Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116213649
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116213649.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcov 1/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom M., Q. XX a 2/ Y. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., Q. XX, obaja zastúpení Advokátskou
kanceláriou JUDr. Jozef KOVÁČIK, s.r.o., so sídlom Trenčíne, Legionárska 6434/2 proti žalovanému R.
S., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, o ochranu osobnosti, na odvolania žalovaného a Y. S., rod.

Y., bytom L. XXX proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 17C/144/2016-257 zo dňa 09. januára
2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie Y. S., rod. Y., bytom L. XXX o d m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorú náhradu trov konania j e
žalovaný p o v i n n ý žalobcom 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne v sume, aká bude vyčíslená

rozhodnutím súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o odstránenie tabule a o odstránenie kríža
zpodsteniaazostenydomusosúpisným číslom300postavenomnapozemkuparc.č.879/1zapísanom
na LV č. XXX pre katastrálne územie Soblahov zastavil /výrok I./, žalovanému uložil povinnosť písomne
sa ospravedlniť žalobcom doporučeným listom adresovaným žalobcom na adresu ich trvalého bydliska,
a to s týmto textom: "Žalovaný R. S., narodený XX.XX.XXXX, sa ospravedlňujem Vám žalobcom H. F.

a Y. F. za moje vulgárne správanie sa voči Vám, ktorého obsahom boli oplzlé, vulgárne a aj rasové
urážky Vás žalobcov v období od júla 2015 do februára 2016.“ /výrok II./, žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobkyni 1/ nemajetkovú ujmu v sume 500 eur /výrok III./ a nahradiť žalobcovi 2/ nemajetkovú
ujmu v sume 250 eur /výrok IV./, vo zvyšnej časti žalobu žalobcov zamietol /výrok V./ a žalobcom 1/
a 2/ priznal spoločne a nerozdielne voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 16,68 % /výrok
VI./. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd
rozhodolo1/uloženípovinnostižalovanéhozpodsteniaazostenydomusúp.č.XXXnapozemkuparc.č.

XXX/X zapísanom na LV č. XXX k.ú. Soblahov odstrániť tabuľu s nápisom "H. F. L. - skurvená cigánska
piča", lopatu, rýľ a kríž a aby sa zdržal ďalšieho umiestňovania týchto predmetov takým spôsobom, že
budú viditeľné z miest verejnosti dostupných a z dvora žalobcov nachádzajúceho sa na pozemkoch
parc.č. 874 o výmere 44 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 876 o výmere 88 m2 - zastavané
plochy a nádvoria zapísaných na LV č. XXXX k.ú. L., ďalej o 2/ uložení povinnosti žalovaného písomne
sa ospravedlniť žalobcom doporučeným listom adresovaným na ich miesto trvalého pobytu s obsahom:

"ŽalovanýospravedlňujemsaVámžalobcomzamojevulgárnesprávaniesavočiVám,obsahomktorého
boli oplzlé, vulgárne, rasové urážky Vás žalobcov v období od júla 2015 do februára 2016." a nakoniec
o 3/ uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.500 eur. Vpriebehu konania vzali žalobu späť v časti o odstránenie tabule, čo odôvodnili tým, že od marca 2017 sa
na múre susedného domu už nenachádza predmetná tabuľa a od mája 2017 ani kríž. V tejto časti súd
potom konanie podľa § 145 ods .2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/.

Vo veci samej súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že sporové strany sú susedia v obci Soblahov,
pričom žalobcovia využívajú rodinný dom v tejto obci na trávenie voľného času mimo svojho trvalého
bydliska. V bežnom ponímaní ju užívajú ako chalupu, teda na chalupárčenie. Žalovaný je ich susedom,
ktorý tu má svoje bydlisko, obydlie. Z výsluchu žalobcov, z výsluchu svedkyne, z prehraných kamerových
záznamov a z oboznámených fotografií súd zistil, že žalovaný sa v období od júla 2015 do februára

2016 dopustil správania, v rámci ktorého (okrem iného) vulgárne nadával obom žalobcom a osočoval,
a to aj v prítomnosti iných ľudí. Žalobkyni 1/ slovne nadával tak, že ju označoval slovami piča cigánska,
kurva, škrata pojebaná, kurva cigánska, hovno zasraté, piča vyjebaná. Žalobcovi 2/ nadával tak, že ho
označoval slovami blbec, chuj zelený, kokot, sprostý, hovno, prijebanec skurvený, odjeblb. Žalobkyni
1/ slovne uviedol, a to aj v prítomnosti iných osôb (neznámych okoloidúcich), že si má dať urobiť DNA
testy, či nie je cigánka, že sa vyspala s celým plukom vojakov, napríklad že je matka pluku, že mala

údajne 3x potrat. Žalobcovi 2/ slovne uviedol, že vychodil základnú školu, že donášal na nadriadených.
Na podporu uvedeného zistenia, že žalovaný vulgárne nadáva žalobcom a nejde o exces, jednorazové
vybočenie z normálu, súd konštatoval, že žalovaný sám vo vyjadrení k žalobe uviedol, že je pravdou,
že im vulgárne nadával, pretože mu praskli nervy, čo trvalo asi tri minúty, za čo dostal v priestupkovom
konaní pokutu. Aj z priestupkového spisu OU-TN-OVVS2-2015/024548, predovšetkým z odôvodnenia

rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa v rozhodnom období vulgárne vyjadroval k žalobcovi 2/, pretože
mu napísal dňa 15.07.2015 sms správu s textom "ahoj kokot", čo priznal žalovaný v priestupkovom
konaní. Z kamerového záznamu zo dňa 01.02.2016 je celkom zrejmé, že žalovaný sám umiestnil na
podstienku predmetného domu, v ktorom býva tabuľu s nápisom "H. F. Stará - skurvená cigánska piča".
Táto tabuľa je takisto zachytená aj na fotografii a ako je zrejmé z inej fotografie ako aj zo samotného

vyjadrenia žalovaného, táto bola viditeľná z verejnej ulice a cesty (žalovaný sám uvádza vo svojom
vyjadrení, že ju uvidel z cesty). Ako vyplýva z výpovedí oboch žalobcov a vypočutej svedkyne, táto
tabuľa sa nachádzala na podstienke predmetného domu až do marca 2017. To, že táto tabuľa viditeľná z
verejného priestranstva je zrejmé aj z listinného dôkazu, na ktorom je zachytená výpoveď Y. Q., starostu
obce L. zo dňa 25.08.2016 podaná v priestupkovom konaní. Z kamerového záznamu zo dňa 31.10.2015

je celkom zrejmé, že žalovaný sám umiestnil na podstienku predmetného domu, v ktorom býva lopatu,
rýľ a oceľový kríž, ktoré sú takisto zachytené aj na fotografii. Podľa výpovede svedkyne kríž, lopata a
rýľ tam boli umiestnené aj v júni 2017, pričom všetky veci boli viditeľné aj z verejného priestranstva
a to od ulice, cesty aj s chodníkom pre peších a to pohľadom ponad bránku žalobcov. Uvedené
skutočnosti súd posúdil podľa § 1 ods. 1, § 11, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Uviedol,

že žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú proti žalovanému ochrany svojej osobnosti, do ktorej
mal žalovaný zasiahnuť vulgárnymi nadávkami žalobcom, osočovaním a umiestňovaním hnuteľných
vecí na susedný pozemok takým spôsobom, ktorý mal zasiahnuť do ich práva na ľudskú dôstojnosť,
občiansku česť a súkromie (t.j. nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia). Zásah do súkromia odôvodňovali
žalobcovia tým, že sa im žalovaný vyhrážal a zastrašoval ich (verbálne, zhotovením symbolov smrti,

zaháňaním sa sekerou). Do rámca vymedzeného ustanoveniami § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka
patrí právo na súkromie zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby (najmä jej súkromného
života intímnej a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a citového života). V najširšom zmysle sa
toto právo týka aj života v rodine a v manželských a partnerských alebo priateľských či obdobných
vzťahoch. Širokej škále prejavov a súčastí súkromného života fyzickej osoby zodpovedá aj možnosť

rozmanitých prejavov zásahov do súkromia a ich dôsledkov na chránené osobnostné práva. Porušenie
práva na súkromie je potrebné dôsledne odlišovať od prípadov neoprávnených zásahov do práva na
česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Ustanovenia § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka chránia aj
ďalšiečiastkovéprávafyzickejosoby-právonajejčesťadôstojnosťvspoločenskýchvzťahoch,vrodine,
na pracovisku, v odborných kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej

osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu (to v prípade zásahov do týchto čiastkových práv
znamená mať difamačné dôsledky), dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany. Fyzická
osoba dotknutá zásahom, má právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov,
odstránili následky neoprávnených zásahov, poskytlo primerané zadosťučinenie. Podaním žaloby na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje fyzická osoba priznanie materiálnej satisfakcie, pričom

pred podaním takejto žaloby nie je nevyhnutné uplatniť právo na poskytnutie morálnej satisfakcie.
Súd sa v konaní na základe podanej žaloby zaoberal tým, či konaním žalovaného došlo vo vzťahu
k žalobcom (a to každému jednotlivo) k zásahu do ich práva na ľudskú dôstojnosť, občiansku česť a
súkromie. Vulgárnym označením žalobkyne 1/ slovami ako piča cigánska, kurva, škrata pojebaná, kurvacigánska, hovno zasraté, piča vyjebaná, resp. žalobcu 2/ slovami ako blbec, chuj zelený, kokot, sprostý,
hovno, prijebanec skurvený, odjeblb nepochybne objektívne bolo zasiahnuté do cti a dôstojnosti oboch
žalobcov. Súd prisvedčil argumentácii právneho zástupcu žalobcov, že každá normálna osoba musí

vnímať takéto nadávky ako závažnú ujmu. Je teda zrejmé, že žalovaný sa týmto konaním (vulgárnym
a hanlivým nadávaním obom žalobcom) za zistených okolností dopustil neoprávneného zásahu do
ich osobnostných práv, a to práva na česť a ľudskú dôstojnosť. Umiestnením tabule s nápisom "H. F.
Stará - skurvená cigánska piča", ktorá bola viditeľná aj verejnosťou z verejného priestranstva, žalovaný
nepochybne objektívne zasiahol do cti a dôstojnosti žalobkyne 1/ a takisto do práva na súkromie

žalobkyne 1/, najmä s prihliadnutím na hanlivé označenie žalobkyne 1/ tým spôsobom, že toto označenie
mohli vnímať a nakoniec i vnímali aj iné osoby ako samotná žalobkyňa 1/. Okrem zásahu do práva
na česť a ľudskú dôstojnosť žalobkyne 1/ bolo zasiahnuté aj do jej práva na súkromie, pretože toto
právo ako je uvedené vyššie, zahŕňa širokú oblasť súkromia fyzickej osoby. V najširšom zmysle sa
toto právo týka aj života v rodine a manželských a partnerských alebo priateľských či obdobných
vzťahoch. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania tento nápis čítala okrem žalobkyne 1/ a jej manžela

(žalobcu 2/) aj svedkyňa H. Q. s jej synom a manželom na návšteve u žalobcov, obyvateľ obce L. Ján
Král a je dôvodné predpokladať, že si ju prečítali aj iné osoby prechádzajúce po ulici popri pozemku
žalobcov. Je zrejmé, že tým došlo k zásahu týkajúceho sa aj priateľských či obdobných vzťahov
žalobkyne X/, teda jej súkromia v širšom zmysle. Samotný žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe
uviedol, že ak by bol na mieste žalobcov a keby sa to o neho potklo tak, by tam ceduľa nezostala ani

5 sekúnd. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť písomne
sa ospravedlniť žalobcom doporučeným listom adresovaným žalobcom na adresu ich trvalého bydliska
a to s týmto textom: "Žalovaný R. S., narodený 08.01.1958, sa ospravedlňujem Vám žalobcom H. F.
a Y. F. za moje vulgárne správanie sa voči Vám, ktorého obsahom boli oplzlé, vulgárne a aj rasové
urážky Vás žalobcov v období od júla 2015 do februára 2016.", čím žalobcom priznal uplatnené právo

na morálnu satisfakciu za neoprávnený zásah do ich osobnostných práv. Písomné ospravedlnenie
zodpovedá uvedeným neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobcov. Umiestnenie rýľa
a lopaty na podstienok domu, v ktorom žalovaný býva, spôsobom viditeľným z pozemku a domu
žalobcov, súd nevyhodnotil ako konanie, ktorý by bolo objektívne spôsobilé zasiahnuť (resp. že by
aj skutočne zasiahlo) do osobnostných práv žalobcov (aj v kombinácii s už odstráneným krížom).

Aj keď je v umiestnení týchto hnuteľných vecí možné vidieť zlý úmysel, resp. určitú schválnosť zo
strany žalovaného, podľa názoru súdu toto konanie nemožno považovať za také, aby zasiahlo česť a
ľudskú dôstojnosť žalobcov, resp. právo na súkromie. Nedosahuje potrebnú intenzitu zásahu, pretože
nejde o jednoznačný zásah. Ide viac o domýšľanie si toho, čo chcel žalovaný umiestnením týchto
vecí naznačiť, resp. čo tým mienil dosiahnuť, ako o riadny zásah do cti, dôstojnosti, resp. súkromia

žalobcov. Preto súd žalobu v časti týkajúcej sa odstránenia lopaty a rýľa z podstenia a zo steny
predmetnéhodomu(vrátanezdržaniasaďalšiehoumiestňovaniatýchtovecí),zamietol.Súdsanakoniec
zaoberal aj dôvodnosťou žaloby v časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to v
sume 1.500 eur (podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcov spoločne a nerozdielne, resp. v polovici
pre každého zo žalobcov). V tejto súvislosti súd uvádza, že za neoprávnený zásah do osobnostného

práva každého zo žalobcov sa priznáva táto náhrada osobitne, nie ako spoločné plnenie. Osobnosti
každého zo žalobcov sú individuálne, a preto aj náhrada za zásah do týchto osobností, musí byť
individuálna, samostatná. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže
súd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala
postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon
tu ustanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená
vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Súd konštatoval, po posúdení okolností,
za ktorých k porušeniu osobnostných práv oboch žalobcov došlo, po posúdení intenzity zásahov, ich
trvaní a dôsledkov týchto zásahov, že nemateriálne zadosťučinenie (písomné ospravedlnenie) sa nezdá

postačujúce. K neoprávneným zásahom žalovaného do osobnostných práv žalobcov došlo opakovane,
po viacerých neúspešných pokusoch žalobcov o upustenie žalovaného od jeho konania a postihnutie
konania žalovaného prostredníctvom starostu obce L. a orgánov verejnej moci. Išlo o opakované,
nie jednorazové konanie žalovaného, teda o premyslené konanie, ktoré nebolo iba ľudskou reakciou
(excesom) na určitý stav, a to zhoršenie susedských vzťahov so žalobcami. Je zrejmé, že každý, kto

by sa ocitol v pozícii žalobcov by rovnako ako oni, zle znášal správanie sa žalovaného (suseda).
Takéto správanie sa žalovaného objektívne zle vyplýva na pocity žalobcov pri užívaní si ich chalupy,
kde trávili svoje voľné chvíle v dôchodkovom veku a to aj so svojimi priateľmi, známymi a pod..
Všeobecne známym úslovím, že "Dobrý sused je lepší ako rodina." je vyjadrené objektívne ľudskéhľadisko, že každý chce zažívať vo vlastnej nehnuteľnosti (či už riadnom obydlí alebo na chalupe)
pohodu, pokoj a nie čeliť vulgárnym nadávkam (navyše aj rasovým) a vyhrážkam suseda. Takéto
správanie nie je ospravedlniteľné ani sporom, resp. odlišným názorom sporových strán ohľadne hranice

medzi susednými pozemkami. V tejto súvislosti je vhodné uviesť aj to, že žalovaný nie je vlastníkom ani
spoluvlastníkom susedného pozemku. V súvislosti s hranicou medzi pozemkami sa teda nejedná ani o
jeho vlastnícke právo. V konaní neboli preukázané žiadne neoprávnené zásahy do osobnostných práv
žalovaného zo strany žalobcov. Chalupa žalobcov sa nedá preniesť inam, a tak sa jednoducho chrániť
pred neoprávnenými zásahmi do ich osobnostných práv. Takisto nejde o vec nepatrnej hodnoty, ktorej

neužívanie by nebolo pre žalobcov takou závažnou ujmou. Žalobcovia sa tak v dôsledku protiprávneho
konania žalovaného ocitli v zložitej situácii týkajúcej sa pokojného užívania ich majetku. Súd vzhľadom
na dlhšie trvajúce a opakované zásahy žalovaného do osobnostných práv žalobcov, na nedostatok
sebareflexie žalovaného vo vzťahu k jeho protiprávnemu konaniu, na povahu neoprávneného zásahu,
ktorého charakteristickou črtou je aj zlý úmysel a plánovitosť, považuje za primerané uložiť mu povinnosť
nahradiť žalobkyni 1/ nemajetkovú ujmu v peniazoch, a to v sume 500 eur a žalobcovi 2/ v sume 250

eur. Rozdielnu výšku náhrady u oboch žalobcov súd odôvodňuje tým, že hanlivým nápisom týkajúcim
sa žalobkyne v 1. rade, ktorý bol viditeľný z verejného priestranstva a s použitím rasového, resp.
národnostnéhooznačenia,došloužalobkynekväčšiemuzásahudojejosobnostnýchprávakoužalobcu
v 2. rade. Uvedená výška náhrad je náhradou zodpovedajúcou efektívnemu zmierneniu následkov
neoprávnených zásahov do osobnostných práv žalobcov, povahe zásahov, s prihliadnutím na okolnosti,

za ktorých k porušeniu práva došlo. Vo zvyšku uplatneného nároku prevyšujúceho súčet priznaných
náhrad (700 eur), súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu
strán v spore v zmysle § 255 ods.1 a 2, § 262 ods.1 a 2 CSP.

2.Protitomutorozsudkupodalvčasodvolaniežalovaný.Uviedol,ženesúhlasísvýrokomI.očiastočnom

zastavení konania, pretože chce vedieť, kde sa stratil kríž a tabuľa, keď žalobcovia to majú pod
kamerovým systémom. Ďalej uviedol, že sa nikomu nebude ospravedlňovať za žiadne vulgárnosti,
nakoľko bol za tieto veci už potrestaný a nikto nebude nič rozmazávať na drobné. Kauza bola ukončená
v roku 2015 a odvtedy so žalobcami nekomunikuje. Pokiaľ majú nejakých svedkov, že im nadával, tak
nech ho s nimi konfrontujú. Žalobkyni 1/ nie je ochotný uhradiť žiadnu nemajetkovú ujmu, pretože si

všetko spôsobila sama fotografovaním a zverejňovaním. Nie je ochotný zaplatiť nemajetkovú ujmu ani
žalobcovi 2/, pretože si to spôsobil on sám. V ďalšom podaní, podanom v rámci zákonnej odvolacej
lehoty, žalovaný dodal, že žiadnu tabuľu nepísal, ani tam nedával a nikdy nebol od žalobcov požiadaný,
ani písomne, ani ústne, aby túto tabuľu odstránil.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/. Navrhli napadnutý rozsudok n ako vecne

správny potvrdiť a priznať im plnú náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenia žalovaného, že chce
vedieť kde sa stratil kríž a tabuľa s predmetom konania nesúvisia. Ak to chce vedieť, nech si to zisťuje
v inom konaní a nie v tomto. Ostatné tvrdenia žalovaného v jeho odvolaní preukazujú, že sa skutočne
voči nim dopustil vulgárností tak, ako tieto boli v konaní preukázané. Nie je pravdivé jeho tvrdenie, že
by si žalobcovia spôsobili sami vzniknutú situáciu tým, že všetko fotografovali a zverejňovali. Ak by

sa žalovaný správal primerane slušne, tak by predsa nebol dôvod podávať naňho trestné oznámenia
a nebol by dôvod, aby ho príslušné orgány aj postihli, resp. jeho konanie preverovali. Opakovanosť
protiprávneho konania žalovaného, jeho hrubosť a dĺžka trvania a neúčinnosť trestných oznámení na
zmenu správania sa žalovaného ich plne oprávňovala, aby sa domáhali ochrany svojich práv na súde.
Nebyť zvukových a obrazových záznamov, ale aj samotného priznania žalovaného, asi by veľmi prácne

dokazovali rozsah neprimeraných zásahov žalovaného do ich súkromného života. Napadnutý rozsudok
považujú v celom rozsahu za správny, súd dôsledne zistil skutkový stav, aj ho vyhodnotil a oni sú s
rozsudkom spokojní.
4. K vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ na svoje odvolanie žalovaný písomne uviedol, že právny zástupca
žalobcov nemá informácie o skutkovej podstate danej veci, klienti ho zavádzajú a nemôže tak konať

objektívne.
5. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj Y. S., rod. Y., bytom L. XXX.
Uviedla, že je vlastníčkou pozemku parc.č. 879/1, na ktorom sa nachádzala tabuľa so sporným nápisom,
ktorú ale nevidela, pretože za chalupu nechodí, iba jej manžel pri čistení komínov a bežnej údržbe domu.
Žalobcovia ako susedia si bez dovolenia fotografovali a kamerovali veci na jej pozemku a bez súhlasu

ich zverejňovali.
6. Žalobcovia k tomuto odvolaniu uviedli, že je podané neoprávnenou osobou, pretože Y. S., rod. Y. nie
je stranou sporu. Jej odvolanie by malo byť preto odmietnuté.7. Žalovaný k odvolaniu Y. S., rod. Y. a k vyjadreniu žalobcov na toto odvolanie uviedol, že menovaná
síce nie je účastníčkou konania ale je vlastníčkou pozemku a nikomu nedala povolenie na fotografovanie
vecí na svojom pozemku. V zmysle § 12 Občianskeho zákonníka je pritom povolenie potrebné nielen na

vyhotovenie fotografického záznamu ale aj na jeho použitie. Všetky dôkazy tak boli získané nezákonným
spôsobom a celé konanie by preto malo byť zastavené.
8. Odvolací súd, skôr než pristúpil k preskúmaniu veci na základe odvolania žalovaného, sa vyporiadal
s odvolaním Y. S., rod. Y. proti rozsudku súdu prvej inštancie. V zmysle § 359 až § 360 CSP môže
odvolanie proti rozhodnutiu súdu podať strana sporu, prípadne za zákonom stanovených podmienok

intervenient a prokurátor. Odvolateľka Y. S., rod. Y. nie je stranou tohto sporu, nemá v tomto spore
postavenie intervenienta a nie je ani prokurátorom. Nie je preto oprávnená na podanie odvolania proti
rozsudku súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 386 písm. b) CSP jej odvolanie
odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
9. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného, Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa
§ 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako
vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
10. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania v časti o odstránenie tabule
a o odstránenie kríža z podstenia a zo steny domu so súpisným číslom XXX postavenom na
pozemku parc.č. XXX/X zapísanom na LV č. XXX pre katastrálne územie L., tu odvolací súd z

obsahu spisu zistil, že v tejto časti vzali žalobcovia 1/ a 2/ svoju žalobu v priebehu konania späť
písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.09.2017, čo bolo po prvom pojednávaní
vo veci, ktoré sa uskutočnilo dňa 07.09.2017. Čiastočné späťvzatie žaloby žalobcov súd prvej inštancie
doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 20.10.2017. Na čiastočné späťvzatie žaloby žalovaný nijako
nereagoval a to až do podania odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 09. januára 2018.

11.Vzmysle§145vspojenís§146CSPakježalobavzatáspäťsčasti,konajúcisúdkonanievtejtočasti
zastaví, pričom konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí /
na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie/.
12. Keďže v predmetnom spore došlo zo strany žalobcov 1/ a 2/ k čiastočnému späťvzatiu žaloby

a žalovaný, ktorému táto dispozícia žalobcov so žalobou bola oznámená, nevyjadril s čiastočným
späťvzatím žaloby nesúhlas, súd prvej inštancie dôvodne konanie v časti, v ktorej bola žaloba vzatá
späť zastavil. Vyjadrenie nesúhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby až v odvolaní proti
rozsudku súdu prvej inštancie je právne neúčinné, nakoľko je oneskorené /po viac ako dvoch mesiacoch
potom,čomuboločiastočnéspäťvzatiežalobyoznámené/aniejevedenévážnymidôvodmi/žalovaným

deklarovaný cieľ nesúhlasu - zistiť, kde sú tabuľa a kríž, nesúvisí s predmetom sporu, ktorým je právo na
ochranu osobnosti žalobcov a preto by uvedená skutočnosť, ktorá žalovaného zaujíma nebola v spore
zisťovaná/.
13. Preskúmaním veci z ďalších žalovaným v odvolaní uvádzaných dôvodov odvolací súd dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny
právnypredpis,správnehovyložilanadanýskutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapreto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré viedli k vyhláseniu napadnutého

rozsudku a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozsudku, v celom rozsahu
na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
14. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva, že pokiaľ aj bol žalovaný za nejaké svoje
konanie proti žalobcom priestupkovo potrestaný, nezakladá toto potrestanie prekážku pre uplatnenie
práv žalobcov na ochranu osobnosti z rovnakého konania žalovaného v občianskom súdnom konaní.

Zásada ne bis in idem, podľa ktorej nikde nemôže byť dvakrát potrestaný za ten istý skutok sa vzťahuje
na potrestanie, sankciu trestnoprávnej povahy, teda sankciu uloženú buď v trestnom konaní súdnom
alebosprávnomkonaní.Zatenistýskutoknemôžubyťpáchateľovivzásadeuloženédvetakétosankcie.
Nič však nebráni tomu, aby za ten istý skutok bol páchateľ zodpovedný a sankcionovaný z hľadiska
trestného, či správneho práva a tiež z hľadiska práva súkromného - civilného /tu zodpovednosť za zásah

do práva na ochranu osobnosti v zmysle Občianskeho zákonníka sankcionovaná povinnosťou poskytnúť
primerané zadosťučinenie/.
15. Rovnako sú nedôvodné námietky žalovaného, že žalobcovia si ujmu na svojich osobnostných
právach spôsobili sami. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku jasne a zrozumiteľne na základesprávneho právneho posúdenia v konaní preukázaných skutočností uviedol akého konania sa dopustil
žalovaný a ako toto konanie zasiahlo do osobnostných práv žalobcov. Fotografovanie, či vyhotovovanie
obrazového záznamu protiprávneho konania žalovaného, či jeho výsledkov /tabuľa, kríž a podobne/ a

ani ich použitie v súdnom konaní vedenom na ochranu osobnostných práv žalobcov žiadny zásah do
osobnostných práv žalobcov nepredstavuje. Žalobcovia si teda sami svojím konaním žiadnu ujmu na
svojich osobnostných právach nespôsobili.
16. Záverom sa odvolací súd vyjadrí aj k námietke zákonnosti dôkazov, ktoré boli v konaní použité. Hoci
túto námietku nevzniesol žalovaný ako strana sporu ale tretia osoba, je z pohľadu odvolacieho súdu

natoľko závažná, že je potrebné k nej zaujať stanovisko. V konaní boli ako dôkaz použité fotografie a
obrazové záznamy, na ktorých je okrem iného zachytený žalovaný, prípadne stena rodinného domu,
v ktorom žalovaný žije. Pokiaľ ide o fotografie a obrazové záznamy, kde nie je vidno žalovaného ale
len stenu rodinného domu, v ktorom žije, tak tu sú námietky žalovaného ohľadne nezákonne získaného
dôkazu právne irelevantné. Ochrana osoby pred zásahom do jej osobnostných práv vyhotovovaním a
použitím obrazových snímkou a záznamov bez jej povolenia v zmysle § 12 Občianskeho zákonníka sa

týka len snímok a záznamov, ktoré sú spojené s prejavom fyzickej osoby, ktorý má osobnú povahu.
Ochrana osobnosti v zmysle § 12 Občianskeho zákonníka teda v zásade nedopadá na obrazové
snímky a záznamy, na ktorých dotknutá osoba nie je zobrazená ak len nezobrazujú nejaký osobnostný
prejav, ktorý by bolo možné priamo alebo nepriamo spojiť s konkrétnou fyzickou osobou. V tomto
prípade obrazové snímky alebo záznamy, na ktorých je okrem iného zobrazená stena rodinného

domu, v ktorom žalovaný žije, nezobrazujú žiadny prejav osobnostnej povahy, ktorý by mohol byť
spojený s osobami žalovaného alebo vlastníčky domu. Čo sa týka obrazových snímok a záznamov, na
ktorých je vyobrazený žalovaný, tu je potrebné pri hodnotení zákonnosti týchto dôkazných prostriedkov
vychádzaťzoskutočnosti,žežalobcovianimidokumentovaliprotiprávnekonaniežalovaného.Vtakýchto
prípadoch je potrebné aplikovať právnu zásadu „ius ex iniuria non orfitur", teda právo nevzniká

z bezprávia. Znamená to, že pri úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu /tu konanie žalovaného
zasahujúce do osobnostných práv žalobcov/, nemožno zakladať iné práva /právo žalovaného na
privoleniesvyhotovenímobrazovýchsnímokazáznamovasichpoužitím/.Obrazovésnímkyazáznamy
dokumentujúce protiprávne konanie žalovaného zasahujúce do osobnostných práv žalobcov nebolo
preto potrebné vyhotoviť a použiť so súhlasom žalovaného a tieto dôkazy sú preto aj bez takéhoto

súhlasu žalovaného zákonné.
17. Z týchto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne
správny v celom rozsahu potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s čl.
4 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalobcom 1/ a 2/ odvolací

súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorú náhradu je im povinný zaplatiť žalovaný
spoločne a nerozdielne v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).