Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/107/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111219406
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8111219406.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkýň: 1./ C. D., L..

XX.XX.XXXX, J. G., N.. D. XX, 2./ D. J., L.. XX.X.XXXX, J. Ľ., Č.. B. XX, právne zastúpené: JUDr.
Jozef Tomko, advokát so sídlom Prešov, Floriánova 2, proti žalovanej: C.. Y. C., L.. XX.X.XXXX, J. Ľ.,
Č.. B. XX, právne zastúpený: JUDr. Jozef Pirkovský, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 19, o určenie
vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú podielovými spoluvlastníčkami novovytvorenej
parcely registra C KN č. XXXXX/XX vo výmere 2749 m2 druh pozemku ostatné plochy podľa
geometrického plánu vyhotoviteľa Š.P. E. pod číslom 8/2013, úradne overeného W.. E. O. dňa 26.2.2013

pod číslom G1-239/2013, každá v podiele po 1/2.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyniam trovy konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaná je povinná nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 11.7.2011 sa žalobkyne domáhali, aby súd určil, že sú spoluvlastníčkami
parcely KN E č. XXX/XXX, orná pôda o výmere 2 755 m2, evidovanej na LV č. XXXX, Správy
katastra Prešov, pre katastrálne územie Ľubotice, každá v podiele 1/2, a aby uložil žalovanej povinnosť

nahradiť im trovy konania. V priebehu súdneho konania na návrh žalobkýň súd pripustil zmenu petitu
žaloby v znení: „Súd určuje, že žalobkyne sú spoluvlastníčkami novovytvorenej parcely číslo: XXXXX/
XX, vytvorenej geodetom Štefanom Vargom, geometrickým plánom číslo 8/2013, ktorý bol schválený
Správou katastra Prešov, dňa 26. Februára 2013, pod číslom: G1-239/2013, každá v podiele po
1/2. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyniam trovy konania do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.“Uznesenienadobudloprávoplatnosť26.3.2013.Žalobkynevodôvodneníuviedli,žežalovaná
je vlastníčkou parcely XXXXX/X, ostatná plocha o výmere 3023 m2, evidovanej na LV č. XXXX, Správy

katastra Prešov, pre katastrálne územie Ľubotice. Túto parcelu nadobudla od právnych predchodcov
darovacou zmluvou z 29.3.1993, ktorú darcovia uvedenú parcelu nadobudli na základe prídelovej listiny
z 9.7.1954. Parcela XXXXX/X vznikla z časti parcely E KN XXX/XXX pri nesprávnom spracovaní
geometrického plánu č. 337/92/GH z 13.7.1992, ktorého vyhotovenie zadali právni predchodcovia
žalovanej v roku 1992. Žalobkyne sú spoluvlastníčkami parcely XXX/XXX orná pôda o výmere 529 m2,
evidovaná na LV č. XXXX, Správy katastra Prešov, pre katastrálne územie Ľubotice. Parcelu žalobkyne
nadobudli dedením po matke, osvedčením o dedičstve 26D/1181/2002 z 5.12.2003, z ktorého je zrejmé,

že zdedili parcelu č. XXX/XXX o výmere 2755 m2. Žalobkyne zistili, že ich parcela XXX/XXX je zapísaná
v katastri nehnuteľnosti v inej výmere ako ju nadobudli, preto požiadali o prešetrenie Správu katastra
Prešov. Z výsledkov šetrenia vyplýva, že z parcely bola nesprávnym geometrickým plánom č. 337/92/GH
z 13.7.1992 odňatá časť o výmere 2226 m2. Žalobkyne sa so žalovanou snažili dohodnúť a uviesť stavparcely do stavu pred zápisom do geometrického plánu, aby parcela zodpovedala zdedenej výmere.
Žalovaná o uvedené nemala záujem.

2. Žalovaná nárok žalobkýň neuznala.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkýň, výsluchom svedkov, osvedčením o dedičstve
26D/1181/2002 po nebohej C. Y., O.. L., prešetrením zápisu Správou katastra Prešov z 5.5.2011,
geometrickým plánom organizácie GEOMAP č. 337/92/GH, vyjadrením ROEP z 21.6.2011, výpisom z

LV č. XXXX, XXXX, XXXX, kat. úz. Ľubotice, notárskou zápisnicou N 166/93, Nz 121/93, prídelovou
listinou vydanou pre Š. L. zo dňa 9.7.1954, výmerom o vlastníctve pôdy pre Andreja Novotného s
manželkou zo dňa 30.4.1948, prídelovou listinou pre S. L.Y. s manželkou zo dňa 19.7.1967, znaleckým
posudkom znalca W.. I. J. č. 1/2014, geometrickým plánom zhotoviteľa Š. E., autorizačne overeného
W.. S. V. č. 8/2013, ohliadkou na mieste samom, vyjadrením Hydinárskeho štátneho majetku kombinát
Prešov, potvrdením o zaplatení príspevku na finančné zabezpečenie nákladov konania o obnove

evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, potvrdením Obce Ľubotice o úhrade dane z
nehnuteľnosti, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

4. Žalobkyne sú podľa výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. Ľubotice vedené ako podielové spoluvlastníčky
parcely KN E č. XXX/XXX o výmere 529 m2, orná pôda, v podiele 1/2 každá. Podľa osvedčenia o

dedičstve 26D/1181/2002, Dnot 157/02 po nebohej C. Y., O.. L. zo dňa 5.12.2003 nadobudli žalobkyne
okrem iného nehnuteľnosť v kat. úz. Ľubotice, zapísaná na LV č. XXXX, parc. č. XXX/XXX, orná pôda
o výmere 2755 m2, pod B1 v celosti. Z dôvodu odlišných údajov o výmere a situovaní parcely požiadali
žalobkyne o prešetrenie zmätočného zápisu Katastrálny úrad Prešov. Správa katastra Prešov listom
z 5.5.2011 oznámila, že parcela registra C KN XXXXX/X (vo vlastníctve žalovanej) vznikla z časti z

parcely registra E KN XXX/XXX pri nesprávnom spracovaní geometrického plánu č. 337/92/GH zo
dňa 13.7.1992, keď predmetom spracovania v stave právnom namiesto parcely XXX/XXX mala byť
parcela č. XXX/XX. Správa katastra Prešov tiež zistila, že jedna a tá istá parcela č. XXX/XX len podľa
jednej prídelovej listiny v súvislosti s nesprávnou identifikáciou parcely č. XXX/XX v geometrickom pláne
č. 337/92/GH bola dvakrát predmetom zápisu v súbore popisných informácií katastra nehnuteľnosti.

Správa katastra Prešov v danom prípade má len informačný a evidenčný charakter, preto dospela k
záveru, že na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, k.ú. Ľubotice opravu nevykoná z dôvodu, že údaj
právnych listín, podľa ktorých nastala aj ďalšia právna zmena je pre správu katastra záväzný a nemôže
ho opraviť, nakoľko jej takéto oprávnenie neprislúcha.

5. Podľa výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. Ľubotice je ako výlučná vlastníčka parcely C KN č. XXXXX/X vo
výmere 3023 m2, ostatné plochy zapísaná C.. Y. C., O.. L.. Podľa výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. Ľubotice
je ako výlučná vlastníčka parciel registra C KN č. XXXXX/X, orná pôda o výmere 1610 m2 a XXXX/X
ostatné plochy o výmere 332 m2 zapísaná C.. Y. C., O.. L.. Zo správy katastra vyplýva, že vo vzťahu
k LV č. XXXX k. ú. Ľubotice bol v súvislosti s parcelou registra E KN XXX/XXX podľa žiadosti zo dňa

21.7.1992, výpisu PK č. XX prídelovej listiny z 9.7.1954 a geometrického plánu 337/92/GH založený list
vlastníctva č. XXXX (rovnaké číslo LV majú doposiaľ žalobkyne), kde bolo zapísané vlastnícke právo
právnym predchodcom žalovanej k parcele C KN vo výmere 3023 m2. Aj zápis na LV č. XXXX k. ú.
Ľubotice vyplýva z parcely registra E KN XXX/XXX podľa rozhodnutia pozemkového úradu v Prešove
z 5.9.1994, na základe čoho bol založený list vlastníctva č. XXXX v prospech žalovanej vlastníčky k

parceleregistraEKNXXX/XXovýmere2755m2,poslednázmenazapísanápodľažiadostizo16.3.2010
o zápis geometrického plánu č. 05/2010 vlastnícke právo k parcelám registra C KN XXXXX/X o výmere
1610 m2 a C KN XXXXX/X o výmere 332 m2. Z uvedeného vyplýva, že oba listy vlastníctva sú založené
vo vzťahu k pôvodnej parcele E KN XXX/XXX vo výmerách 3023 m2 a 2755 m2, čo nekorešponduje s
výmerou pozemku pridelenou na základe výmeru z roku 1948 a prídelovej listiny z roku 1954.

6. Žalovaná neuznala nárok žalobkýň, šetrenie Správy katastra Prešov považovala za nepravdivé a
nesprávne. Poukázala na to, že jej rodičom bol vydaný výmer o vlastníctve pôdy dňa 30.4.1948, na
základe ktorého sa im dala do vlastníctva poľnohospodárska nehnuteľnosť v kat. úz. Kelemeš, vl.
č. XX, časť parc. XXX/X, graf. označ. XXX a roľa o výmere 0,2877 ha.... konečno platná prídelová

cena, ako aj pozemnoknižné označenie a presná výmera mala byť určená v prídelovej listine, ktorú
vydá Povereníctvo poľnohospodárstva a pozemkovej reformy. Prídelová listina rodičom žalovanej bola
vydaná ONV v Prešove dňa 9.7.1954 a uvádzala pozemnoknižné označenie parc. č. XXX/XX graf.
oz. č. XXX S.), presná výmera role 0,3023 ha. Žalovaná tiež poprela, žeby so žalobkyňami nemalazáujemvecivysporiadať.Poukázalanastretnutiedňa27.5.2011,ktoréhosazúčastniljejmanžel,ktorého
na to poverila v kancelárii W.. T.. Zo strany žalovanej bol predložený výmer z 30.4.1948, prídelová
listina z 9.7.1954, povolenie vstupu na pozemok od Hydinárskeho š. m. Prešov, geometrický plán,

notárska zápisnica č. XXX/XX s vyznačením povolenia vkladu. Protistrana (žalobkyňa) predložili list
vlastníctva, osvedčenie o dedičstve a rozhodnutie Pozemkového úradu v Prešov. V archíve katastra
bol vyhľadaný výmer právnych predchodcov žalobkýň z 30.4.1948, na ktorom bolo ručne napísané
„Vydať prídelovú listinu 19.6.1967“ a prídelová listina sa nenašla. Podľa výmeru právnych predchodcov
žalobkyne konečnoplatná prídelová listina, ako aj pozemnoknižné označenie a presná výmera mala byť

určená v prídelovej listine.

7. Podľa notárskej zápisnice N 166/93, Nz 121/93 zo dňa 29.3.1993 darovali Š. L. S. S. L., O.. N. ako
bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti v kat. úz. Ľubotice LV č. XXXX, parcelu č. XXXX/X, ostatná
plocha o výmere 3023 m2, A/1 v celosti, nadobudnutú na základe prídelovej listiny svojej dcére Y. C.,
O.. L. predmetnú nehnuteľnosť.

8. Právna argumentácia žalovanej poukazovala práve na to, že právni predchodcovia žalobkýň
disponovali výmerom, avšak nedisponovali prídelovou listinou, ktorá mala byť vydaná a konečne platná
prídelová cena, ako aj pozemnoknižné označenie a presná výmera mali byť určené v prídelovej listine.
Žalovaná mala tiež pochybnosti o origináli výmeru s poukázaním na odlišné číslo uvedené podľa správy

katastra a číslo uvedené v prídelovej listine, tiež pre absenciu pečiatky.

9. Na návrh žalovanej súd vyžiadal sporný výmer o vlastníctve pôdy č. XXX, kat. úz. Ľubotice, ktorý
súdu predložil Obvodný pozemkový úrad Prešov v origináli k nahliadnutiu, a z ktorého je nesporné,
že výmer má skutočne číslo XXX, je vystavený na meno prídelcu S. L. a manželky C. J. a číslo

XXXX/XX sa týka čísla prídelového plánu vypracovaného Miestnou roľníckou komisiou v Kelemeši vo
vzťahukpozemkovejreforme.Nazákladeuvedenéhobolomenovanýmdovlastníctvapridelenýchpodľa
prídelového plánu vo vl. č. XX časť parc. XXX/X, graficky označ. XX pozemok o výmere 0,1258 ha a
parc. XXX/X, graficky označ. XXX, roľa o výmere 0,2877 ha. V bode II sa skutočne uvádza, že konečne
platná prídelová cena, ako aj pozemnoknižné označenie a presná výmera budú určené v prídelovej

listine, ktorú vydá Povereníctvo poľnohospodárstva a pozemkovej reformy.

10. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že na základe výmerov dostali nielen ornú pôdu, ale aj pozemok, na
ktorom bol postavený rodinný dom a rovnakým spôsobom bolo postupované aj u žalovanej. Napriek
tomu, že žalobkyňa v 1. rade tvrdila existenciu prídelovej listiny vo vzťahu k výmeru č. XXX na roľu,

uvedené súdu predložené nebolo.

11. Žalobkyňa v 2. rade sa pripojila k výpovedi žalobkyne v 1. rade, poukázala na to, že orná pôda im
bola pridelená vo výmere 2750 m2 a takto to vyplýva aj z dedičského konania.

12. Na objasnenie sporných skutočností bol do konania pribratý znalec, ktorý v znaleckom posudku
odpovedal na otázky položené právnym zástupcom žalobkýň:
· Na základe akého titulu boli právni predchodcovia žalobkýň zapísaní ako vlastníci parcely registra E
KN číslo XXX/XXX, orná pôda, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, Správy katastra Prešov, pre
katastrálne územie Ľubotice.

· Nech znalec popíše, ako vznikla parcela registra C KN číslo XXXXX/X, v katastrálnom území Ľubotice,
aké listiny tvorili podklad pre zápis uvedenej parcely a či tieto listiny boli spôsobilé na zápis navrhovanej
zmeny, t.j. zápis novovytvorenej parcely číslo XXXXX/X.

13. Znalec doručil súdu dňa 11.4.2014 spracovaný znalecký posudok č. 1/2014, v ktorom odpovedal na

položené otázky. Uviedol, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k pozemku s grafickým
označením č. XXX podľa výmeru o prídele pôdy č. XXX zo dňa 30.4.1948. Výmerom bol pridelený
pozemok v kat. úz. Ľubotice o výmere 2877 m2 v prospech právnych predchodcov žalobcov S. L. a
manželke C. O.. J. v celosti. Výmerom o prídele pôdy č. XXX zo dňa 30.4.1948 bol pridelený pozemok
v kat. úz. Ľubotice s grafickým označením XXXa o výmere 2877 m2 v prospech právnych predchodcov

žalovanej Š. L. a manželke S. O.. N. v celosti. V znaleckom posudku je aj kópia prídelového plánu so
zobrazenými parcelami č. 123 a 123a (súd konštatuje, že sa jednalo o rovnaké parcely, čo vyplýva aj
z výmery). Povereníctvo poľnohospodárstva v Bratislave, pracovná skupina pre pozemkovú reformu v
Prešove dňa 1.6.1950 vypracovala výkaz výmer delených parciel zo skonfiškovaného majetku. Podľakonečného prídelového plánu parcela č. XXX/XX bola pridelená S. L. s manželkou a parcela č. XXX/XX
bola pridelená Štefanovi Nagyovi s manželkou (v znaleckom posudku je kópia konečného prídelového
plánu). Takto je to zaznamenané aj v kópii prídelovej mapy. Následne v roku 1954 ONV v Prešove

poľnohospodársky odbor vydal prídelovú listinu v prospech prídelcu Š. L. s manželkou S. O.. N.. V
prídelovej listine je preklepová chyba, pretože nad parcelou prídelového konania grafické označenie
číslo XXX/a mala byť uvedená parcela č. XXX/XX a nie č. XXX/XX. Parcela z výmeru o prídele pôdy č.
XXX Š. L. a manželky S. O.. N. s grafickým označením č. 123/a je identická s parcelou podľa konečného
prídelového plánu č. XXX/XX. V roku 1992 spoločnosť GEOMAP Prešov vypracovala geometrický plán

úradne overený 15.7.1992 pod č. XXX/XX a týmto plánom bola vytvorená parcela C KN č. XXXXX/
X v kat. úz. Ľubotice. Pri spracovaní tohto geometrického plánu zhotoviteľ postupoval štandardne,
keď nehnuteľnosť z prídelovej listiny identifikoval s pracovnou mapou. Zhotoviteľ nepredpokladal, že
pri spracovaní prídelovej listiny v roku 1954 dôjde k administratívnej chybe v písaní, keď k parcele
pridelenej výmerom o prídele pôdy s grafickým označením č. XXX/a namiesto parcely č. XXX/XX chybne
priradí parcelu č. XXX/XX. Z uvedeného dôvodu zhotoviteľ geometrického plánu omylom vytvoril novú

parcelu registra C KN č. XXXXX/X z parcely s grafickým označením XXX o výmere 2877 m2 z výmeru
o prídele pôdy č. 101, ktorý bol pridelený v prospech právnych predchodcov žalobkýň. V súčasnom
období nehnuteľnosti pridelené výmermi o prídele pôdy č. 100 a č. 101 sú zapísané na LV č. XXXXm,
XXXX S. XXXX, pričom podľa znalcom vyhotovenej identifikácie farebne odlíšenej je nesporné, že
parcely vo výmere žalovanej sú v podstatne väčšej plošnej výmere ako parcela vo vlastníctve žalobkýň.

Ďalej znalec uviedol, že stanovisko Správy katastra Prešov je pravdivé, a preto ho nebude duplicitne
popisovať. V súlade s geometrickým plánom úradne overeným dňa 26.2.2013 pod č. G1-239-2013,
ktorým bola vytvorená parcela C KN č. XXXXX/XX druh pozemku ostatné plochy o výmere 2749 m2,
kat. úz. Ľubotice je identická s parcelou s grafickým označením XXX o výmere 2877 m2 z výmeru o
prídele pôdy č. 101 zo dňa 30.4.1948 pridelenej v prospech právnych predchodcov žalobkýň. Záverom

znalec na položené otázky odpovedal, že parcela registra E KN č. XXX/XXX orná pôda o výmere 529
m2 zapísaná v LV č. XXXX k.ú. Ľubotice bola zapísaná na podklade výmeru o prídele pôdy č. 101 zo
dňa 30.4.1948, ktorým bol pridelený pozemok v k. ú. Ľubotice s grafickým označením č. XXX o výmere
2877 m2 v prospech právnych predchodcov žalobkýň. Parcela registra C KN č. XXXXX/X v k.ú. Ľubotice
bola vytvorená geometrickým plánom úradne overeným dňa 15.7.1992 spoločnosti GEOMAP Prešov.

Záznamová listina - prídelová listina na strane 3 ZP má chybne uvedené parcelné číslo XXX/XX. Parcele
s grafickým označením č. XXX/a zodpovedá parcela č. XXX/XX. Prídelová listina napriek tomu, že mala
chybu v písaní, tak, ako aj záznamová listina, bola spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľnosti.

14. Znalec bol vypočutý aj na súdnom pojednávaní z iniciatívy žalobkýň. K otázke týkajúcej sa

zápisu vlastníckych práv vo vzťahu k pridelenej pôde, či bolo potrebné aby pridelenec disponoval aj
prídelovou listinou, či postačoval výmer znalec odpovedal, že po zrušení povereníctva prešli niektoré
funkcie na Jednotné národné výbory a tieto mali vydávať na základe výmerov prídelové listiny, ktoré
sa mali zapisovať do pozemkovej knihy. Z dôvodu zmeny spoločenských pomerov v roku 1949
bol prijatý zákon o poľnohospodárskom družstevníctve, tzn. kolektivizáciu a nebolo spoločenskou

prioritou, aby na pridelených pozemkoch sa vydávali prídely pôdy. Spravidla Jednotné národné výbory
vydávali prídelové listiny iba na parcely, ktoré sa nachádzali v zastavanom území obce na stavebné
pozemky, aby si prídelcovia mohli rodinné domy a dvor a záhrady zapísať do pozemkovej knihy. Na
pozemky nachádzajúce sa v extraviláne, čiže role, sa prídely o pôde nevydávali. V tomto konaní je to
výnimočný jav. Po zmene spoločenských pomerov v roku 1989 sa začalo zakladať vlastnícke právo aj

k nehnuteľnostiam v extraviláne a už prvý metodický návod z roku 1991 na úseku katastra, na základe
spoločenského konsenzu postačoval samotný výmer ako listina preukazujúca vlastnícke právo. Teda
zapisovať bolo možné aj na základe výmeru o prídele pôdy, aj na základe prídelových listín, ale v
extraviláne prídelové listiny boli raritné.

15. Znalec spracovaným znaleckým posudkom z pohľadu súdu vyvrátil pochybnosti o nadobudnutí
vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalobkýň vo vzťahu k pôvodnej parcele č. XXX/XXX.

16. Na návrh žalobkýň boli v konaní vypočutí svedkovia P. L., C. Š., C. Y..

17. Svedkyňa P. L.Á. vo výpovedi uviedla, že poznala babku aj mamku žalobkýň. Mala vedomosť o
tom, že ich mamka, ktorá zomrela asi pred trinástimi roku počas svojho života spornú zem obrábala, ale
svedkyňa presne určiť kde sa to nachádza nevedela. Na položenú otázku ako svedkyňa vie, že mamka
žalobkýň spornú nehnuteľnosť obrábala keď nevie určiť, kde sa sporná nehnuteľnosť nachádza uviedla,že teraz to tam tak už nevyzerá. Je tam pobudované a ona tam chodila ako desaťročné dieťa, pričom
tam už dlho nebola. (Svedkyňa je narodená v roku 1949.) Ďalej svedkyňa uvádzala, že o obrábaní
nehnuteľnosti mamkou žalobkýň mala vedomosť z dôvodu, že ich matky boli veľmi dobré známe a zvykla

sa u nich zastaviť aj niekoľkokrát v týždni. V Šalgoviku bola asi pred rokom na pohreb a pred dvoma
rokmi sa prejsť, no už to tam nespoznávala.

18. Svedkyňa C. Š. uviedla, že mali roľu tam, kde aj L. S. N. a stretávali sa tam asi od roku 1952 do
roku 1975. Potom sa svedkyňa vydala a už tam nechodievala. Role navzájom susedili. Na otázku, či by

vedela ukázať kde sa sporné nehnuteľnosti nachádzali uviedla, že nevie, nakoľko je to tam zmenené,
teoreticky áno. Na otázku, či sa svedkyňa vie vyjadriť k veľkosti parciel L. S. N. a či sa jednalo o rozlohou
rozdielne parcely uviedla, že nie, boli rovnaké. Aj rozloha parcely svedkyne mala 28,55 ha a aj tie ďalšie
boli rovnaké. Svedkyňa potvrdila, že sporné parcely užívali Štátne majetky asi po 80. roku. Parcely boli
oddelené medzami, no potom, ako ich prevzali Štátne majetky, boli medze zrejme rozorané.

19. Svedok C. Y., otec žalobkýň uviedol, že na pozemkoch v ich vlastníctve robili a nevedeli o
vlastníckych nárokoch niekoho iného. Neskôr zistili nezrovnalosti, tak sa boli informovať na katastri. K
okolnostiam hospodárenia s pozemkami svedok uviedol, že ich obrábali až do času, kým ich nezobrali
Štátne majetky niekedy v roku 1953. Potom ich Štátne majetky vracal. K okolnostiam hospodárenia na
spornej nehnuteľnosti svedok uviedol, že po navrátení pozemkov tam nasadili produkty a užívalo sa to

do smrti manželky v roku 2002. Potom to už ležalo ladom.

20. Súd vykonal na mieste samom ohliadku, v rámci ktorej vypočul svedkov. Ohliadkou súd
zistil, že medzi parcelami vo vlastníctve tej-ktorej sporovej strany nie sú žiadne hranice, ktoré by
nespochybniteľným spôsobom oddeľovali vlastníctvo. Pozemky sa zjavne neužívajú, nakoľko sú

zarastené burinou, kríkmi a pod., sú zanedbané.

21. Svedok S. C. vypočutý na ohliadke uviedol, že pracoval ako zamestnanec Štánych majetkov od
roku 1980 do roku 2000. Vtedy to vyzeralo inak. Boli tam tzv. dvojkosné lúky a nebolo to zarastené
ani zaburiňované. Do roku 2000 to neužívala žiadna fyzická osoba, a ani po roku 2000 svedok

nezaznamenal žiadnu zmenu, nakoľko sa jedná o zosuvové, puklinové územie s vírmi, nevhodné na
stavebnú činnosť. Svedok nemal vedomosť o tom, žeby niekto žiadal o vydanie pozemkov a vie to dosť
presne, keďže s tým robil a nikdy sa s takou požiadavkou ako zamestnanec Hydinárskych závodov
nestretol.

22.VypočutásvedkyňaC.O.D.,O..G.uviedla,žeodkedytamoniprišli,taktoniktonekosil.„Chasnovalo“
to družstvo a aj kosilo trávu, ktorú tak nechávalo, pretože sa tam chodili venčiť psy. Na položenú
otázku svedkyňa odpovedala, že prišla pred 43. rokmi. Svedkyňa pritom býva prakticky oproti sporným
nehnuteľnostiam.

23. V nadväznosti na vykonanú ohliadku predložil právny zástupca žalovanej listiny preukazujúce z
jeho pohľadu dobromyseľnosť žalovanej, ktorá sa správala ako vlastníčka. Právny zástupca žalovanej
predložil súdu vyjadrenie Hydinárskeho štátneho majetku kombinát Prešov z 11.6.1992 k žiadosti
Š. L. o usporiadanie užívacích vzťahov, v ktorej sa uvádza, že Hydinársky štátny majetok súhlasí
so vstupom geodeta na pozemok v kat. úz. Ľubotice za účelom zhotovenia geometrického plánu.

Ďalej bol predložený list Obvodného pozemkového úradu adresovaný žalovanej s dátumom 7.1.2008,
ktorým bola vyzvaná na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie nákladov konania o obnove
evidencieniektorýchpozemkovýchaprávnychvzťahovvk.ú.Ľubotice,ktorýpoplatokžalovanáuhradila.
Žalovanou tiež bolo predložené potvrdenie o zaplatení dane z nehnuteľnosti od roku 2005 za ornú pôdu
parc. č. KN C XXXXX/X, ostatné plochy parc. č. KN C XXXXX/X a KN C XXXXX/X vystavené Obecným

úradom Ľubotice. Žalovaná predložila výzvu adresovanú na Obecný úrad Ľubotice na odstránenie
nepovolenej skládky. Zo strany žalovanej tiež bolo predložené potvrdenie zo Štátnej sporiteľne z
15.4.1957 o vyplatení prídelovej ceny a úradný záznam spísaný na Miestnom národnom výbore Ľubotice
2.2.1962 za prítomnosti Š. L. (právneho predchodcu žalovanej), v zmysle čoho sa zriekol pôdy ležiacej
pri ceste do Šalgovíka v prospech JĽD Ľubotice a nežiadal za to náhradu. (Súd konštatuje, že o akú

nehnuteľnosť sa jedná nie je v prehlásení žiadna identifikácia.)

24. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.25. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

26. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

27. Podľa § 130 ods. 1,2 OZ,

(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo
na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

28. Podľa § 132 OZ,

(1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
(2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom
určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

29. Podľa § 134 ods. 1,3 OZ,
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.

30. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

31. Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

32. Žalobkyne sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele č. XXXXX/XX
vytvorenej geodetom Š. E. geometrickým plánom č. 8/2013 schváleným Správou katastra Prešov dňa
26.2.2013 pod č. G1-239/2013 každá v podiele 1/2 s odôvodnením, že napriek tomu, že v dedičskom
konanínadobudliponebohejmatkeparceluč.XXX/XXXornúpôduovýmere2755m2,avšakpredmetná

parcela je v katastri nehnuteľnosti zapísaná v inej výmere ako ju nadobudli. Šetrením im bolo Správou
katastra Prešov oznámené, že z dôvodu nesprávne spracovaného geometrického plánu č. 337/92/GH z
13.7.1992, ktorého zadanie iniciovali právni predchodcovia žalovanej bola z nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobkýň odňatá časť o veľkosti 2226 m2 v prospech žalovanej. Nakoľko Správa katastra Prešov
oznámila,žeopravunevykonázdôvodu,žeúdajprávnychlistínjepresprávukatastrazáväznýanemôže

ho opraviť, pretože takéto oprávnenie správe katastra neprislúcha, je daný naliehavý právny záujem
žalobkýň na požadovanom určení. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobkýň, že majú naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, nakoľko ako vlastník nehnuteľnosti je v katastri zapísaná žalovaná
napriek tomu, že vlastnícke právo svedčí žalobkyniam. Predovšetkým žalovaná namietala, že žalobkyne
narozdiel od nej nedisponujú prídelovou listinou preukazujúcou nadobudnutie vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti pridelenej prídelcom na základe výmeru. Žalobkyne disponujú iba jednou prídelovou
listinoutýkajúcousanehnuteľnosti,naktorejmajúpostavenýdom,avšaknedisponujúprídelovoulistinou
vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá mala byť nesprávne zapísaná na žalovanú. Neskôr právny zástupca
žalovanej od tejto argumentácie upustil. Súd považuje za potrebné uviesť, že Nariadenie č. 104/1946
Sb. n. SNR. o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR

v znení Nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR. upravovalo ako to vyplýva z jeho názvu vydávanie výmerov
o vlastníctve pôdy pridelenej podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia
vydávať prídelové výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvo poľnohospodárstva a
pozemkovej reformy. Výmer o vlastníctve pôdy definuje ako verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právoprídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobil
záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2
Nariadenia). Z uvedeného je zrejmé, že ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahuje

všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi
dôsledkami. Nepredloženie prídelovej listiny zo strany žalobkýň neznamená nedostatok výmeru ako
vkladu schopnej listiny. Odňatie pridelenej pôdy prídelcom na základe výmeru by muselo byť v konaní
spoľahlivo preukázané. Ako to vyplýva aj z výpovede znalca, po roku 1948 sa prídelové listiny na
pôdu v extraviláne vydávali zriedkavo s poukázaním na právnu úpravu a kolektivizáciu. Súd preto

považovalnadobudnutievlastníckehoprávanazákladevýmeruč.101právnymipredchodcamižalobkýň
za preukázané.

33. Ďalej sa súd zaoberal tvrdením právneho zástupcu žalovanej, že k nadobudnutiu vlastníckeho
práva spornej parcely XXXXX/X vytvorenej aj z pôvodnej parcely č. XXX/XX žalovanou došlo vydržaním
v dôsledku dobromyseľnej a ničím nerušenej držby a od roku 1992 na základe rozhodnutí, ktoré u

žalovanej spôsobili presvedčenie, že jej nehnuteľnosti vlastnícky právom patria, tieto užívala po dobu
dlhšiu aj dlhšiu ako stanovuje zákon. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva.
V prípade splnenia zákonom splnených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a
vydržacej doby) dochádza k nemu priamo zo zákona (ex lege). Podmienky vydržania sú stanovené tak,
že musia byť splnené kumulatívne a ak z nich nie je splnená čo i len jedna, k vydržaniu nedochádza.

Za držiteľa sa považuje fyzická i právnická osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí
ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera,
ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže
byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, pozitívne presvedčenie, že
mu vec patrí, sa však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom

dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť
objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého držiteľa, a vždy treba
brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu
daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné
pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, keď sa držiteľ zoznámil so

skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí. Dobrá viera
držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj
k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva, obdobne to platí aj pri strate tejto dobrej viery.

34. Z dôkazov v konaní vykonaných je preukázané, že od pridelenia pôdy právnym predchodcom oboch

strán sporu boli pridelené „role“ v rovnakej výmere 2877 m2, čo vyplýva zo znaleckého posudku W.. I..
J. a vyplýva to aj z výpovede svedkyne C. Š., ktorá uviedla, že veľkosti parciel L. S. N., ako aj ich parcela
boli rovnaké. Takto sa sporné parcely užívali až do času, kým ich začalo užívať najprv JRD Ľubotice,
neskôr Hydinársky štátny majetok kombinát Prešov. Ku chybe v zameraní a zabratí parcely došlo v
roku 1992 sporným geometrickým plánom, avšak v tomto období nehnuteľnosť užíval Hydinársky štátny

majetok, a to až do roku 2000, čo vyplýva z výpovede svedka C.. O tom, že žalovaná sa fakticky neujala
držby a panstva nad vecou užívaním nehnuteľnosti na základe geometrického plánu z roku 1992 svedčí
výpoveď v konaní vypočutých svedkov C. a D., ktorí uviedli, že aj po ukončení užívania nehnuteľnosti
Štátnym majetkom v roku 2000 sa nič nezmenilo a nehnuteľnosti neboli užívané. Ohliadkou na mieste
samom súd zistil, že nehnuteľnosti sa nachádzajú v stave, keď nie sú zrejmé žiadne vlastnícke hranice,

na nehnuteľnostiach sú vysoké porasty tráv, burín a kríkov. Ak by sa žalovaná ujala držby nehnuteľnosti
v roku 1992, resp. v roku 1993, teda potom, ako jej nehnuteľnosť darovali právni predchodcovia, musela
by s ohľadom na primeranú mieru opatrnosti zistiť, že ňou užívané pozemky majú podstatne väčšiu
výmeru ako boli výmerom pridelené. Podľa vyjadrenia správy katastra nehnuteľnosti na LV č. XXXX a
XXXX k. ú. Ľubotice, obe vo vlastníctve žalovanej bolo vlastnícke právo zapísané v súvislosti s parcelou

registra E KN XXX/XXX, a to vo výmere 3023 m2 pôvodne na LV č. 1768 ako parcela registra C KN
XXXX/X, potom prečíslovaná na parcelu registra C KN XXXXX/X na LV č. XXXX. Tiež z parcely registra
E KN XXX/XXX bol založený LV č. XXXX, kde bolo zapísané vlastnícke právo k parcele registra E KN
XXX/XX M. výmere 2755 m2 a pod číslom zmeny 185/10 bol zapísaný geometrický plán č. 05/2010 k
parcelám registra C KN XXXXX/X orná pôda o výmere 1610 m2 a C KN XXXXX/X ostatná plocha o

výmere 332 m2. Po spočítaní výmera pre žalobkyňu podľa oboch listov vlastníctva predstavuje takmer
5000 m2 (4965 m2), čo rozhodne nekorešponduje s výmerou podľa prídelového výmeru a prídelovej
listiny 2877 m2. Uvedené žalovaná nemohla zistiť, keďže sa aktívne držby neujala, čím z pohľadu súdu
nie sú splnené podmienky vydržania. To, že žalovaná platila obecné dane z nehnuteľnosti bez ďalšiehojej dobromyseľnosť nepreukazuje, nakoľko na LV č. XXXX sú nehnuteľnosti v jej vlastníctve zapísané
zákonným spôsobom. Súd preto vyhovel žalobe žalobkýň a určil vlastnícke právo v súlade s výrokovou
časťou rozsudku.

35. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa § 252 C.s.p., každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

37. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.,
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu, keď neúspešnej žalovanej uložil povinnosť
nahradiť žalobkyniam trovy v rozsahu 100 %, pričom o výške bude rozhodnuté v rozhodnutí po
právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Zároveň súd uložil žalovanej nahradiť trovy štátu, ktoré vznikli
štátu vyplatením znalečného preddavkovane zo štátnych prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.