Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Csp/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215356
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116215356.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej žalobkyne: L. W., F.. XX.XX.XXXX,

Q.T.P.XX/XX,XXXXXH.,zastúpenejADVOKÁTSKOUKANCELÁRIOUJUDr.IgorŠafranko,sosídlom
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 300 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 300 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.7.2016 domáhala primeraného finančného
zadosťučinenia na základe toho, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 17C/273/2014
o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a poukázal na to, že žalobkyňa si ako spotrebiteľka neuplatnila
v žiadnom súdnom konaní porušenie svojich práv alebo povinností. Túto právnu skutočnosť t.j.

predchádzajúce úspešné uplatňovanie práv a povinností si mylne zamieňa s tým, že medzi stranami
sporu prebehlo konanie o určenie neplatnosti dohody o zrážkach. Žalovaný uvádza, že žalobkyňa
neuniesla v prvom rade ani v minimálnom rozsahu dôkazné bremeno svojho uplatneného nároku t.j.
v čom, resp. na akom základe si ho uplatňuje. S poukazom na uvedené rozhodnutie Okresného súdu
Prešov sp.zn. 17C/273/2014 zo dňa 25.2.2015 (aj keď viaceré zákonné pochybenia tohto rozhodnutia
žalovaný neúspešne namietal aj v odvolacom konaní pred Krajským súdom v Prešove) bol judikovaný
právny stav, ktorý určil, že dohoda zo mzdy je neplatná. Vyššie uvedenými skutočnosťami deklaruje

žalovaný to, že na strane žalobkyne nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna ťažko napraviteľná
majetková,resp.nemajetkováujmaaleboškoda,ktorábyprípadnezakladalapremisuomožnostinároku
na finančné zadosťučinenie.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v
prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania
základného práva (viď IV ÚS 210/04).

Na priznanie žalobcom uplatňovaného nároku (dokonca v danom rozsahu) neexistuje žiadny skutočný a
zákonný dôvod. Zároveň je nepreskúmateľné, na základe čoho sa domáha finančného zadosťučinenia
vo výške, aká sa podľa slovenského právneho poriadku priznáva v prípade ťažkej ujmy na zdraví.3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením listinných dôkazov: spis sp.zn.
17C/273/2014 a z neho najmä žaloba o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v súvislosti s
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou o revolvingovom úvere č. 830004555, zmluva o revolvingovom

úvere z č.l. 8, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, oznámenie zamestnávateľovi, dohoda o zrážkach
zo mzdy, uznesenie o vydaní neodkladného opatrenia zo dňa 9.7.2014 a uznesenie odvolacieho
súdu zo dňa 23.10.2014, ktorým potvrdil uznesenie o vydaní neodkladného opatrenia, zápisnica o
pojednávaní zo dňa 25.2.2015 obsahujúca výsluch žalobkyne Evy Zlatohlavej č.k. 17C/273/2014-56,
rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 25.2.2015 sp.zn. 17C/273/2014-68, odvolanie žalovanej

strany, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.2.2015 sp.zn. 19Co/217/2015-88 a zistil tento
skutkový stav:
4. Dňa 28.7.2014 podala žalobkyňa na tunajšom súde žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy, ktorá sa viedla pod sp.zn. 17C/273/2014.

5. Súd vo veci o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy rozhodol rozsudkom zo dňa 25.2.2015

sp.zn. 17C/273/2014-68 tak, že určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8300045555 zo dňa 22. 2. 2012 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.

6. Súd v rozhodnutí ustálil skutkový stav tak, že na základe Zmluvy o revolvingovom úvere podpísanej
žalobkyňou dňa 16. 2. 2012 a žalovaným dňa 22. 2. 2012 požiadala žalobkyňa o poskytnutie úveru

1.500,- eur so splatnosťou v 42 splátkach po 80,37 eur, celkovou čiastkou úveru s
úrokmi za celú dobu čerpania 3.375,54 eur, predpokladanou RPMN 70,01 %, ročnou úrokovou sadzbou
70,01 %, priemernou RPMN 45,23 %, poskytnutou čiastkou revolvingu 790,84 eur, celkovou čiastkou
revolvingu 1.928,88 eur, ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 76,21 %, predpokladanou RPMN 63,32
%, s vyznačeným účelom čerpania úveru: zariadenie domácnosti. Zmluva pod bodom 6 s označením

„Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR (nevypĺňajte)“ obsahuje rozdielny údaj RPMN za úver
66,04 %.

Súd s poukazom na ustanovenia §§ 43a, 43c), 44 Občianskeho zákonníka (OZ) a ustanovenia zákona
č. 129/2010 Z.z. uzavrel, že po preskúmaní žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o

revolvingovom úvere č. 8300045555, ktorú žalobkyňa podpísala dňa 16. 2. 2012 a žalovaný dňa 22. 2.
2012 má za to, že nedošlo k platnému uzavretiu Zmluvy o úvere, a to z dôvodu, že
žalobkyňa dňa 16. 2. 2012 podpísala vyplnenú formulárovú časť, ktorá bola vyplnená len v
bode 5 označenom „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere (vyplňte)“. Časť pod
bodom 6 označenom „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR (nevypĺňajte)“

vyplnil žalovaný osobitne zrejme dňa 22. 2. 2012, pričom údaj o RPMN za úver je odlišný oproti údaju
pod bodom 5, teda žalovaný vykonal zmenu podmienok zmluvy, ktorá nebola oznámená žalobkyni pri
podpise tejto zmluvy, nebola vôbec oboznámená s touto zmenou a takto zmenený návrh v zmysle § 44
ods. 2 OZ je novým návrhom, ktorý však už žalobkyňa nepodpísala, ani jej nebol predložený. Súd mal za
to, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným, lebo nebol zavŕšený proces

uzavretia zmluvy v zmysle § 44 ods. 2 OZ. Aj z hľadiska posúdenia úrokovej sadzby, ktorá je uvedená vo
výške 70,01 % je takýto úrok neprimerane vysoký v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 39 OZ
neplatný. Zmluva je ďalej neplatná aj v bode 8.1 Dohoda o poskytnutí služieb, v rámci ktorého žalovaný
si stiahol z poskytnutého úveru 215,75 eur za možnosť odkladu splátok úveru, resp. revolvingu, ktorá
nastane v budúcnosti. Takéto dojednanie je neplatné, v rozpore so zákonom, pretože žalovaný si vopred

zinkasoval sumu vo výške 215,75 eur bez toho, že by došlo k žiadosti o odklad splátok vopred. Takéto
dojednanie je v neprospech spotrebiteľa, znevýhodňuje ho a je aj v rozpore so zákonom v zmysle § 39
OZ. Keďže zmluva zo dňa 22. 2. 2012 nebola platne uzavretá, potom ani dojednanie o zrážkach zo mzdy,
ktorú žalobkyňa taktiež vo formulárovej forme dňa 16. 2. 2012 podpísala a žalovaný dňa 22. 2. 2012
nemá právne odôvodnenie, pretože sa viaže na základný záväzok. Naviac proces uzatvárania Dohody

o zrážkach zo mzdy neprebehol korektným spôsobom, keď žalobkyňa vôbec nebola oboznámená s tým,
žeuzatváraDohoduozrážkachzomzdy, alejejtátodohodabolapripodpiseZmluvyoúverepodstrčená
k podpisu bez akéhokoľvek objasnenia. Taktiež nebola oboznámená žalobkyňa ako spotrebiteľ, čo pre
ňu znamená táto dohoda, aké má účinky a či môže takýto úkon odmietnuť. Z procesu uzatvárania
tejto dohody súd dospel k tomu záveru, že sa nejednalo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,

pretože žalobkyňa vôbec nebola upovedomená o tom, že podpisuje zmluvu o zrážkach ani o tom, že ju
môže odmietnuť a ani si individuálne nevyjednávala uzatvorenie takejto Dohody o zrážkach. Naopak,
bola podvedená, keď jej táto zmluva bola daná pri podpise Zmluvy o úvere tým spôsobom, že jej bola
v podstate podstrčená len k podpisu, bez akéhokoľvek vysvetlenia spolu so zmluvou o úvere. Taktouzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje žalobkyni ako spotrebiteľke značenú nerovnováhu v
jej spotrebiteľských právach, je v jej neprospech a uzavretie tejto zmluvy prebehlo nekalým spôsobom.
Z tohto dôvodu súd vyhovel žalobe a určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatnou dohodou.

7. V dôsledku odvolania žalovaného odvolací súd rozsudkom zo 23.2.2016 potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie s tým, že vzhľadom na všetky relevantné skutočnosti niet v danom prípade pochybnosti o tom,
že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ vzhľadom na to, že ide o
formulárovú zmluvu a vzhľadom na to, že žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by predmetná

dohoda mala povahu individuálne dohodnutej zmluvy, je neplatná, rovnako ako jej neplatnosť vyhodnotil
aj súd prvého stupňa.
Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy
žalobkyne bez toho, aby bola podrobená súdnemu prieskumu o tom, či je pohľadávka oprávnená.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu

kontrolu zmluvných podmienok v tom smere, či zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej

kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
Uvedenie dohody o zrážkach zo mzdy do vopred naformulovanej zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ
nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, a ktorá umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku
pohľadávkyzaúčelommimosúdnejexekúciemajetkuspotrebiteľa,hodnotíodvolacísúdakoneprijateľný
a zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu.

Keďže vzhľadom na vyššie uvedené ide o právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu
a obchádza ho, ide o neplatný právny úkon. Formulácia „dohody“ o zrážkach zo mzdy sa dostala
objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca
priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo zo zákonom.
Odvolací súd ešte uviedol, že odvolateľ vzhľadom na vyššie uvedené nesprávne poukazuje v odvolaní

na aplikáciu § 497 a § 502 Obchodného zákonníka. Prvostupňový súd správne na predmetnú právnu
vec aplikoval Občiansky zákonník a Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktoré správne vyložil a správne
podľa nich posúdil predmetnú vec.

8. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že „v čase, keď uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere, bola

zamestnaná ako montážnička v spoločnosti A., kde zarábala spočiatku 420 eur čistého, neskôr po
nadčasochplatpredstavovalokolo500eur.Jejmanželbolinvalidnýdôchodca,vpodstateimnedostávali
finančné prostriedky, preto to takto riešila.
SpaniČ.,sktorouuzatváralazmluvu,vôbecnerozprávaliotom,že podpísalanejakúdohoduozrážkach
zo mzdy, vôbec si toho nebola vedomá.

Splátky po 80,37 eur riadne platila, až jeden mesiac sa stalo, že nezaplatila v lehote splatnosti, ale
následne do konca tohto mesiaca ten dlh vyrovnala. Keď sa tak stalo, že v lehote splatnosti nezaplatila
túto sumu, mala za to, že keď zaplatí ten dlh do konca mesiaca, a tak aj urobila, že bude všetko v
poriadku.
Na to mali výplatu a zistila, že jej bola suma 80,37 eura zrazená z výplaty. Tak išla na učtáreň a pýtala sa,

prečomázrážkuvovýške80,37eura,bránilasavočitomu,pretožesinebolavedomážiadnejpozdĺžnosti
za tento mesiac, ani toho, aby uzatvárala nejakú dohodu o zrážkach zo mzdy. Dala potom žalobu na
súd, kde žiadala, aby sa zamestnávateľ zdržal použitia tejto dohody o zrážkach zo mzdy. Keď už
bolo vydané uznesenie, že je tak povinný urobiť, prišiel za ňou po istom čase majster a povedal, že zase
mu z učtárne signalizujú nejaké problémy, že zase PROFI CREDIT žiadal, aby boli vykonávané zrážky

zo mzdy. Tak zase išla do učtárne, kde s účtovníčkou rozprávala o tom, aby jej teda vysvetlila, prečo
tak chce urobiť, resp. či tak chce urobiť, a že dali návrh na pozastavenie o zrážkach zo mzdy, na čo jej
účtovníčka povedala, že už prišlo uznesenie zo súdu a že ona už nemôže vykonávať žiadnu zrážku,
ale v podstate boli obe veľmi nemilo prekvapené, a ona osobne veľmi, pretože v podstate preplatila
jednu splátku.

Keď potom volala do PROFI CREDITU, prečo tak urobili a cítila sa dotknutá z takéhoto správania, tak jej
bolo povedané, že keď teda zaplatila splátku do konca mesiaca a bola jej aj splátka zrazená na základe
dohody o zrážkach zo mzdy, že v podstate bude mať predplatenú tú splátku.Ona sa však cítila veľmi nepríjemne v zamestnaní. Riešili to dvakrát s učtárňou, jej majster o tom
vedel. Vyzerala ako nejaká podvodníčka a pritom o nijakej dohode o zrážkach zo mzdy nevedela a
vôbec nemala vedomosť o tom, že tak môže PROFI CREDIT okamžite urobiť, pretože až do tejto jednej

splátky, ktorú taktiež uhradila do konca mesiaca, riadne splácala tento dlh a nechcela sa nejako na úkor
žalovaného obohatiť.
Nechcela už potom brať žiadne úvery z PROFI CREDITU, ale oni napriek tomu, že sa tak stalo a ako
sa stalo, tak ju niekoľkokrát už kontaktovali telefonicky, že si môže zobrať ďalší úver. Ponuky od PROFI
CREDITU na úvery prichádzali aj počas toho, keď viedla súdny spor vo veci 17C/273/2014, bola z toho

prekvapená, že oni takto s ňou nakladajú a pritom jej ponúkajú ešte ďalší úver. Zakaždým úver odmietla.
Keď uzatvárali zmluvu o revolvingovom úvere, tak nedostala celú sumu 1.500 eur, ale dostala sumu
poníženú o 240 eur. Pani Č. jej vtedy povedala, že je tak preto, že keď nebude môcť platiť niektoré
splátky, že v podstate z tejto sumy sa jej započíta na niektorú z týchto splátok. Keď potom asi druhé
Vianoce, od kedy uzavrela tento úver, nemala dosť finančných prostriedkov, a tak zašla za pani Č. a ju
požiadala, že keď je to tak, nech z tej sumy tých 240 eur, ktorá jej bola stiahnutá a nebola jej zaplatená,

nech je tá suma započítaná na tú splátku počas týchto Vianoc. Pani Č. jej oproti tomu, čo jej predtým
tvrdila, povedala, že to vôbec nie je pravda a že to tak nie je, že v podstate tá suma tých 240 eur, ktorá
jej nebola vyplatená, že to je jej provízia za uzavretie úveru“.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

10. Predmetom konania je nárok žalobkyne, ktorý tento odvádza od ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z.
11. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.
12. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súd úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovené
týmto zákonom osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti týmto zákonom osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Predmetom konania je nárok žalobkyne na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia vo

výške 300 eur v súvislosti s porušením práva, ktorého s úspešným uplatnením porušenia práva zo
strany žalovaného na základe na základe rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 17C/273/2014-68,
na základe ktorého súd určil, že že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300045555
zo dňa 22. 2. 2012 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.

14. V danom prípade žalobkyňa v konaní vedenom na tunajšom súde po sp.zn. 17C 273/2014 úspešne
uplatnilaporušenieprávaspotrebiteľkyatátoskutočnosťzakladáprávnynároknapriznanieprimeraného
finančného zadosťučinenia. Jednoznačne okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu,
okolnosti, pre ktoré bola dohoda o zrážkach zo mzdy vyhlásená za neplatnú, ako aj neprijateľnosť
zmluvnej podmienky o odklade splátok sú tými, ktoré apriori sú hrubým porušením práv spotrebiteľky.

15. Žalobkyňa sa za okolností, ktoré uviedla vo výpovedi, musela domáhať ochrany svojich práv
nariadením neodkladného opatrenia a žalobou o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, inak by
žalovaný bez akýchkoľvek pochybností naďalej voči nej uplatňoval nároky a žiadal zamestnávateľa,
aby jej vykonával zrážky zo mzdy na základe neplatnej zmluvy uzavretej s výškou úrokovej sadzby
nepochybne úžernou a v rozpore s dobrými mravmi. Porušenie práv žalobkyne ako spotrebiteľky je

konštatované v rozhodnutí súdu prvej aj druhej inštancie.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliadol k sociálnemu statusu žalobkyne,
jej osobným a rodinným pomerom a spôsobu, akým došlo k porušeniu jej práv, ktoré úspešne ochránila
v konaní 17C 273/2014.

16. Pokiaľ sa teda žalobkyňa domáha primeraného finančného zadosťučinenia v súvislosti s porušením
jejprávaspotrebiteľky,ktoréporušeniebolovyslovenéakonštatovanérozsudkomvoveci17C273/2014,
súd poukazuje na tú skutočnosť, že zneužitie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy pri úvere s takýmúžerným úrokom je dostatočným pre odškodnenie za situáciu, ktorej bola vystavená v danom prípade
žalobkyňa ako spotrebiteľka a to úplne nezákonne.
Preto ak žalobkyňa požaduje za takéto porušenia svojho spotrebiteľského práva finančné

zadosťučinenie vo výške 300 eur, súd ho považuje vzhľadom na okolnosti prípadu za primerané a jej
nároku v celom rozsahu vyhovel.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Súd ustaľuje, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech, a preto jej priznal voči žalovanému nárok na
100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).