Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. júl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202511
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8415202511.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná
poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. č. X, o vymoženie 23,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Kežmarok č. k. 5Er/163/2015-19 zo dňa 13.07.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora Y. L. T. o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 52, 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, § 45

ods. 1 až 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ako interpretačné
pravidlo výkladu spotrebiteľského práva využil i Smernicu Rady č. 93/13/EHS.

3. Konštatoval, že po preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej poistnej zmluvy a všeobecných
poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní č. XX/XXXX k poistnej zmluve dospel k názoru,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného

titulu so zákonom. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Predmetná
poistná zmluva je v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou,
lebopodľatohtoustanoveniajebezprávnehovýznamuprávnaformazmluvy.Predmetnápoistnázmluva
je zmluvou spotrebiteľskou, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má
v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j.
fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania).

4. V bode 2 Osobitných zmluvných dojednaní č. XX/XXXX k poistnej zmluve oprávneného, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť Všeobecných poistných podmienok je upravená rozhodcovská doložka, od ktorej
odvodzoval svoju právomoc rozhodcovský súd na prejednanie rozhodnutie sporu.

5. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní považuje súd za neprijateľnú podmienku. Rozhodcovská doložka je
neprijateľná,pretoženútispotrebiteľa,abysapodrobilrozhodcovskémukonaniuaznemožňujetakvoľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako
každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej

rozhodcovskej doložky.) Súd ďalej poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovalitakúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je však význam rozhodcovskejdoložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná

osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka v tomto prípade
nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej
zmluvy. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana
si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité

naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam.

6. Povinný nemohol ovplyvniť obsah bodu č. 2 Osobitných zmluvných dojednaní č. XX/XXXX k poistnej
zmluve, nakoľko tento bol napísaný vo vopred predtlačenom formulári, na spoločnom liste poslednej

strany VPP a je vylúčené, aby text bodu č. 2 bol výsledkom dohody zmluvných strán, alebo bol vyjednaný
zostranypovinnéhovjehoprospech.Obsahboduč.2osobitnýchzmluvnýchpodmienokjeneprijateľnou
zmluvnou podmienkou, keďže zmluvnými dojednaniami sa spotrebiteľ nemôže vopred vzdať práva, ani
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

7. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, nebola teda spotrebiteľom individuálne
dojednaná. Povinný ako spotrebiteľ si podľa tejto zmluvnej podmienky nemal možnosť vybrať
medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky,
nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený žalovaným. Nie každá zmluvná

podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná,
avšak je neprijateľná vtedy, ak je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu so štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý sa označuje za fakticky nerovný,
nevyvážený a nemajú byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom.

8. Preto súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

10. V odvolaní namietal, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. V zmysle ust. § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ďalšie dôvody
šetrenia predstavujúcich materiálnu stránku exekučného titulu, než sú uvedené v tomto ustanovení,

nie sú exekučnému súdu zverené. Takéto oprávnenie súdu nevyplýva ani z vnútroštátneho práva a ani
z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Exekučný súd si z vlastnej iniciatívy nad rámec zákona zaobstaral a
vykonal ďalšie listinné dôkazy, a to bez účasti oprávneného, čím porušil svoju právomoc a porušil čl. 2
ods. 2 a čl. 144 Ústavy SR a čl. 2 ods. 2 Listiny. Súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. V
konaní, kde sa rozhodovalo o merite veci, kde súd ox offo vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú,

rozhodoval vyšší súdny úradník, čo je v rozpore s ust. § 4 ods. 1 zák. č. 549/2003 Z. z. o súdnych
úradníkoch. V čase uzavretia zmluvy bolo možné v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodnúť
v rozhodcovskom konaní i spotrebiteľské spory. Dojednaním rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ s
dodávateľom dohodli, že vzájomné spory sa prejednanú najprv, a teda prednostne v rozhodcovskom
konaní. V prípade, že by so skutkovými a právnymi závermi rozhodcovského súdu nebola jedna strana

spokojná, môže sa žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku domáhať prekúmania jeho zákonnosti
v konaní na všeobecnom súde. Poistné podmienky v zmysle ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka
tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, avšak upravujú množstvo ustanovení, ktoré sa súčasťou
poistného vzťahu stávajú až vtedy, ak tak konkretizuje poistné zmluva. Preto sa nazývajú všeobecné
poistné podmienky. Poistná zmluva a ustanovenia v nej určujú, ktoré z radu ustanovení obsiahnutých

vo VPP sa stanú jej súčasťou pre ten ktorý konkrétny prípad. Poistník podpisom potvrdzuje prevzatie
celého znenia VPP, záväzné sa pre neho stávajú len tie ustanovenia, na ktoré odkazuje poistná zmluva,
prípadne iné dojednanie. Z pohľadu právnej úpravy v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka podobná
situácianastane,pokiaľideoXV.časťVPPupravujúcurozhodcovskékonanie.Poistníksvojimpodpisomdeklaruje prevzatie súvislého textu VPP, členeného na časti, vrátane časti XV VPP. Ak však poistník
ďalším samostatným podpisom pripojeným pod osobitný písomný právny úkon, ktorým sú Osobitné
zmluvné dojednania, prejaví svoju vôľu, aby sa spor s poisťovňou prejednal v rozhodcovskom konaní s

odkazomnaXV.časťVPP,stávasatátoXV.časťobsahompoistnéhovzťahuakoindividuálnedojednaná
podmienka, ktorou je poistník právne viazaný. V čase uzavretia zmluvy zákon individuálnosť dojednania
inak neprijateľnej zmluvnej podmienky nepoznal Individuálnym dojednaním zmluvnej podmienky -
rozhodcovskej doložky tak oprávnený konal nad rámec svojich povinností plynúcich mu zo zákona,
avšak v prospech spotrebiteľa. Tento už v čase podpisu poistnej zmluvy mohol individuálne poistný

vzťah ovplyvňovať. Súd tiež nesprávne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú, keďže ide o
poistnú zmluvu. Oprávnenému nebolo umožnené označiť a predložiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvej
inštancie, a to Záznam o potrebách a požiadavkách klienta, z ktorého vyplýva, že poisťovateľ splnil
svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona (zák. č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia).
Exekučný súd riadne nezdôvodnil, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, že je potrebné
aplikovať normy spotrebiteľského práva, že niet dôvodu pre podporné použitie Občianskeho zákonníka

a ani okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

11. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

13. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej
spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné
podmienky.) V § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

14. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti

ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví :
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

15. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

16. Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní proti rozhodnutiu
súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu, že predmetná poistná zmluva uzavretá

medzi oprávneným v pozícií dodávateľa a povinným v pozícií spotrebiteľa je zmluvou spotrebiteľskou,
teda že medzi nimi bol na jej základe založený spotrebiteľský vzťah.

18. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa samotného oprávnenia exekučného súdu preskúmavať
exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd poukazuje na uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, podľa ktorého exekučný súd
je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo 207/2011 zo dňa 21.11.2012, podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonnýchpredpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu
na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou

na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie
(iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak
určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej
povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi

iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.
Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol
nikdy uzavretý. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn. 2Cdo

245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

19. K námietke oprávneného, že v konaní došlo k procesnej vade spočívajúcej v odňatí možnosti
konať pred súdom a to tým, že exekučný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia

pojednávania a znemožnil tým oprávnenému vyjadriť sa k vykonaným dôkazom odvolací súd uvádza,
že exekučný súd je pred rozhodovaním o vydaní poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
povinný dôsledne preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a predložený exekučný titul. Z tohto ustanovenia vyplýva pre exekučný súd povinnosť
skúmať súlad týchto listín so zákonom. Exekučný súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného

rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Súd na tento účel nevykonáva dokazovanie ako
procesnúčinnosťsúduosobitneupravenúv§188Civilnéhosporovéhoporiadku,keďžezákonumožňuje
posudzovať rozhodujúce skutočnosti na základe písomných dokladov predložených oprávneným.
Dokazovanie v tomto štádiu exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby nedošlo k
zmareniu účelu exekúcie, o ktorej sa má povinná osoba dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí

exekúcie. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach
exekučný súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci
konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade
zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky,jenamiestekonštatovaťrozporrozhodcovskéhorozsudkusozákonom,znamenajúcimateriálnu

nevykonateľnosťtakéhotoexekučnéhotitulu.Totospolusprincípomdôslednejochranyprávspotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre takýto postup exekučného súdu, ktorý
mal za následok neudelenie poverenia. Podľa názoru odvolacieho súdu námietka odňatia možnosti
konať pred súdom bola neopodstatnená, lebo namietaným postupom súdu prvej inštancie nebola
znemožnená realizácia procesných práv oprávneného.

20. Nedôvodná je aj odvolacia námietka spochybňujúca zákonnosť rozhodnutia vydaného vyšším
súdnym úradníkom, keďže § 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch umožňuje vyššiemu
súdnemu úradníkovi konať a rozhodovať na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní. Vyšší súdny
úradník je oprávnený vydávať v exekučnom konaní poverenie na vykonanie exekúcie, t.j. koná podľa

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, pričom tento postup zahŕňa skúmanie
exekučného titulu a ostatných príslušných listín v rozsahu a spôsobom, ako bolo uvedené vyššie
pre potreby náležitého rozhodnutia vo vzťahu k otázke možnosti vydania poverenia, alternatívne,
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.

21. Vo vzťahu k otázke platnosti rozhodcovskej doložky sa odvolací súd stotožňuje so záverom
exekučného súdu, že rozhodcovská doložka vo veci nebola uzavretá platne z dôvodu, že nebola
individuálne dojednaná a svojím obsahom a dôsledkami má za následok nevyváženosť v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
konania vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom

zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky v podobe
predtlačeného formulára, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na
tomtofakteničnemenískutočnosť,ževdeňpodpisuzmluvypodpísalizmluvnéstrany(akopokračovaniepretlačeného formulára poistných podmienok) aj ďalšie zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú
rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach.

22. Odvolací súd poukazuje na to, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M
Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013). Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú

doložku je nepochybne forma uzavretej poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky - typová zmluva
s rozhodcovskou doložkou ako neoddeliteľnou súčasťou všeobecných poistných podmienok, a jej
predloženie povinnému bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu.
Je zrejmé, že zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou.

23. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že je vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, pričom povinný v pozícii spotrebiteľa nemal možnosť
a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky
tohto úkonu. To je prípad typových zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom

majú vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré
spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je bezpochyby neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka

uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať ako nekalú.

24.Možnopretokonštatovať,žeprevykonanieexekúcievovecichýbazákladnýpredpoklad,právoplatný

a vykonateľný exekučný titul. Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný
význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka upravená v XV. časti všeobecných poistných podmienok
v spojení s bodom 2/ Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve nebola platne uzavretá, a
teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná

právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako
exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a
rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie,
ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd
prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na

prelomenie zásady res iudicatae vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú
dotknuté.

25. Z uvedených skutočností je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd
prvej inštancie postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.
26.15.JudikatúrasúdovvrátaneEurópskehosúdupreľudsképrávanevyžaduje,abynakaždýargument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III.
ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

27. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto

napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)