotrebiteľskom úvere má uvádzať aj dĺžku trvania zmluvy o úvere. Ustanovenie § 9 ods.
2 f/ zákona 129/2010 Z. z. a výklad súdu k týmto ustanoveniam nie sú v rozpore s vyššie citovanou

smernicou.

45. Vyššie uvedené závery teda znamenajú, že žalobkyňa by mala žalovanému vrátiť len sumu
poskytnutého úveru, t. j. 720 EUR a keďže doposiaľ mu zaplatila 1.108,75 EUR, žalovanému vzniklobezdôvodné obohatenie vo výške 388,75 EUR. V danom prípade teda bezdôvodné obohatenie je
plnením bez právneho dôvodu.

46. Vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam súd vychádzal z toho, že žalobkyni bol poskytnutý
úver 720 EUR so splatnosťou 60 týždňov (viac ako rok) s poplatkom za garantovanú službu vo výške
72,36 EUR. Zo zmluvy síce vyplýva, čo tento poplatok zahŕňa, pričom vo všeobecnosti možno tento
poplatok vnímať ako poplatok za správu úveru, avšak ide len o praktiku dodávateľa rozložiť úrok do
„služieb“ bez ohľadu na to, či ich spotrebiteľa využije. Súdu je však z jeho činnosti známe z iných

súdnych konaní, že tak výška poplatku za garantovanú službu (v niektorých zmluvách označovaný aj
ako administratívny poplatok), ako aj výška odmeny za zabezpečenie splátok úveru, sa odvíjala od výšky
poskytnutého úveru.

47. Poplatok za garantovanú službu, ktorý má pokryť náklady na správu úveru však nemôže byť
ovplyvnený výškou úveru, a to vedie k záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne sofistikovaným

spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem výhodnosti úveru pre nízku úrokovú sadzbu, aj keď v
skutočnosti administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok.
Poplatok 72,36 EUR predstavuje 10 % z úveru. Išlo by nepochybne o dohodu o úrokoch v rozpore s
dobrými mravmi, čo by spôsobovalo jej neplatnosť zo zákona s poukazom na § 39 a 3 ods. 1 OZ. Zrejme
to bolo motívom pre žalovaného vyhnúť sa takémuto posúdeniu cez stanovenie poplatku za garantovanú

službu. Súd zdôrazňuje, že to, že poplatky za správu úveru boli zakázané až od 10. 6. 2013, neznamená,
že dovtedy mohli byť v neprimeranej výške tak, ako je tomu v danom prípade. V tejto súvislosti možno
poukázať aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe č. AZ 17U192/2010 z 3. 5. 2010,
ktorý dospel k záveru o neprijateľnosti podstatne nižšieho administratívneho poplatku v rozsahu 2 % z
úveru za posudzovanie bonity klienta s tým, že nie je to v záujme spotrebiteľa, ale veriteľa.

48. Spotrebiteľ teda by mal platiť poplatok za dodané skutočné plnenie (tzv. teória skutočného plnenia),
musí byť preto predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto
atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o

prípad vylúčenia súdnej kontroly v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej OZ, keďže administratívny poplatok
nepredstavuje hlavný predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok,
ako to vyplýva z § 497 Občianskeho zákonníka), navyše nie je vyjadrený určito (nie je zrejmé za čo sa
platí) a rozhodne nebol individuálne dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez možnosti ovplyvnenia
žalobkyňou). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie považoval administratívny poplatok v zmluve o

spotrebiteľskom úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

49.Pokiaľideozmluvuozabezpečenísplátokúveru,tátosíceformálnepredstavujesamostatnúzmluvu,
ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať
logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú

zmluvunadväzujúcunaúverovúzmluvu,keďžejejobsahomjelenspôsobsplácaniadohodnutéhoúveru.
Hlavným predmetom plnenia je teda stále poskytnutie úveru za úrok. Iný výklad pripúšťajúci vylúčenie
súdnej kontroly takejto zmluvy by bol v rozpore s ratio legis ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, dodávateľ
by totiž mohol základnú (úverovú) zmluvu rozčleniť na viaceré samostatné zmluvy, ktoré by upravovali
samostatne jednotlivé zmluvné podmienky a to by znamenalo, že v každej takejto zmluve by zmluvná

podmienka bola hlavným predmetom plnenia, čo by znemožňovalo posúdenie jej neprijateľnosti. Takýto
výklad nepochybne by bol v rozpore so sledovaným účelom citovanej právnej úpravy.

50. Pokiaľ ide o poplatok za garantovanú službu, ako aj o poplatok za hotovostný výber splátok, súd
má za to, že ich neprijateľnosť je daná z presvedčivého dôvodu, a teda, že tieto sú závislé od výšky

poskytnutého úveru, a teda iné pre každého spotrebiteľa, na základe hľadiska, ktoré inak relevantné
nemôže byť. Nie je žiadnym spôsobom racionálne a v súlade s odbornou starostlivosťou dodávateľa
ospravedlniteľné, prečo by za garantovanú službu alebo za hotovostný výber splátok mal vyššiu sumu
pri poskytnutí totožnej služby zaplatiť ten, kto dostal vyšší úver.

51. Neprijateľnosť poplatku za garantovanú službu ďalej spočíva v tom, že spotrebiteľ vopred musí
zaplatiť za niečo, čo nemusí dostať. V tomto prípade teda neprijateľnosť nespočíva len v samotnom
spôsobe určenia ceny vedľajšieho plnenia ale aj v samotnej podmienke splatnosti, to znamená, že
dodávateľ vlastne vyžaduje finančné plnenie od spotrebiteľa, ktoré v konečnom dôsledku môže maťprávnu povahu darovania, to znamená, že za zaplatenú sumu spotrebiteľ v prípade, ak riadne plní svoje
záväzky (čo je paradoxné), žiadne plnenie neobdrží. Takýto spôsob vyberania peňazí od spotrebiteľov
nemôže v demokratickej spoločnosti a právnom štáte podľa súdu obstáť. Súd je presvedčený, že

priemerný spotrebiteľ by pri vysvetlení tejto zmluvnej podmienky a možnosti jej odmietnutia k jej
uzavretiu nikdy nepristúpil.

52. Neprijateľnosť poplatku za hotovostný výber splátok súd prvej inštancie vidí ďalej v tom, že zmluvné
ustanovenia uvádzajú, že za hotovostný výber splátok je spotrebiteľ povinný platiť aj v prípade, ak

sa hotovostný výber splátok z akýchkoľvek dôvodov neuskutoční, napr. preto, že klient práve nemá
prostriedky na úhradu, alebo že vykonal úhradu vopred, a teda dodávateľovi žiadne náklady spočívajúce
v dostavení sa na dohodnuté miesto nevzniknú. Aj z uvedeného vyplýva, že poplatok za hotovostný
výber splátok nie je úhradou nákladov na dostavenie sa žalovaného k výberu splátky ale je zvyšovaním
zisku žalovaného sofistikovane nezahrnutého do úrokov a teda za zdania sa výhodnej úrokovej sadzby
danej spotrebiteľovi.

53. Zároveň má súd za to, že zmluvu o hotovostnom výbere splátok treba považovať za zmluvnú
podmienku napriek tomu, že je formulovaná ako osobitná zmluva. Nemožno pripustiť obídenie ochrany
spotrebiteľa tým, že forma splácania úveru, ktorá je vždy integrálnou súčasťou úverových zmlúv, sa
vyčlení do samostatnej zmluvy a tváriť sa, že ide o samostatnú zmluvu so samostatnou cenou, ktorá

by práve preto, že nie je súčasťou textu úverovej zmluvy alebo jej obchodných podmienok, nemala
podliehať kontrole v rámci ochrany spotrebiteľa.

54. Zmluvu o zabezpečení splátok teda vzhľadom na jej akcesoritu k hlavnému vzťahu nemožno
posudzovať samostatne. Uvedená skutočnosť znamená, že do RPMN mala byť zahrnutá aj odmena

podľa tejto zmluvy, ako to vyplýva z § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia do celkových nákladov spotrebiteľského
úverupatriaajnákladynadoplnkovéslužbysúvisiacesozmluvouospotrebiteľskomúvere.ÚdajoRPMN
je najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa z hľadiska jeho rozhodovania o výhodnosti či nevýhodnosti
príslušného úveru. Pokiaľ takýto údaj je uvedený v nižšej hodnote ako v skutočnosti je, nepochybne tým

dochádza ku klamaniu spotrebiteľa. Zákaz klamania spotrebiteľa je upravený v § 5 zák. č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa (opäť v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) a tiež pri nekalých obchodných
praktikách v zmysle §7 a § 8 zákona č. 250/2007 Z. z..

55. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať

spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné
údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

56. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

57. Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé
konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam
obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

58. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje

alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil,
pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do
omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj, ak je táto informácia vecne správna
vo vzťahu k
a) existencii výrobku alebo k povahe výrobku,

b) hlavným znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie,
príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji výrobku a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum
výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho
zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné
ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na výrobku,

c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja,
akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo
schválenia predávajúceho alebo výrobku,
d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,
e) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a
majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo

práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a
vyznamenania, alebo
f) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného výrobku alebo vrátenie peňazí podľa
osobitného predpisu14) alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

59. Nezahrnutie odmeny zo zmluvy o zabezpečení splátok do RPMN možno teda považovať za nekalú
obchodnúpraktiku,ktorájezozákonazakázanáapretoajztohodôvodujepotrebnéžalobeovyslovenie
neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky vyhovieť.

60.Takzmluvaozabezpečenísplátokúveru,akoajúverovázmluva,súformulárovýmizmluvami,ktorých
obsah žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla ovplyvniť. Preto ich nie je možné považovať za individuálne

dojednané. Odmena za výber splátok predstavuje viac ako 50 % poskytnutého úveru (405,65 EUR
zo 720 EUR predstavuje presne 56,30 %) a výrazne presahuje dohodnutý úrok a administratívny
poplatok. Ide o zmluvnú podmienku dohodnutú zjavne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky,
pretože takúto službu si nevymienil a ponúkol (nanútil) mu ju žalovaný, pričom výška odmeny je
neprimeraná, nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Aj pri tejto odmene súd poukazuje na závery ako

pri tomto poplatku/odmene o snahe žalovaného skryť skutočný účel tejto odmeny, ktorej výška sa tak
isto odvíja od výšky úveru. Pritom len 5 % z každej inkasovanej týždňovej splátky predstavovalo reálne
náklady žalovaného s realizáciou výberov vo forme provízie pre obchodného zástupcu. Odplata bola
vo výške 56,30 % zo sumy poskytnutého úveru bez ohľadu na prejdenú trasu obchodného zástupcu,
čo taktiež podporuje tézu o získaní finančných prostriedkov od spotrebiteľa v priamej úmere od výšky

poskytnutého úveru a nie od reálnych nákladov žalovaného. Súd preto považoval za právne dôvodné
žalobe o vyslovenie neprijateľných zmluvných podmienok vyhovieť.

61. Podľa § 517 ods. 2 OZ, patrí žalobcovi popri peňažnom plnení aj úrok z omeškania. Jeho výška je

5 % ročne a vyplýva z ustanovenia § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 8. 9. 2017 (odo dňa, kedy žalovaný
reagoval vajdrením, nakoľko až od tohto dňa mal súd z istotou preukázané prevzatie žaloby žalovaným,
nakoľko vykázanie doručenia žaloby žalovanému zlyhalo, čo uviedol sám žalovaný a skoršie doručenie

žaloby alebo výzvy na zaplatenie dlhu súd nemal preukázané) až do zaplatenia, a to zo základu, ktorým
je dlh žalovaného k prvému dňu omeškania, t. j. zo sumy 388,75 EUR.

62. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným súd rozhodol rovnako podľa § 255 ods.1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa

bola v konaní proti žalovanému plne úspešná, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.