Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114203844
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114203844.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta, a sudcov JUDr.

Anny Ilčinovej a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobcu GU SLOVENSKO, s.r.o., IČO: 35
793 708, so sídlom Priemyselný park Nitra-sever, Dolné Hony 24/1085, 951 41 Lužianky, práv. zast.:
Advokátskou kanceláriou JÁNSKY & PARTNERS s.r.o., IČO: 47 249 650, so sídlom v Nitre, Štúrova 13,
proti žalovanému OKNA MARTIN TRADE s.r.o., so sídlom Dlhá 155, 094 13 Dlhé Klčovo, IČO: 44 993
943, práv. zast.: JUDr. Stanislavom Kaščákom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Ulica 1.
mája 1246, IČO: 47 245 034, v konaní o určenie neúčinnosti prevodu vlastníckeho práva k motorovému
vozidlu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 28C/25/2014-225 zo dňa

07.06.2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100%.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojim návrhom zo dňa

11.02.2014 domáhal, aby okresný súd rozhodol, že prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu
voči žalobcovi je neúčinný a to v zmysle ustanovenia § 42 ods. 4 písm. d/ Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaný s návrhom nesúhlasil.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dňa 3.12.2014 vyhlásil rozsudok, kde návrh žalobcu
zamietol. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/253/2012. V tomto rozhodnutí NS SR

uviedol, že vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávka, ktoré bola veriteľom
priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nahradiť exekúciu.
S poukazom na toto rozhodnutie NS SR súd prvej inštancie žalobu zamietol a v kontexte svojho
zamietnutia poukazoval okresný súd aj na to, že medzi žalobcom a spoločnosťou Q. S. existovala prax
nezaplatených faktúr, pretože spoločnosti medzi sebou stále obchodovali aj po pohľadávke, o ktorú sa
opiera žalobca.

5. Voči rozsudku podal odvolanie žalobca.6. Krajský súd svojim uznesením zo dňa 23.6.2016 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec
na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení uviedol právny názor, že nie je rozhodujúcou skutočnosťou, či
v čase úkonu, ktorého odporovateľnosť žalobca žaluje v tomto konaní, existovala alebo neexistovala

vymáhateľná pohľadávka, vykonateľné rozhodnutie voči jeho dlžníkovi, ale rozhodujúcou je tá
skutočnosť, či v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie o odporovacej žalobe tento dlh existoval. Či
existovala v čase vyhlásenia rozsudku pohľadávka žalobcu voči obchodnej spoločnosti Q. S. alebo
neexistovala. Zároveň uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa je opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcu
so zreteľom na argumentáciu krajského súdu s tým, že potom ako bude mať súd prvého stupňa po

vykonanom dokazovaní preukázanú existenciu pohľadávky žalobcu proti veriteľovi v čase rozhodnutia
súdu prvého stupňa a odporovacej žalobe, zameria sa na posúdenie, či týmto odporovacím úkonom
nedošlo k ukráteniu veriteľa, t.j. či kúpna cena, za ktorú toto motorové vozidlo bolo prevedené z veriteľa
žalobcu na žalovaného je obvyklá kúpna cena, za ktorú boli v danom mieste a čase prevádzané rovnaké
motorové vozidlá pokiaľ sa týka druhu, typu a opotrebovania samozrejme za predpokladu, že neboli
splnené predpoklady dané ustanovením § 42 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorý predpokladá úmysel

ukrátiť veriteľa žalobcu a až následne bude môcť vo veci rozhodnúť.

7. Po vykonanom dokazovaní aplikujúc ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka je podľa súdu prvej
inštancie v prvom rade nepochybné, že existencia pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi Q. S. N..V..Q.. je,
vyplýva to z vyjadrenia exekútorky JUDr. Anetty Demešovej, ktorá exekúciu vykonáva.

8. Druhou okolnosťou, ktorou sa súd prvej inštancie zaoberal, bola cena motorového vozidla, za ktorú
bolo reálne predané spoločnosťou Q. S. žalovanému. Cena predmetného motorového vozidla bola v
kúpnej zmluve stanovená na 11.760 Eur. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že táto cena bola aj
reálne prevedená na účet dlžníka. V tomto smere súd prvej inštancie má za to, že žalovaný uniesol

dôkazné bremeno týkajúce sa ceny motorového vozidla. Vyplýva to jednak zo svedeckej výpovede,
akým spôsobom si zisťoval konateľ spoločnosti Q. S. cenu motorového vozidla a podporne to vyplýva
aj zo stránky Ministerstva vnútra SR (č.l. 211), kde je určovaná tabuľka zostatkovej hodnoty vozidla.
Takto určená zostatková hodnota vozidla je približne rovnaká, za akú bolo vozidlo skutočne predané.
Súd prvej inštancie berie ako argument žalovaného aj tú skutočnosť a bolo to preukázané, že vozidlo

bolo používané na prevoz stavebného materiálu dennodenne, bolo využívané, bolo s ním jazdené a
používali ho viacerí šoféri vo firme, čo prirodzene znižuje hodnotu motorového vozidla. Toto vyplýva aj z
exekučného konania, kde ostatné motorové vozidlá firmy dlžníka boli predané za veľmi nízke zostatkové
hodnoty.Súdprvejinštancietedanepovažujehodnotumotorovéhovozidlaakoumelozníženú,nereálnu,
ale naopak a v tomto smere súd prvého stupňa trvá na tom, že cena, za ktorú dlžník predal žalovanému

predmetné vozidlo, bola primeraná a obvyklá.

9.Jepravdiváargumentáciažalobcu,žeúmyseldlžníkaukrátiťveriteľaObčianskyzákonníkv§42ods.3
predpokladá. Keďže je nepochybné, že konateľ spoločnosti dlžníka Q. S. a konateľka spoločnosti OKNA
MARTIN TRADE sú blízkymi osobami. Bolo teda na žalovanom, aby preukázal opak, to znamená, že

úmysel ukrátiť veriteľa nemal.

10. V pomerne rozsiahlom dokazovaní s pripojenými účtovnými dokladmi, faktúrami, výpismi z účtov,
výpoveďami strán, ako aj výpoveďou svedka však v súhrne súd prvej inštancie dospel k záveru, že
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nebol. V prvom rade treba poukázať na to, že obchodný vzťah medzi

dlžníkom - spoločnosťou Q. S. a žalovaným spoločnosťou OKNA MARTIN TRADE bol živý obchodný
vzťah. Túto okolnosť súd prvej inštancie berie v prospech žalovaného. Obe firmy vznikli pre vzájomné
obchodovanie, jedna vyrábala a jedna dodávala plastové okná a teda logicky z toho vyplýva a tak
to potvrdzujú aj účtovné knihy, že obchody medzi nimi boli bežné a pravidelné. Predaj predmetného
motorového vozidla teda nebol vecou, ktorá by sa vymykala z ich vzájomnej obchodnej politiky.

11. Krajský súd uviedol, že to, že spoločnosť Q. S. neplatila žalobcovi načas všetky faktúry, má
byť pripísané na ťarchu žalovaného, okresný súd v tomto chce ale argumentovať v zmysle úmyslu
žalovaného a nie obchodných praktík. Ak žalovaná spoločnosť vedela, že faktúry sa síce platia, ale po
lehote splatnosti, aký úmysel by mohol byť zo strany dlžníka ukrátiť veriteľa? Práve naopak, úmysel

ukrátiť veriteľa zo strany dlžníka žalovaný vyvrátil podľa názoru okresného súdu tým, že spoločnosti
žalobcu po tomto právnom úkone, ktorý je napádaný v tomto konaní, zaplatil dlžník okolo 70.000 Eur.
Práve túto skutočnosť považoval súd prvej inštancie za dôkaz preukázania toho, že dlžník nemal nikdyv úmysle ukrátiť veriteľa predajom tohto motorového vozidla a treba na tomto mieste opäť zdôrazniť, že
za kúpnu cenu reálnu a obvyklú.

12. Ďalší argument ohľadne úmyslu je aj tá skutočnosť, že spoločnosť dlžníka Q. S. neostala bez
majetku. V prebiehajúcom exekučnom konaní boli predané ďalšie dve motorové vozidlá a spoločnosť
Q. S. má dve nehnuteľnosti, pričom dlh, ktorý je predmetom exekúcie predstavuje sumu 28.000 Eur.
Z vyjadrenia súdnej exekútorky je zrejmé, že pri prebiehajúcej exekúcii existuje majetok spoločnosti
dlžníka, ktorým je možno uspokojiť pohľadávku žalobcu. Aj z tohto pohľadu, teda z toho, že spoločnosti

dlžníka Q. S. sa nezbavovala majetku, napríklad predajom svojich nehnuteľností, alebo predajom
ostatných motorových vozidiel je podľa názoru súdu preukázané, že úmysel ukrátiť veriteľa zo strany
dlžníka nebol.

13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému
žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.

14. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalobca včas odvolanie, keď podľa odvolateľa súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že žalovaný
v priebehu konania objektívne nepreukázal obvyklosť ceny za ktorú zakúpil predmetné vozidlo od

dlžníka,anitoakýmspôsobombolosinkasovanoukúpnoucenounaložené.Tabuľkanavýpočetzostatku
hodnoty motorového vozidla, ktorou žalovaný poukazoval na postupné znižovanie hodnoty motorových
vozidiel v závislosti od ich veku nie je podľa žalobcu záväzná, ale iba orientačná a nemôže pri danom
výpočte počítať so všetkými atribútmi daného motorového vozidla. Na základe výpočtu podľa tejto
metodiky sa nemôže dospieť podľa názoru žalobcu k presnej hodnote predmetného motorového vozidla,

ale prinajlepšom iba k veľmi hrubému odhadu hodnoty.

15. Svedeckú výpoveď svedka S., t.j. manžela konateľky žalovaného a osoby, ktorá sama bola v
období od 11.11.2009 do 28.02.2011 konateľom a spoločníkom žalovaného, je podľa žalobcu potrebné
vyhodnocovať s prihliadnutím na tieto skutočnosti, pričom pri určení hodnoty predmetného motorového

vozidla t.j. pri určení obvyklosti kúpnej ceny nemožno ani len podporne vychádzať z ceny, za ktorú
bolo v rámci exekučného konania vydražené motorové vozidlo iného typu. Otáznou zostáva aj skutočná
amortizácia predmetného vozidla a účel, na ktorý toto vozidlo bolo používané. Pokiaľ preukazoval
žalovaný opotrebenie tohto motorového vozidla predložením listín súvisiacich so servisom tohto vozidla,
je v tejto súvislosti podľa žalobcu potrebné uviesť, že každé motorové vozidlo je potrebné pravidelne

servisovať, vymieňať určité komponenty vzhľadom na ich životnosť, teda vykonávať pravidelnú údržbu
motorového vozidla. Takáto údržba však neznačí zlý technický stav daného motorového vozidlo,
následkom ktorého by došlo k zníženiu hodnoty takéhoto vozidla.

16. Vzhľadom k vyššie uvedenému mal žalobca za to, že žalovaný nepreukázal v priebehu konania

skutočnosť, že kúpna cena za ktorú predmetné motorové vozidlo odkúpil od dlžníka žalobcu
zodpovedala skutočnej hodnote tohto motorového vozidla v čase prevodu vlastníckeho práva k nemu.
Z vykonaného dokazovania je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný v súvislosti s hodnotou predmetného
motorového vozidla poukázal iba na rôzne subjektívne odhady a nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého
by nespochybniteľne vyplývala skutočná hodnota predmetného motorového vozidla v čase prevodu

vlastníckeho práva k nemu. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal skutočnosť, že uhradil
dlžníkovi kúpnu cenu za motorové vozidlo.

17. Podľa žalobcu je zrejmé že týmto úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu, z ktorého
mala byť uspokojená pohľadávka žalobcu ako veriteľa, pričom úmysel ukrátiť žalobcu sa v zmysle § 42a

ods.4písm.d)Občianskehozákonníkapredpokladá,respektívenepreukazujesa.Spoukazomnavyššie
uvedenú argumentáciu podľa žalobcu žalovaný úspešne nevyvrátil domienku v zmysle ustanovenia §
42a ods. 4 písm. d/ Občianskeho zákonníka a naopak z konania vyplynulo, že sú naplnené podmienky
pre úspešné odporovanie právneho úkonu, s ktorým dlžný žalovaný previedol predmetné motorové
vozidlo.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal odvolateľ v rámci svojho odvolacieho návrhu, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.19. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že jeho obrana v tomto konaní je dôvodná
a cena, ktorá bola žalovaným za motorové vozidla dohodnutá bola objektívna a nebola umelo znížená.
Žalobca podľa žalovaného zabúda na to, že predmetné motorové vozidlo bolo používané ako pracovné

vozidlo pri montáži a rozvoze plastových okien a dverí, keď podľa žalovaného tento spôsob znižoval
jeho hodnotu. Argumentácia žalobcu o tom, že každé vozidlo potrebuje servis a podlieha amortizácii
je len vo všeobecnej rovine a nijako nemôže prekonať vysvetlenia o súlade dohodnutej ceny vozidla s
jeho reálnou trhovou hodnotou.

20. Žalovaný ďalej v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v tomto konaní preukázal že
od 14.03.2011 do 04.12.2012 zaplatil dlžník Q. S. N..V..Q.. K. žalobcu dobrovoľne sumu 71.266,43
eur. Bez toho aby bol k plneniu nejako nútený súdnym konaním, alebo iným konaním. Toto tvrdenie
žalovanej spoločnosti doplnené prehľadom o faktúrach dátumoch splatnosti a dátumoch vykonaných
úhrad, žalobca nijako nespochybňoval nepochybne podľa žalovaného z dôvodu pravdivosti a reálnosti
údajov. Znamená to že dlžník žalobcu zinkasovanú kúpnu cenu použil na zaplatenie svojich záväzkov

voči žalobcovi a okrem tejto sumy (11.760,- eur) použil na zaplatenie peňažné prostriedky z iných
svojich zdrojov (59.506,43 eur). Peniaze sú druhovou vecou, a teda nemožno sledovať použitie nejakých
konkrétnych peňazí, ktoré boli prijaté bezhotovostným prevodom na bankový účet podnikateľského
subjektu.

21. Žalobcovi podľa žalovaného v jeho úvahách chýbajú skutkové okolnosti, že ku dňu 14.03.2011 mal
voči Q. S. N..V..Q.. pohľadávky, a tieto boli dobrovoľne zaplatené (dlžníkom uhradené) už pred začatím
súdneho konania voči dlžníkovi (január 2013) a už pred začatím konania o odporovateľnosť právneho
úkonu.Dlžník(anižalovanáspoločnosnosť)nemohladňa14.03.2011konaťvúmysleukrátiťuspokojenie
vtedy existujúcich splatných pohľadávok žalobcu, pretože ich sám dlžník dobrovoľne zaplatil. Dlžník Q.

S. N..V..Q.. v čase od 14.03.2011 preukázateľne zaplatil žalobcovi sumu 71.266,43 eur.

22. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

23. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu opätovne uviedol, že podľa jeho
názoružalovanýneuniesoldôkaznébremenopreukázaťžeaniprináležitejstarostlivostinemoholpoznať
úmysel dlžníka a ukrátiť svojho veriteľa. Rovnako preukázaný nebol ani účel, na ktorý bolo motorové
vozidlo bolo používané pričom okrem veku motorového vozidla je to práve účel jeho využitia, na základe
ktorého dedukuje žalovaný jeho predpokladanú mieru amortizácie a s tým spojený pokles hodnoty.

Na základe vykonaného dokazovania je podľa názoru žalobcu zrejmé, že prevodom vlastníckeho
práva motorového vozidla medzi dvoma právnickými osobami, ktorých konatelia sú blízkymi osobami,
manželmi došlo v zmysle § 42a ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka k odporovateľnému právnemu
úkonu, ktorým bola ukrátená pohľadávka žalobcu v exekučnom podaní vedenom voči spoločnosti Q.
S. N..V..Q...

24. Žalovaný vo svojej duplike k vyjadreniu žalobcu opätovne poukázal na dobrovoľné plnenie zo strany
dlžníka Q. S. pre žalobcu vo výške 71.266,43 eur, ktoré doplnené prehľadom o faktúrach, dátumových
splatnostiach dátumov vykonaných úhrad žalobca nijako nespochybňoval, preto neexistoval nikdy
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa.

25. Pokiaľ žalobca spochybňuje akým spôsobom sa používalo predmetné motorové vozidlo, z
dokazovania podľa žalovaného vyplýva, že to bolo nákladné motorové vozidlo valník. Žalovaný aj
obchodná spoločnosť Q. S. N..V..Q.. sa venovali výrobe, montáži a údržbe plastových okien a dverí.
Toto auto používali postupne pri svojom podnikaní nie ako muzeálny exponát, ale denno-denne na

podnikanie. Podľa žalovaného nie je zrejmé akým iným spôsobom by mohla spoločnosť dodávajúca
plastové okná a dvere používať nákladné auto - valník. Užívanie auta spomínaním spôsobom podľa
žalovaného nepochybne znižuje jeho hodnotu.

26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutia o odvolaní (§ 34 Zákona č.

160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). V zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1,
2 CSP vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce a v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnejtabuli súdu ako aj na príslušnej webovej stránke súdu 5 dní vopred a zistil, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

27. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia môže sa odôvodnenie obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28.Odvolacísúdsavzmysleust.§387ods.2CSPstotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom
zisteného skutkového stavu, alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i
pred odvolacím súdom iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní
uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie veci.

29. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia malo podklad v zistení skutkového stavu. Keďže
na týchto právnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho

konania odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na
ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:

30. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej
inštancie, záväzne uložil okresnému súdu potom ako bude mať tento po vykonanom dokazovaní

preukázanú existenciu pohľadávky žalobcu proti veriteľovi v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie
o odporovacej žalobe zamerať dokazovanie na posúdenie či týmto odporovacím úkonom nedošlo k
ukráteniu veriteľa, t.j. či kúpna cena, za ktorú bolo motorové vozidlo prevedené z veriteľa žalobcu na
žalovaného je obvyklá kúpna cena, za ktorú boli v danom mieste a čase prevádzané rovnaké motorové
vozidlá pokiaľ sa týka druhu, typu a opotrebenia samozrejme za predpokladu, že neboli splnenie

podmienky dané ustanovením § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorá predpokladá úmysel ukrátiť
veriteľa (žalobcu).

31. K tomuto odvolací súd uvádza, že predmetné motorové vozidlo P. A. K. bolo kúpené spoločnosťou
Q. S. N..V..Q.. od spoločnosti O. N.. N..V..Q.. za kúpnu cenu 414.715,- Sk s DPH, t.j. 13.766,02 eur s

tým, že motorové vozidlo bolo v roku 2011 predané žalovanému za kúpnu sumu 11.760,00 eur s DPH,
pričom nielen podľa amortizačnej tabuľky predloženej žalovaným, ale aj podľa preberacích protokolov v
iných exekučných konaniach, ktorých predmetom bolo obdobné motorové vozidlo P. O. S. vyplýva, že sa
nejednalo pri predaji tohto motorového vozidla o cenu, ktorá by bola zjavne nižšia než aká je všeobecná
(trhová) hodnota tohto motorového vozidla daná v tomto čase, a s ohľadom na opotrebenie motorového

vozidla je potrebné uviesť, že pri výpočte ceny motorového vozidla za použitia tabuľky, ktorou je určená
zostatková hodnota vozidla stanovenej Ministerstvom vnútra SR je táto zostatková hodnota približne
rovnaká než za akú cenu bolo vozidlo predané žalovanému.

32. Aj keď žalobca poukazoval na to, že žalovaný nepreukázal obvyklosť ceny, za ktorú zakúpil motorové

vozidlo od dlžníka nijako bližšie nekonkretizoval v akej výške mala byť táto „obvyklosť ceny“, t.j. aká
bola obvyklá cena obdobného motorového vozidla v obdobnom technickom stave v čase keď ho zakúpil
žalovaný. Odvolací súd konštatuje na rozdiel od odvolateľa, že nie je možné určiť presnú hodnotu
predmetného vozidla v čase keď toto bolo odpredané žalovanému dlžníkom žalobcu, kde naopak
žalovaný predložením listín súvisiacich so servisom tohto vozidla preukázal, že toto vozidlo ním bolo

naozaj reálne používané, t.j. že si vyžadovalo pravidelný servis a údržbu vrátane výmeny komponentov
vzhľadom na ich životnosť, čo nepochybne má vplyv na zníženie hodnoty takéhoto motorového vozidla.
Je potrebné zhodne so žalovaným uviesť, že takýto typ motorového vozidla - valník je zakúpený
za účelom jeho denno-denného využívania v rámci podnikateľských aktivít, na ktoré je prevádzka
tohto motorového vozidla vhodná, medzi ktoré patrila aj montáž a údržba plastových okien, ktorých

neoddeliteľnou súčasťou bol rozvoz týchto plastových okien k jednotlivým zákazníkom žalovaného
vrátanerozvozuzamestnancovžalovanéhozaúčelommontáženovýchplastovýchokien.Pokiaľžalobca
namietal tento účel používania sporného motorového vozidla je potrebné uviesť, že k týmto námietkam
nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz na preukázanie, že toto motorové vozidlo nebolo zo stranyžalovaného používané denno-denne na prevádzkové účely spojené s jeho podnikateľskou činnosťou,
t.j. že jeho technický stav vrátane počtu najazdených kilometrov nezodpovedá hodnote, za ktorú bolo
odpredané žalovanému od jeho právneho predchodcu, ktorý rovnako používal toto motorové vozidlo na

obdobné (zhodné) podnikateľské účely. Je potrebné uviesť, že žalovaný k týmto okolnostiam predložil
viaceré listinné dôkazy ako aj navrhol vypočuť svedkov, pričom žalobca tieto dôkazy spochybnil bez
reálneho označenia konkrétnych okolností, ktoré by preukazovali nesprávnosť skutkových záverov
vyplývajúcich z dôkazov predložených žalovaným, respektíve svedecké výpovede svedkov, ktorí boli
predvolaní na základe návrhu žalovaného nie sú hodnoverné, respektíve nie sú spôsobené preukázať

jeho tvrdenia najmä pokiaľ sa týka využívania tohto motorového vozidla žalovaným a jeho právnym
predchodcom za účelom jeho podnikateľskej činnosti, t.j. denno-denne, čo malo výrazný vplyv na pokles
reálnej (trhovej) hodnoty tohto motorového vozidla.

33. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane jeho
závislého výroku o náhrade trov konania ktorý ako súvisiaci výrok osobitne napadnutý odvolaním nebol

podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil vrátane osvojenia si jeho dôvodov.

34.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP
tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, s tým že o samotnej výške rozhodne súd prvej

inštancie cestou súdneho úradníka.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).