Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117205745
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117205745.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Viery Zoľákovej a JUDr. Anny Ilčinovej, v spore žalobcu: F. B., T.. XX.XX.XXXX, H. C., I. T. XXXX/X,
zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811
04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie 300,- eur, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/64/2017-39 z 7.3.2018, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol.

Vo zvyšku p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie") napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 200,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v

rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, si žalobca úspešne
uplatnil svoje právo ako spotrebiteľ, keď sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu
neplatnej rozhodcovskej doložky, a taktiež určenia neprijateľných zmluvných podmienok, pričom súd
jeho návrhu vyhovel pre porušenie ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. V súvislosti s
výkladom pojmu „úspešné uplatnenie práva" zo strany spotrebiteľa, súd poukázal na interpretačné

pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo
dňa XX.X.XXXX. Uplatnením práva nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto
konanímjeajúčinnáobranaspotrebiteľavkonanízačatomnapodnetdodávateľa.Zuvedenýchdôvodov
je preto nedôvodná a nelogická námietka žalovaného, že žalobca si ako spotrebiteľ neuplatňoval
v žiadnom súdnom konaní porušenie svojich práv. Žalobcovi vznikla ujma v nemajetkovej sfére,
keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného
a spoločenského života. Žalobca znášal stav právnej neistoty, nakoľko proti žalobcovi bol vydaný

rozhodcovský rozsudok, ktorým tento bol zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 2.575,27 eur, zmluvnú
pokutu vo výške 0,04 % denne a ďalšie príslušenstvo, pričom uvedené rozhodnutie bolo vydané na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Žalobca sa obával o výšku dlhu a jeho neustále narastanie,
keď si žalovaný voči nemu uplatňoval nároky, na ktoré nemal nárok. Žalobca bol nedôvodne vystavenýpsychickému vypätiu zo strany žalovaného aj tým, že samotný žalobca musel na dosiahnutie stavu
relatívnej právnej istoty iniciovať súdne konanie na ochranu svojich spotrebiteľských práv. Vychádzajúc
z uvedeného porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity zásahu do práv

spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného stavu, nakoľko
žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok doručený už 19.5.2014, a objektívnej spôsobilosti tohto konania
vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ
nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný a za primerané finančné zadosťučinenie súd
považoval sumu 200,- eur, na ktorej zaplatenie žalovaného zaviazal a v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním
žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a zároveň
je aj sankciou postihujúcu žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Námietku
miestnej nepríslušnosti súd nepovažoval za dôvodnú.

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.

Podľatohtoustanoveniamôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniavplnejvýškeajvprípade,aksúdpriznal
nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška nároku závisí
od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa týkala skutkových okolností, ktoré sú
podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku.

4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z
dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.

5. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o vzniku nároku na primerané
finančné zadosťučinenie. Z rozsudku nevyplýva, o porušenie akého práva by malo ísť. Súd prvej

inštancie toto právo nekonkretizoval, čo znamená že z jeho rozhodnutia nie je zrejmé ani to, či je
splnený predpoklad uvedený v § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. Zákonná úprava nepriznáva
primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi len preto, že uplatnil nejaké právo, ale len vtedy, ak
úspešne uplatnil porušenie práva ustanoveného na ochranu spotrebiteľa. To, že by súd prvej inštancie
mal preukázané, že došlo k porušeniu práva na ochranu spotrebiteľa určeného zákonom, z rozsudku

nevyplýva. Súd prvej inštancie odôvodnil vznik nároku všeobecne, neurčito, čo spochybňuje, ako a čím
vlastne dôvod nároku bol preukázaný. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 14/07, ako
aj na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 199/09. Z vykonaného dokazovania, skutkových zistení a
právneho posúdenia súdu prvej inštancie vysloveného v napádanom rozsudku nevyplýva, či je splnený
zákonnýpredpokladprevzniknárokunafinančnézadosťučinenie.Súdomuvádzanézáveryneumožňujú

posúdiť, či v konaní vôbec boli splnené podmienky pre postup podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007
Z. z. Nárok na finančné zadosťučinenie zákon nespája s postavením osoby ako spotrebiteľa, ale s
porušením práva určeného na ochranu spotrebiteľa. Z toho potom vyplýva, že takýto nárok nevzniká
osobe titulom jej postavenia spotrebiteľa, ale len v spojení s konkrétnym právom. Napádaný rozsudok
neobsahuje ani žiadne konkrétne dokázané skutočnosti, na základe ktorých súd priznal nárok na

finančné zadosťučinenie v sume 300,- Eur. V konaní neboli preukázané a ani súd v rozsudku neuvádza
žiadne skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať výšku priznaného finančného zadosťučinenia.

6. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napádanej časti,
žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu 100 % trov právneho zastúpenia, ako aj nárok

na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

8.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd")príslušnýnarozhodnutieoodvolanípodľa§34zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP"), vzhľadom na
včas podané odvolanie oprávnenou osobou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

9. Podaným odvolaním bol dotknutý aj výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Keďže
rozhodnutie v tejto časti bolo vydané v prospech žalovaného, muselo byť odvolanie žalovaného proti
tomuto výroku rozsudku odmietnuté (§ 386 písm. c/ CSP v spojení s § 359 CSP).10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu, uplatnený na základe právoplatného
rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku vydaného na základe rozhodcovskej zmluvy majúcej

charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky a určení neprijateľnosti zmluvných podmienok z titulu
spotrebiteľského zmluvného vzťahu medzi účastníkmi podľa ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

11. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané

finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od
toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto
právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práv alebo
povinností ustanovených Zákonom č. 250/2007 Z. z., alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto

porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, pretože stačí, ak táto ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne
vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku ujmy. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely
ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

13. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre
vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu
práva alebo povinnosti dôjde.

14. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej
obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

15. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa po tom, čo zo
strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či
došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z právoplatného

rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

16. Vo veci sp. zn. XXC/XXX/XXXX Okresného súdu Prešov sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku vydaného na základe rozhodcovskej zmluvy majúcej charakter neprijateľnej
zmluvnej podmienky a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Vo vzťahu k obom uplatneným

nárokom mal žalobca v konaní plný úspech. Rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. XXC/XXX/XXXX-
XXX z 10.6.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX z
26.4.2016, nadobudol právoplatnosť dňa 29.7.2015 vo vzťahu k výrokom I. a II. rozsudku, a dňa
16.6.2016 vo vzťahu k výrokom III. a IV. rozsudku. Až právoplatným ukončením konania vo veci sp.zn.
XXC/XXX/XXXX Okresného súdu Prešov bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia

práva alebo povinnosti umožňujúci žalobcovi požadovať od žalovaného právo na primerané finančné
zadosťučinenie.17. Žalobca sa bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne domohol zrušenia
rozhodcovského rozsudku vydaného na základe rozhodcovskej zmluvy majúcej charakter neprijateľnej
zmluvnej podmienky a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok voči žalovanému.

18. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má
plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa
od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok, a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším

dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v
nemajetkovej sfére, pretože konanie žalovaného mu privodilo ujmu vo sfére osobného, rodinného a
spoločenského života. Aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci Okresného súdu Prešov sp.zn.
XXC/XXX/XXXX, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a

určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, žalobca bol dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému
vypätiu a stavu právnej neistoty až do doby právoplatného skončenia konania vo veci sp.zn. XXC/XXX/
XXXX.. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný.

19. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa

zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a pod.. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie v
súdom priznanej výške 200 eur. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu,
ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku
konania žalovaného trpieť, a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ,

teda žalobca, nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa
priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
Žalobca sa úspešne domohol svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre
priznanie finančného zadosťučinenia.

20. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

21. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej
časti, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny

potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu 100 %.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).