Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. september 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117204418
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117204418.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, P.O.Box 48, 829 48 Bratislava, proti žalovaným: 1. R. N., W..
XX.XX.XXXX, F. F. X, XXX XX T., 2. V. N., W.. XX.XX.XXXX, F. F. X, XXX XX T., o zaplatenie 26 154,70
€ s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 54 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
z tejto sumy od 27.07.2016 až do zaplatenia.

II. Žalovaný 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 25 750 € spolu

s úrokom vo výške 6,69 % ročne zo sumy 24 296,11 € od 27.07.2016 až do zaplatenia a s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24 296,11 € od 06.08.2016 až do zaplatenia, a to všetko do
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalovaný 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu

96,90 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 21.02.2017 sa žalobca domáhal na žalovaných spoločného a
nerozdielnehozaplateniasumyvovýške26154,70€spolus6,69%ročnýmúrokomzosumy24296,11€
od27.07.2016aždozaplateniaas5%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy26154,70€od27.07.2016
až do zaplatenia. Podaním došlým súdu dňa 28.06.2017 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie
sumy poplatkov 54 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 27.07.2016 až
do zaplatenia, a preto súd postupom podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.

2. Žalovaní sa k žalobe žiadnym spôsobom písomne nevyjadrili a pojednávania sa nezúčastnili, preto
nebolo možné zistiť ich názor na prejednávanú vec.

3. V žalobe žalobca vychádzal z toho, že na základe zmluvy o stavebnom sporení bola so žalovanými
uzatvorená zmluva o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.05.2012, v súlade s
ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver vo výške 25 000 €. Žalobca listom zo dňa 14.01.2015,
zo dňa 17.06.2015 a zo dňa 08.09.2015 oznámil žalovaným, že na základe exekučných príkazov

vydanýchsúdnymiexekútormiJUDr.AndreouOndrejkovouaJUDr.Ing.RomanomLiščákombolpovinný
preúčtovať z konta sporenia v exekučných príkazov uvedené sumy v prospech súdneho exekútora.
Žalovaní boli vyzvaní na zaplatenie odúčtovanej sumy a zároveň upozornení na dôsledky nesplnenia
požadovaných podmienok. Žalobca bol povinný odúčtovať zablokované finančné prostriedky z kontasporenia v zmysle § 94 a nasl. Exekučného poriadku. Keďže žalovaní 1. a 2. porušili zmluvne dohodnuté
podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať, listom zo dňa 23.06.2016 ich žalobca vyzval na
doplatenieomeškanýchsplátok,pričomichzároveňupozornil,ževprípadeakomeškanésplátkynebudú

doplatené, bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou
splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 26.07.2016 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca
zúčtoval nasporenú sumu vo výške 703,89 € so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 25 000 €, čo
predstavuje po započítaní sumu 24 296,11 €. Žalovaná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

úveru dňa 26.07.2016 predstavuje sumu vo výške 26 154,70 €, pričom pozostáva z istiny vo výške 24
296,11 €, z nezaplatených 6,69 % ročných úrokov za medziúver zo sumy 25 000 € do 26.07.2016 spolu
vo výške 1 454,59 € a z nezaplatených poplatkov spolu vo výške 404 €, po čiastočnom späťvzatí vo
výške 350 €.

4. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 13.09.2018 v neprítomnosti strán sporu, pričom

vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce:
4.1. Dňa 24.05.2012 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako spoločnými a nerozdielnymi
dlžníkmi, uzatvorená Zmluva o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto
zmluvy bola žalovaným poskytnutá suma medziúveru vo výške 25 000 €, pričom výška mesačného
vkladu na účet stavebného sporenia bola 40 €, výška úrokovej sadzby vkladov bola 2 % ročne, splatnosť

vkladov na účet stavebného sporenia bola mesačne vždy k prvému dňu mesiaca, úroková sadzba
medziúveru fixná pre prvý rok bola 3,69 % ročne, úroková sadzba medziúveru fixná pre 2.-5. rok bola
6,69 % ročne, RPMN medziúveru bola 6,75 %. Úroky z medziúveru mali byť splácané mesačne vždy
k prvému dňu mesiaca. Výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru pre prvý rok bola 76,88 € a od
druhého roka 139,38 €.

4.1. Podľa článku 5. zmluvy Práva a povinnosti zmluvných strán - Dlžník najmä je povinný uhradiť všetky
splátky medziúveru, resp. stavebného úveru riadne a včas.
4.2. Podľa článku 6. zmluvy Omeškanie, odseku 3. - V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma
splátkamialebojednousplátkoupodobudlhšiuako3mesiacejeveriteľoprávnenýpožadovaťzaplatenie
celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

4.3. Listom zo dňa 23.06.2016 (č. l. 11-12) boli žalovaní upozornení na omeškanie so splácaním úveru,
pričom výška omeškanej sumy na účte stavebného sporenia predstavovala 1 076,28 €. Keďže k náprave
nedošlo, žalobca listom zo dňa 26.07.2016 s názvom Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru (vzhľadom k tomu, že žalovaní porušili dohodnuté povinnosti, pretože boli v omeškaní s platením
vkladov na účet zmluvy o stavebnom sporení a úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace

a naplnili tak skutočnosti v zmysle zmluvy o úvere, resp. VPSS) pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru. Výška dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu 26.07.2016 predstavovala 26 154,70
€. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 04.08.2016 a žalovanému
v 2. rade bolo doručované uložením zásielky na pošte dňa 01.08.2016. Vzhľadom na to, že u žalovaných
ide o dlžníkov spoločných a nerozdielnych, dospel súd k záveru, že je potrebné vychádzať z toho, že

k predčasnému zosplatneniu úveru došlo dňom 04.08.2016, žalovaní boli povinní plniť nasledujúci deň
(§ 563 OZ), teda 05.08.2016 a pokiaľ tak nespravili, dňom 06.08.2016 sa dostali do omeškania a od
tohto dňa patrí žalobcovi úrok z omeškania. Súd nebral do úvahy dátum predčasného vyhlásenia dňa
26.07.2016, tak ako to žalobca uvádza v Oznámeniach o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, keďže
dňa 26.07.2016 bola vyhotovená iba písomnosť pre právnu relevanciu, ktorej je potrebné, aby sa dostala

do dispozičnej sféry žalovaných. To sa stalo tak ako je to vyššie uvedené.
4.4 Súd ďalej vykonal dokazovanie oznámeniami o odúčtovaní peňažných prostriedkov na základe
exekučných príkazov a výzvami na doplatenie (č. l. 13-17).
4.5. Súčasťou zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere boli aj Všeobecné podmienky
pre stavebné sporenie pre fyzické osoby. Podľa článku XIX. s názvom „Porušenie zmluvných podmienok

a okamžitá splatnosť týchto zmluvných podmienok“ ods.2 písm.a/ v spojení s ods.3 písm.b/ vyplýva,
že ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného
sporiteľa a/alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou
dlhšie ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä
jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej

sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti a stavebný sporiteľ je povinný splatiť
pohľadávku stavebnej sporiteľne v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru.4.6. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu medziúveru vyplýva, že celková dlžná istina predstavuje
výšku 24 296,11 €, nezaplatené úroky za úver do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti majú výšku 1 454,59
€ a nezaplatené poplatky majú výšku 404 €, pričom žaloba bola v časti 54 € vzatá späť.

5. Listom zo dňa 24.05.2017 (č. l. 34) súd vyzval žalobcu, aby uviedol, čo predstavujú nezaplatené
poplatky 404 €, kedy boli zaúčtované, z čoho vyplývajú, kde je upravená ich splatnosť, aké plnenie
bolo žalovaným za poplatky poskytnuté, ako sa určila výška poplatkov a aké sú skutočné náklady na
spoplatnené úkony.

5.1. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.05.2017, kde uviedol
z čoho je zložená dlžná suma poplatkov vo výške 404 €, pričom je zrejmé, že je tvorená poplatkami
za vedenie účtu vo výške 25 € a 29 €, spolu 54 €, pričom v tejto časti žaloba bola vzatá späť a teda
neboli predmetom konania. Ďalej ide o nasledujúce poplatky - za upomienku - 15 €, zmena splátkového
plánu s upomienkou - 20 €, individuálne riešenie omeškaných splátok - 15 €, a to v celkovom počte 23
spoplatnených úkonov v celkovej výške 350 €.

5.2. Žalobca súdu predložil Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby platné od 01.06.2012, podľa bodu
15., ktorého za prvú upomienku sa platí suma 3 €, za druhú upomienku suma 20 € a za predžalobnú
upomienku suma 30 €. Podľa Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby platného od 03.09.2012, bodu
17. za zmenu splátkového plánu stavebného úveru/medziúveru s upomínaním sa platí 20 €. Podľa
Sadzobníkov poplatkov pre fyzické osoby platných od 15.05.2013 a neskôr patrí za upomínanie dlžných

splátok po lehote splatnosti a to za prvú upomienku, druhú upomienku, tretiu predžalobnú upomienku -
15 € a podľa bodu 16. za individuálne riešenie omeškaných splátok sa platí tiež poplatok 15 €.

6. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:
Podľa § 52 ods.1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) - Spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 OZ - Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods.9 OZ - Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ - Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 497 ObchZ. - Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa čl. VI. ods.3 Zmluvy - V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou

splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu
pred dohodnutou dobou splatnosti.
7. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi stranami sporu bol uzavretý
vyššie uvedený úverový záväzok. Tento záväzok nebol zo strany žalovaných ako dlžníkov plnený
spôsobom uvedeným v zmluve, preto žalobca ako veriteľ na základe zmluvy a dodržujúc ustanovenia §

53ods.9a§565OZpristúpilkjehopredčasnémuzosplatneniu.Súdtakžalobcovipriznalistinuvyčíslenú
a preukázanú žalobcom vo výške 24293,11 €.

8. K v právnej teórii a praxi spornej otázke úročenia úveru zmluvnými úrokmi po predčasnom zosplatnení
úveru, okresný súd uvádza, že zastáva názor, že takéto úročenie je prípustné, pričom v širšom rozsahu

cituje 2 rozhodnutia krajských súdov s právnou argumentáciou ktorých sa v plnom rozsahu stotožňuje
a preberú ju za svoju v prejednávanej veci.
8.1. KS v BB sp. zn. 17Co/8/2017 - „11. Úlohou odvolacieho súdu v dôsledku odvolania žalobcu
je posúdiť, či súd prvej inštancie zaujal správny právny názor k časti uplatňovaného nároku
zodpovedajúceho dohodnutým úrokom z úveru vo výške 7,79 % p. a. z istiny 16 859,28 € za obdobie

od 29. 08. 2015 do zaplatenia, ktoré nepriznal žalobcovi s odôvodnením, že žalobcovi vznikol nárok na
zmluvnýúroklendozosplatneniaúveru,t.j.do28.08.2015,pretožepozosplatneníúveruakosankciaza
omeškanie s platením dlhu nastupuje zákonný úrok z omeškania. Súd prvej inštancie neuviedol zákonné
ustanovenie, od ktorého tento svoj záver o zániku nároku žalobcu na zmluvné úroky po zosplatneníúveru vyvodil, poukázal len na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/98 a „ustálenú súdnu
prax“ bez bližšej konkretizácie, v ktorých má byť vyslovený rovnaký názor. Odvolací súd zhodne s
odvolateľom uvádza, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/98 z 01.

07. 2000 (rozhodnutie najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho, nie dovolacieho) uverejnené v časopise
Zo súdnej praxe vo zväzku 4 ročník 2000 pod publikačným číslom 43/2000 neriešilo otázku, či má
veriteľ po predčasnom zosplatnení úveru nárok na dohodnuté úroky z úveru po zosplatnení úveru, ale
či patria veriteľovi úroky z omeškania z nezaplatených zmluvných úrokov. Medzi účastníkmi konania
sp. zn. 4Obo/143/98 bol spor v tom, z čoho pozostáva žalovaná pohľadávka, či predstavuje úroky

z omeškania s platením splatných úrokov alebo ide o úročenie úrokov z omeškania. Odvolací súd
vo veci sp. zn. 4Obo/143/98 uložil súdu prvej inštancie skúmať štruktúru žalovanej pohľadávky a je
pravdou, že v ďalšom texte je uvedená veta: „Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté
úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník
v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 Obchodného zákonníka)“, avšak bez bližšieho
odôvodnenia s poukazom na zákonné ustanovenie, z ktorého tento záver vyplýva. V rozpore s týmto

textom je poznámka k uverejnenému rozhodnutiu v časopise Zo súdnej praxe, kde je uvedené: „Osoba
prijímajúca úver (dlžník) zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka preberá
jednak povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
do dňa ich vrátenia aj povinnosť platiť úroky“ a právna veta rozhodnutia, ktorá má vystihovať jeho
podstatu znie: „Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť

úroky. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je
zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania.“. Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že
ambíciou rozhodnutia 4Obo/143/98 nebolo riešiť, dokedy má veriteľ nárok na dohodnuté úroky z úveru,
ale či z dlžných úrokov z úveru vzniká povinnosť platiť úroky z omeškania.
12. Žalobca v odvolaní cituje z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3Obdo/67/2013 z 28. 10. 2014 časť odôvodnenia, kde najvyšší súd uvádza, že „zaplatenie úrokov ako
odplaty (ceny) za poskytnutie finančných prostriedkov je podstatnou časťou úverovej zmluvy a v prípade,
ak dlžník neplní dohodnutý záväzok zo zmluvy, veriteľovi vzniká nárok na úrok z omeškania. Oba tieto
inštitúty treba dôsledne odlišovať, jednak ich podstatou, ako aj funkciami a na úrok z omeškania má
veriteľ zákonný nárok“, ktorým chce preukázať, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v skutkovo a

právne totožnej veci priznal nároky na zmluvné úroky z medziúveru poskytnutého stavebnou sporiteľňou
aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.
12.1 V rozhodnutí 3Obdo/67/2013 z 28. 10. 2014 skutočne išlo o skutkovo a právne obdobnú vec. Vo
veci sp. zn. 3Obdo/67/2013 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.
s. Bratislava domáhala proti žalovanej fyzickej osobe zaplatenia pohľadávky zo zmluvy o medziúvere po

jeho zosplatnení jednostranným právnym úkonom žalobcu z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver
v dohodnutých splátkach. Okrem zostatku úveru požadoval žalobca aj príslušenstvo - 16,40 % úroky
zloženézdohodnutého(zmluvného)úrokuzmedziúveruvovýške11,40%p.a.zvýšenéhoo5%p.a.na
zostatok úveru z dôvodu omeškania dlžníka zo splnením dlhu. S odkazom na ustanovenie § 502 ods. 1
veta prvá Obchodného zákonníka, podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona, dovolací súd uviedol, že „v predmetnej veci mali zmluvné strany dohodnutý
riadny úrok vo výške 11,40 % p. a., ako i úrok z omeškania zvýšený o 5 % p. a. na zostatok úveru,
ak došlo k porušeniu povinnosti poberateľa úveru splácať dojednané splátky, v dôsledku čoho vzniklo
poskytovateľovi úveru právo požadovať okamžité splatenie úveru... záväzok platiť úroky ako odplatu

(cenu) za poskytnutie peňažných prostriedkov je podstatnou časťou úverovej zmluvy a v prípade, ak
dlžník neplní dohodnutý záväzok zo zmluvy, veriteľovi vzniká nárok na úrok z omeškania. Oba tieto
inštitúty je treba dôsledne odlišovať, jednak ich podstatou, ako aj funkciami a na úrok z omeškania má
veriteľ zákonný nárok. V zmluve je však možné dohodnúť úrok z omeškania v inej ako zákonom určenej
výške (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka).“

12.2 I keď dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/67/2013 označuje príslušenstvo pohľadávky za
úroky z omeškania, z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že príslušenstvo - úroky vo výške 16,40 % sú
súčtomzmluvnéhoúrokuzozmluvyomedziúvere11,40%p.a.aúrokuvovýške5%ročnedohodnutého
v zmluve o úvere, o ktorý sa mala navýšiť úroková sadzba úveru v prípade, kedy môže veriteľ požadovať
okamžité splatenie úveru.

13. Žalobca v odvolaní poukazuje aj na iné rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky,
ktorými boli priznané zmluvné úroky zo zostatku zosplatneného úveru aj za dobu od doručenia žiadosti
o okamžité splatenie úveru do zaplatenia. Odvolaciemu súdu sú z jeho rozhodovacej činnosti známe
rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie vychádzajúce z názoru, že úroky z úveru prináležia veriteľovilen za čas do splatnosti dlhu (napríklad rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/400/2014
z 29. 07. 2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/4/2017 zo 16. 02. 2017, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/296/2016), ale aj opačné rozhodnutia obsahujúce názor,

že povinnosť platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov v spotrebiteľských vzťahoch trvá aj
po splatnosti pohľadávky až do vrátenia úveru (napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
14Co/41/2014,rozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.17Co/432/2015,uznesenieKrajského
súdu v Prešove sp. zn. 14Co/108/2014), čím vyvracia odvolací súd tvrdenia súdu prvej inštancie, že
prax súdov pri rozhodovaní o nároku na zmluvné úroky z úveru po jeho zosplatnení je ustálená.

14. Žalobca neodstúpil od zmluvy o úvere, len v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) Všeobecných
obchodných podmienok pre stavebné sporenie a článku VII. bod 3 zmluvy o úvere požiadal žalovanú po
predchádzajúcej výzve na plnenie si povinností zo zmluvy listom z 28. 08. 2015 doručeným žalovanej
04. 09. 2015 o okamžité splatenie úveru s príslušenstvom. K úhrade celého zostatku pohľadávky aj s
príslušenstvom na základe výzvy stavebnej sporiteľne sa zaviazala žalovaná v bode VII. bod 7 písm.
a) zmluvy o úvere. V zmluve bolo dohodnuté, že v prípade žiadosti o okamžité splatenie úveru sa

zvyšujeplatnáúrokovásadzbazostatkumedziúveruo5%p.a.nadpôvodnedohodnutúúrokovúsadzbu
od dátumu žiadosti o okamžité splatenie. V súlade s týmto ustanovením si žalobca uplatnil v konaní
zaplateniezostatkuúveruvovýške16859,28€(istina)spolusriadnym(zmluvným)úrokomdohodnutým
v bode I. bod 1 zmluvy o úvere na 7,79 % p. a. a 5 % úrokom z omeškania p. a. z istiny od 29. 08. 2015
(prvý deň po zosplatnení úveru) do zaplatenia.

15.Podstatnýmináležitosťamizmluvyoúverepodľa§497Obchodnéhozákonníkajeurčeniezmluvných
strán, výšky úveru a záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky v dohodnutej
výške, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Obchodný zákonník
nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného
zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia alebo mu tieto úroky patria až do doby konečného

vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom. Takáto úprava absentuje aj pri zmluve o pôžičke podľa §
657 Občianskeho zákonníka alebo v zákone č. 129/2010 Z. z.. Snahou zákonodarcu o úpravu tejto
otázky priamo v Občianskom zákonníku bola navrhovaná zmena ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka zákonom č. 106/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že sa na konci

tohto ustanovenia mala pripojiť veta: „úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi
len do uplatnenia práva podľa § 565“. Navrhovanú zmenu odôvodňovala dôvodová správa nasledovne:
„V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok sa zavádza nové pravidlo, podľa ktorého úroky
za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých

veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do
okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi
v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorázovom zosplatnení
uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu
spotrebiteľomvsplátkach.Povedanéinak,akbolúverdojednanýnadobu10rokov,v3.rokudošlokjeho

jednorazovému zosplatneniu podľa § 53 ods. 9 OZ, za obdobie zvyšných 7 rokov už veriteľovi nebudú
patriť odplatné úroky. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na
úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku
uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru“. Navrhovaná zmena sa do zákona č. 106/2014 Z.
z. nepremietla v dôsledku pozmeňujúceho návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorý uznesením z 18. marca 2014 č. 392a navrhol v článku I. vypustiť bod 5 v znení: „V § 53
ods. 9 sa na konci pripája táto veta: Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi
len do uplatnenia práva podľa § 565“ z dôvodu možného spôsobenia problémov v aplikačnej praxi.
16. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu je, či je možný súbeh úrokov z úveru
aj úrokov z omeškania alebo sa navzájom vylučujú. Ustanovenie § 503 Obchodného zákonníka

neupravuje dobu, dokedy je dlžník povinný platiť úroky z úveru, iba splatnosť úrokov a dispozitívne
v odseku 3 poslednej vete povinnosť dlžníka zaplatiť úroky len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov v prípade vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov dlžníkom pred dobou
určenou v zmluve. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, či
zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka

platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Prípustnosť dohody účastníkov zmluvy o úvere o
povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov vyplýva aj
z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá je aplikovateľná v Slovenskej republike vzhľadom
na v minulosti totožnú a v súčasnosti príbuznú právnu úpravu úverov poskytnutých spotrebiteľom. Vrozhodnutí sp. zn. 33Odo/657/2005 z 27. 06. 2017 Najvyšší súd Českej republiky vyslovil záver, že
nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas
ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi) teda aj za dobu,

počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe
splatnosti veriteľovi nevráti. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí výslovne uviedol, že zmluvné úroky sú
odmenouzaužívanieistiny,úrokzomeškaniapredstavujezákonnúsankciuzaomeškaniezozaplatením
istiny a oba nároky môžu existovať vedľa seba. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej
pôžičke dohodnuté úroky, bude preto vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán. O

možnom súbehu dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania pri pôžičke je rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky z 24. 07. 2014 sp. zn. 33Cdo/1401/2014. Najvyšší súd tu zdôraznil, že oba úroky
môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná alebo nejedná o
občianskoprávny vzťah. S odkazom na ďalšie svoje rozhodnutia (sp. zn. 33Odo/518/2003 z 25. 09.
2003, sp. zn. 33Odo/657/2005 z 27. 06. 2007, sp. zn. 33Cdo/1401/2014 z 24. 07. 2014) Najvyšší súd
Českej republiky v rozhodnutí z 21. 08. 2014 sp. zn. 33Cdo/212/2014 dal jednoznačnú odpoveď, že

„dohodnuté úroky z úveru predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou
za porušenie povinností, t. j. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť
veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva
bez ďalšieho zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní
so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri

omeškaní dlžníka aj u bezúročnej (bezodplatnej) pôžičky. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú
príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), majú však iný právny dôvod a veriteľ
ich môže požadovať vedľa seba. Z uvedeného výkladu vyplýva záver, že pre posúdenie primeranosti
výšky úrokového zaťaženia nie je možné obe sadzby úrokov sčítať a že zákonné úroky z omeškania
nenahrádzajú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dohodli“.

17. Odvolaciemu súdu je známe uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
476/2012 z 18. septembra 2012, ktorým bola odmietnutá sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 29C/131/2011-127 z 23. novembra 2011 a rozsudku Krajského súdu v
Prešove č. k. 1Co/30/2012-145 z 30. mája 2012, v ktorých s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/98 neboli žalobcovi v súdnom spore priznané zmluvné

úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere po splatnosti dlhu z
dôvodu, že namietané rozhodnutie krajského súdu nie je možné považovať za svojvoľné alebo zjavne
neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu, keď krajský súd
stotožňujúc sa s rozhodnutím okresného súdu s poukazom na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru v
oblastiúrokovzúverupotvrdilrozhodnutieokresnéhosúduporozšírenívecnejargumentácienapodporu

správnosti odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Napriek tomu odvolací súd podľa § 388 C. s. p.
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel žalobe v časti zmluvných úrokov po dobe splatnosti
úveru, pretože rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho vo veci sp.
zn. 4Obo/143/98 s poukazom na ďalšie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a
všeobecných súdov Slovenskej republiky už nie je možné považovať za štandardnú obchodnoprávnu

judikatúruaniustálenúsúdnuprax.Odvolacísúduložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovidohodnuté
úroky z nesplatenej istiny 16 859,28 € vo výške 7,79 % ročne v zmysle dohody v zmluve o úvere odo
dňa 29. 08. 2015, dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru až do zaplatenia.“
KS v PO sp. zn. 14Co/20/2017 - „ 27. Žalobca v odvolaní zotrval na stanovisku, že nárok veriteľa
na zaplatenie úrokov z poskytnutého medziúveru trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov do ich

úplného zaplatenia a nie iba do zosplatnenia úveru. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí naopak
vyslovil záver, že veriteľovi patria úroky iba do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do
omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Uviedol, že v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru aj úrokov z omeškania,
čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

28. Posúdenie nároku veriteľa na zaplatenie úrokov z istiny poskytnutej dlžníkovi na základe zmluvy
o úvere závisí od charakteru právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. V prejednávanom prípade
okresný súd správne zistil, že žalovaný v 1/ rade mal pri uzatváraní právneho úkonu postavenie
spotrebiteľa a že Zmluva o medziúvere, ktorú uzavrel so žalobcom, spĺňa kritériá vymedzenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej

len ZSÚ). Na aplikáciu uvedeného zákona odkazujú vyššie cit. ustanovenia čl. VIII ods. 1 Zmluvy ale
i ust. § 7 ods. 7 zák. č. 310/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov. Preto je potrebné ho aj aplikovať
na predmetnú vec.29. Spotrebiteľskýúverjevymedzenýv§1ods.2ZSÚakodočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnejpomociposkytnutejveriteľomspotrebiteľovi.Zmluvaospotrebiteľskomúveretakmôžezahŕňať

nielen zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, ale výslovne na základe ust. § 1 ods. 2 ZSÚ
môže byť spotrebiteľským úverom aj zmluva o úvere, ktorá je upravená v slovenskom právnom poriadku
výlučne v Obchodnom zákonníku. Právne vzťahy, ktoré sú upravené výlučne v Obchodnom zákonníku
je možné posudzovať iba podľa Obchodného zákonníka. Tento záver nie je v rozpore s ust. § 52 ods.
1 veta tretia Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
30. Ustanovenia Občianskeho zákonníka je možné použiť iba za predpokladu, že daný právny vzťah
výslovne upravujú, alebo aspoň pripúšťajú analógiu, teda aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktorésúnajbližšieobsahomaúčelomkdanémuprávnemuvzťahupodľa§853OZ.Využitieanalogických
ustanovení Občianskeho zákonníka je podľa § 853 OZ prípustné iba vtedy, keď daný občianskoprávny

vzťah nie je upravený nielen Občianskym zákonníkom, ale ani iným zákonom. V prípade, kedy iný platný
zákonkonkrétnyprávnyvzťahupravuje,niesúsplnenépodmienkynaaplikáciuanalogickýchustanovení
Občianskeho zákonníka a daný právny vzťah sa posudzuje podľa toho platného zákona, ktorý ho
upravuje. V opačnom prípade by Občiansky zákonník ako zákon všeobecný nadobudol absolútnu
prednosť pred zákonmi špeciálnymi aj v tých prípadoch, kedy na rozdiel od špeciálnych zákonov určitú

právnu oblasť vôbec neupravuje.
31. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník sa v prípade právnych vzťahov, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ použije prednostne vo všetkých ustanoveniach, ktoré Občiansky zákonník upravuje,
ako napr. dĺžka premlčacej doby, výška úrokov z omeškania a podobne. V prípade vymedzenia
náležitostí konkrétneho zmluvného typu, ktorý Občiansky zákonník naopak neupravuje, ale je upravený

v Obchodnom zákonníku, bude platiť zákonné vymedzenie zmluvného typu v Obchodnom zákonníku.
Preto všeobecná definícia zmluvy o úvere, obsiahnutá v ust. § 497 ObZ je platná a účinná aj pre
vymedzenie zmluvy o úvere, uzavretej spotrebiteľom. Zároveň prípustnosť uzavretia Zmluvy o úvere,
ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere výslovne pripustil Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý zmluvu
o úvere vymenoval ako jednu z foriem spotrebiteľského úveru.

32. Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka, ktorý kogentným spôsobom vymedzuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú
právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, kde sa uplatní právna úprava
Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. Ide
o obligatórne uplatnenie Obchodného zákonníka. V týchto prípadoch nemožno aplikáciu Obchodného

zákonníka vylúčiť dohodou strán. Bez ohľadu na povahu jeho účastníkov sa takýto právny vzťah riadi
vždy Obchodným zákonníkom. Tým nie je dotknutá subsidiárna aplikácia Občianskeho zákonníka v
otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje na základe výslovného zmocnenia obsiahnutého v
ustanovení § 1 ods. 2, podľa ktorého sa právne vzťahy uvedené v odseku 1 spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov

občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Ako bolo vyššie uvedené, v tých
prípadoch, kedy Občiansky zákonník určitý vzťah upravuje, je v spotrebiteľskom vzťahu prednostná
aplikácia Občianskeho zákonníka aj vtedy, ak by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.
33. Z obsahu § 497 ObZ vyplýva, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou a pre jej vznik stačí

dohoda aspoň o uvedených náležitostiach, pričom sa nevyžaduje ani to, aby k poskytnutiu peňažných
prostriedkov skutočne došlo. Tým sa vlastne zmluva o úvere líši od zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ.
34. Zo zákonného vymedzenia zmluvy o úvere nevyplýva povinnosť dlžníka dohodnutý úver skutočne
čerpať, preto z tohto hľadiska zmluva o úvere predstavuje záväzok veriteľa mať zmluvou dohodnuté
peňažné prostriedky k dispozícii pre dlžníka po dohodnutú dobu, prípadne až do požiadania dlžníka, ak

nedôjde k zániku záväzku veriteľa skôr, napr. dohodou alebo výpoveďou poskytnutia úveru podľa § 500
ObZ. Výška úveru je spravidla dohodnutá v zmluve vo forme určitého limitu, do ktorého môže dlžník úver
čerpať. Okrem podstatných častí obsahuje zmluva o úvere aj výšku úrokov, lehotu na vrátenie úveru
a ďalšie náležitosti, pričom väčšinu náležitostí pri úveroch poskytovaných bankami obsahujú úverové
podmienky, na ktoré zmluva o úvere odkazuje.

35. Zmluva o úvere je súčasne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 OZ, kedy na jednej strane
stojí banka ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere koná v rámci svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej žalovaný ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskejčinnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania. Z obsahu zmluvy o medziúvere uzavretej
medzi stranami sporu dňa 3.5.2011 jednoznačne vyplýva, že bola uzavretá nielen podľa Obchodného
zákonníka, ale aj podľa Občianskeho zákonníka, zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a podľa

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako osobitného právneho predpisu, preto spĺňa
všetky v ňom uvedené zvláštne požiadavky preto, aby bola zmluvou platnou.
36. V § 499 ObZ je upravená možnosť dohodnutia odplaty za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť
na požiadanie peňažné prostriedky, ak je poskytovanie úveru predmetom podnikania veriteľa - žalobcu,
s čím nesporne súvisí aj § 502 ObZ, v ktorom sú upravené práve úroky za poskytnutie úveru. Odplata

predstavuje odmenu veriteľovi za to, že po dobu medzi dojednaním zmluvy o úvere a skutočným
čerpaním úveru musel pre dlžníka rezervovať peňažné prostriedky, prípadne ich mať zabezpečené.
Zmluva o úvere uzatvorená podľa § 497 ObZ nemôže byť dohodnutá ako bezúročná, keďže záväzok
zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere a je jej podstatnou časťou s poukazom na §
269 ods. 1 ObZ.
37. Úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých peňažných prostriedkov, preto má podľa

názoru odvolacieho súdu dlžník zásadne povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania,
t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo iné.
Tým sa zmluva o úvere líši od zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, keďže povinnosť platiť
úroky je v prípade poskytnutia pôžičky závislá na dohode zmluvných strán nielen čo do výšky úrokov,
ale aj čo do doby a spôsobu ich platenia.

38. Vzhľadom k dispozitívnej povahe úpravy zmluvy o úvere nie je vylúčené, aby doba, po ktorú je dlžník
povinný platiť úrok, bola upravená dohodou strán odchýlne od výkladu § 503 ObZ. V zmluve je najmä
možné dohodnúť, že dlžník je povinný platiť úrok z úveru od poskytnutia úveru do dohodnutej doby
splatnosti, pričom takáto dohoda, aby sa dlžník zaviazal zaplatiť z poskytnutých peňažných prostriedkov
úroky, nie je v rozpore s § 497 ObZ.

39. V zmluve o úvere dohodli strany úrok z úveru vo výške 6,59 % ročne. Výslovne sa v texte zmluvy
uvádza, že ide o úrokovú sadzbu medziúveru fixnú na dobu 5 rokov. Záväzok dlžníka platiť úroky splatný
spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky je tak v súlade s § 503 ods. 1 ObZ, pričom tak,
ako to vyplýva z § 503 ods. 3 ObZ, je dlžník povinný zaplatiť úroky za dobu od poskytnutia až do vrátenia
peňažných prostriedkov, keďže sa na takúto povinnosť veriteľovi zmluvne zaviazal a tento jeho záväzok

trvá aj po odstúpení veriteľa od zmluvy (viď aj vyššie cit. ust. Zmluvy v čl. VII ods. 6).
40. Pokiaľ žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie celého úveru, vrátane zmluvných úrokov
a úrokov z omeškania v ním vyčíslenej výške tak, ako to vyplýva z jeho výzvy, zaslanej žalovanému 1/ v
súlade s citovanými ustanoveniami zmluvy, ide zároveň o jednostranný právny úkon odstúpenia žalobcu
od zmluvy o úvere pre omeškanie žalovaného s vrátením po sebe idúcich dvoch splátok alebo jednej

splátky viac ako 3 mesiace (viď čl. XIX ods. 2 písm. c) Všeobecných podmienok) podľa § 506 ObZ.
41. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý odkázal na závery
Krajského súdu v Prešove v rozsudku 6Co/190/2014-65 zo dňa 30.6.2015. S týmito závermi sa
nestotožnili vtedajšie senáty obchodnoprávneho kolégia tunajšieho súdu a vyjadrili svoje stanovisko k
tejto problematike i v rozhodnutiach, na ktoré odkazuje i odvolateľ v podanom odvolaní, ale i vo vyjadrení

obchodnoprávneho ku úvahám na predloženie podnetu občianskoprávnym kolégiom na zjednotenie
výkladu právnej normy dovolacím súdom.
42.Nietnázorovýchrozdielovvpraxiodvolacíchsenátovtunajšiehosúdu,baanivpraxiinýchodvolacích
súdov SR na to, že aj na zmluvy o spotrebiteľských úveroch sa v zásade aplikujú ust. § 497 a
nasl. Obch. zák. (s výnimkou takých zmluvných podmienok, aké má na mysli aplikácia ust. § 54

ods. 1 Obč. zák.). Toto zodpovedá aj názorom z odbornej literatúry, v ktorej rezonuje názor, že pri
aplikácii Obchodného zákonníka na záväzkové vzťahy, ktorých predmet záväzkov je určený Obchodným
zákonníkom, v dôsledku kogentného ustanovenia (aj ust. § 261 ods. 6 písm. d) absolútne obchody)
sa práva a povinnosti spravujú Obchodným zákonníkom. Pokiaľ ide o súvislosť s účasťou spotrebiteľa
v týchto vzťahoch ako je to napr. aj v spotrebiteľských úveroch, na takéto úvery sa aplikuje zák.č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (predtým zák. č. 258/2001 Z.z.), avšak režim Obchodného
zákonníka v otázkach, ktoré Obchodný zákonník rieši (§ 1 ods. 2 Obch. zák.), sa má aplikovať aj u
spotrebiteľského úveru (s vyššie uvedenou výnimkou danou aplikáciou ust. § 54 ods. 1 Obč.zák.).
Normatívne usporiadanie postupuje totiž od zákona o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis k
Obchodnému zákonníku ako lex generalis až po Občianský zákonník ako základ súkromnoprávnej

úpravy v otázkach, ktoré Obchodný zákonník nerieši. (viď napr. PATAKYOVA, M. akol..Obchodný
zákonník, Komentáre, 4. vydanie, Bratislava: C.H.Beck, 2013, s.1043 alebo Ovečková,O.: Vplyv novely
Občianskeho zákonníka na aplikovateľnosť Obchodného zákonníka, Právny obzor, 98, 2015, č.4,
s.397-416).43. Z ust. § 497 a ust. § 502 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá
ako bezúročná. Záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere, je jeho podstatnou
náležitosťou (§ 269 ods. 1 Obch. zák.). Aj z ust. § 1 ods. 3 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva,

že spotrebiteľským úverom nie je úver bez úroku a bez ďalších poplatkov. Podobne ust. § 4 ods. 2
písm. h) bývalého zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako podstatnú náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere označilo ročnú úrokovú sadzbu a ďalšie ustanovenie písm. i) tohto ustanovenia
zdôraznilo aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
44. Úroky zo zmluvy o úvere predstavujú odplatu za peňažné prostriedky, ktoré boli dlžníkovi na

požiadanie poskytnuté podľa zmluvy o úvere. V zmysle ust. § 121 ods. 3 Obč. zák. úroky i úroky z
omeškania sú príslušenstvom pohľadávky. Úroky sú v zásade splatné v dohodnutej dobe, inak spolu so
záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (§ 503 ods. 1 Obch. zák.).
45. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodom „zosplatnenia medziúveru“ v predmetnej veci bolo
porušovanie povinnosti dlžníkom, ktorý neplnil včas dohodnuté splátky úveru. V podstate podľa obsahu
„zosplatnenie úveru“ je spôsobom zániku zmluvy o úvere odstúpením od zmluvy o úvere. Nie je

totiž rozhodujúce ako sa právny úkon označil, prípadne na ktoré ustanovenia toho-ktorého zákona sa
odvoláva, ale rozhodujúci je obsah daného právneho úkonu, t.j. práva a povinnosti z neho pre účastníkov
plynúce. Prejav vôle treba vykladať podľa interpretačných pravidiel určených v ustanovení § 35 ods. 2
Obč. zák. a § 266 Obch. zák.. Podporujú to aj názory z právnej praxe ( napr. rozhodnutia Najvyššieho
súdu ČR 29Odo 512/2002 z 5.11.2002, či 22Cdo 4157/2009 z 15.2.2012).

46. Účinky odstúpenia od zmluvy sú pre obchodnoprávne vzťahy upravené v ustanovení § 351 Obch.
zák.. Tieto sa však ani na odstúpenie od úverovej zmluvy pre meškanie dlžníka s vrátením viac než
dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšie než 3 mesiace neaplikujú, pretože pre takýto stav je v
zákone, konkrétne v ustanovení § 506 Obch. zák. upravený iný právny režim. Podľa tohto ustanovenia,
ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než 3

mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi.
Zmyslom tohto ustanovenia tak, ako to plynie z jeho znenia a z kontextu, ako je v Obchodnom zákonníku
uvedené, je poskytnúť veriteľovi právny prostriedok proti dlžníkovi, ktorý neplní záväzok vrátiť veriteľovi
poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v omeškaní s vrátením
viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než 3 mesiace. Vzhľadom k tomu, že za

tejto situácie možno dôvodne predpokladať, že ani v budúcnosti dlžník nebude riadne plniť, môže veriteľ
od zmluvy o úvere odstúpiť, a tým spôsobiť, že zaniknú jeho povinnosti, ktoré má podľa zmluvy voči
dlžníkovi. Je to v podstate právny inštitút, ktorý je určený na ochranu práv veriteľa. Vo vzťahu k dlžníkovi
sav§506Obch.zák.uvádzaoprávnenieveriteľaspolusodstúpenímodzmluvyoúvere„požadovať,aby
vrátil dlžnú sumu s úrokmi“. Toto ustanovenie týmto spôsobom upravuje účinky odstúpenia od zmluvy o

úvere,atoodlišnýmspôsobom,nežjetouvedenéužvovyššieoznačenýchvšeobecnýchustanoveniach
§ 351 Obch. zák., či v ust. § 48 ods. 2 Obč. zák.. Ustanovenie § 506 Obch. zák. v tomto zmysle vo
vzťahu k ustanoveniu § 351 Obch. zák. predstavuje špeciálnu právnu úpravu. Takýmto odstúpením
sa menia len podmienky, za ktorých je dlžník povinný svoju povinnosť splniť. Dlžník už ďalej nie je
povinný splniť dlh v lehotách a za podmienok dohodnutých v zmluve, ale na požiadanie veriteľa v plnom

rozsahu (celú dlžnú čiastku s úrokmi). Povinnosť vrátiť veriteľovi dlžnú čiastku s úrokmi aj po odstúpení
od zmluvy o úvere nepredstavuje sekundárny záväzok, ale záväzok pôvodný, ktorý sa odstúpením od
zmluvy „modifikoval“ vo svojej splatnosti. Povinnosť dlžníka pri aplikácii ust. § 506 zaplatiť úroky a dlžnú
sumu nezaniká. Podobné závery prijal napr. Najvyšší súd ČR vo svojich rozhodnutiach 33Cdo/113/2008,
32Cdo/2782/2009, 29Cdo/2606/2000, či 32Odo/420/2004.

47. Obchodný zákonník i Občiansky zákonník rešpektujú autonómiu vôle strán pri úprave následkov
odstúpenia od zmluvy. Ak to v zmluve nie je upravené inak, dôsledkom odstúpenia veriteľa od zmluvy
pri aplikácii ust. § 506 Obch. zák. je aj oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi.
Požiadavka vrátiť poskytnuté prostriedky (dlžnú sumu), aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej čiastky
úveru aj po odstúpení od zmluvy je preto opodstatnená, v opačnom prípade by sa veriteľ využijúc

oprávnenie dané mu zákonom, ktoré je dôsledkom porušenia povinností dlžníka dostal do horšieho
postavenia ako mal pred porušením povinností dlžníkom. Najvyšší súd ČR napr. vo svojich vyššie
označenýchrozhodnutiach32Cdo/2782/99,či33Cdo/113/2008konštatovalpráve,žezmyslomaúčelom
ustanovenia § 506 Obch. zák. je poskytnúť veriteľovi právny inštrument proti dlžníkovi, ktorý neplní
záväzok vrátiť veriteľovi poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v omeškaní

s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než 3 mesiace. Veriteľ môže od
zmluvyoúvereodstúpiťatýmspôsobiť,žezaniknújehopovinnosti,ktorémápodľazmluvyvočidlžníkovi.
Ide o právny inštitút, ktorý je určený na ochranu práv veriteľa a jeho využitím sa preto veriteľ nemôže
ocitnúť v horšom právnom postavení, než v akom bol pred odstúpením od zmluvy. Takáto názoroválínia vyplýva aj z právnej teórie. Len ako príklad možno uviesť názor prof. Oľgy Ovečkovej a kolektívu
v komentári k Obchodnému zákonníku z vydavateľstva IURA EDITION, ročník 2005, 2. Diel na s. 336
alebo v Beckovom komentári k Obchodnému zákonníku ročník 1998 na s. 834, z ktorého jednoznačne

vyplýva, že úrok z úveru je vlastne cena (odplata) za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, a
preto má dlžník zásadne platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania, t.j. do doby skutočného vrátenia
úveruveriteľovi.PodobnezáveryvyplynuliizdôvodovrozhodnutiaNajvyššiehosúduSR6Obo/283/2003
(uverejneného v ZSP 8/2007), podľa ktorých odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká povinnosť dlžníka
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník

povinný uvedenú povinnosť splniť.
48. Z týchto stanovísk vychádzali odvolacie senáty obchodnoprávneho kolégia tunajšieho súdu
vo svojich rozhodnutiach, napr. 14Co/41/2014-89 zo 4.11.2014, 14Co/108/2014-64 z 25.6.2015,
1Cob/34/2011-168 z 25.10.2011, 9Co/6/2014-212 z 5.5.2015. Neodlišujú sa tieto závery ani od záverov
rozhodnutí iných odvolacích súdov na Slovensku (napr. Krajský súd v Banskej Bystrici 13Co/628/2014,
43Co/19/2017, 43Co/28/2017, Krajský súd v Košiciach 5Co/250/2017, 5Co/257/2017, 5Co/311/2017,

5Co/32/2017, Krajský súd v Nitre 7Co/366/2017 alebo i ďalšie).
49. Tak, ako je už uvedené vyššie, úrok je v podstate odplatou (cenou) za poskytnutie finančných
prostriedkov. Aktuálna vnútroštátna úprava o spotrebiteľských úveroch v ust. § 13 ods. 3 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch rieši otázku plnenia úrokov z úveru pri odstúpení od zmluvy
samotnýmspotrebiteľomzatamupravenýchpodmienok.Podľauvedenéhoustanovenia(jehovetyprvej)

ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo
dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr
do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi.
50. Aj Zákon o spotrebiteľských úveroch teda v tomto ustanovení výslovne upravuje povinnosť zaplatiť
úrok (ako odplatu za poskytnutie finančných prostriedok) až do dňa splatenia istiny v prípade, že k

odstúpeniu zmluvy došlo úkonom spotrebiteľa.
51. Z uvedených dôvodov, ak zmluvne dohodnuté podmienky neupravujú inak, niet právneho dôvodu,
aby pri aplikácii ust. § 506 Obch. zák. neboli veriteľovi priznané úroky z úveru aj za čas po „zosplatnení
úveru“, teda po využití oprávnenia veriteľa odstúpiť od zmluvy pre porušenie povinností dlžníka. Využitím
právneho inštitútu, ktorý je určený na ochranu práv veriteľa ako vyplýva z ust. § 506 Obch. zák. sa

nemôže veriteľ ocitnúť v horšom právnom postavení, než v akom bol pred odstúpením od zmluvy.
52. Senát odvolacieho súdu aj v tejto veci dáva do pozornosti, že v zmysle ust. § 53 ods.1 Obč.
zák neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa,
ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. (napr. rozsudok Krajského súdu Prešov z 21.
novembra2012,sp.zn.18Co/109/2011).SystémochranyspotrebiteľovzavedenýSmernicou93/13/EHS

(transponovanou do národného právneho poriadku) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu
silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred
pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky z 27. júna
2000,OcéanoGrupoEditorialaSalvatEditores,C-240/98ažC-244/98,Zb.s.I-4941,z26.októbra2006,

Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, ako aj zo 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones,
C-40/08, Zb. s. I-9579). Vzhľadom na také znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán článok 6
ods. 1 Smernice 93/13 zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky „podľa ich vnútroštátneho
práva neboli záväzné pre spotrebiteľa". Ako vyplýva z judikatúry ESD, ide o kogentné ustanovenie
smerujúce k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami

zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (pozri rozsudky
Mostaza Claro, Asturcom Telecomunicaciones, z 9. novembra 2010, VB Pénzugyi Lízing, C-137/08, a
z 15. marca 2012, Pereničová a Perenič, C- 453/10). S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany, ktorú chce
Smernica 93/13 dosiahnuť, Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav medzi spotrebiteľom
a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo

vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (vyššie uvedené rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat
Editores, Mostaza Claro, Asturcom Telecomunicaciones, , ako aj VB Pénzugyi Lízing). S prihliadnutím
na tieto zásady Súdny dvor niekoľkokrát rozhodol, že vnútroštátny súd má ex offo posúdiť nekalú
povahu zmluvnej podmienky patriacu do pôsobnosti smernice 93/13 a tým odstrániť nerovnováhu medzi
spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom (tiež vyššie uvedené rozsudky ESD). Nepriznanie úrokov

po realizácii oprávnenia veriteľa na „zosplatnenie úveru“ z dôvodov porušovania povinnosti dĺžníkom
podľa názoru konajúceho odvolacieho senátu v predmetnej veci nie je odstránením nerovnováhy medzi
spotrebiteľom a dodávateľom (poskytovateľom úveru), ale dostáva poskytovateľa úveru do horšieho
postavenia, aké mal pred využitím oprávnenia na „zosplatnenie úveru“. Naopak porušenie povinnostidlžníka z úverovej zmluvy (vedúce k realizácii oprávnenia veriteľa od zmluvy odstúpiť) ho dostáva
do výhodnejšieho postavenia (nemusí ďalej veriteľovi plniť úroky), a tak akceptácia záveru prijatého
súdom prvej inštancie (s odkazom na názor v rozhodnutí KS v Prešove 6Co/190/2014) by v konečnom

dôsledku bola „nesprávnym návodom“ pre dlžníkov zlepšiť si „porušovaním povinnosti“ svoje postavenie
v úverovom vzťahu. Išlo by tak o situáciu zjavne neakceptovateľnú.
53. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
časti, v ktorej zamietol žalobu žalobcu na zaplatenie úrokov z úveru vo výške 6,59 % ročne zo sumy
14.685,20 eur aj po vyhlásení predčasnej splatnosti celého úveru, t. j. za obdobie od 12.9.2015 do

zaplatenia nie je správne, preto ho musel odvolací súd podľa § 388 CSP zmeniť tak, že žalobcovi priznal
právo na zmluvný úrok z úveru v uvedenej výške a žalovaných zaviazal na jeho úhradu tak, ako je
to uvedené vo výrokovej vete tohto rozhodnutia. Vzťah žalovaného v 2/ rade ako ručiteľa vo vzťahu k
žalobcovi sa týka aj tohto nároku, preto aj s použitím ust. § 303 Obch. zák. a § 512 ods. 2 Obč. zák.
bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
8.2. Súd tak zmluvné úroky vo výške 6,69% ročne priznal zo sumy istiny od 27.07.2016 (keďže v žalobe

boli vyčíslené vo výške 1454,59 € do 26.07.2016).

9. Vo vzťahu k požadovaným poplatkom súd uvádza, že žalobca žiadnym spôsobom nesplnil požiadavky
súdu, aby zadefinoval a preukázal akým spôsobom sú určené náklady na uvedené poplatky a aké
sú skutočné náklady na spoplatnený úkon, pričom zároveň nepreukázal ani to, že k týmto úkonom

došlo. Vzhľadom na uvedené bola pre nepreukázanie požadovaných skutočností žaloba v tejto časti
zamietnutá, pričom len na okraj súd poukazuje, že už voči iným subjektom poplatky za upomienky v
takejto výške vyhlásil za neprijateľné zmluvné podmienky (napr. vec OS v Prešove sp. zn. 9C/90/2015
- Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov - Prima banka Slovensko, a.s.,
platného od 01.03.2012 na str. 3 v bode 4. Depozitné produkty - Ostatné poplatky a označená ako

Upomienka pri nepovolenom prečerpaní účtu - 5,00 EUR, Výzva pri nepovolenom prečerpaní účtu -
15,00 EUR ako aj zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov - Prima banka Slovensko, a.s.,
účinného od 01.07.2012 na str. 4 v bode 4. Depozitné produkty - Ostatné poplatky a označená ako
Upomienka pri nepovolenom prečerpaní účtu - 15,00 EUR, Výzva pri nepovolenom prečerpaní účtu -
30,00 EUR je pre svoju neprijateľnosť neplatná.).

10. Nárok žalobcu na úroky z omeškania plynie z nasledujúcich zákonných ustanovení:
Podľa § 517 ods.1 OZ - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 OZ - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § NV SR č. 87/1995 Z.z. - Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.
10.1. Pokiaľ ide o sadzbu úrokov z omeškania, základná sadzba ECB ku dňu 06.08.2016 bola 0,00%
ročne a sadzba úrokov z omeškania tak predstavuje výšku 5,00% ročne.

11. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11.1. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 26154,70 € a priznaná mu bola suma 25750 € (zamietnuné -
350 €, späťvzaté - 50 €). Úspech žalobcu - 98,45 €, úspech žalovaného - 1,55%, čistý úspech žalobcu
- 96,90%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.