Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. júl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210223019
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1210223019.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Ivony Hrčekovej a JUDr. Andrei Sedláčkovej v právnej veci žalobcu P.. Z.H. S., Na Z. M. XXA,
XXX XX Ž., práv. zast. SLAMKA & Partners, s.r.o., Radlinského 29, Dolný Kubín, IČO: 50120000, proti
žalovanému Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, o zaplatenie
21.969,27EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II
v Bratislave č.k. 42Cb/275/2010-405, zo dňa 24.11.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 42Cb/275/2010-405,
zo dňa 24.11.2016 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 12.889,41
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.889,41 EUR od 22. 7. 2010
do zaplatenia a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 13,98%.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa
18.10.2010 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

sumy 21.969,27 EUR a na náhradu trov konania, titulom nároku na vyplatenie odstupného zo Zmluvy
o obchodnom zastúpení uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 5.3.2008 ( ďalej len Zmluva). Svoj
nárok žalobca odôvodnil tým , že dňa 5.3.2008 uzavrel so žalovaným Zmluvu o obchodnom zastúpení,
predmetom ktorej bol záväzok žalobcu pre žalovaného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmlúv
o stavebnom sporení, vlastnú akvizíciu u klientov a potencionálnych klientov a vykonávať poradenstvo
pred týchto klientov po dobu trvania zmluvného vzťahu a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi
províziu. Dňa 6.2.2009 uzatvoril žalobca so žalovaným novú zmluvu o obchodnom zastúpení. V

zmluve sa zmluvné strany dohodli, že v prípade ukončenia zmluvy dohodou alebo výpoveďou zo
strany žalovaného má žalobca právo na odstupné v zmysle ust.§ 669 a nasl. Obch. zák.. K ukončeniu
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo výpoveďou zo strany žalovaného dňa 9.4.2009 s
uplynutím výpovednej doby dňa 30.6.2009, čím vzniklo žalobcovi právo na odstupné. Žalobca požiadal
dňa 24.7.2009 o vyplatenie odstupného, ktoré mu bolo zo strany žalovaného vyplatené, avšak len v
sume 295,-EUR. Na spôsob určenia výšky odstupného sa taktiež použije úprava uvedená v ust. § 669
Obch. zák., a to aj napriek tomu, že v zmluve o obchodnom zastúpení je uvedené, že na výpočet výšky

odstupného sú schválené "Podmienky vyplatenia odstupného", ktoré boli schválené predstavenstvom
PSS , a.s. /žalovaného/ dňa 30. 11. 2004 a s ktorými bol obchodný zástupca oboznámený a s ktorými
súhlasil. Uvedené podmienky vyplatenia odstupného síce boli schválené predstavenstvom žalovaného,
ale žalobca ako obchodný zástupca s nimi nebol oboznámený a tak nie je možné v zmysle Obch. zák.postupovať podľa týchto podmienok. Žalovaný nepopieral žalobcov nárok na odstupné , avšak namietol
výšku uplatnenej sumy, čo odôvodnil tou skutočnosťou, že súčasťou Zmluvy o obchodnom zastúpení zo
dňa 5.3.2008 konkrétne čl. VII bod 5 je aj dohoda z 30.11.2004, že základom pre výpočet odstupného je

interný prepis Prvej stavebnej sporiteľne ( ďalej len PSS)" Podmienky vyplatenia odstupného", pričom
zástupca (žalobca), podpisom Zmluvy potvrdil, že bol s interným predpisom oboznámený a s obsahom
predpisu súhlasí. Žalobca taktiež obdržal list - Informáciu pre obchodných zástupcov o podmienkach
vyplatenia odstupného určených rozhodnutím predstavenstva PSS z 30.11.2004. Z uvedeného ako aj z
ust. § 669 ods. 2, Obch. zák. vyplýva, že tento interný predpis sa použil na výpočet výšky odstupného.

Medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o vypočítaní a vyplatení odstupného , preto bola výška
odstupného vypočítaná v zmysle uvedeného prepisu. Takto vypočítaná výška odstupného / 295,-EUR /
bola žalobcovi riadne vyplatená.

3. Súd rozhodol vo veci rozsudkom dňa 16. 2. 2012 , ktorým žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 22.613,93,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 22.613,93,-

EUR od 22. 7. 2010 do zaplatenia. Žalobcov nárok na odstupné vyhodnotil ako dôvodný a žalobe v
celom rozsahu vyhovel. Z výpovedí svedkov a žalobcu mal súd za preukázané, že interná smernica
síce existovala a upravovala podmienky vyplatenia odstupného avšak, žalovaný nepreukázal žiadnym
spôsobom skutočnosť, že by žalobcu s touto internou smernicou oboznámil, nakoľko nepredložil
žalobcom podpísanú internú smernicu a taktiež táto smernica netvorila neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o

obchodnom zastúpení. Podľa názoru súdu sa podpis na zmluve o obchodnom zastúpení nevzťahoval
na skutočnosť , že žalobca bol s internou smernicou naozaj oboznámený. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalobca nebol oboznámený so smernicou upravujúcou podmienky vyplatenia odstupného, platia
v uvedenom prípade ustanovenia § 669 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúce spôsob a výšku
vyplateniaodstupného,vsúladesktorýmisižalobcavypočítalvýškusumyodstupného.Pretosúdžalobe

v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy , ktorá predstavovala
odstupné vypočítané žalobcom podľa vyššie uvedeného zák. ustanovenia.

4. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.5.2013, č.k. 3Cob 211/2012 -127 rozsudok
Okresného súdu Bratislava II zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd

dospel k záveru, že súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke.

5. Právny zástupca žalobcu písomným podaním doručeným súdu dňa 22. 6. 2011 požiadal o zmenu
petitu jeho rozšírením a to o 644,66 eur a o úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 22.613,93
eur od 22.07.2010 do zaplatenia a žiadal pripustiť zmenu petitu v znení, že žalovaný je povinný

zaplatiť na účet žalobcu sumu 22.613,93,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 22.613,93,-EUR od 22.7.2010 do zaplatenia. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa
18.10.2011 za prítomnosti oboch účastníkov konania zmenu žalobného petitu pripustil.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, ktoré je podrobne opísané v odôvodnení

napadnutého rozsudku dospel k záveru, že v zmluve bolo v článku VII. bod 5 o.i. uvedené, že ak
dôjde k ukončeniu zmluvy o obchodnom zastúpení dohodou alebo výpoveďou zo strany zastúpeného /
žalovaného / má zástupca / žalobca / právo na odstupné podľa § 669 a nasl. Obch. zák. s tým ,že
výpočet výšky odstupného je stanovený podľa "Podmienok vyplatenia odstupného", schválených
predstavenstvom žalovaného. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania bol ukončený výpoveďou

zo strany žalovaného zo dňa 9.4.2009 s dvojmesačnou výpovednou lehotou so začiatkom plynutia
1.5.2009 a s koncom dňa 30.6.2009. Vypovedaním Zmluvy vznikol žalobcovi nárok na odstupné,
ktoré žalovaný vyplatil žalobcovi v sume 295,- EUR, čím žalovaný považoval nárok žalobcu týkajúci
sa odstupného za uspokojený. Vznik nároku žalobcu na odstupné žalovaný nenamietol, teda ani
táto skutočnosť, teda vznik nároku žalobcu na odstupné nebola sporná. Žalobca si svoj nárok na

odstupné uplatnil v súlade s § 669 ods. 2 Obch. zák. z priemeru získaných provízií za dobu trvania
zmluvného obdobia, t.j. za 16 mesiacov trvania zmluvného vzťahu. nároky obchodného zástupcu po
skončení vzťahu obchodného zastúpenia sú v Obchodnom zákonníku obsiahnuté v § 668 a až § 669
a, sčasti aj v § 671. Uvedené ustanovenia predstavujú transpozíciu najmä článku 17 a 18 smernice
Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich

sa samostatných obchodných zástupcov. Podľa názoru súdu je potrebné pri výklade príslušných
ustanovení v slovenskom právnom poriadku vychádzať aj zo samotnej smernice.7. Súd prvej inštancie mal z výpovede žalobcu a svedkov za preukázané, že interná smernica síce
existovala a upravovala podmienky vyplatenia odstupného ,avšak žalovaný nepreukázal žiadnym
spôsobom skutočnosť, že by žalobcu s touto internou smernicou oboznámil, nakoľko nepredložil

žalobcom podpísanú internú smernicu a taktiež táto smernica netvorila neoddeliteľnú súčasť Zmluvy
o obchodnom zastúpení. Ustanovenie čl. VII bod 5 Zmluvy síce obsahuje ustanovenie týkajúce sa
podmienok vyplatenia odstupného o ktorých mal byť žalobca oboznámený pred podpisom Zmluvy a s
ktorých obsahom súhlasil, čo potvrdil podpisom, avšak z tohto ustanovenia nie je jasné či podpisom
Zmluvy alebo podpisom na internej smernici. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa podpis na Zmluve

o obchodnom zastúpení nevzťahuje na skutočnosť, že žalobca bol s internou smernicou naozaj
oboznámený.
Taktiež pokyn regionálneho riaditeľa, na ktorý poukazoval žalovaný a ktorý žalobca osobne podpísal a v
ktorom sú použité informácie zo smernice ešte neznamená. resp. nedokazuje, že žalobca bol s internou
smernicou oboznámený. Pokyn regionálneho riaditeľa, obsahoval len spôsob výpočtu odstupného
(krátenie odstupného) a neupravuje podmienky vyplatenie odstupného.

8. V konaní bolo preukázané, že žalobca pre žalovaného získal nových zákazníkov a významne
rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený žalovaný má podstatné výhody vyplývajúce z
obchodov s nimi. Preukazuje to najmä zoznam zmlúv a zvýšení stavebného sporenia uzatvorených
v odbytovej štruktúre žalobcu ako obchodného zástupcu a následná tabuľka, z ktorej súd pri určení

výšky odstupného vychádzal. Podľa týchto listinných dokladov, /ktoré predložil súdu žalovaný/ bolo
uzatvorených celkovo v štruktúre žalobcu 748 zmlúv /100 %/, z toho 23% bolo ukončených výpoveďou
a 20% bolo ukončených pre neuhradenie poplatku, t.j. 43% zmlúv bolo ukončených a žalovaný nemá z
týchto ukončených zmlúv žiadne podstatné výhody. Preto súd priznal žalobcovi odstupné vo výške 57%,
čo predstavuje sumu 12.889,41,- EUR, je to percentuálny podiel na zmluvách, ktoré neboli ukončené,

a z ktorých má žalovaný aj naďalej podstatné výhody. Vo zvyšku zrušených zmlúv v podiele 43%
súd prvej inštancie žalobu zamietol.

9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca neuzatváral
zmluvy len osobne, ale bolo preukázané, že školil svojich pracovníkov v rámci štruktúry a provízie

mu boli vyplácané zo všetkých zmlúv, nielen z tých, ktoré uzatvoril osobne, ale ktoré boli uzatvorené
v rámci jeho štruktúry inými obchodnými zástupcami. Súd prvej inštancie odôvodnil výšku priznaného
odstupného s poukazom na to, že činnosťou žalobcu došlo k získaniu nových zákazníkov pre
žalovaného a k významnému rozvinutiu obchodu s doterajšími zákazníkmi. Je pravdou , že za
samotný výkon činností žalobca dostal zaplatené v podobe mesačnej provízie a právo na odstupné by

malo predstavovať odmenu za niečo naviac, čo priniesol pre zastúpeného. Ide práve o zohľadnenie
zásluhovosti a právo na odstupné vzniklo z dôvodu, že zo zoznamu uzavretých zmlúv ako aj výšky
provízií je zrejmé, že žalobca ako zástupca získal nových zákazníkov a žalovaný má výhody vyplývajúce
z týchto obchodov /vo výške 57%/, čo je jeden zo zákonných predpokladov pre vznik práva na odstupné.
Podľa citovanej zákonnej úpravy stačí, ak žalobca preukáže, že získal nových zákazníkov alebo ak

preukáže, že podstatne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi (za splnenia ďalších predpokladov).
Žalobca preukázal, že mimo zrušených zmlúv /43 %/ výhody pre žalovaného existovali aj po skončení
zmlúv o obchodnom zastúpení. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je spravodlivé aj s poukazom
na všetky okolnosti a najmä na províziu, ktorú žalobca stráca ukončením zmluvného vzťahu, vyplatenie
odstupného vo výške 57% z maximálnej výšky odstupného podľa Obchodného zákonníka. Tým bola

splnená aj druhá podmienka nároku na odstupné v zmysle § 669 ods. 1 písm. b/ Obch. zák..

10. K otázke použitia konkurenčnej doložky podľa § 672 a Obch. zák. súd prvej inštancie uviedol, že je
chybou žalovaného, že si použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky nevymienil v zmluve, ktorej bol
predkladateľom. A preto námietku žalovaného, že žalobca mohol hneď po ukončení zmluvného vzťahu

so žalovaným vykonávať činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia /čo aj vykonával/ za
irelevantnú a neprihliadol na ňu.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 2, C.s.p. podľa
ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca

v konaní úspech v rozsahu 13,98%, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému
žalovanému v tomto rozsahu.12. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa ktorého súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súlade s § 669 ods. 1) pís. b,

Obchodného zákonníka viaže nárok na odstupné na skutočnosť že takéto vyplatenie je spravodlivé
a to v súvislosti okolnosťami obchodu (hlavne výška stratenej provízie obchodného zástupcu a
použitie konkurenčnej doložky). Podľa názoru žalovaného nezískal žalobca pri uskutočňovaní obchodov
významný počet nových zákazníkov, nerozvinul významne obchod s doterajšími zákazníkmi, a PSS,
a.s. z týchto obchodov nemá žiadne významné výhody. Žalobca však hlavne jednoznačne nesplnil

zákonné podmienky uvedené pre výplatu odstupného uvedené v § 669 ods. 1) pís. b). Žalobca neprišiel
v dôsledku ukončenia zmluvy o obchodnom zastúpení o žiadnu províziu, všetky provízie v súvislosti s
sprostredkovanými obchodmi boli žalobcovi v plnej výške vyplatené. Vzhľadom na tieto okolnosti podľa
názoru žalovaného žalobca nesplnil žiadnu z podmienok určené v § 669 ods. 1) písm. b) Obchodnom
zákonníku, teda právo na vyplatenie odstupného mu vôbec nevzniklo. Žalovaný má zato, že súd v
napadnutom rozsudku dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný má za to, že súd prvého stupňa
vo veci samej nerozhodol spravodlivo a v súlade so zákonom. Preto žalovaný na základe tohto odvolania
v zmysle § 390 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku navrhuje, aby odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti zrušil a vo veci sám rozhodol.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, nesúhlasí s názorom žalovaného, že nie sú splnené
podmienky uvedené v § 669 ods, 1) písm. a) a b). Žalobca dňa 1.7.2008 dosiahol pracovnú pozíciu
stupeň 5 - vedúci konzultant pri prvom možnom termíne, a následne dňa 1.10.2008 dosiahol pozíciu
stupeň 6 - koordinátor predaja. Tieto uvedené skutočnosti svedčia o tom, že žalobca bol u žalovaného
kľúčovým sprostredkovateľom stavebného sporenia a preto aj často oceňovaný. Udržiavacie kritériá

žalobca na pozícii stupňa 6 - koordinátor predaja plnil na 136% a to až do ukončenia spolupráce so
žalovaným, t j. do 30.6.2009. Takéto plnenie žalobcu predstavovalo pre žalovaného brutto 340 zmlúv
pri objeme 3.572.000,- EUR a netto 332 zmlúv pri objeme 3.597.000,-EUR. Koordinátor predaja mal
za úlohu hlavne riadiť tím obchodných zástupcov v jeho štruktúre, buduje túto štruktúru, je nápomocný
pri rokovaniach, poskytuje servis nielen k zmluvám uzatvoreným v jeho štruktúre, uzatvára zmluvy, čo

však nie je prioritou, ale sa to nevylučuje z jeho činností atď. Zároveň zabezpečuje a hradí náklady
za priestory pre svoju štruktúru. Po odchode žalobcu sa táto vytvorená štruktúra rozpadla. Predložený
zoznam zmlúv obsahuje aj zmluvy, ktoré boli zrušené po 30.6.2009 (po odchode žalobcu) v počte
341ks, pričom za 66ks zmlúv nebola žalobcovi vôbec vyplatená provízia za uzatvorenie. Z tohto dôvodu
za hore uvedených 341 zmlúv nemôže už žalobca niesť zodpovednosť, nakoľko ich nemohol aktívne

spravovať a za servis bol zodpovedný iný obchodný zástupca po odchode žalobcu. Ďalej v zozname
sa nachádzajú aj zmluvy, za ktoré nebola zaplatená provízia za uzatvorenie, spolu 163ks. K skresleniu
stavu v zozname predloženého žalovaným dochádza aj tým, že zahŕňa aj zmluvy, ktoré boli vypovedané
účelovo, bezúčelovo, prevod zmluvy a spojenie zmluvy t. j. výpoveďou. Počas žalobcovho pôsobenia
v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. sa táto situácia udiala na 76 ks zmluvách. Tieto ukončené zmluvy

nereprezentujú 23% ako uvádzal žalovaný a následne aj Okresný súd Bratislava II vo svojom rozsudku,
na základe ktorého vypočítal výšku odstupného, ale len 10%. Účelovo a bezúčelovo vypovedané zmluvy
zanikli. Prevodom zmluvy alebo spojením zmluvy tieto pokračovali, ale už v inom režime t. j. na inom
stavebnomsporiteľoviamohlanastaťsituácia,žeajvsprávepodinýmobchodnýmzástupcom.Vzmysle
uvedeného, žalobca v priebehu konania nepopierateľné preukázal, že počas celej doby platnosti zmluvy

získal nových zákazníkov ako aj významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a žalovaný má
podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi, čo jednoznačne vyplýva zo žalovaným predložených
zoznamov uzavretých 2 zmlúv, ako aj z výšky provízií vyplatených v priebehu zmluvného vzťahu zo
strany žalovaného, ako aj z výsluchu svedkov Ing. Ď. a Ing. M.. Žalobca počas konania nepopierateľné
preukázal svoj nárok na odstupné a kumulatívne splnenie podmienok uvedených v § 669 ods. 1, písm.

a) a b) a z toho dôvodu považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné v zmysle čoho žalobca navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania v rozsahu
100%.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa20.6.2018.Pooboznámenísas obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

15. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania
uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať; obsah odvolania

žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli
zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového
stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie.

Súdvykonalrozsiahleaúčelnédokazovanienazákladektoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom.
Súd na základe zisteného skutkového stavu správne aplikoval ust. § 669 Obch. zák. s poukazom na
smernicu Rady č. 86/653/EHS zo dňa 18.12.1986. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho
súdu vysporiadal a riadne odôvodnil všetky podstatné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd
sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti uplatneného nároku, ktorý

bol správne posúdený v súlade s § 669 Obch. zák., ako aj so spôsobom určenia výšky odstupného.
Podstatné odvolacie námietky žalovaného boli už vyhodnotené a riadne odôvodnené v napadnutom
rozsudku a preto odvolací súd na toto odôvodnenie odkazuje.

17. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.

§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255
ods.1,§262ods.1,C.s.p.Úspešnémužalobcoviodvolacísúdpriznalnároknanáhradutrovodvolacieho
konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

19. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).