Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Alena Paveleková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113233263
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113233263.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Q. Y., C., P. V. XXX/

XX, zastúpeného AK-TARABČÁK s.r.o., Hlavná 13, Prešov, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31595545, o zaplatenie 7.017,62 Eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 1,30 eur titulom náhrady škody na majetku, 1.075 eur
titulom bolestného, 165,94 eur titulom náhrady za škodu na majetku spolu s 5,5 % ročným úrokom
z omeškania od 9.8.2013 zo sumy 2.487,50 eur do 25.8.2015, s 5,5 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 1.242,24 eur od 26.8.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do pätnástich dní od

právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania r o z h o d n e samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.11.2013 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia
sumy 7.017,62 eur spolu s 5,5 % úrokom z omeškania od 1.8.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.6.2011 utrpel žalobca pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil
poistený C.Š. V.zák vozidlom s EČ: W. XXX P., zranenie, v dôsledku, ktorého bol dlhodobo liečený.
Poistený mal poistené motorové vozidlo z titulu povinného zmluvného poistenia u žalovaného.
Zodpovednosť poisteného je nesporná a bola zistená vyšetrovaním Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Prešove a túto nespochybňuje ani žalovaný. Listom zo dňa 10.6.2013 doručeným žalovanému
dňa 11.6.2013 ako druhé uplatnenie náhrady škody, si žalobca uplatnil u žalovaného náhradu škody
titulom bolestného 365 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia 200 bodov, t.j. spolu 565 bodov, čo

predstavuje 8.881,80 eur. Z tohto nároku mu žalovaný uhradil iba 3.144 eur za sťaženie spoločenského
uplatnenia 200 bodov. Bolestné mu neuhradil s odôvodnením, že bolestné obodované v novom
lekárskom posudku nebolo v zdravotnej dokumentácii diagnostikované. Náhradu nákladov spojených s
liečenímvovýške187,86eurzanákupliekov,špecifikovanýchvbode2,listuzodňa10.6.2013anáhradu
cestovného vo výške 240 eur, ako aj kúpeľný poplatok za pobyt na liečenie v kúpeľoch Trenčianske
Teplice 57,96 eur a 1,30 eur za poštovné za zaslanie poukazu nepeňažné dávky zamestnávateľovi z
kúpeľov, z týchto nákladov uhradil cestovné a kúpeľný poplatok v celkovej výške 297,96 eur. Žalovaný

mu neuhradil 187,86 eur za nákup liekov s odôvodnením „nepriznané výživové doplnky a vitamíny a
poštovné vo výške 1,30 eur“. Žalovaný mu ďalej uhradil stratu na zárobku 1.370 eur. Z titulu náhrady
ušlého zisku za nevyplatené stravné lístky zamestnávateľom 309 kusov vo výške 748,30 eur, ako aj
doplatok zamestnávateľa k DDP vo výške 272,86 eur t.j. spolu 1.021,16 eur, mu žalovaný nepriznal zdôvodu,žetietoniesúkrytéobsahomzmluvnéhopoistenia.Materiálneškodyzarozbitéslnečnéokuliare
39,50 eur a roztrhnuté rifle 30 eur, spolu 69,50 eur neuhradil bez toho, aby to zdôvodnil. Uplatnené
bolestné vo výške 5.737,80 eur za 365 bodov x 15,72 eur nebolo údajne priznané z toho dôvodu, že

v zdravotnej dokumentácii nebolo diagnostikované. S týmto záverom žalovaného nesúhlasil, pretože
položka 110 - 15 bodov pomliaždenie panvy, bolo hodnotené na základe znaleckého posudku znalca
V.. M., v ktorom je uvedené pomliaždenie pravého zadku a pravého stena, teda panvy. Položka č. 173 -
70 bodov poranenie vnútorného menisku liečeného operáciou, je diagnostikované v prepúšťacej správe
zo dňa 20.11.2012 v časti operácia 19.11.2012. Položka 192 c/- 180 bodov - vnútrokĺbová zlomenina

stehennej kosti liečená operáciou, je uvedená v lekárskej správe zo dňa 20.11.2012. Položka č. 195c/ -
100 bodov - vnútrokĺbová zlomenina konca píšťaly liečená operáciou obidvoch kondylov, je uvedená v
lekárskom posudku zo dňa 20.2.2013, ako defekty chrupavky diagnóza S 83.7 a bola použitá náhradná
položka v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z., v zmysle ktorého sa použije sadzba za iné
poškodenie, s ktorým ho možno z hľadiska poškodenia najlepšie prirovnať, ak niektoré poškodenie
zdravia nie sú v sadzbách uvedené. Uplatnená náhrada nákladov za nákup liekov a poštovné vo výške

187,86 eur nebola priznaná z dôvodu, že malo ísť o výživové doplnky a vitamíny. Žalobca poukázal na
to, že lieky, za kúpu ktorých boli náklady uplatnené, sú uvedené v prepúšťacej správe zo dňa 20.11.2012
a predstavujú odporučenú liečbu lekárom. Poštovné 1,30 eur bolo uplatnené za zaslanie poukazu na
peňažné dávky zamestnávateľovi z kúpeľnej liečby v Trenčianskych Tepliciach. Z titulu ušlého zisku bol
uplatnený nárok za nevyplatené stravné lístky zamestnávateľom v počte 309 kusov vo výške 748,36 eur,

ako aj doplatok zamestnávateľa k doplnkovému dôchodkovému poisteniu vo výške 272,86 eur, ktoré
neboli uznané z dôvodu, že nie sú kryté povinným zmluvným poistením.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 26.11.2013 č.k. 11Ro 449/2013-22, proti ktorému v
zákonom stanovenej lehote podal odpor žalovaný.

Žalovaný svoj odpor odôvodnil tým, že neposkytol poistné titulom bolestného vo výške 365 bodov,
nakoľko žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody podaním zo dňa 30.7.2012 a uplatnil si nárok
na bolestné vo výške 185 bodov. Bolestné sa odškodňuje jednorazovo a nie je zrejmé, z akých
dôvodov si žalobca dal vypracovať a súdu predložil spolu s návrhom ďalší lekársky posudok o

bolestnom. Pri hodnotení bolestného sa hodnotí akútna fáza bolesti. Je zrejmé, že táto už pominula
dňa 16.7.2012, keďže posudzujúci lekár považoval zdravotný stav poškodeného za ustálený, aby
mohol ohodnotiť bolestné. Napriek tomu dňa 20.2.2013 vyhotovil V.. K. a potvrdil V.. A. ďalší lekársky
posudok o bolestnom na 365 bodov. Pokiaľ ide o bodové hodnotenie položky 110 - pomliaždenie panvy,
žalovaný poukázal na to, že znalecký posudok V.. M. nebol predložený v zdravotnej dokumentácii

predloženej žalovanému, takéto zranenie nebolo diagnostikované a považuje teda znalecký posudok
za nepreskúmateľný. Položka č. 173 - nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi úrazom a dopravnou
nehodou zo dňa 15.6.2011, pri položke 192c -žalovaný namietal, že nie je preukázaná takisto príčinná
súvislosť medzi dopravnou nehodou a úrazom, pri položke 195c - defekt chrupavky poukázal na
to, že nie je úraz, ale následok a nie je to možné prirovnať k vnútrokĺbovej zlomenine píšťaly

liečenej operáciou, uvedený následok je hodnotený v sťažení spoločenského uplatnenia ako zníženie
pohyblivosti kolenného kĺbu a bol odškodnený. V lekárskom posudku zo dňa 16.7.2012 sa hodnotilo
poranenie kolenného kĺbu pravej dolnej končatiny 193c - 80 bodov, 239 - 35 bodov, to je spolu 115
bodov. V lekárskom posudku zo dňa 20.2.2013 je hodnotená položka 173, 192c, 195c, spolu 350 bodov.
V súčte tak vychádza za poranenie pravej dolnej končatiny 465 bodov, čo je v rozpore s citovaným s

ustanovením § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z., podľa tohto ustanovenia je možné hodnotiť poranenia
pravej dolnej končatiny maximálnym počtom 260 bodov.

Pokiaľ ide o stratu na zárobku, a to náhrady straty stravných lístkov a príspevku doplnkového
dôchodkového poistenia, má za to, že toto nie je ušlým ziskom podľa ustanovení zákona č. 381/2001

Z.z., pretože nespadá pod rozsah povinného zmluvného poistenia a nemožno takto široko ho vykladať.
Žalobcovi bolo poskytnuté poistné plnenie za stratu na zárobku počas práceneschopnosti. Nárok na
stravné lístky a príspevok doplnkového dôchodkového poistenia sú viazané na odpracované dní.
Žalobcamalpočashospitalizácieapobytuvkúpeľochzabezpečenústravu,odporcapoplatokzakúpeľnú
liečbu preplatil.

Žalovaný písomne doplnil (č.l.sp. 48 až 50), že žalobcovi neuhradil náklady za liečbu, a to liečivo
Wobenzym z dôvodu, že toto nebolo zaradené medzi lieky a je považovaný za výživový doplnok, B
komplex ako vitamínový doplnok taktiež žalobca začal užívať 1,5 rok po úraze a namietal príčinnúsúvislosť, taktiež namietal pre nepreukázanú účinnosť gelovej masážnej substancie Peggy -gaštan,
Condrosulf žalobca začal užívať až 11.3.2013, teda rok a pol po úraze. Žalovaný poukázal na to,
že v prípade objektívnej zodpovednosti musí byť príčinou vzniku škody osobitná povaha prevádzky

motorového vozidla prevádzkovateľa a následkom vznik škody, t.j. škoda na zdraví poškodeného, teda
v tomto prípade žalobcu mal za to, že žalobca je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi
osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla, ako príčinou a vznikom škody ako následkom.
Podľa názoru žalovaného príčinná súvislosť musí byť preukázaná aj vo vzťahu ku konkrétnym
diagnózam ohodnotením v lekárskom posudku, a to bez akýchkoľvek pochybností, pričom nepostačuje

pravdepodobnosť, a to bez ohľadu na mieru pravdepodobnosti.

Žalobca sa k tomuto vyjadril (č.l.sp. 51) a poukázal na to, že žiadal o vyplatenie bolestného, ktoré súvisí
s jeho treťou operáciou, ktorú absolvoval v dôsledku poistnej udalosti. Ako to vyplýva z výzvy pripojené
ako dôkaz č. 1 k žalobe, znalecký posudok V.. M. bol pripojený k žalobe a všetky položky hodnotené v
posudku o bolestnom súvisia s dopravnou nehodou a takto boli aj ohodnotené. Z uplatneného nároku

nebola žiadna časť zaplatená a predmetom žaloby sú sumy 187,86 eur na nákup liekov, 1,30 eur
ako poštovné, doplatok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré nie je viazané na
odpracované dni, ale je viazané na vyplatenú mzdu s tým, že keďže mzda nebola vyplatená resp. v
nižšej výške, ako by bola, ak by nedošlo k nehode, potom je aj nižší nárok na doplatok doplnkového
dôchodkového poistenia, za dôvodné považoval žalobca aj nákup liekov. Pokiaľ ide o námietku príčinnej

súvislosti poukázal na to, že táto je nesporná a vyplýva z vykonaného operačného zákroku, ku ktorému
by nebolo potrebné pristúpiť, ak by v dôsledku nehody nedošlo k poškodeniu zdravia, taktiež ako
nedôvodnú považoval námietku s úrokom z omeškania, nakoľko žalobca predložil všetky doklady.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom znalca V.. W. B. a listinnými dôkazmi,

a to návrhom, uplatnením náhrady škody z povinného zmluvného poistenia, lekárskym posudkom o
bolestnomaosťaženíspoločenskéhouplatnenia,znaleckýmposudkom V..W.M.č.XX/XX,oznámením
o poistnom plnení, pokladničnými dokladmi o úhradách podacím lístkom s úhradou poštovného,
oznámením o poistnom plnení na sumu 297,96 eur, prepúšťacou správou fakultnej nemocnice s
poliklinikou J.A.Reimana Prešov, lekárskym nálezom, lekárskou správou - nález zo dňa 14.2.2013,

uplatnením o náhrady škody z povinného zmluvného poistenia, lekárskym posudkom o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaným V.. Q. A., lekárskou správou zo dňa 13.7.2011,
lekárskou správou kúpele Trenčianske Teplice, a.s., potvrdeniami zamestnávateľa o strate stráveného
a doplnkového dôchodkového, znaleckým posudkom V.. W. B. č. X/XXXX, vyjadrením žalobcu k
znaleckému posudku, oznámením o plnení a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav

veci:

Zo znaleckého posudku zo dňa 20.2.2013 (č. listu spisu 7) mal súd zistené, že hodnotenie bolestného
bolo vykonané na 365 bodov, so začiatkom liečenia od 15.6.2011 do 14.2.2013, z toho v ústavnej
starostlivosti od 18.11.2012 do 20.11.2012, pod položkou č. 110 bolo hodnotené - pomliaždenie

panvy, doplnené na základe znaleckého posudku (zrejme č. 39/2012), ako položka č. 173 - poranenie
vnútorného menisku liečené operáciou bodové ohodnotenie 70 bodov, položka č. 192c - vnútrokĺbová
zlomenina stehnovej kosti liečená operáciou - 180 bodov s poznámkou pri artroskopii zistené defekty
chrupavkyprirovnalznaleckzlomeninámzodpovedajúcichkostí-totoprirovnaniekonanépodôslednom
preštudovaní dokumentácie pacienta v minulosti - nezistené žiadne známky predúrazového poškodenia

kolenného kĺbu, pod položkou č. 195c - vnútrokĺbová zlomenina horného konca píšťaly liečená
operáciou - obidvoch kondylov bez posunutia úlomkov - 100 bodov, spolu 365, predmetný znalecký
posudok bol vypracovaný V.. W. K..

Podľa znaleckého posudku č. XX/XX (č. l. sp. 8 až 11) vypracovaného V.. W. M., znalcom z odboru

zdravotníctva, farmácia, odvetvie chirurgia, na základe zadávateľa odboru kriminálnej polícii OR PZ
Prešov mal súd zistené, že znalec hodnotil, že žalobca utrpel dňa 15.6.2011 trieštivú zlomeninu jabĺčka
pravéhokolena,priečnuzlomeninuhrudnejkosti,zlomeninuI.rebravľavoprihrudnejkosti,pomliaždenie
pravého zadku a pravého stehna.

Znalec uviedol pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranení, že tieto sú v príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou,žepoškodenývmomentenehodyviedolmotorovévozidlo.Ponárazesajehokolenápodsunuli
pod palubnú dosku, do ktorej narazil pravým kolenom, čo malo za následok vznik zlomeniny jeho
jabĺčka. Aktivovaný airbag pôsobil značnou silou na prednú plochu hrudníka, čo malo za následokvznik zlomeniny hornej časti hrudnej kosti a priľahlej, prednej časti 1. rebra vľavo. Pravým stehnom a
zadkompoškodenýprispätnompohybenarazilnabočnúvýbavuvozidla(stredovákonzola,ručnábrzda,
ukotvenie bezpečnostného pásu). Znalec ďalej konštatoval, že poranenia poškodeného boli v priamej

príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.

Podľa oznámenia o poistnom pnení zo dňa 9.8.2013 žalovaný oznámil žalobcovi na základe likvidácie
poistnej udalosti, že bolo ukončené vyšetrenie poistnej udalosti a bolo mu poukázané poistné plnenie
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia na základe zdravotnej dokumentácie a predloženého

lekárskeho posudku, plnenie bolo poukázané vo výške 3.144 eur (200 x 15,72 eur = 3.144 eur), sťaženie
spoločenského uplatnenia nebolo predmetom konania.

Z predložených potvrdení z registračnej pokladne (č. listu spisu 13) mal súd zistené že žalobca vynaložil
na nákup liečiv spojených s liečením predmetného zranenia v čase od 11.12.2012 do 26.3.2013
Wobenzym 800, B komplex Forte, PEGY-GASTAN, Condrosulf 800, spolu sumu 187,86 eur.

Z oznámenia zo dňa 9.8.2013 mal súd zistené, že žalovaný poukázal poistné plnenie na náhradu
nákladov účelne a preukázateľne vynaložených na zlepšenie zdravotného stavu žalobcu následkom
úrazu sumu 297,96 eur, nepriznal však náhradu za výživové doplnky a vitamíny a poštovné.

Z oznámenia o poistnom plnení rovnako zo dňa 9.8.2013 mal súd zistené, že žalovaný poukázal
poistné plnenie na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti za obdobie od 18.11.2012
do 19.5.2013, avšak nenahradil žalobcovi stravné lístky a príspevok k doplnkovému dôchodkovému
sporeniu, nakoľko predmetné nároky nie sú obsahovo kryté z povinného zmluvného poistenia za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a preto bola poukázaná len suma 1.370,25 eur.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12.3.2014 a poukázal na to, že pokiaľ ide
o pol. 110 - pomliaždenie panvy, toto zranenie, mal za to, že nebolo diagnostikované a považuje teda
znalecký posudok V.. M., na ktorý sa opiera žalobca, za nepreskúmateľný, pokiaľ ide o položku č. 173,
poukazoval na to, že žalobca absolvoval artroskopiu kolenného kĺbu jeden a pol roka po úraze a nemal

teda za preukázanú príčinnú súvislosť medzi úrazom a dopravnou nehodou zo dňa 15.6.2011, k pol. č.
192c poukázal na to, že pokiaľ sa odvoláva žalobca na prepúšťacou správu zo dňa 20.11.2012, ktorá
bola takisto po jeden a pol roku po úraze, taktiež nemal za preukázanú príčinnú súvislosť, k pol. č. 195c
namietal, že defekt chrupavky nie je následkom úrazu a nie možné prirovnať ku vnútrokĺbovej zlomenine
píšťaly liečenej operáciou, uvedený následok je hodnotený v sťažení spoločenského uplatnenia ako

zníženie pohybového kolenného kĺbu a tento už bol odškodnený, v ďalšom poukázal na to, že v
lekárskom posudku zo dňa 16.7.2012 sa hodnotilo poranenie kolenného kĺbu pravej dolnej končatiny
spolu na 115 bodov, v lekárskom posudku zo dňa 20.2.2013 sú hodnotené ďalšie položky, celkovo spolu
350 bodov, pričom pri súčte to predstavuje 465 bodov, čo je v rozpore s ust. § 9 ods. 7 Vyhlášky č. z
437/2004 Z.z., v zmysle ktorej ak sa buduje viac poškodení na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie

súčet ohodnotenia prekročiť bodové hodnotenie ako za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo
končatiny, čo predstavuje 260 bodov.

Pokiaľ ide o náhradu stravných lístkov a doplatku doplnkového dôchodkového poistenia, poukázal na to,
že to že uvedené nie je ušlým ziskom podľa ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z., pretože to nespadá pod

rozsah povinného zmluvného poistenia s tým, že pokiaľ ide o poistné plnenie, žalobcovi bolo poskytnuté
plneniestratynazárobkupočaspráceneschopnosti.Doplatoknastravnélístkyapríspevoknadoplnkové
dôchodkové poistenie je viazané na odpracované dni, navyše žalobca mal počas hospitalizácie pri
pobyte v kúpeľoch zabezpečenú stravu.

Žalobca sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.3.2014 a uviedol, že žiada vyplatenie bolestného,
ktoré súvisí s jeho treťou operáciou, ktorú absolvoval v dôsledku poistnej udalosti. Uvedené vyplýva
aj z výzvy pripojenej ako dôkaz č. 1 k žalobe, pokiaľ ide o fázu bolesti, ktorá pominula 16.7. 2012,
táto súvisela s bolesťou spôsobenou v súvislosti s vtedajšími operáciami. Následne bolo nutné vykonať
ďalšiu operáciu, s čím súvisí ďalšia bolesť a táto bola hodnotená predloženým znaleckým posudkom.

Z uplatneného nároku nebola zaplatená žiadna časť, avšak poukázal na to, že predmetom žaloby je
položka za nákup liekov a 1,30 eur poštovné, doplatok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové
poistenie vo výške 272,80 eur, ktorý nie je viazaný na odpracované dni, ale je viazaný na vyplatenú
mzdu. Mzda mu nebola vyplatená, resp. bola vyplatená nižšej výške, ako by bola, pokiaľ by nebolodošlo k nehode, z toho dôvodu bol nižší aj nárok na doplatok na doplnkové dôchodkové sporenie, nákup
liekov považoval za oprávnený, pretože mu boli odporúčané ošetrujúcim lekárom a boli potrebné pre
úspešný priebeh liečby. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, poukázal na to, že táto je nesporná a vyplýva

z vykonaného operačného zákroku, ku ktorému bolo potrebné pristúpiť. Pokiaľ ide o námietku úrokov
z omeškania, túto nepovažoval za dôvodnú, pretože žalobca predložil všetky potrebné doklady a ak
žalovanému nepostačovali, nič mu nebránilo vyžiadať si potrebné doklady u ošetrujúceho lekára.

Z výpovede žalobcu mal súd zistené, že ide o druhé uplatnenie náhrady škody, nakoľko absolvoval

ešte jednu operáciu. Z toho dôvodu bol vyhotovený posudok lekárom. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu
stravných lístkov, uviedol, že pokiaľ by nedošlo k nehode a bol by zdravý, určite by pracoval a z
toho dôvodu preto si jednoducho uplatnil náhradu doplatku na stravné lístky, na ktorú by mal nárok u
zamestnávateľa. Potvrdil však, že započítal obdobie, kedy mu bola poskytovaná kúpeľná liečba, v rámci
ktorej mal stravovacie služby. Čo sa týka výživových doplnkov a vitamínov uviedol, že tieto mu boli
odporúčané viacerými lekármi, z dôvodu urýchlenia hojenia.

Z potvrdenia spoločnosti L. B..T..Y.. W. zo dňa 23.7.2012 mal súd zistené, že zamestnávateľ žalobcu
poskytuje stravné lístky za odpracovaný deň v hodnote 3 eur, z toho hradí zamestnancom 2,30 eur,
taktiež každému pracovníkovi, ktorý je účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia, pripláca 2 %
z hrubej mzdy. Počas práceneschopnosti trvajúcej u žalobcu od 15.6.2011 do 31.10.2011 zamestnávateľ

žalobcu potvrdil, že by bol zamestnancovi poskytol 92 stravných lístkov v sume po 2,30 eur, spolu
211,60 eur a na zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení č. XXXXXXXXX DDS AXA 2 % zo sumy
4.075,8136 eur - sumu 81,52 eur, počas práceneschopnosti trvajúcej od 25.1.2012 do 13.6.2012 bol
by poskytol zamestnancovi - žalobcovi stravné lístky v počte 96 suma po 2,30 eur spolu 220,80 eur, a
na doplnkové dôchodkové poistenie zo sumy 4.141,7058 eur 2 % - 82,83 eur, spolu 596,75 eur. Od

1.1.2013 poskytoval zamestnávateľ žalobcu, ako to vyplynulo z potvrdenia zo dňa 28.5.2014, stravný
lístok v hodnote 3,50 eur, na ktorého príspevok spoločnosť uhrádza 2,70 eur každému pracovníkovi.
Počas práceneschopnosti trvajúcej od 18.11.2012 do 31.12.2012 boli by vydané žalobcovi za stravné
lístky 27 dní x 2,30 eur = 62,10 eur a na doplnkové dôchodkové sporenie z hrubej mzdy 1.199,50 eur x 2
% - 23,99 eur. Počas práceneschopnosti trvajúcej od 1.1.2013 do 19.5.2013 by bol žalobca odpracoval

94 dní s príspevkom 2,70 eur, čo predstavuje spolu sumu 253,80 eur, doplnkové dôchodkové poistenie
by bolo vyplatené z hrubej mzdy 4.176 2 % - 83,52 eur, spolu 423,41 eur.

Súd vo veci ustanovil znalca V.. W. B. ktorý v znaleckom posudku č. 2/2015 vzhľadom na námietky
žalovaného uviedol, že u žalobcu boli diagnostikované zranenia zlomeniny hrudnej kosti, pravého

rebra vľavo, podvrtnutie hrudnej chrbtice, zlomenina jabĺčka pravo bola diagnostikovaná po prijatí
pacienta po dopravnej nehode dňa 15.6.2011, nebolo však zistené pomliaždenie stena ani panvy.
Znalec skonštatoval, že pre pretrvávajúce bolesti obmedzenie hybnosti kolena aj po odstránení
osteosyntetického materiálu boli diagnózy doplnenia o vnútro kĺbovúzlomeninu oboch hrboľov stehnovej
kosti vpravo, čo zodpovedá tlaku úlomkov zlomeného jabĺčka, čo bolo verifikované arthrposkopickým

vyšetrením. Poškodenie vnútorného menisku a prasklina v klbných plochách hrvoľov píšťaly sú
prejavmi výrazného zhoršenia degeneratívnych zmien potencovaných úrazom kolena. Diagnóza bola
doplnená po hospitalizácii pre bolesti a obmedzenie hybnosti kolena a prijatí pacienta za účelom
arthrposkopického vyšetrenia a ošetrenia dňa 18.11.2012. Znalec uviedol však, že poškodený mal
v zdravotnej karte u obvodnej lekárky záznamu o odoslaní na ortopedické vyšetrenie pre bolesti

pravého kolena kedy mal ortopédom V.. W. K. dňa 18.10.2010 diagnostikovanú gonartrózu I. stupňa.
Pokiaľ ide o spornú položku č. 110 - pomliaždenie stehna a panvy, znalec V.. W. B. uviedol, že dňa
13.7.2011 pri vyšetrení v ambulancii podľa zdravotnej dokumentácie poškodený udal, že mal bolesti aj
v oblasti bedrového kĺbu, ktoré neboli dovtedy zachytené v dokumentácii, na základe týchto zistení bola
zadokumentovaná v znaleckom posudku V.. M. a v ohodnotení bolestného, ktoré vypracoval ML.. W.

K., diagnóza pomliaždenie stehna a panvy vpravo. Pri vyšetrení znalec nahliadol do fotodokumentácie
predloženej poškodeným a uviedol, že po úraze kolena pri prvotnej hospitalizácii - zlomenina jabĺčka,
je viditeľný rozsiahly hematóm na stene a pod kolenom, čo je bežný jav pri zlomeninách, ak pacient
mal po operácii polohovanú končatinu a uloženú vyššie, uvedený hematóm gravitáciou nadol stiekol
do mäkkých častí stena a panvy, avšak pri prvotnom vyšetrení neboli zistené žiadne klinické známky

poranenia stehna a panvy, preto konštatoval, že nie je možné ohodnotiť pomliaždenie stehna a panvy ani
priznať diagnózu, na uvedenom znalec zotrval aj vo svojej ústnej výpovedí na pojednávaní vykonanom
dňa 24.3.2016.Pokiaľ ide o položku č. 173, znalec mal zodpovedať na otázku, či bola v príčinnej súvislosti s
následkami dopravnej nehody a znalec uviedol, že nie je možné jednoznačne preukázať, že poškodenie
menisku nemal poškodený už pred úrazom, skôr ako prejav degeneratívnych zmien verifikovaných

arthroskopickým nálezom a k uvedenému poškodeniu menisku možno jednoznačne potvrdiť, že
direktným poranením jabĺčka pravej dolnej končatiny nemohlo dôjsť k ich poraneniu - z toho dôvodu
nebolo možné priznať položku 173 poranenie vnútorného menisku. Pokiaľ ide o položku č. 192c, znalec
uviedol, že pri prvotnej hospitalizácii nebola diagnostikovaná prasklina hrboľov pravej stehnovej kosti.
Ale nie je pravidlom pri operácii zlomeniny jabĺčka, ak nie je poškodený extenčný aparát kolena (úpon

štvorhlavého svalu na oblasť jabĺčka), revidovať kolenný kĺb, ani snímka RTG nevie vykázať prasklinu
hrboľa stehnovej kosti. Táto vysokou pravdepodobnosťou vznikla pri zlomenine jabĺčka jej úlomkami.
Uvedené praskliny boli ošetrené waporizáciou za asistencie arthroskopu, nebola vykonaná operácia v
zmysle osteosyntézy, preto nebolo možné priznať položku 192 c - vnútro kĺbová zlomenina stehnovej
kosti liečená operáciou, ale ako položku 192a vnútroklbová zlomenina hrboľov stehnovej kosti bez
posunu úlomkov a na uvedenú položku zvýšil bodové ohodnotenie podľa ustanovenia § 9 ods. 5b pre

bolestivý spôsobu liečby. Pokiaľ ide o položku 195c, aj tu znalec konštatoval, že prasklina hrboľov píšťaly
najpravdepodobnejšie nastala ako prejav akcelerovanej gonartrózy kolena, ktorú akceleroval úraz, ako
prejav degeneratívnych zmien verifikovaných arthroskopickým nálezom a k uvedeným léziam chrupavky
možno jednoznačne preukázať, že direktným poranením jabĺčka pravej dolnej končatiny nemohlo dôjsť
k ich poraneniu.

Celkovo znalec (č.l.sp. 94) uzavrel, že položka č. 193c - zlomenina jabĺčka liečená operačne, bola
ohodnotená správne, položka č. 239 doplnil, pretože sa vykazuje pri odstránení osteosyntetického
materiálu, položku č. 173 - poranenie vnútorného menisku a položku č. 195c, nebolo možné priznať z
dôvodov ako je vyššie citované. Položku č. 192c korigoval a uviedol položku 192a s tým, že túto zvýšil o

50 bodov pre bolestivý spôsob liečenia. Spolu znalec V.. W. B. ohodnotil bolestné na 335 bodov (podľa
znaleckého posudku vyhotoveného V.. W. K. bolo bolestné ohodnotené na 365 bodov).

Na základe dokazovania súd právne uzatvára :

Podľa § 120 ods.1, 3 zák. č. 90/ 1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len O.s.p.), sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v

ods.2, môže si súd osvojiť skutkové zistenia založené za zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 415 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
len OZ), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode
a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. l OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú

podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je
dotknutá.

Podľa § 442 ods.1, 3 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa
uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda

uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.

Podľa § 446 OZ, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi
a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení.Podľa § 449 ods. 1 OZ, pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady, spojené s liečením.

Podľa § 135 ods. 1 tretia veta O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol

spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a
kto ich spáchal.

Podľa § 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia v znení účinnom od 01.01.2009 do: 31.07.2014, zákon ustanovuje a) podmienky priznania

a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, b) vydávanie
lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len „lekársky posudok“)
a jeho náležitosti, c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia.

Podľa § 2 ods. 1, 2 citovaného zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

Podľa § 3 ods. 1 až 4 citovaného zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu
na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na
základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe
č. 1 v I. a III. časti. Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije

sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. Ak
sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne
nepredpokladal,poškodenýmánároknaďalšiunáhraduzabolesťakozapoškodenienazdraví,sktorým
možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.

Podľa § 5 ods. 1, 2 citovaného zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v

hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za spoločenského uplatnenia,

lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci
lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej
starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej
kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za spoločenské uplatnenie,
posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri
určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti. Hodnotenie bolesti pri chorobách
z povolania sa vzťahuje na akútnu formu ochorenia, ak prílohe č. 1 v III. časti nie je ustanovené inak.
Ak je sadzba bodového hodnotenia za bolesť ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada na

rozsah a spôsob poškodenia na zdraví, jeho závažnosť a priebeh liečenia vrátane náročnosti liečenia
a na vzniknuté komplikácie. Pri ľahšom alebo kratšom priebehu liečenia bolesti sa použije počet bodov
pri dolnej hranici rozpätia bodov a pri ťažšom alebo dlhšom priebehu liečenia sa použije počet bodov pri
hornej hranici rozpätia bodov. Pri popáleninách sa prihliada v rámci rozpätia bodov na ich umiestnenie
a pôvod.

Podľa§9ods.4,5,6,7,8,citovanéhozákonaonáhradezabolesťaonáhradezaspoločenskéuplatnenie,
ak v ustanovených sadzbách nie je uvedená neúplná zlomenina, použije sa počet bodov za úplnú
zlomeninu znížený až o jednu tretinu. Bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak a) vzniklainfekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou, ktorej čas
liečenia sa infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo
pri liečení nastali komplikácie, c/ povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom

za operačný výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto
zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.
Pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku stanovenej
sadzby. Ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie
na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje

na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za
anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. Ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi
zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví, bolesť za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí
osobitne.

Podľa Oznámenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 3266-OL-2012, zo 14. mája 2012

o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady, za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok
2012MinisterstvozdravotníctvaSlovenskejrepublikypodľa§5ods.4zákonač.437/2004Z.z.onáhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a

občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov ustanovilo: Výšku náhrady za bolesť
a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012 za jeden bod je 15,72 eur. Toto
opatrenie nadobudlo účinnosť 31. mája 2012.

Podľa oznámenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 155/2011 Z.z., Ministerstvo

zdravotníctva Slovenskej republiky vydalo podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov opatrenie z 18. mája 2011 č. S4820-

OL-2011 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
na rok 2011. Opatrenie ustanovilo výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na rok 2011 za jeden bod na 15, 38 eura. Opatrenie nadobudlo účinnosť 31. mája 2011.

Podľa § 152 ods. 1,2 3 zák. č. 311/2001 Z.z. zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať

zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na
pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného
zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom
vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom
pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej

vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Zamestnávateľ
zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane
vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v
stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov
prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie

služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať
stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny
vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže
zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa
odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného

poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho
zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 ods. 1,2, 3 zák. č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 31.12.2011 do 31.12.2013, doplnkové dôchodkové

sporenie podľa tohto zákona je a) zhromažďovanie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie
(ďalej len „príspevky“) od účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia (ďalej len „účastník“) a
zamestnávateľov na účel uvedený v odseku 2, b) nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom
fonde podľa tohto zákona, c) vyplácanie dávok doplnkového dôchodkového sporenia (ďalej len „dávka“).Účelom doplnkového dôchodkového sporenia je umožniť účastníkovi získať doplnkový dôchodkový
príjem v starobe a doplnkový dôchodkový príjem v prípade skončenia výkonu prác, ktoré sú zaradené
na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4, alebo skončenia výkonu prác

zamestnanca,ktorýjetanečnýumelecalebohudobnýumelec,ktorývykonávaprofesiuhráčanadychový
nástroj (ďalej len „hráč na dychový nástroj"). Platenie príspevkov zamestnávateľa a ich výšku možno
dohodnúť v kolektívnej zmluve v rozsahu upravenom týmto zákonom. Ak u zamestnávateľa nepôsobí
odborová organizácia, platenie príspevkov zamestnávateľa a ich výšku môže dohodnúť zamestnávateľ
so splnomocnenými zástupcami zamestnancov.

Podľa § 12 ods. 1,2, zák. č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom od 31.12.2011 do 31.12.2013, príspevky platí a) účastník, ak tento
zákon neustanovuje inak, b) zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je účastníkom podľa § 5 ods. 1 písm.
a), ak zamestnávateľ uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu podľa § 58. Za zamestnanca, ktorý vykonáva
práce, ktoré sú na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia zaradené do kategórie 3 alebo 4, a za

zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hráča na dychový nástroj, platí príspevky
zamestnávateľ. Účastník počas obdobia vykonávania týchto prác môže platiť príspevky.

Podľa § 12 ods. 4,5 zák. č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 31.12.2011 do 31.12.2013, účastník a

zamestnávateľ môžu dodatočne zaplatiť príspevky za obdobie prerušenia doplnkového dôchodkového
sporenia. Zamestnávateľ nemôže dodatočne zaplatiť príspevky za obdobie prerušenia doplnkového
dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 10 ods. 2. Účastník, ktorý je vyslaný na vykonávanie
práce v inom štáte, a jeho zamestnávateľ môžu počas vyslania účastníka platiť príspevky podľa tohto
zákona.

Podľa § 13 zák. č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 31.12.2011 do 31.12.2013,
(1) Výška príspevkov a lehota splatnosti príspevkov účastníka sa dohodnú v účastníckej zmluve.
Účastník je povinný platiť príspevky bezhotovostným prevodom, ak sa s doplnkovou dôchodkovou

spoločnosťou nedohodne inak.
(2) Výška príspevkov a lehota splatnosti príspevkov zamestnávateľa, ktorý platí príspevky za
zamestnanca, ktorý je účastníkom, sa dohodnú v zamestnávateľskej zmluve. Zamestnávateľ je povinný
platiť príspevky bezhotovostným prevodom, ak sa s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou nedohodne
inak. Zamestnávateľ je povinný zasielať doplnkovej dôchodkovej spoločnosti rozpis príspevkov za

zamestnancov, ktorí sú účastníkmi, elektronicky. Ak zamestnávateľ platí príspevok za účastníka podľa
§ 5 ods. 2, je povinný túto platbu v rozpise označiť spôsobom, ktorý vyjadruje skutočnosť, že ide o
účastníka podľa § 5 ods. 2 a umožní jej osobitnú evidenciu.
(3) Zamestnávateľ uvedený v § 12 ods. 2 platí príspevky vo výške, v lehote splatnosti
a spôsobom dohodnutými v zamestnávateľskej zmluve, najmenej však vo výške 2 %

z vymeriavacieho základu zamestnanca podľa osobitného predpisu.1)

Podľa § 14 ods. zák. č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom od 31.12.2011 do 31.12.2013, § 14

(1) Účastník a zamestnávateľ, ktorí platia príspevky, odvádzajú príspevky sami, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(2) Za zamestnanca, ktorý je účastníkom, odvádza príspevky zamestnávateľ, ak sa v účastníckej zmluve
nedohodne inak.

Podľa § 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. 6.
2010 do 30. 6. 2012,
(1) Tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie

poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.Podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.6.2010
do 30.6.2012,

(1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

(3) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným
subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky,
dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové
dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený
je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

(4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa
odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.6.2010
do 30.6.2012,
(1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
(2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie

nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

V danej právnej veci si žalobca uplatnil titulom bolestného 5.737,80 eur (za 365 bodov x 15,72 eur),
titulom vecnej škody výdavkov na lieky sumu 187,86 eur, titulom vecnej škody na poštovné 1,30 eur,
titulom ušlého zisku na stravné 748,36 eur s príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové

zabezpečenie 272,86 eur a titulom vecnej škody za rozbité okuliare 39,50 eur a roztrhané rifle 30 eur.

Čo sa týka súm 748,36 eur a 272,86 eur uplatňovaných titulom ušlého zisku, ušlým ziskom je to, čo
poškodenémuušlo.Jetoujma,ktoráspočívavtom,žeupoškodenéhonedôjdekzväčšeniumajetkových
hodnôt, hoci by sa to so zreteľom na pravidelný chod veci dalo očakávať. Ušlým ziskom je ďalej

strata podnikateľa z predpokladaného zisku (rozmnoženie majetku), ktorý by dosiahol, keby nedošlo k
poškodeniu jeho motorového vozidla.

Zákon č. 381/2001 Z.z. zúžil nároky poškodených, pretože podľa zákonného poistenia bola poisťovňa
povinná do 31.12.2001 nahradiť aj „inú majetkovú ujmu“. Ide o pojem širší ako ušlý zisk. Inou majetkovou

ujmou je iná škoda, než je skutočná škoda. Do tejto kategórie škôd patria prípady čistých majetkových
škôd.

V danej právnej veci si žalobca uplatnil na žalovanom titulom ušlého zisku, ako poisťovateľovi náhradu
finančných prostriedkov, ktoré by mu bol povinný vyplatiť zamestnávateľ (vo forme stravných lístkov a

príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie), pokiaľ by riadne vykonával prácu. Ako ušlý zisk sa v
rámci náhrady škody nahrádza strata toho, čo by poškodený pri pravidelnom behu udalostí dosiahol,
nebyť protiprávneho konania škodcu, ktoré mu zabránilo získanie tohto prospechu. Ako vyplýva z vyššie
z uvedených ustanovení, nárok na doplatok stravného by žalobca mal len v tom prípade. pokiaľ by
pracovalprezamestnávateľavrámcipracovnejsmenynajmenej4hodinyatento„obyčajnýbehudalosti“

však istý nie je.

Vyčíslenie škody - ušlého zisku v danom prípade presným výpočtom podľa pracovných dní navyše
bez odpočítania poskytnutej stravy, ktorú žalobca mal poskytnutú počas liečenia, neodzrkadľuje reálneušlý zisk žalobcu. Priamo škodovou udalosťou žalobcovi bola spôsobená škoda na zdraví a vecná
ujma. A až ďalším následkom jeho práceneschopnosti bola vyvolaná strata na doplatku na stravnom
a aj na doplnkovom dôchodkovom sporení. Nevyhnutným predpokladom zodpovednosti za škodu je

existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. zisťovaní
príčinnej súvislosti znamenať, že z celej reťaze všeobecnej pri činnosti treba sledovať iba tie príčiny a
následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu.

Tu súd poukazuje na aplikovateľné rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré uviedli, v

otázke tzv. „pravidelného behu udalostí“ (§ 442 ods. 1 OZ), že je zásadne rozhodujúce, akému
prospechu, ku ktorému reálne malo dôjsť, zabránilo konanie škodcu, teda konkrétne o aký reálne
dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech poškodený prišiel, pričom nejde len o tvrdené zmarenie
zamýšľaného podnikateľského zámeru (v danej právnej veci zisku doplatku na stravovanie vo forme
stravných lístkov alebo vyššieho dôchodku v budúcnosti), ak nie je plánovaný majetkový prínos
podložený už existujúcimi či reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že k

zamýšľanému zisku by skutočne došlo, nebyť škodovej udalosti. Musí tu byť už uvádzaný „pravidelný
beh veci“, teda taká skladba okolností svedčiacich o tom, že konanie vedúce k zisku sa už začalo
alebo aspoň nepochybne malo začať napĺňať, a že - nebyť škodlivého zásahu - výsledok by sa dostavil.
Ušlý zisk z podnikania znamená stratu očakávaného prínosu, spôsobenou tým, že škodová udalosť
zasiahla do priebehu deja, vedúceho k určitému zisku, teda v situácii, že poškodený mal zaistené

predpoklady pre tzv. pravidelný beh veci, bol nie len ochotný ale i schopený začať s prevádzkou
konkrétnej podnikateľskej činnosti vrátane zaistenia prípadných zákonných podmienok (v danej právnej
veci nie je vylúčené, že žalobca by nebol pracoval pre zamestnávateľa v rozhodnom období napr. pre
čerpanie dovolenky, pre rozviazanie pracovného pomeru či z iných dôvodov). (rozsudok Nejvyššího
soudu ze dne 31. 10. 2007, sp. zn. 25 Cdo 2857/2005, usnesení Nejvyššího soudu z 25.1.2006,

sp.zn 25Cdo 818/2005, uznesenie Najvyššího súdu ČR zo dňa 25.5.2004, sp.zn. 25Cdo 1462/2003,
publikované v Souboru rozhodnutí NS ČR, sv. 29 pod č. C 2593, obdobně rozsudek Nejvyššího soudu ze
dne 28.1.2009, sp.zn. 25Cdo 3586/2006 a rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 31.3.2004, sp.zn. 25Cdo
142/2004). Z týchto dôvodov v tejto časti žalobu zamietol.

Súd však priznal preukázateľne vzniknuté výdavky na poštovné, ktoré vznikli žalobcovi keď zasielal
zamestnávateľovi poukaz na nepeňažné dávky z kúpeľov vo výške 1,30 eur.

Čo sa týka škody vzniknutej poškodením okuliarov a oblečenia spolu 69,50 eur, súd po vyhodnotení
dokazovania dospel k záveru, že žalobca, na ktorom ležalo dôkazné bremeno preukázať súdu, že v

tejto hodnote došlo k škode na jeho majetku, k uvedenému nepredložil žiadne dôkazy.

Cieľomdôkaznejpovinnostijeuneseniedôkaznéhobremenavrozsahu,vktoromspočívanaúčastníkovi
konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie, predovšetkým na účastníkovi tvrdiacom, že stav
zakladajúci jeho právo nastal. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie

zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci sú povinní prispieť k
tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti
a označia dôkazné prostriedky (§ 101 ods. 1 O.s.p. ), sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.

Pokiaľ ide o náhradu škody titulom bolestného, ktorá bola uplatnená, tu súd vychádzal zo znaleckého
posudku V.. W. B. s tým, že pri bolestnom vychádzal zo stanovených 335 bodov, ktorý riadne zdôvodnil,
z akých dôvodov dospel k posúdeniu jednotlivých diagnóz, oproti pôvodnému posúdeniu vykonanému
V.. K., ktorý ustálil bodové hodnotenie vo spolu vo výške 365 bodov.

Súd vychádzal z hodnoty bodu 15,38 eur s poukazom na to, že v prejednávanej veci žalobca utrpel
škodu na zdraví dňa 15.6.2011, čo je moment vzniku nároku na náhradu, náhrada za bolesť mu patrí vo
výškeustanovenejpráveposlednecitovanýmopatrenímMinisterstvazdravotníctvaSlovenskejrepubliky
vydaným v roku 2011, a nie v sume 15,72 eur.

Výpočet bol nasledovný:
335 bodov x 15,38 eur 1 bod = 5.152,30 eur po zaokrúhlení, 5.152 eur od toho bolo odpočítaných 2.846
eur, ktoré boli titulom bolestného už zaplatené žalobcovi, rozdiel predstavuje sumu 2.306 eur, z ktorýchužbolozaplatenýchpopodanížaloby,akotopreukazujeoznámenieopoistnomzodňa25.8.2015(č.l.sp.
130) 1.231 eur, na doplatenie teda zostáva suma 1.075 eur. V prevyšujúcej časti nárok uplatňovaný
titulom bolestného súd zamietol.

Žalovaný síce započítal žalobcovi k uplatňovanému nároku sumu 1.076 eur, ktorú pôvodne vyplatil
žalobcovi titulom náhrady škody, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže znalec V.. B. upravil
posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré predtým akceptoval a žalobcovi tento nárok aj bez
problémov vyplatil. Tu súd poukazuje nato, že žalobcom tento nárok v tomto konaní uplatňovaný nebol

predmetom konania a pokiaľ považuje žalovaný vyplatené finančné prostriedky žalobcovi za nedôvodné,
tieto si môže u neho vymáhať ako bezdôvodné obohatenie.

V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa
kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o

dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej
pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky
musiabyťspôsobilénazapočítanie.Pritomkzapočítaniunedochádzaautomaticky,lenčosapohľadávky
stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť
o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa

uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa
nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav
možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala
splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom
sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010)

Náhradu za vynaložené finančné prostriedky za nákup liečiv, vzhľadom na namietanú účelnosť zo
strany žalovaného, súd taktiež prihliadol na odborné vyjadrenie znalca, ktorý hodnotil za správne
odporúčanie nákup liečiva Wobenzyn, pri svojom ústnom vyjadrení ostatné liečiva hodnotil len ako

doplňujúce a nahraditeľné inými liečivami hradenými zdravotnou poisťovňou, preto súd v tejto časti
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 165,94 eur, ktorého nákup mal súd preukázaný pokladničnými
dokladmi a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (žalovaným bola uhradená v priebehu konania položka
za liečivo Condrosulf v sume 14,56 eur.

V ustanovení § 517 OZ sú upravené právne dôsledky spojené s omeškaním dlžníka. O omeškanie
s plnením dlhu ide v zásade vtedy, ak dlžník v dobe splatnosti dlhu, prípadne na požiadanie (výzvu)
veriteľa dlh nesplní buď vôbec alebo len sčasti z dôvodov, ktoré možno pričítať. Ak dlžník svoj dlh
riadne a včas nesplní je v omeškaní. Omeškanie dlžníka nastáva tým, že dlžník v stanovenom čase
nezariadi všetko, čo je z jeho strany na splnenie povinnosti potrebné. K omeškaniu dlžníka dochádza

uplynutím doby splatnosti dlhu bod kabelky splatený vtedy, ak je splatený nielen včas, ale je riadne.
Pre určenie momentu, do ktorého má dlžník splniť svoj dlh, aby sa nedostal do omeškania je rozhodný
čas, dokedy má dlžník splniť svoj dlh. Čas môže byť presne stanovený dohodou účastníkov zmluvného
vzťahu, ustanovený právnym predpisom pre konkrétne záväzkové vzťahy, určený v rozhodnutí súdu,
ustanovený všeobecne zákonom. Občiansky zákonník neupravuje v súvislosti s nárokom na náhradu

škody čas plnenia, ale treba per analógiam vychádzať z toho, že žalobca je povinný škodu nahradiť 1.
deň potom z čoho poškodený o splnenie požiadal. Dlžník zodpovedá za omeškanie, ktoré spočíva v
jeho subjektívnych okolnostiach.

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
Vzhľadom k tomu, že čas plnenia nároku žalobcu na náhradu škody nebol medzi účastníkmi dohodnutý
a ani čas plnenia tohto typu nároku nie je zákonom stanovený a ani nebol určený v rozhodnutí, žalovaný
bol v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka povinný plniť žalobcovi jeho peňažnú pohľadávku

uplatňovanú titulom náhrady skôr až deň nasledujúci po tom, ako ho žalobca o plnenie požiadal, resp.
deň po tom čo bolo ukončené šetrenie a to bolo ukončené dňa 8.8.2013 ako sám žalovaný uviedol vo
svojich písomnostiach určených žalobcovi.Z uvedeného dôvodu sa žalovaný dostal do omeškania až nasledujúcim dňom, t.j. od 9.8.2013. Súd
preto zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania od 9.8.2013 vo výške 5,5
%, ako bol uplatnený, aj keď mohol byť priznaný v zákonnej výške vyšší, súd je však viazaný žalobným

návrhom a nemôže priznať viac, čo však zodpovedá sadzbe platnej od 1.1.2009 (nar. vlády 586/2008
Z.z.) odkedy sa zákonná výška úrokov z omeškania počíta tak, že k základnej úrokovej sadzbe ECB
(tzv. hlavné refinančné operácie) sa pripočíta 5 percentuálnych bodov, úrok z omeškania však priznal
od 9.8.2013, nie od 1.8.2013, a v časti sumy, ktorá bola už uhradená počas konania od 26.8.2015.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania

alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.