Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. január 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113233263
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8113233263.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Q. Y., nar. XX. XX.

XXXX, C., P. V. XXX/XX, zastúpeného AK-TARABČÁK s.r.o., Hlavná 13, Prešov, proti žalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31595545,
zastúpeného Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, o
zaplatenie 7.017,62 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 69,50 EUR, uplatnenej titulom vecnej škody z a s t a v u j e .

II. Konanie v časti o zaplatenie 14,56 EUR, uplatnenej titulom náhrady nákladov na liečenie z a s t a

v u j e .

III. Konanie v časti o zaplatenie 1.231 EUR, uplatnenej titulom bolestného z a s t a v u j e .

IV. Konanie v časti o zaplatenie 75,60 EUR, uplatnenej titulom ušlého zisku z a s t a v u j e .

V. Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť titulom bolestného 1 EURO spolu s 5,5 % ročným úrokom

z omeškania od 9. 8. 2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie titulom bolestného z a m i e t a .

VII. Žalobu v časti náhrady nákladov za nákup liekov v sume 7,36 EUR z a m i e t a .

VIII. Žalobu v časti nároku titulom ušlého zisku za nevyplatené stravné lístky zamestnávateľom v sume
672,79 EUR z a m i e t a .

IX. Žalobu v časti nároku titulom ušlého zisku za doplatok za doplnkové dôchodkové poistenie vo výške
272,86 EUR z a m i e t a .

X. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 30 % trov konania,
o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15. 11. 2013 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia

sumy 7.017,62 EUR spolu s 5,5 % úrokom z omeškania od 1. 8. 2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania.2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 15. 6. 2011 utrpel žalobca pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil
poistený C. V. vozidlom W.-XXX-P. zranenie, v dôsledku ktorého bol dlhodobo liečený. Poistený mal
poistené motorové vozidlo z titulu povinného zmluvného poistenia u žalovaného.

3. Zodpovednosť poisteného je nesporná a bola zistená vyšetrovaním Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Prešove a túto nespochybňuje ani žalovaný. Listom zo dňa 10. 6. 2013, doručenom
žalovanému dňa 11. 6. 2013, ako druhé uplatnenie náhrady škody si žalobca uplatnil u žalovaného
náhradu škody titulom bolestného 365 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia 200 bodov, t. j.

spolu 565 bodov, čo predstavuje 8,881,80 EUR. Z tohto nároku mu žalovaný uhradil iba 3.144 EUR
za sťaženie spoločenského uplatnenia 200 bodov. Bolestné mu neuhradil s odôvodnením, že bolestné
obodované v novom lekárskom posudku nebolo v zdravotnej dokumentácii diagnostikované. Náhradu
nákladov spojených s liečením vo výške 187,86 EUR za nákup liekov, špecifikovaných v bode 2, listu zo
dňa 10. 6. 2013 a náhradu cestovného vo výške 240 EUR, ako aj kúpeľný poplatok za pobyt na liečenie
v kúpeľoch Trenčianske Teplice 57,96 EUR a 1,30 EUR za poštovné za zaslanie poukazu nepeňažné

dávky zamestnávateľovi z kúpeľov z týchto nákladov uhradil cestovné a kúpeľný poplatok v celkovej
výške 297,96 EUR.

4. Žalovaný mu neuhradil 187,86 EUR za nákup liekov s odôvodnením „nepriznané výživové doplnky
a vitamíny a poštovné vo výške 1,30 EUR“. Žalovaný mu ďalej uhradil stratu na zárobku 1.370 EUR.

Z titulu náhrady ušlého zisku za nevyplatené stravné lístky zamestnávateľom 309 kusov vo výške
748,30 EUR, ako aj doplatok zamestnávateľa k DDP vo výške 272,86 EUR, t. j. spolu 1.021,16 EUR
mu žalovaný nepriznal z dôvodu, že tieto nie sú kryté obsahom zmluvného poistenia. Materiálne
škody za rozbité slnečné okuliare 39,50 EUR a roztrhnuté rifle 30 EUR, spolu 69,50 EUR neuhradil
bez toho, aby to zdôvodnil. Uplatnené bolestné vo výške 5.737,80 EUR za 365 bodov x 15,72 EUR

nebolo údajne priznané z toho dôvodu, že v zdravotnej dokumentácii nebolo diagnostikované. S týmto
záverom žalovaného nesúhlasil, pretože položka 110 - 15 bodov pomliaždenie panvy, bolo hodnotené
na základe znaleckého posudku znalca V.. M., v ktorom je uvedené pomliaždenie pravého zadku
a pravého stena, teda panvy. Položka č. 173 - 70 bodov poradenie vnútorného menisku liečeného
operáciou, je diagnostikované v prepúšťacej správe zo dňa 20. 11. 2012, časti operácia 19. 11. 2012.

Položka 192 c/- 180 bodov - vnútrokĺbová zlomenina stehennej kosti liečená operáciou, je uvedená v
lekárskej správe zo dňa 20. 11. 2012. Položka č. 195c/ - 100 bodov - vnútrokĺbová zlomenina konca
píšťaly liečená operáciou obidvoch kondylov je uvedená v lekárskom posudku zo dňa 20. 2. 2013, ako
defekty chrupavky diagnóza S 83.7 a bola použitá náhradná položka v zmysle § 3 ods. 3 zákona č.
437/2004 Z. z., v zmysle ktorého sa použije sadzba za iné poškodenie, s ktorým ho možno z hľadiska

poškodenia najlepšie prirovnať, ak niektoré poškodenie zdravia nie v sadzbách uvedené. Uplatnená
náhrada nákladov za nákup liekov a poštovné vo výške 187,86 EUR nebola priznaná z dôvodu, že
malo ísť o výživové doplnky a vitamíny. Žalobca poukázal na to, že lieky za kúpu, ktorých boli náklady
uplatnené, sú uvedené v prepúšťacej správe zo dňa 20. 11. 2012 a predstavujú odporučenú liečbu
lekárom. Poštovné 1,30 EUR bolo uplatnené za zaslanie poukazu na peňažné dávky zamestnávateľovi

z kúpeľnej liečby v Trenčianskych Tepliciach. Z titulu ušlého zisku bol uplatnený nárok na nevyplatené
stravné lístky zamestnávateľom počte 309 kusov vo výške 748,36 EUR, ako aj doplatok zamestnávateľa
doplnkovému dôchodkovému poisteniu vo výške 272,86 EUR, ktoré neboli uznané z dôvodu, že nie sú
kryté povinným zmluvným poistením.

5. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 26. 11. 2013 č.k. 11Ro/449/2013-22, proti ktorému
v zákonom stanovenej lehote podal odpor žalovaný.

6. Žalovaný svoj odpor odôvodnil tým, že neposkytol poistné titulom bolestného vo výške 365 bodov,
nakoľko žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody podaním zo dňa 30. 7. 2012 a uplatnil si nárok na

bolestné vo výške 185 bodov. Bolestné sa odškodňuje jednorazovo a nie je zrejmé, z akých dôvodov
si žalobca dal vypracovať a súdu predložil spolu s návrhom ďalší lekársky posudok o bolestnom, pri
hodnotení bolestného sa hodnotí akútna fáza bolesti. Je zrejmé, že táto už pominula dňa 16.
7. 2012, keďže posudzujúci lekár považoval zdravotný stav poškodeného za ustálený, aby mohol
ohodnotiť bolestné. Napriek tomu dňa 20. 2. 2013 vyhotovil V.. K. a potvrdil mu V.. A. ďalší lekársky

posudok o bolestnom na 365 bodov. Pokiaľ ide o bodové hodnotenie položky 110 - pomliaždenie panvy,
žalovaný poukázal na to, že znalecký posudok V.. M. nebol predložený, v zdravotnej dokumentácii
predloženej žalovanému takéto zranenie nebolo diagnostikované a považuje teda znalecký posudok za
nepreskúmateľný. Položka č. 173 - nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi úrazom a dopravnounehodou zo dňa 15. 6. 2011, pri položke 192c žalovaný namietal, že nie je preukázaná takisto
príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a úrazom, pri položke 195c - defekt chrupavky poukázal
na to, že nie je úraz, ale následok a nie je to možné prirovnať vnútrokĺbovej zlomenine píšťaly

liečenej operáciou, uvedený následok je hodnotený v sťažení spoločenského uplatnenia ako zníženie
pohyblivosti kolenného kĺbu a bol odškodnený. V lekárskom posudku zo dňa 16. 7. 2012 sa hodnotilo
poranenie kolenného kĺbu pravej dolnej končatiny 193c - 80 bodov, 239 - 35 bodov, to je spolu 115
bodov. V lekárskom posudku zo dňa 20. 2. 2013 sú hodnotené položky 173, 192c, 195c, spolu 350
bodov, v súčte tak vychádza za poranenie pravej dolnej končatiny 465 bodov, čo je v rozpore s citovaným

ustanovením § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z., podľa tohto ustanovenia je možné hodnotiť poranenia
pravej dolnej končatiny maximálnym počtom 260 bodov.

7. Pokiaľ ide o stratu na zárobku, a to náhrady straty stravných lístkov a príspevku doplnkového
dôchodkového poistenia, mal zato, že toto nie je ušlým ziskom podľa ustanovení zákona č. 381/2001
Z. z., pretože nespadá pod rozsah povinného zmluvného poistenia a nemožno takto široko ho vykladať.

Žalobcovi bolo poskytnuté poistné plnenie za stratu na zárobku počas práceneschopnosti. Nárok na
stravné lístky a príspevok doplnkového dôchodkového poistenia sú viazané na odpracované dní.
Žalobca mal počas hospitalizácie a pobytu v kúpeľoch zabezpečenú stravu, odporca poplatok zakúpenú
liečbu preplatil.

8. Žalovaný písomne doplnil (č.l. sp. 48 až 50), že žalobcovi neuhradil náklady za liečbu, a to liečivo
Wobenzym z dôvodu, že toto nebolo zaradené medzi lieky a je považovaný za výživový doplnok, B
komplex ako vitamínový doplnok taktiež žalobca začal užívať 1,5 rok po úraze a namietal príčinnú
súvislosť, taktiež namietal pre nepreukázanú účinnosť gelovej masážnej substancie Peggy-gaštan,
Condrosulf žalobca začal užívať až 11. 3. 2013, teda rok a pol po úraze. Žalovaný poukázal na to,

že v prípade objektívnej zodpovednosti musí byť príčinou vzniku škody osobitná povaha prevádzky
motorového vozidla prevádzkovateľa a následkom vznik škody, t. j. škoda na zdraví poškodeného, teda
v tomto prípade žalobcu, mala za to, že žalobca je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi
osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla, ako príčinou a vznikom škody ako následkom.
Podľa názoru žalovaného príčinná súvislosť musí byť preukázaná aj vo vzťahu ku konkrétnym

diagnózam ohodnotením v lekárskom posudku, a to bez akýchkoľvek pochybností, pričom nepostačuje
pravdepodobnosť, a to bez ohľadu na mieru pravdepodobnosti.

9. Žalobca sa k tomuto vyjadril (č.l. sp. 51) a poukázal na to, že žiadal o vyplatenie bolestného,
ktoré súvisí s jeho treťou operáciou, ktorú absolvoval v dôsledku poistnej udalosti. Ako to vyplýva z

výzvy pripojené ako dôkaz č. 1 k žalobe, znalecký posudok V.. M. bol pripojený k žalobe a všetky
položky hodnotené v posudku o bolestnom súvisia s dopravnou nehodou a takto boli aj ohodnotené. Z
uplatneného nároku nebola žiadna časť zaplatená a predmetom žaloby sú sumy 187,86 EUR na nákup
liekov, 1,30 EUR ako poštovné, doplatok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré
nie je viazané na odpracované dni, ale je viazané na vyplatenú mzdu s tým, že keďže mzda nebola

vyplatená, resp. v nižšej výške, ako by bola, ak by nedošlo k nehode, potom je aj nižší nárok na doplatok
doplnkového dôchodkového poistenia, za dôvodné považoval žalobca aj nákup liekov. Pokiaľ ide o
námietku príčinnej súvislosti, poukázal na to, že táto je nesporná a vyplýva z vykonaného operačného
zákroku,kuktorémubynebolopotrebnépristúpiť,akbyvdôsledkunehodynedošlokpoškodeniuzdravia
taktiež ako nedôvodnú považoval námietku s úrokom z omeškania, nakoľko žalobca predložil všetky

doklady.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom znalca V.. W. B. a listinnými
dôkazmi, a to návrhom, uplatnením náhrady škody z povinného zmluvného poistenia, lekárskym
posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, znaleckým posudkom V.. W. M. č. XX/

XX, oznámením o poistnom plnení, pokladničnými dokladmi o úhradách, podacím lístkom s úhradou
poštovného, oznámením o poistnom plnení na sumu 297,96 EUR, prepúšťacou správou Fakultnej
nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, lekárskym nálezom, lekárskou správou - nález zo
dňa 14. 2. 2013, uplatnením o náhrady škody z povinného zmluvného poistenia, lekárskym posudkom
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaným V.. Q. A., lekárskou správou zo dňa

13. 7. 2011, lekárskou správou Kúpele Trenčianske Teplice, a.s., potvrdeniami zamestnávateľa o
strate stravného a doplnkového dôchodkového, znaleckým posudkom V.. W. B. č. X/XXXX, vyjadrením
žalobcu k znaleckému posudku, oznámením o plnení a ostatným obsahom spisu, pričom vo veci
rozhodol rozsudkom zo dňa 7. 4. 2016 č.k. 12C/10/2014-150 tak, že žalovaného zaviazal na zaplateniesumy 1,30 EUR titulom náhrady škody na majetku, 1.075 EUR titulom bolestného, 165,94 EUR titulom
náhrady za škodu na majetku spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 9. 8. 2013 zo sumy 2.487,50
EUR do 25. 8. 2015, s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.242,24 EUR od 26. 8.

2015 do zaplatenia, všetko v lehote do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku (v ktorej časti je toho
času rozhodnutie právoplatné dňom 28. 4. 2016) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, pričom predmetom odvolania (č.l. sp. 159) bola
suma 967,22 EUR.

12. Odvolací súd o odvolaní rozhodol uznesením zo dňa 14. 3. 2017 č.k 17Co/113/2016-166 tak, že
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu
zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutia.

13. Súd druhej inštancie vo svojom uznesení poukázal nato, že námietky žalobcu o nepresvedčivosti

rozsudku prvoinštančného súdu v zamietavej časti rozhodnutia sú dôvodné. Poukázal nato, že
prvoinštančný súd bez toho, aby sa zákonným spôsobom a procesné správne vysporiadal so späťvzatím
žaloby žalobcom v časti (č.l. 117 súdneho spisu) náhrady škody za okuliare vo výške 39,50 EUR a
za rifle vo výške 30 EUR a o späťvzatí časti uplatneného nároku na bolestné, ktoré uhradil žalovaný
žalobcovi počas prvoinštančného konania vo výške 1.231 EUR, o týchto nárokoch konal a rozhodol, aj

keď žalobca v týchto častiach uplatnené nároky zobral späť a nemal záujem na ďalšom konaní. Ďalej vo
vzťahu k bolestnému vo svojom rozhodnutí vôbec neodôvodnil a nevysporiadal sa s tým, prečo priznáva
z titulu bolestného uplatnený nárok, nie vo výške 365 bodov podlá znalca V.. K., ale podľa znalca V.. B.
vychádzal len z výšky 335 bodov. Dôvody, prečo prvoinštančný súd preferoval závery znalca V.. B. na
335 bodov sa v rozhodnutí prvoinštančného súdu nenachádzajú. Vo vzťahu k bolestnému prvoinštančný

súd vôbec nevykonal dokazovanie a nevyhodnotil situáciu, kedy vzniklo právo žalobcu na úhradu tohto
uplatneného bolestného (v poradí ďalšieho uplatneného nároku na bolestné, keď prvá časť bolestného
už mala byť žalovaným v minulosti za iné obdobie vyplatená), pričom nie je zistené, kedy sa žalobca
o druhom uplatnenom nároku na bolestné dozvedel, teda kedy vedel, kto za toto bolestné zodpovedá,
kedy vedel o vzniknutej škode z titulu bolestného a o výške tejto škody. Až v prípade, kedy bude ustálený

moment, kedy bolo možné vypracovať tento druhý posudok o bolestnom a kedy bude možné zistiť, kedy
vznikla žalobcovi škoda (ustálenie zdravotného stavu), je predčasné hovoriť a posudzovať, či body v tom
čase mali hodnotu 15,38 EUR alebo hodnotu 15,72 EUR. V ďalšom poukázal nato, že prvoinštančný
súd túto otázku vôbec nevyhodnotil a bez akéhokoľvek dokazovania a bližších špecifikácií tvrdil, že k
vzniku nároku na bolestné došlo 15. 6. 2011, ktorý záver nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní, ani

zistenom a ustálenom skutkovom stave, ktorý sa v rozsudku nenachádza a vôbec nie je možné tento
právny záver z obsahu rozsudku prvoinštančného súdu a ani len zo spisu prvoinštančného súdu vyvodiť.

14. Odvolací súd ďalej poukázal nato, že prvoinštančný súd ustálil, že žalovaný má žalobcovi z titulu
bolestného zaplatiť 1.075 EUR tak, ako to uviedol v prvom výroku napadnutého rozsudku, ktorý výrok je

právoplatný. Prvoinštančný súd sa však vôbec nevysporiadal nielen s vyššie označenými nedostatkami
a námietkami žalobcu, ale náležitým spôsobom nevyhodnotil a nezdôvodnil, prečo časť sumy uplatnenej
žalobcom z titulu bolestného vo výške 2.846 EUR, ako už zaplatenú sumu v predchádzajúcom
období za iné obdobie započítal s uplatneným nárokom, ktorý sa týka iného obdobia, podľa námietok
žalobcu, a žalobca dokonca s týmto započítaním pred prvoinštančným súdom nesúhlasil. Z rozhodnutia

prvoinštančného súdu nie je možné zistiť, na základe čoho prvoinštančný súd sumu 2.846 EUR z titulu
bolestného započítal a prečo túto sumu žalobcovi nepriznal. Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu,
odvolací súd zistil pri uplatňovaní nároku na náhradu škody za vyplatené lieky, si žalobca uplatnil sumu
187,86 EUR, z ktorej sumy s poukazom na závery znaleckého dokazovania zaviazal žalovaného na
úhradu 165,94 EUR. Spornou ostala suma 21.92 EUR, pričom v rozhodnutí prvoinštančného súdu

na strane 16 v 2. odseku prvoinštančný súd konštatoval, že žalovaným bola uhradená žalobcovi ešte
položka za liečivo Condrosulf v sume 14.56 EUR. Vo vzťahu k tejto položke nie je jednoznačne zistiteľné,
či vzhľadom na to, že čiastočne došlo k úhrade, žalobca aj naďalej na tom trvá, resp. či v tejto časti
berie žalobu späť. Potom ostala už neodôvodnená zamietnutá časť nárokov, ktorá vznikla v spojení s
výdavkami na zabezpečenie liekov v sume 7,36 EUR (21,92 - 14,56), ktoré zamietnutie z odôvodnenia

prvoinštančného rozhodnutia nevyplýva. Neodôvodnené tak ostali dve položky, a to suma vo výške
748,30 EUR ako ušlý zisk za nepriznané stravné lístky zamestnávateľom vo výške 309 kusov a náhrada
zanevyplatenýpríspevokzamestnávateľaztituludoplnkovéhodôchodkovéhopoisteniavovýške272,86
EUR. Prvoinštančný súd vo svojom odôvodnení len skonštatoval bez akýchkoľvek ďalších bližšíchvysvetlení a skutkových zistení, že uvedené nároky nemajú priamy súvis so vzniknutou škodou, nejde
o nároky, ktoré je možné charakterizovať ako ušlý zisk a pri obyčajnom behu udalostí nie je isté, či by
uvedené nároky boli žalobcovi vyplatené. Naviac, keď v čase liečenia žalobcovi bola poskytovaná riadne

strava, kedy žalobca nárok na stravné nemá. Tieto závery však z rozhodnutia prvoinštančného súdu
zo zisteného skutkového stavu vôbec nevyplývajú a vôbec nie je možné zistiť, ktorú právnu normu a
akým spôsobom na tieto závery prvoinštančný súd aplikoval. Tu je potrebné poukázať na to. že pokiaľ
žalovaný vyplatil žalobcovi ušlú mzdu za rozhodné obdobia, počas ktorých žalobcovi nebol priznaný ušlý
zisk z titulu doplnkového dôchodkového poistenia a vo forme stravných lístkov, závery o tom, že nejde

o obyčajný beh udalostí, ktoré nie je možné u žalobcu predpokladať a že priamo s poškodením zdravia
nesúvisia, nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní a záver nejaví sa byť logickým.

15. Vzhľadom na procesné pochybenia prvoinštančného súdu, vzhľadom na to, že prvoinštančný
súd rozhodoval o niektorých nárokoch nad rámec reálne uplatneného nároku, nevysporiadal sa s
procesnými úkonmi sporových strán v priebehu konania, nevysporiadal sa s podstatnými námietkami

sporových strán vo vzťahu k uplatneným nárokom, v zamietavej časti uplatneného nároku rozsudok
prvoinštančného súdu odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

16. Uložil prvoinštančnému súdu odstrániť všetky vytýkané pochybenia, ktoré odvolací súd podrobne
uviedol v tomto uznesení, presne špecifikovať, čo je predmetom tejto časti konania, v ktorej časti žalobca

zobral žalobu späť, v ktorej nie, čo je a z akého dôvodu možné žalobcovi zo zamietavej časti priznať a
ktorú časť nie je možné žalobcovi priznať. Poukázal nato, že je potrebné nielen skutkovo vec ustáliť, ale
aj právne s tým, že rozhodnutie prvoinštančného súdu musí byť aj náležitým spôsobom a zrozumiteľne
pre strany sporu odôvodnené.

17. Žalovaný sa k rozhodnutiu odvolacieho súdu vyjadril a najmä namietal, že žalobca odvolaním zo
dňa 26. 4. 2016 jednoznačne vymedzil rozsah podaného odvolania, keď napadol výrok o zamietnutí
žaloby iba v časti o zamietnutí nároku na náhradu škody z titulu ušlého zisku za stravné lístky vo výške
694,36 EUR a náhrady za doplatok k doplnkovému dôchodkovému sporeniu v sume 272,66 EUR. Podľa
odvolania žalobcu tak predmetom odvolania bola iba suma 967,22 EUR (694,36 + 272,86), t. j. mal za

to, že v zostávajúcej časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný.

18. Súd však vychádzajúc z ust. § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a podľa vyjadreného právneho záveru
súdu vo veci ďalej konal a konštatuje, že:

- žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15. 11. 2013 sa žalobca domáhal z týchto nárokov :
A. titulom bolestného sumy 5.732,80 EUR (360 x 15,72)
B. náhrady nákladov za nákup liekov 187,86 EUR
C. náhrady nákladov 1,30 EUR za zaslanie poukazu na peňažné dávky zamestnávateľa lístku a inej

liečby v Trenčianskych Tepliciach
D.titulom ušlého zisku, uplatnený nárok bol za nevyplatené stravné lístky zamestnávateľom 309 kusov
vo výške 748,39 EUR
E. doplatok za doplnkové dôchodkové poistenie o výške 272,86 EUR
F. náhradu materiálnej škody za rozbité okuliare 39,50 EUR 30 EUR, spolu 69,50 EUR.

19. Rozsudkom zo dňa 7. 4. 2016 č.k. 12C/10/2014-150, právoplatným dňa 28. 4. 2016 súd priznal,
čo sa týka:
A. nároku uplatneného titulom bolestného sumu 1.075 EUR s úrokom z omeškania od 9. 8. 2013 do
zaplatenia a týmto rozsudkom zastavil konanie vo výške uplatneného nároku v sume 1.231 EUR, ktorú

žalovaný žalobcovi zaplatil po podaní žaloby, na čo žalobca procesne reagoval tak, že v tejto časti žalobu
zobral späť, predmetom konania tak zostalo 3.431,80 EUR (výpočtom 5.737,80 EUR - 1.075 EUR -
1.231 EUR = 3.431,80 EUR).
B. náhrady nákladov za nákup liekov 187,86 EUR, súd rozsudkom zo dňa 7. 4. 2016 priznal 165,94 EUR,
uplatnená suma bola 187,86 EUR po odpočítaní prisúdenej sumy 165,94 EUR, to predstavuje 21,92

EUR. V časti o zaplatenie 14,56 EUR zobral žalobca žalobu späť, z dôvodu úhrady žalovaným po podaní
žaloby predmetom sporu tak zostala suma 7,36 EUR (nákup liekov B- komplex Forte a Pegy-Gaštan).
C. náhrady nákladov 1,30 EUR za zaslanie poukazu na peňažné dávky zamestnávateľa lístku a inej
liečby v Trenčianskych Tepliciach, uvedené súd priznal rozsudkom zo dňa 7. 4. 2016.D. nároku titulom ušlého zisku, uplatnený nárok bol za nevyplatené stravné lístky zamestnávateľom 309
kusov vo výške 748,39 EUR, bol v časti uplatnenej sumy 75,60 EUR žalobcom zobratý späť (č.l. 212),
predmetom sporu tak zostala suma 672,79 EUR,

E. a aj nárok doplatku za doplnkové dôchodkové poistenie o výške 272,86 EUR.
F. nárok na náhradu materiálnej škody za rozbité okuliare 39,50 EUR 30 EUR, spolu 69,50 EUR zobral
žalobca v celom rozsahu späť, konanie v tejto časti súd konanie zastavil týmto rozsudkom.

20. Vo vzťahu k výrokom o zastavení konania súd uvádza nasledovné :

21. Podľa § 144
CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

22. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

23. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci vzal žalobca svoju žalobu v časti voči žalovanému

späť, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení žalovaný nenamietal k späťvzatiu
žaloby, keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol bez právneho významu.

Čo sa týka nároku na bolestné:

25. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že ide o druhé uplatnenie náhrady škody, v tom zmysle žalobca
súdu predložil aj uplatnenie náhrady škody z povinného zmluvného poistenia, ktoré bolo predložené z
jeho strany k žalovanému dňa 11. 6. 2013 (č.l. 4).

26. Žalobca uplatnené bolestné v skutkovom opise žaloby špecifikoval, že ide hodnotené bolestné 365

bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia 200 bodov, t. j. spolu 565 bodov, následne uviedol, že z
tohto nároku mu uhradil žalovaný iba 3.144 EUR za sťaženie spoločenského uplatnenia 200 bodov,
bolestné neuhradil s odôvodnením, že bolestné obodované v novom v lekárskom posudku nebolo v
zdravotnej dokumentácii diagnostikované. Predmetom sporu tak bolo uplatnené bolestné 365 bodov,
vychádzajúc z lekárskeho posudku vypracovaného V.. W. K. (č.l. 7).

27. Zo znaleckého posudku zo dňa 20. 2. 2013 (č.l. 7) mal súd zistené, že hodnotenie bolestného bolo
vykonané na 365 bodov, so začiatkom liečenia od 15. 6. 2011 do 14. 2. 2013, z toho v ústavnej
starostlivosti od 18. 11. 2012 do 20. 11. 2012, pod položkou č. 110 bolo hodnotené - pomliaždenie
panvy, doplnené na základe znaleckého posudku (zrejme č. 39/2012), ako položka č. 173 - poranenie

vnútorného menisku liečené operáciou bodové ohodnotenie 70 bodov, položka č. 192c - vnútrokĺbová
zlomenina stehnovej kosti liečená operáciou - 180 bodov s poznámkou pri artroskopii zistené defekty
chrupavky prirovnal znalec k zlomeninám zodpovedajúcich kostí - toto prirovnanie v konané po
dôslednom preštudovaní dokumentácie pacienta v minulosti - nezistené žiadne známky predúrazového
poškodenia kolenného kĺbu, pod položkou č. 195c - vnútrokĺbová zlomenina horného konca píšťaly

liečená operáciou - obidvoch kondylov bez posunutia úlomkov - 100 bodov, spolu 365, predmetný
znalecký posudok bol vypracovaný V.. W. K..

28. Žalobca súdu predložil aj znalecký posudok č. 39/12 (č.l. 8 až 11) vypracovaný V.. W. M., znalcom
z odboru zdravotníctva, farmácia, odvetvie chirurgia, na základe zadávateľa odboru kriminálnej polícii

OR PZ Prešov, kde mal súd zistené, že znalec hodnotil, že žalobca utrpel dňa 15. 6. 2011 trieštivú
zlomeninu jabĺčka pravého kolena, priečnu zlomeninu hrudnej kosti, zlomeninu I. rebra vľavo pri hrudnej
kosti, pomliaždenie pravého zadku a pravého stehna. Znalec uviedol, pokiaľ ide o mechanizmus vzniku
zranení, že tieto sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, že poškodený v momente nehody viedol
motorové vozidlo. Po náraze sa jeho kolená podsunuli pod palubnú dosku, do ktorej narazil pravým

kolenom, čo malo za následok vznik zlomeniny jeho jabĺčka. Aktivovaný airbag pôsobil značnou silou
na prednú plochu hrudníka, čo malo za následok vznik zlomeniny hornej časti hrudnej kosti a priľahlej,
prednej časti I. rebra vľavo. Pravým stehnom a zadkom poškodený pri spätnom pohybe narazil na
bočnú výbavu vozidla (stredová konzola, ručná brzda, ukotvenie bezpečnostného pásu). Znalec ďalejkonštatoval, že poranenia poškodeného boli v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou
nehodou.

29. Podľa oznámenia o poistnom pnení zo dňa 9. 8. 2013 žalovaný oznámil žalobcovi na základe
likvidácie poistnej udalosti, že bolo ukončené vyšetrenie poistnej udalosti a bolo mu poukázané poistné
plnenie titulom sťaženia spoločenského uplatnenia na základe zdravotnej dokumentácie a predloženého
lekárskeho posudku, plnenie bolo poukázané vo výške 3.144 EUR (200 x 15,72 EUR = 3.144 EUR),
sťaženie spoločenského uplatnenia nebolo predmetom konania.

30. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12. 3. 2014 a poukázal na to, že pokiaľ
ide o pol. 110 pomliaždenie panvy, toto zranenie mal za to, že nebolo diagnostikované a považoval
znalecký posudok V.. M., na ktorý sa opiera žalobca, za nepreskúmateľný, pokiaľ ide o položku č. 173
poukazoval na to, že žalobca absolvoval artroskopiu kolenného kĺbu jeden a pol roka po úraze a nemal
teda za preukázanú príčinnú súvislosť medzi úrazom a dopravnou nehodou zo dňa 15.

6. 2011, k pol. č. 192c poukázal na to, že pokiaľ sa odvoláva žalobca na prepúšťaciu správu zo
dňa 20. 11. 2012, ktorá bola takisto po jeden a pol roku po úraze, taktiež nemal za preukázanú
príčinnú súvislosť, k pol. č. 195c namietal, že defekt chrupavky nie je následkom úrazu a nie je možné
prirovnať ku vnútrokĺbovej zlomenine píšťaly liečenej operáciou, uvedený následok je hodnotený v
sťažení spoločenského uplatnenia ako zníženie pohybového kolenného kĺbu a tento už bol odškodnený,

v ďalšom poukázal na to, že v lekárskom posudku zo dňa 16. 7. 2012 sa hodnotilo poranenie kolenného
kĺbu pravej dolnej končatiny spolu na 115 bodov, v lekárskom posudku zo dňa 20. 2. 2013 sú hodnotené
ďalšie položky, celkovo spolu 350 bodov, pričom pri súčte to predstavuje 465 bodov, čo je v rozpore
s ust. § 9 ods. 7 Vyhlášky č. z 437/2004 Z.z., v zmysle ktorej, ak sa boduje viac poškodení na ten
istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet ohodnotenia prekročiť bodové hodnotenie, ako za anatomickú

alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny, čo predstavuje 260 bodov.

31. Súd vo veci ustanovil znalca V.. W. B., ktorý v znaleckom posudku č. 2/2015 vzhľadom na
námietky žalovaného uviedol, že u žalobcu boli diagnostikované zranenia zlomeniny hrudnej kosti,
pravého rebra vľavo, podvrtnutie hrudnej chrbtice, zlomenina jabĺčka vpravo bola diagnostikovaná po

prijatí pacienta po dopravnej nehode dňa 15. 6. 2011, nebolo však zistené pomliaždenie stehna ani
panvy. Znalec skonštatoval, že pre pretrvávajúce bolesti obmedzenie hybnosti kolena aj po odstránení
osteosyntetického materiálu boli diagnózy doplnenia o vnútrokĺbovú zlomeninu oboch hrboľov stehnovej
kosti vpravo, čo zodpovedá tlaku úlomkov zlomeného jabĺčka, čo bolo verifikované arthrposkopickým
vyšetrením. Poškodenie vnútorného menisku a prasklina v klbných plochách hrvoľov píšťaly sú

prejavmi výrazného zhoršenia degeneratívnych zmien potencovaných úrazom kolena. Diagnóza bola
doplnená po hospitalizácii pre bolesti a obmedzenie hybnosti kolena a prijatí pacienta za účelom
arthrposkopického vyšetrenia a ošetrenia dňa 18. 11.2012. Znalec uviedol, že poškodený mal však v
zdravotnej karte u obvodnej lekárky záznam o odoslaní na ortopedické vyšetrenie pre bolesti pravého
kolena, kedy malo ortopédom V.. W. K. dňa 18. 10. 2010 (teda pred nehodou) diagnostikovanú

gonartrózu I. stupňa. Pokiaľ ide o spornú položku č. 110 - pomliaždenie stehna a panvy, znalec V.. W.
B. uviedol, že dňa 13. 7. 2011 pri vyšetrení v ambulancii podľa zdravotnej dokumentácie poškodený
udal, že mal bolesti aj v oblasti bedrového kĺbu, ktoré neboli dovtedy zachytené v dokumentácií, na
základe týchto zistení bola zadokumentovaná v znaleckom posudku V.. M. a v ohodnotení bolestného,
ktoré vypracoval V.. W. K. diagnóza pomliaždenie stehna a panvy vpravo. Pri vyšetrení znalec nahliadol

do fotodokumentácie predloženej poškodeným a uviedol, že po úraze kolena pri prvotnej hospitalizácii
- zlomenina jabĺčka je viditeľný rozsiahly hematóm na stene a pod kolenom, čo je bežný jav pri
zlomeninách, ak pacient mal po operácii polohovanú končatinu a uloženú vyššie o uvedený hematóm
gravitáciou nadol stiekol do mäkkých častí stena a panvy. Avšak pri prvotnom vyšetrení neboli zistené
žiadne klinické známky poranenia stehna a panvy preto konštatoval, že nie je možné ohodnotiť

pomliaždenie stehna a panvy ani priznať diagnózu, na uvedenom znalec zotrval aj vo svojej ústnej
výpovedí na pojednávaní vykonanom dňa 24. 3. 2016 a aj na pojednávaní konanom dňa 14.
12. 2017.

32. Pokiaľ ide o položku č. 173, znalec mal zodpovedať na otázku, či bola v príčinnej súvislosti s

následkami dopravnej nehody a znalec uviedol, že nie je možné jednoznačne preukázať, že poškodenie
menisku nemal poškodený už pred úrazom, skôr ako prejav degeneratívnych zmien verifikovaných
arthroskopickým nálezom a k uvedenému poškodeniu menisku možno jednoznačne potvrdiť, že
direktným poranením jabĺčka pravej dolnej končatiny nemohlo dôjsť k ich poraneniu - z toho dôvodunebolo možné priznať položku 173 poranenie vnútorného menisku. Pokiaľ ide o položku č.192c, znalec
uviedol, že pri prvotnej hospitalizácii nebola diagnostikovaná prasklina hrboľov pravej stehnovej kosti.
Ale nie je pravidlom pri operácii zlomeniny jabĺčka, ak nie je poškodený extenčný aparát kolena (úpon

štvorhlavého svalu na oblasť jabĺčka), revidovať kolenný kĺb, ani snímka RTG nevie vykázať prasklinu
hrboľa stehnovej kosti. Táto vysokou pravdepodobnosťou vznikla pri zlomenine jabĺčka jej úlomkami.
Uvedené praskliny boli ošetrené waporizáciou za asistencie arthroskopu, nebola vykonaná operácia v
zmysle osteosyntézy, preto nebolo možné priznať položku 192 c - vnútrokĺbová zlomenina stehnovej
kosti liečená operáciou, ale ako položka 192a vnútroklbová zlomenina hrboľov stehnovej kosti bez

posunu úlomkov a na uvedenú položku zvýšil bodové ohodnotenie podľa ustanovenia § 9 ods. 5b pre
bolestivý spôsobu liečby. Pokiaľ ide o položku 195c, aj tu znalec konštatoval, že prasklina hrboľov píšťaly
najpravdepodobnejšie nastala ako prejav akcelerovanej gonartrózy kolena, ktorú akceleroval úraz, ako
prejav degeneratívnych zmien verifikovaných arthroskopickým nálezom a k uvedeným léziam chrupavky
možno jednoznačne preukázať, že direktným poranením jabĺčka pravej dolnej končatiny nemohlo dôjsť
k ich poraneniu.

33. Celkovo znalec (čl. 94) uzavrel vo vzťahu k znaleckému posudku V.. A., (č.l.sp. 36, kde však bolestné
v počte bodov 185 už bolo priznané zo strany žalovaného a zaplatené a teda nebolo predmetom tohto
sporu), že položka č. 193c zlomenina jabĺčka liečená operačne bola ohodnotená správne, položku č.
239 doplnil, pretože sa vykazuje pri odstránení osteosyntetického materiálu.

34. Vo vzťahu k znaleckému posudku V.. K. uviedol, že položku č. 173 - poranenie vnútorného
menisku a položku č. 195c nebolo možné priznať z dôvodov, ako je vyššie citované. Položku č. 192c
korigoval a uviedol položku 192a s tým, že túto zvýšil o 50 bodov pre bolestivý spôsob liečenia. Spolu
znalec V.. W. B. ohodnotil bolestné na 335 bodov (avšak v tomto hodnotení je bolestné ohodnotené od

samotného úrazu 15. 6. 2011vrátane tretej operácie ktorú žalobca absolvoval dňa 19. 11. 2012,
avšak predmetom sporu bolo len bolestné uplatnené za túto tretiu operáciu, podľa znaleckého posudku
vyhotoveného V.. W. K. bolo bolestné ohodnotené na 365 bodov).

35. Súd vo veci po zrušení rozsudku odvolacím súdom a vyjadrenom právnom závere doplnil

dokazovanie na základe návrhov strán sporu konfrontáciou V.. K. P. V.. B..

36. Vo svojom výsluchu (na pojednávaní konanom dňa 14. 12. 2017) V.. W. K. jednoznačne potvrdil,
že neohodnocoval diagnózy ktoré už boli ohodnotené v lekárskom posudku vypracovanom V.. Q. A.,
ohodnotil však navyše pomliaždenie panvy položkou 110 počtom bodov 15 na základe upozornenia

pacienta. Rovnako potvrdil, pokiaľ ide o položky (strana 6 zápisnice) 173, 192c a 195c, že k takýmto
diagnózam nemôže dôjsť pri priamom úrazovom mechanizme a potvrdil, že pri vypracovaní znaleckého
posudku nemal informácie od pacienta a že pred týmto úrazom dňa 15. 6. 2011 už trpel ťažkosťami
práve vyúsťujúcimi do týchto diagnóz.

37. Vo veci bolo opätovne vypočutý V.. B., ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a
uviedol, že bolesť prekonanou operáciou dňa 19. 11. 2012 hodnotil diagnózou 192 a v znaleckom
posudku (č.l. sp. 94) 100 bodov, pričom pre bolestivý spôsob bolo hodnotenie zvýšené o polovicu, t. j.
o 50 bodov.

38. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré boli zistené z vykonaného dokazovania, súd vychádzal zo
znaleckého posudku vypracovaného V.. B. a nie zo znaleckého posudku V.. K., ktorý sám potvrdil, že
nemal k dispozícii lekársku dokumentáciu žalobcu o jeho zdravotnom stave pred úrazom (z ktorého
vytrpená bolesť je predmetom tohto konania).

39. Súd vo veci realizoval poučenia podľa ustanovenia § 153 a 154 CSP a žalobca vo veci nenavrhol
ďalšie kontrolné dokazovanie.

40. Súd preto vychádzal pri priznaní náhrady za bolestné z ohodnotenia bolestného položkou 192a V..
B. v rozsahu 100 bodov.

41. Pokiaľ ide položku 110 - diagnózu o pomliaždenie panvy, tu súd vychádzal takisto zo záverov V.. B.,
ktorý konštatoval, že z dokumentácie vyplynulo, že pri prvotnom vyšetrení neboli zistené žiadne klinickéznámky poranenia stehna a panvy a z toho hľadiska nie je možné bodovo ohodnotiť pomliaždenie stehna
a panvy a ani priradiť diagnózu pomliaždenie.

42. Pri priznaní nároku uplatneného titulom bolestného súd vychádzal z týchto právnych ustanovení:

43. Podľa § 415 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len OZ), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

44. Podľa § 420 ods. l OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

45. Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je dotknutá.

46. Podľa § 442 ods.1, 3 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda
sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu.

47. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

48. Podľa § 446 OZ, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa

posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o
sociálnom poistení.

49. Podľa § 449 ods. 1 OZ, pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady, spojené s liečením.

50. Podľa § 135 ods. 1 tretia veta O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že
bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov,
a kto ich spáchal.

51. Podľa § 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia v znení účinnom od : 01.01.2009 do: 31.07.2014 zákon ustanovuje a) podmienky priznania
a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, b) vydávanie
lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len „lekársky posudok“)
a jeho náležitosti, c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia.

52. Podľa § 2 ods. 1, 2 citovaného zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných

a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

53.Podľa§3ods.1až4citovanéhozákonaonáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu
na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na

základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe
č. 1 v I. a III. časti. Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije
sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. Ak
sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne
nepredpokladal,poškodenýmánároknaďalšiunáhraduzabolesťakozapoškodenienazdraví,sktorým

možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.

54. Podľa § 5 ods. 1, 2 citovaného zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatneniasa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v

hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé EUR smerom nahor.

55. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za spoločenského uplatnenia,

lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci
lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej
starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej
kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

56. Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za spoločenské

uplatnenie, posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri
určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti. Hodnotenie bolesti pri chorobách
z povolania sa vzťahuje na akútnu formu ochorenia, ak prílohe č. 1 v III. časti nie je ustanovené inak.
Ak je sadzba bodového hodnotenia za bolesť ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada na
rozsah a spôsob poškodenia na zdraví, jeho závažnosť a priebeh liečenia vrátane náročnosti liečenia

a na vzniknuté komplikácie. Pri ľahšom alebo kratšom priebehu liečenia bolesti sa použije počet bodov
pri dolnej hranici rozpätia bodov a pri ťažšom alebo dlhšom priebehu liečenia sa použije počet bodov pri
hornej hranici rozpätia bodov. Pri popáleninách sa prihliada v rámci rozpätia bodov na ich umiestnenie
a pôvod.

57. Podľa § 9 ods. 4,5,6,7,8, citovaného zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za spoločenské
uplatnenie, ak v ustanovených sadzbách nie je uvedená neúplná zlomenina, použije sa počet bodov
za úplnú zlomeninu znížený až o jednu tretinu. Bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak
a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou,
ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia

alebopriliečenínastalikomplikácie,c/povahapoškodenianazdravísivyžiadalaoperačnývýkon,pričom
za operačný výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto
zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.
Pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku stanovenej
sadzby. Ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie

na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje
na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za
anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi
zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví, bolesť za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí
osobitne.

58. Podľa Oznámenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 3266-OL-2012, zo 14. mája
2012 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na
rok 2012 Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov ustanovilo: Výšku
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012 za jeden bod je
15,72 EUR. Toto opatrenie nadobudlo účinnosť 31. mája 2012.

59. Podľa oznámenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 155/2011 Z. z. Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky vydalo podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,

o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov opatrenie z 18. mája 2011 č. S4820-
OL-2011 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatneniana rok 2011. Opatrenie ustanovilo výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na rok 2011 za jeden bod na 15, 38 EUR. Opatrenie nadobudlo účinnosť 31. mája 2011.

60. Pokiaľ ide o hodnotu bodu, tu súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4MCdo/19/2011 zo dňa 25.10.2012, v ktorom obdobne konštatoval súd, že: Suma 375,22 Sk (jednalo sa
o rok 2011 v danej právnej veci ) je teda podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
z 19. apríla 2007 č. 11165/2007-OL určenou výškou náhrady za bolesť a výškou náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia za jeden bod platnou v roku 2007, ktorá v zmysle cit. ustanovenia § 5 ods.

2 zákona č. 437/2004 Z.z. predstavuje 2 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok 2006. To potom znamená,
že pokiaľ v prejednávanej veci žalobca utrpel škodu na zdraví pri dopravnej nehode dňa 1.9.2007, čo je
moment vzniku nároku na náhradu škody (čo aj spolu so spôsobom výpočtu tohto nároku konajúce súdy
správne ustálili), náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia mu patrí vo výške
ustanovenej práve posledne citovaným opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 19.

apríla 2007 č. 11165/2007-OL, t.j. za jeden bod podľa znaleckého posudku v sume 375,22 Sk, a nie v
sume 345,48 Sk ustanovenej výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
prerok2006OpatrenímMinisterstvazdravotníctvaSlovenskejrepublikyz19.apríla2006č.11551/2006-
SL (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2006).

61. Aplikujúc uvedené rozhodnutie aj v tomto prípade žalobca utrpel škodu na zdraví pri dopravenej
nehode dňa 15. 6. 2011, čo je moment vzniku nároku na náhradu škody na zdraví. Potom sa aplikuje
hodnota bodu uvedená v oznámení Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 155/2011, t. j.
15,38 EUR.

62. Náhrada škody titulom bolestného za tretiu operáciu teda predstavuje podľa lekárskeho posudku
V.. B. - bodov t.j. 150 x 15,38 EUR = 2307 EUR, z ktorej už žalobcovi bola zaplatená suma (ak súd
neprihliada na bolestné zaplatené v bodoch 185 v sume 2.846 EUR, po nehode viď č.l.131) 1.231 EUR
a suma 1.075 EUR už bola právoplatne priznaná, spolu 2.306 EUR, rozdiel predstavuje 1 EURO a v
prevyšujúcej časti žalobu súd zamieta (teda v časti 3.431,80 EUR -1 EURO = 3.430,80 EUR).

63. Čo sa týka nároku náhrady nákladov za nákup liekov, predmetom sporu zostala suma 7,36 EUR
(nákup liekov B- komplex Forte a Pegy-Gaštan).

64. Vo vzťahu k týmto žalovaný namietal (č.l. sp. 49 a 50), že náhrada B- komplex, ktorý je vitamínovým

doplnkom, nemožno považovať za náklad, ktorý by súvisel s poistnou udalosťou, nakoľko žalobca ho
začal užívať 1,5 roka po úraze a namietal takisto preukázanie príčinnej súvislosti. Žalobca namietal,
že uvedený doplnok mu bol odporúčaný viacerými lekármi, V.. B. v znaleckom posudku uviedol, že ide
o komplex vitamínov ako podporná liečba pri užívaní liekov. Zo strany žalobcu okrem všeobecného
konštatovania, že uvedené mu bolo odporúčané viacerými lekármi, nebolo preukázané žiadnym z

dôkazov na rozdiel od doplnkovej liečby liekom Wobenzyn, ktorý bol odporúčaný v predloženej lekárskej
správe(č.l.sp.16)V..C.,ztýchtodôvodovsúdnemalpreukázanúpríčinnúsúvislosť avtejtočastižalobu
zamietol rovnako postupoval aj pri zamietnutí nároku uplatneného na náhradu nákladov vynaložených
na nákup liekov Pegy - Gaštan.

65. Čo sa týka nároku titulom ušlého zisku uplatnený za nevyplatené stravné lístky zamestnávateľom
v sume 672,79 EUR:

66. Žalovaný v tomto prípade namietal uplatnený nárok s poukazom na to, že predmetné nároky nie sú
obsahovo kryté z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Žalovaný poukázal ďalej nato, že príjem z pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca, ktorý žalobcovi ušiel
z dôvodu pracovnej neschopnosti, bol žalobcovi vyplatený v rámci náhrady straty na zárobku v zmysle
ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v celom rozsahu. Uviedol, že nie je možné
stotožniť sa s argumentáciou žalobcu o tom, že ako dôkaz o strate na stravných lístkoch, slúži potvrdenie
zamestnávateľa.Nemožnosurčitosťoupotvrdiť,žebynárokžalobcunastravnélístkyvuplatnenejvýške

aj reálne vznikol, keďže tento nárok sa odvíja od splnenia ďalších zákonných podmienok (nárok iba za
odpracované dni, v ktorých odpracuje aspoň 4 hodiny), ďalej uplatnený nárok nezohľadňuje čerpanie
dovolenky, liečenia, atď.67. Žalovaný poukázal ďalej nato, že žalobca tak nepreukázal, že v dôsledku nevyplatenia príspevku
na stravovanie došlo k zmenšeniu jeho majetku. Príspevok na stravné poskytovaný zo strany
zamestnávateľa predstavuje účelovo viazané finančné prostriedky, ktoré možno použiť len na

účely stravovania. Žalobca sa v konaní domáha zaplatenie sumy a v prípade, ak by mu takáto
suma bola priznaná, môže ju použiť na ľubovoľný účel. Žalobcom žalovaná suma na zaplatenie
finančných prostriedkov teda nemôže byť ekvivalentom príspevku zamestnávateľa na stravné. Žalobca
nepreukázal, v akej výške bol zamestnávateľ žalobcu povinný prispievať žalobcovi na stravu v rokoch
2011 a 2012. Žalobcovi bola zo strany žalovanej uhradená náhrada straty na zárobku v sume

1.370,25 EUR. Žalobca poberal počas pracovnej neschopnosti nemocenské dávky vyplácané sociálnou
poisťovňou. Príspevok zamestnávateľa na stravné lístky, ako aj doplatok zamestnávateľa na doplnkové
dôchodkové sporenie, je súčasťou mzdových nárokov žalobcu, t. j. uhradením straty na zárobku boli
konzumované všetky mzdové nároky žalobcu, vrátane príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie a
príspevku na stravovanie zamestnanca.

68. Z potvrdenia spoločnosti L. B..T..Y.. W. zo dňa 23. 7. 2012 mal súd zistené, že zamestnávateľ žalobcu
poskytuje stravné lístky za odpracovaný deň v hodnote 3 EUR, z toho hradí zamestnancom 2,30 EUR,
taktiež každémupracovníkovi,ktorýjeúčastníkomdoplnkovéhodôchodkovéhosporenia,pripláca2% z
hrubej mzdy. Počas práceneschopnosti trvajúcej u žalobcu od 15. 6. 2011 do 31. 10 .2011 zamestnávateľ
žalobcu potvrdil, že by bol zamestnancovi poskytol 92 stravných lístkov v sume po 2,30 EUR, spolu

211,60 EUR a na zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení č. 300236957 DDS AXA 2 % zo sumy
4.075,8136 - sumu 81,52 EUR, počas práceneschopnosti trvajúcej od 25. 1. 2012 do 13. 6.2012 bol by
poskytol zamestnancovi - žalobcovi stravné lístky v počte 96 suma po 2,30 EUR, spolu 220,80 EUR a
na doplnkové dôchodkové poistenie zo sumy 4141,7058 2 % - 82,83 EUR, spolu 596,75 EUR. Od 1. 1.
2013 poskytoval zamestnávateľ žalobcu, ako to vyplynulo z potvrdenia zo dňa 28. 5. 2014, stravný lístok

v hodnote 3,50 EUR, na ktorého príspevok spoločnosť uhrádza 2,70 EUR každému pracovníkovi. Počas
práceneschopnostitrvajúcejod18.11.2012do31.12.2012bolibyvydanéžalobcovistravnélístkyza27
dní x 2,30 EUR = 62,10 EUR a na doplnkové dôchodkové sporenie z hrubej mzdy 1.199,50 EUR x 2 % -
23,99EUR.Počaspráceneschopnostitrvajúcejod1.1.2013do19.5.2013bybolžalobcaodpracoval94
dní s príspevkom 2,70 EUR, čo predstavuje spolu sumu 253,80 EUR, doplnkové dôchodkové poistenie

by bolo vyplatené z hrubej mzdy 4.176 2 % - 83,52 EUR, spolu 423,41 EUR.

69. Podľa § 152 ods. 1,2 3 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný
zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej
výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra

dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči
zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu,
ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa
ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v
zahraničí. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného

teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo
vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí
stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá
má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo
fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má

zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena
trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však
na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa
osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

70. Súd sa vo vzťahu k tomuto uplatnenému nároku stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že
žalobca tak nepreukázal, že v dôsledku nevyplatenia príspevku na stravovanie došlo k zmenšeniu jeho
majetku. Príspevok na stravné poskytovaný zo strany zamestnávateľa predstavuje účelovo viazané
finančné prostriedky, ktoré možno použiť len na účely stravovania. Žalobca sa v konaní domáha

zaplatenie sumy a v prípade, ak by mu takáto suma bola priznaná, môže ju použiť na ľubovoľný
účel. Žalobcom žalovaná suma na zaplatenie finančných prostriedkov teda nemôže byť ekvivalentom
príspevkuzamestnávateľanastravné.Navyšenároknastravnéjeviazanýnaurčitéodpracovanéhodiny,ktoréžalobcaneodpracoval,zato,žepracovaťnemoholvšakmalposkytnutédávkyvyplácanésociálnou
poisťovňou.

71. Čo sa týka nároku na náhradu ušlého zisku teda sumy vyčíslenej vo výške doplatku
zamestnávateľom na doplnkové dôchodkové poisteni:

72. Žalovaný namietal, že žalobca nemá v súvislosti s týmto nárokom aktívnu legitimáciu, keďže aj v
prípade riadneho vykonávania práce tento doplatok vypláca zamestnávateľ dôchodkovej spoločnosti

a nie priamo zamestnancovi. Skutočnosť, že hodnota účtu účastníka doplnkového dôchodkového
sporenia je predmetom dedenia neznamená, že týmito finančnými prostriedkami, môže tento účastník
voľne nakladať. Poukázal nato, že nie je možné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu, že ak
by nebolo škodovej udalosti, bol by mi vyplatený príspevok z titulu doplnkového dôchodkového
poistenia, keďže výška vyplácaného dôchodku z doplnkového dôchodkového sporenia nezávisí len od
výšky príspevkov, ale od výsledku hospodárenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s príspevkami

prispievateľa, výsledok hospodárenia nie je garantovaný t.j. môže byť aj negatívny a tento nemožno
absolútne predvídať. Nemožno tak presne ustáliť, že v žalobcom uplatňovanej výške sa nezväčšil
majetok žalobcu v žalobcom uplatnenej výške.

73. Podľa § 2 ods. 1,2, 3 zák. č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 31. 12. 2011 do 31. 12. 2013,
doplnkové dôchodkové sporenie podľa tohto zákona je a) zhromažďovanie príspevkov na doplnkové
dôchodkové sporenie (ďalej len „príspevky“) od účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia
(ďalej len „účastník“) a zamestnávateľov na účel uvedený v odseku 2, b) nakladanie s majetkom v
doplnkovom dôchodkovom fonde podľa tohto zákona, c) vyplácanie dávok doplnkového dôchodkového

sporenia (ďalej len „dávka“). Účelom doplnkového dôchodkového sporenia je umožniť účastníkovi získať
doplnkový dôchodkový príjem v starobe a doplnkový dôchodkový príjem v prípade skončenia výkonu
prác, ktoré sú zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4,
alebo skončenia výkonu prác zamestnanca, ktorý je tanečný umelec alebo hudobný umelec, ktorý
vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj (ďalej len „hráč na dychový nástroj"). Platenie príspevkov

zamestnávateľaaichvýškumožnodohodnúťvkolektívnejzmluvevrozsahuupravenomtýmtozákonom.
Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, platenie príspevkov zamestnávateľa a ich výšku
môže dohodnúť zamestnávateľ so splnomocnenými zástupcami zamestnancov.

74.Podľa§12ods.1,2,zák.č.650/2004Z.z.odoplnkovomdôchodkovomsporeníaozmeneadoplnení

niektorých zákonov v znení účinnom od 31. 12. 2011 do 31. 12. 2013, príspevky platí a) účastník,
ak tento zákon neustanovuje inak, b) zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je účastníkom podľa § 5 ods.
1 písm. a), ak zamestnávateľ uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu podľa § 58. Za zamestnanca, ktorý
vykonáva práce, ktoré sú na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia zaradené do kategórie 3
alebo 4, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hráča na dychový nástroj,

platí príspevky zamestnávateľ. Účastník počas obdobia vykonávania týchto prác môže platiť príspevky.

75. Podľa § 12 ods. 4,5 zák. č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom od 31. 12. 2011 do 31. 12. 2013, účastník a
zamestnávateľ môžu dodatočne zaplatiť príspevky za obdobie prerušenia doplnkového dôchodkového

sporenia. Zamestnávateľ nemôže dodatočne zaplatiť príspevky za obdobie prerušenia doplnkového
dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 10 ods. 2. Účastník, ktorý je vyslaný na vykonávanie
práce v inom štáte, a jeho zamestnávateľ môžu počas vyslania účastníka platiť príspevky podľa tohto
zákona.

76. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 zák. č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 31. 12. 2011 do 31. 12.
2013, výška príspevkov a lehota splatnosti príspevkov účastníka sa dohodnú v účastníckej zmluve.
Účastník je povinný platiť príspevky bezhotovostným prevodom, ak sa s doplnkovou dôchodkovou
spoločnosťou nedohodne inak. Výška príspevkov a lehota splatnosti príspevkov zamestnávateľa,

ktorý platí príspevky za zamestnanca, ktorý je účastníkom, sa dohodnú v zamestnávateľskej zmluve.
Zamestnávateľ je povinný platiť príspevky bezhotovostným prevodom, ak sa s doplnkovou dôchodkovou
spoločnosťou nedohodne inak. Zamestnávateľ je povinný zasielať doplnkovej dôchodkovej spoločnosti
rozpis príspevkov za zamestnancov, ktorí sú účastníkmi, elektronicky. Ak zamestnávateľ platí príspevokza účastníka podľa § 5 ods. 2, je povinný túto platbu v rozpise označiť spôsobom, ktorý vyjadruje
skutočnosť, že ide o účastníka podľa § 5 ods. 2 a umožní jej osobitnú evidenciu. Zamestnávateľ
uvedený v § 12 ods. 2 platí príspevky vo výške, v lehote splatnosti a spôsobom dohodnutými v

zamestnávateľskej zmluve, najmenej však vo výške 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca podľa
osobitného predpisu.

77.Podľa§14ods.1,2 zák.č.650/2004Z.z.odoplnkovomdôchodkovomsporeníaozmeneadoplnení
niektorých zákonov v znení účinnom od 31. 12. 2011 do 31. 12. 2013, § 14, účastník

a zamestnávateľ, ktorí platia príspevky, odvádzajú príspevky sami, ak tento zákon neustanovuje inak.
Za zamestnanca, ktorý je účastníkom, odvádza príspevky zamestnávateľ, ak sa v účastníckej zmluve
nedohodne inak.

78. Podľa § 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. 6. 2010

do 30. 6. 2012, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie
poisťovateľov (ďalej len „kancelária“). Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie
zodpovednosti osobitné predpisy.

79. Podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. 6.
2010 do 30. 6. 2012,
a. Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

b. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené a preukázané nároky na náhradu
- škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
- škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
-účelnevynaloženýchnákladovspojenýchsprávnymzastúpenímpriuplatňovanínárokovpodľapísmen

a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo
poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
- ušlého zisku.
c. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným

subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky,
dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové
dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený
je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
d. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa

odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

80. Podľa § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. 6.

2010 do 30. 6. 2012,
(1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. (2) Na premlčanie nároku
na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá
škodu spôsobila.

81. V danej právnej veci si žalobca uplatnil na žalovanom titulom ušlého zisku, ako poisťovateľovi,
náhradu finančných prostriedkov, ktoré by mu bol povinný vyplatiť zamestnávateľ (vo forme stravných
lístkovapríspevkunadoplnkovédôchodkovépoistenie),pokiaľbyriadnevykonávalprácu. Akoušlýzisk
sa v rámci náhrady škody nahrádza strata toho, čo by poškodený pri pravidelnom behu udalostí dosiahol,

nebyť protiprávneho konania škodcu, ktoré mu zabránilo získanie tohto prospechu. Ako vyplýva z vyššie
z uvedených ustanovení, nárok na doplatok stravného by žalobca mal len v tom prípade, pokiaľ by
pracovalprezamestnávateľavrámcipracovnejzmenynajmenej4hodinyatento„obyčajnýbehudalosti“
však istý nie je (žalobca mohol čerpať napr. dovolenku v danom čase). Vyčíslenie škody - ušlého ziskuv danom prípade neodzrkadľuje reálne ušlý zisk žalobcu. Nevyhnutným predpokladom zodpovednosti
za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou.
Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej pri činnosti treba sledovať iba tie

príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu.

82. Tu súd poukazuje na aplikovateľné rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré uviedli
v otázke tzv. „pravidelného behu udalostí“ (§ 442 ods. 1 OZ), že je zásadne rozhodujúce, akému
prospechu, ku ktorému reálne malo dôjsť, zabránilo konanie škodcu, teda konkrétne o aký reálne

dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech poškodený prišiel, pričom nejde len o tvrdené zmarenie
zamýšľaného podnikateľského zámeru (v danej právnej veci zisku doplatku na stravovanie vo forme
stravných lístkov alebo vyššieho dôchodku v budúcnosti), ak nie je plánovaný majetkový prínos
podložený už existujúcimi či reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že k
zamýšľanému zisku by skutočne došlo, nebyť škodovej udalosti. Musí tu byť už uvádzaný „pravidelný
beh veci“, teda taká skladba okolností svedčiacich o tom, že konanie vedúce k zisku sa už začalo alebo

aspoň nepochybne malo začať napĺňať a že - nebyť škodlivého zásahu - výsledok by sa dostavil. Ušlý
zisk z podnikania znamená stratu očakávaného prínosu, spôsobenou tým, že škodová udalosť zasiahla
do priebehu deja, vedúceho k určitému zisku, teda v situácii, že poškodený mal zaistené predpoklady pre
tzv. pravidelný beh veci, bol nielen ochotný ale i schopený začať s prevádzkou konkrétnej podnikateľskej
činnosti, vrátane zaistenia prípadných zákonných podmienok (v danej právnej veci nie je vylúčené,

že žalobca by nebol pracoval pre zamestnávateľa v rozhodnom období napr. pre čerpanie dovolenky,
pre rozviazanie pracovného pomeru či z iných dôvodov). Rozsudok Nejvyššího soudu ze dne 31. 10.
2007, sp. zn. 25Cdo/2857/2005, usnesení Nejvyššího soudu z 25. 1. 2006, sp. zn 25Cdo/818/2005,
uznesenie Najvyššího súdu ČR zo dňa 25. 5. 2004, sp. zn. 25Cdo/1462/2003, publikované v Souboru
rozhodnutí NS ČR, sv. 29 pod č. C 2593, obdobně rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 28. 1. 2009, sp.

zn. 25Cdo/3586/2006 a rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 31. 3. 2004, sp. zn. 25Cdo/142/2004). Z
týchto dôvodov v tejto časti žalobu zamietol.

83. V ustanovení § 517 OZ sú upravené právne dôsledky spojené s omeškaním dlžníka. O omeškanie s
plnenímdlhuidevzásadevtedy,akdlžníkvdobesplatnostidlhu,prípadnenapožiadanie(výzvu)veriteľa

dlh nesplní buď vôbec alebo len sčasti z dôvodov, ktoré možno pričítať. Ak dlžník svoj dlh riadne a včas
nesplní je v omeškaní. Omeškanie dlžníka nastáva tým, že dlžník v stanovenom čase nezariadi všetko,
čo je z jeho strany na splnenie povinnosti potrebné. Pre určenie momentu, do ktorého má dlžník splniť
svoj dlh, aby sa nedostal do omeškania je rozhodný čas, dokedy má dlžník splniť svoj dlh. Čas môže
byť presne stanovený dohodou účastníkov zmluvného vzťahu, ustanovený právnym predpisom pre

konkrétne záväzkové vzťahy, určený v rozhodnutí súdu, ustanovený všeobecne zákonom. Občiansky
zákonník neupravuje v súvislosti s nárokom na náhradu škody čas plnenia, ale treba per analógiam
vychádzať z toho, že žalobca je povinný škodu nahradiť prvý deň potom, z čoho poškodený o splnenie
požiadal. Dlžník zodpovedá za omeškanie, ktoré spočíva v jeho subjektívnych okolnostiach.

84. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

85. Vzhľadom k tomu, že čas plnenia nároku žalobcu na náhradu škody nebol medzi účastníkmi

dohodnutýaaničasplneniatohtotypunárokuniejezákonomstanovenýaaninebolurčenývrozhodnutí,
žalovaný bol v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka povinný plniť žalobcovi jeho peňažnú
pohľadávku uplatňovanú titulom náhrady skôr až deň nasledujúci po tom, ako ho žalobca o plnenie
požiadal, resp. deň po tom, čo bolo ukončené šetrenie, a to bolo ukončené dňa 8. 8. 2013, ako sám
žalovaný uviedol vo svojich písomnostiach určených žalobcovi.

86. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný dostal do omeškania až nasledujúcim dňom, t. j. od 9. 8. 2013. Súd
preto zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania od 9. 8. 2013 vo výške 5,5
%, ako bol uplatnený, aj keď mohol byť priznaný v zákonnej výške vyšší, súd je však viazaný žalobným
návrhom a nemôže priznať viac, čo však zodpovedá sadzbe platnej od 1. 1. 2009 (nar. vlády 586/2008

Z. z.) odkedy sa zákonná výška úrokov z omeškania počíta tak, že k základnej úrokovej sadzbe ECB
(tzv. hlavné refinančné operácie) sa pripočíta 5 percentuálnych bodov, úrok z omeškania však priznal
od 9. 8. 2013 nie od 1. 8. 2013 a v časti sumy, ktorá bola už uhradená počas konania od 26. 8. 2015.87. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

88. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

89. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

90. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal žalovanému, ktorý mal
prevažný úspech vo veci (65 %), náhradu trov konania v časti, v ktorej jeho úspech prevyšoval úspech
žalobcu (35 %). Rozdiel predstavuje 30 %. Súd vychádzal z toho, že žalobca žaloval sumu 7.017,62

EUR, úspech mal v sume 1,30 EUR, 1.075 EUR, 165,94 EUR, ako to vyplýva z rozsudku zo dňa 7.
4. 2016, ako úspech súd pripočítal v prospech žalobcu sumu 1.231 EUR, ktoré mu zaplatil a žalovaný
po podaní žaloby titulom bolestného, v ktorej časti bola žaloba zo strany žalobcu zobratá späť, avšak
pre správanie žalovaného, čo spolu predstavuje sumu 2.473,24 EUR. Úspech žalobcu tak bol 35 % a
neúspech 65 %, čo na druhej strane predstavovalo 65 % úspech na strane žalovaného. O

výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.