Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 42Cb/275/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210223019
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1210223019.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu:

P.. Z. S., H.. XX.XX.XXXX, Na Z. M. XX B., XXX XX Ž., zast. JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom,
Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská
30, Bratislava 829 48,
IČO: 31 335 004, o zaplatenie 21.969,27 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 22.613,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 22.613,93 eur od 22.07.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, vo výške 4.864,16 eur na účet
právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.10.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 21.969,27 eur a na náhradu trov konania, titulom nároku na
vyplatenie odstupného zo Zmluvy o obchodnom zastúpení uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa
05.03.2008 ( ďalej len Zmluva).

Svoj nárok žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 05.03.2008 uzavrel so žalovaným Zmluvu o

obchodnom zastúpení a dňa 06.02.2009 uzatvoril so žalovaným novú zmluvu o obchodnom zastúpení.

K ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo výpoveďou zo strany žalovaného
dňa 09.04.2009 s uplynutím výpovednej doby dňa 30.06.2009, čím vzniklo žalobcovi právo na odstupné.

Žalobca požiadal dňa 24.07.2009 o vyplatenie odstupného, ktoré mu bolo zo strany žalovaného
vyplatené, avšak len v sume 295,-eur.

Žalobca si svojou žalobou uplatnil odstupné v súlade s kogentným ustanovením § 669 ods. 1 a 2.
Obchodného zákonníka a to za 17 mesiacov trvania Zmluvy v sume 22.264,27 eur, od ktorej odčítal
sumu už vyplateného odstupného 295,-eur a preto žalobcom uplatnený nárok na doplatenie odstupného
predstavuje čiastku 21.969,27 eur, ktorú si uplatňuje žalobou v tomto konaní.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 23.02.2011, v ktorom potvrdil

uzavretie zmluvy o obchodnom zastúpení so žalobcom dňa 05.03.2008, avšak uviedol, že dňa
06.02.2009 bola medzi účastníkmi uzatvorená len dohoda o zodpovednosti za mobilný komplet, teda
dohoda priamo súvisiaca so zmluvou o obchodnom zastúpení.Zmluva o obchodnom zastúpení, bola zo strany žalovaného vypovedaná dňa 09.04.2009, pričom
výpovedná doba uplynula dňa 30.06.2009.

Žalovaný nenamietol nárok žalobcu na odstupné, avšak namietol výšku uplatnenej sumy, čo odôvodnil
tou skutočnosťou, že súčasťou Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 05.03.2008 konkr. čl. VII bod
5 je aj dohoda z 30.11.2004, že základom pre výpočet odstupného je interný prepis Prvej stavebnej
sporiteľne ( ďalej len PSS)„ Podmienky vyplatenia odstupného“, pričom zástupca (žalobca), podpisom
Zmluvy potvrdil, že bol s interným predpisom oboznámený a s obsahom predpisu súhlasí.

Žalovaný taktiež obdržal list - Informáciu pre obchodných zástupcov o podmienkach vyplatenia
odstupného určených rozhodnutím predstavenstva PSS z 30.11.2004. Z uvedeného ako aj z ust. § 669
ods. 2 ObZ. vyplýva, že tento interný predpis sa použil na výpočet výšky odstupného.

Žalovaný namietol aj žalobcom uplatnený počet trvania Zmluvy v dĺžke 17 mesiacov s uvedením, že

Zmluva trvala len 16 mesiacov.

Z čl. VII bod 5 Zmluvy o obchodnom zastúpení vyplýva, že ak dôjde k ukončeniu zmluvy o obchodnom
zastúpení dohodou, alebo výpoveďou zo strany zastúpeného, má zástupca právo na odstupné podľa
§ 669 a nasl. ObZ. Zmluvné strany sa dohodli, že výpočet výšky odstupného je stanovený podľa

„ Podmienok vyplatenia odstupného“ schválených predstavenstvom PSS, a.s. dňa 30.11.2004, s ktorými
bol zástupca oboznámený pred podpisom tejto zmluvy a s ich obsahom súhlasí, čo potvrdzuje svojím
podpisom.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu

žalobcu, povereného zástupcu žalovaného, výsluchom žalobcu, svedkov: pani F. M. a pán P.. A. Z.,
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili dňa 05.03.2008 Zmluvu o obchodnom zastúpení, predmetom ktorej bol
záväzok žalobcu vyvíjať pre žalovaného činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmlúv o stavebnom sporení,

vlastnúakvizíciuuklientovapotenciálnychklientovavykonávaťporadenstvopretýchtoklientovvsúlade
so zákonom 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a v súlade s platnými Všeobecnými podmienkami pre
zmluvy o stavebnom sporení v oboch fázach stavebného sporenia, po dobu trvania zmluvy a žalovaný
sa zaviazal za túto činnosť žalobcu zaplatiť mu províziu.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridŕža tvrdení uvedených v žalobe s tým, že
požiadal o zmenu petitu, nakoľko v žalobe bola nesprávne vypočítaná výška odstupného z dôvodu,
že pri jeho výpočte sa zohľadňovalo 17 mesiacov výkonu práce a nie 16 mesiacov. Vzhľadom na túto
skutočnosť právny zástupca žalobcu navrhol zmenu petitu jeho rozšírením a to o 644,66 eur a o úroky z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 22.613,93 eur od 22.07.2010 do zaplatenia, s tým, že po zmene

petitu je žalobcom žalovaná suma 22.613,93 eur spolu s 9%- ným úrokom z omeškania od 22.07.2010
do zaplatenia.

Súd v súlade s § 95 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania zmenu
žalobného petitu pripustil.

Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu zmeniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomný
na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

PrávnyzástupcapoukázalnaznenieZmluvyčl.VIIpod5poslednáveta,kdejeuvedené,žežalobcabols
podmienkami vyplatenia odstupného oboznámený pred podpisom tejto zmluvy a s ich obsahom súhlasí,
čo potvrdzuje svojím podpisom. Uviedol, že táto formulácia je nejasná, pretože je na mieste pochybovať
o tom, či „potvrdenie svojím podpisom“ sa vzťahuje na podpis na samotnej zmluve alebo nie.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že ešte pred podpisom Zmluvy absolvoval jedno školenie, kde bol
okrem iného oboznámený o skutočnosti, že existuje spôsob výpočtu odstupného, ktorý si určil žalovaný.
Tento listinný doklad, nejaké interné nariadenie však nevidel.Žalobca ďalej uviedol, že na následnom stretnutí, počas ktorého bola podpísaná Zmluva taktiež nebol
oboznámený so žiadnym listinným dokladom, aj keď regionálny riaditeľ spomenul, že u žalovaného
existuje interná smernica. Tento doklad videl až po tom, čo mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného zo

strany súdu, kde táto smernica tvorila prílohu. Zmluvu o obchodnom zastúpení čítal pred jej podpisom
avšak na čl. VII bod 5 nemal žiadne dotazy. Tento doklad mu nebol ako príloha odovzdaný.

Poverený zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržiaval skutočností uvedených vo vyjadrení s
tým, že uviedol, že tvrdenia žalobcu sú v rozpore s čl. VII bodom 5 Zmluvy, kde je okrem iného uvedené,

že spôsob výpočtu odstupného určuje žalovaný s čím žalobca súhlasil a zmluvu podpísal. Je pravdou,
že sa ku každej zmluve nedáva písomné vyhotovenie interného predpisu avšak predpokladá sa, že
všetci obchodní zástupcovia si prečítajú zmluvu a aj interný predpis týkajúci sa odstupného, ktorý je k
dispozícii na každej regionálnej pobočke.

Svedkyňa pani F. M. na pojednávaní uviedla, že žalobca bol o internej smernici, ktorá určuje pravidlá

pri výpočte odstupného oboznámený pánom Z..

V čase keď sa podpisovala zmluva mal žalobca čas, aby si zmluvu prečítal a opýtal sa na nejasnosti.
Svedkyňa uviedla, že ona žalobcu neoboznamovala s internou smernicou. Táto smernica však bola
na nástenke v zasadačke, kde sa podpisovala zmluva. Ak si niektorí z obchodných zástupcov chceli

smernicu pozrieť, mali možnosť ju vidieť na nástenke v zasadačke.

Svedkyňauviedla,žesinemyslí,žebypovedalažalobcovi,žesmernicavisínanástenke.Včasepodpisu
zmluvy žalobca od nej nežiadal internú smernicu k nahliadnutiu.
Obchodní zástupcovia mali informácie o odstupnom, či už z porád ako aj z interného pokynu

regionálneho riaditeľa, kde bol uvedený plán úloh ako aj skutočnosti, že v prípade nesplnenia plánu
môže dôjsť ku kráteniu odstupného.

Pokyn regionálneho riaditeľa neobsahoval smernicu ohľadom výpočtu odstupného, ale boli tam použité
informácie z tejto smernice. Svedkyňa ďalej uviedla, že obchodní zástupcovia nepodpísali doklad o tom,

že sa s internou smernicou oboznámili. S celým obsahom smernice ich svedkyňa neoboznámila, len im
uviedla v čom spočíva princíp výpočtu.

Žalobca k výpovedi svedkyne uviedol, že z dôvodu, že sa mu čiastka vyplateného odstupného zdala
smiešna, išiel sa informovať k pani M., ktorá z tlačiarne alebo šuplíka vytiahla nejaký listinný doklad, bez

dátumu a čísla, ktorý bol označený ako príloha 1 k niečomu. V prípade, ak má niečo byť považované
za nejaký dokument očakáva podpis, pečiatku a odvolanie na prípadné schválenie predstavenstva, čo
sa však na tomto dokumente nenachádzalo. Žalobca uviedol, že znenie smernice sa nikdy nedozvedel
a nikdy ju nevidel v zasadačke kde podpisoval zmluvu.

Svedok pán P.. A. Z. na pojednávaní uviedol, že v čase podpisu Zmluvy bol regionálnym riaditeľom.
Súčasťou vstupného rozhovoru bolo aj informovať obchodných zástupcov ohľadom odstupného, jeho
výškyaspôsobuvyčíslenia.Informácieohľadomspôsobuvýpočtuodstupnéhoato,kdemôžuinformácie
nájsť mala na starosti pani M.. Svedok uviedol, že on žiadne písomné doklady ohľadom informácie o
spôsobe výpočtu a určenia odstupného žalobcovi nepredkladal, len ho informoval, že takáto možnosť je.

Podľa § 652 ObZ. zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre
zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo
dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť
obchodnému zástupcovi províziu.

Podľa § 669 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy
právo na odstupné, ak pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s
doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a vyplatenie
odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a

ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj
použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a.Výška odstupného nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných
obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov; ak zmluva trvala menej ako päť rokov,
výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvné obdobie.

Podľa čl. VII bod 5 Zmluvy, ak dôjde k ukončeniu zmluvy o obchodnom zastúpení dohodou, alebo
výpoveďou zo strany zastúpeného, má zástupca právo na odstupné podľa § 669 a nasl. ObZ. Zmluvné
strany sa dohodli, že výpočet výšky odstupného je stanovený podľa „ Podmienok vyplatenia odstupného“
schválených predstavenstvom PSS, a.s. dňa 30.11.2004, s ktorými bol zástupca oboznámený pred

podpisom tejto zmluvy a s ich obsahom súhlasí, čo potvrdzuje svojím podpisom.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 Obchodného zákonníka, účinného od 15.01.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov

občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka.

Súd po vykonanom dokazovaní uvádza nasledovné:

Medzi účastníkmi konania neboli sporné skutočnosti, že dňa 05.03.2008 bola uzatvorená Zmluva

o obchodnom zastúpení, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať pre žalovaného činnosť
smerujúcu k uzatvoreniu zmlúv o stavebnom sporení, vlastnú akvizíciu klientov a potenciálnych klientov
a vykonávať poradenstvo pre klientov po dobu trvania zmluvného vzťahu.

Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania bol ukončený výpoveďou zo strany žalovaného zo dňa

09.04.2009 s dvojmesačnou výpovednou lehotou so začiatkom plynutia 01.05.2009 a s koncom dňa
30.06.2009.VypovedanímZmluvyvznikolžalobcovinároknaodstupné,ktoréžalovanývyplatilžalobcovi
v sume 295,- eur, čím žalovaný považoval nárok žalobcu týkajúci sa odstupného za uspokojený. Vznik
nárok žalobcu na odstupné žalovaný nenamietol, teda ani táto skutočnosť, teda vznik nároku žalobcu
na odstupné nebola sporná.

Medzi stranami konania bola spornou otázkou výška odstupného, nakoľko žalobca
s výškou odstupného, ktorá mu bola vyplatená zo strany žalovaného nesúhlasil a preto svoj nárok
uplatnil touto žalobou na súde s tým, že výšku odstupného za 17 mesiacov trvania zmluvného vzťahuj
určil na sumu 22.264,27 eur, od ktorej odpočítal sumu už vyplateného odstupného 295,-eur, čím jeho

nárok uplatnený žalobou predstavoval čiastku 21.969,27 eur.

Žalobca v priebehu konania upravil žalobný petit a to v dôsledku zmeny počtu mesiacov trvania
zmluvného vzťahu zo 17 mesiacov na 16 mesiacov, čím došlo k zmeny výšky požadovanej sumy z
21.969,27eur na22.613,93euražalobcasiuplatnilajnároknapriznaniezákonnéhoúrokuzomeškania

z dlžnej sumy od 22.07.2010.
Žalovaný si svoj nárok na odstupné uplatnil v súlade s § 669 ods. 2 ObZ. z priemeru získaných provízií
za dobu trvania zmluvného obdobia, t.j. za 16 mesiacov trvania zmluvného vzťahu.Výšku sumy žalobcom požadovaného odstupného, však namietol žalovaný, ktorý tvrdil, že odstupné
nebolo vypočítané v súlade s internou smernicou upravujúcou podmienky vyplatenie odstupného.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že nárok žalobcu
je dôvodný a preto jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Súd mal z výpovede žalobcu a svedkov za preukázané, že interná smernica síce existovala a upravovala
podmienky vyplatenia odstupného avšak, žalovaný nepreukázal žiadnym spôsobom skutočnosť, že

by žalobcu s touto internou smernicou oboznámil, nakoľko nepredložil žalobcom podpísanú internú
smernicu a taktiež táto smernica netvorila neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o obchodnom zastúpení.
Ustanovenie čl. VII bod 5 Zmluvy síce obsahuje ustanovenie týkajúce sa podmienok vyplatenia
odstupného o ktorých mal byť žalobca oboznámený pred podpisom Zmluvy a s ktorých obsahom
súhlasil, čo potvrdil podpisom, avšak z tohto ustanovenia nie je jasné či podpisom Zmluvy alebo
podpisom na internej smernici.

Podľa názoru súdu sa podpis na Zmluve o obchodnom zastúpení nevzťahuje na skutočnosť, že žalobca
bol s internou smernicou naozaj oboznámený.

Taktiež pokyn regionálneho riaditeľa, na ktorý poukazoval žalovaný a ktorý žalobca osobne podpísal a v

ktorom sú použité informácie zo smernice ešte neznamená. resp. nedokazuje, že žalobca bol s internou
smernicou oboznámený. Pokyn regionálneho riaditeľa, obsahoval len spôsob výpočtu odstupného
( krátenie odstupného) a neupravuje podmienky vyplatenie odstupného.

Rovnako z výpovede svedkyne pani M. vyplýva, že ona žalobcu s internou smernicou neoboznamovala

a taktiež svedok pán Z. vo svojej výpovedi uviedol, že ani on žalobcovi nepredkladal žiadne písomné
doklady týkajúce sa spôsobu výpočtu a určenia odstupného.

Súd má za to, že spôsob akým žalovaný oboznamoval so smernicou je nedostatočný. Oznámenie že
existuje nejaká smernica a visí na nástenke v zasadačke nepovažuje súd za dostatočné oboznámenie

sa so smernicou upravujúcou podmienky výplaty odstupného.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol podľa názoru súdu oboznámený so smernicou upravujúcou
podmienky vyplatenia odstupného, platia v uvedenom prípade ustanovenia § 669 a nasl. Obchodného
zákonníka upravujúce spôsob a výšku vyplatenia odstupného, v súlade s ktorými si žalobca vypočítal

výšku sumy odstupného.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania žalobcu v celkovej

výške 4.864,16 eur pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 1.318,- eur a
náhrady trov právneho zastúpenia v sume 2.792,88 eur, náhrady za stratu času 359,14 eur a cestovných
náhrad v sume 544,80 eur.

Podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 1, §14 ods. 1, 2, 5, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č.

655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskorších
predpisov žalobcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 2.792,88 eur šesť úkonov právnej
pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane porady s klientom, podanie na súd- návrh na vydanie
platobného rozkazu, 3 x účasť na pojednávaní, podanie na súd - zmena petitu, - tarifa za jeden úkon á
380,52 eur + 20 % DPH. Režijný paušál 2 x 7,21 eur, 3 x 7,41 eur a 1 x 7,63 eur spolu 2.792,88 eur.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby označený ako právny
rozbor, nakoľko takýto úkon nevyplýva zo súdneho spisu a nepriznal ani náhradu trov za samostatný
úkon právnej služby označený ako porada s klientom zo dňa 06.07.2010, vyúčtovaným podľa ustanovení
vyhlášky 655/2004 Z.z. § 14 ods. 2 ako ďalšia porada s klientom, nakoľko v predloženého vyúčtovania

vyplýva, že išlo o prvú poradu s klientom, za ktorú patrí náhrada pri úkone prevzatie a príprava
zastúpenia.Ďalej náhrada za stratu času vo výške 299,28 eur + 20% DPH (12,35 eur x 16 polhodín = 197,60 eur a
12,71 eur x 8 polhodín = 101,68 eur) a náhrada preukázaných cestovných výdavkov vo výške 454,-eur
+20 % DPH za použitie osobného motorového vozidla 2 x FIAT Multipla a 1 x VOLVO XC 90, na trase

Dolný Kubín Bratislava a späť (amortizácia - 3x 530 km x 0,183 Km/€ = 290,97 eur; spotreba PHM za
účasť na pojednávaní 09.06.2011 530 km x 0,064l/km x 1,053 eur = 35,71 eur, spotreba PHM za účasť
na pojednávaní 18.10.2011 530 km x 0,064l/km x 1,053 eur = 35,71 eur, spotreba PHM za účasť na
pojednávaní 16.02.2012 530 km x 0129l/km x 1,34 eur = 91,61 eur, t. j. spolu 163,03 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.