Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 19, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218201833
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2218201833.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: Všeobecná

úverová banka, a.s, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 313 20 155, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 367 15 352, konajúc
JUDr. Michalom Gallom proti žalovanému: B. N., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX C. XX/XX, o zaplatenie
350,05 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 158,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 158,96 eur od 04.07.2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.04.2018 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým
by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 350,05 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného
úveru. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 28.09.2014 uzatvorená
Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo
výške 854,80 eur na kúpu spotrebného tovaru v kúpnej cene 1054,80 eur. Žalovaný uhradil akontáciu
200 eur a zvyšok mal splácať 24 mesačnými splátkami v sume 45,84 eur, a to až do celkovej sumy
pôžičky vo výške 1100,16 eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný sumu 695,84 eur. Vzhľadom na to,

že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, v súlade so zmluvou a
podmienkami k zmluve, žalobca dňa 29.04.2015 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k
úhrade dlžných splátok, pričom ho upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko
k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.06.2015 úver
zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z 28.06.2015 - Oznámenie o vyhlásení Okamžitej
splatnosti úveru. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru upravuje bod 9.2 Zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, s

ktorými sa žalovaný oboznámil pred podpisom zmluvy. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby
predstavuje sumu 350,05 eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho
dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané
obyčajnou listovou zásielkou.
2. Žalovaný v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie
adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 01.10.2018 zverejnil súd na úradnej tabuli ako aj na
webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje

po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný
sa k žalobe písomne nevyjadril, v konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým
základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal

dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného
návrhu, prehľadom splátok a úhrad, Zmluvou o úvere Quatro z 28.09.2014 a podmienkami k Zmluve
o úvere, predžalobnou upomienkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, a zistil tento
skutkový stav:
4. Dňa 28.09.2014 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o úvere na nákup spotrebného

tovaru o kúpnej cene 1054,80 eur, pričom pri podpise zmluvy zaplatil 18,96% akontácie v sume 200 eur.
Zmluvu tvorí len vopred pripravené formulované tlačivo, v ktorom sú uvedené osobné údaje žalovaného;
celková výška úveru 854,80 eur, splátka 45,84 eur, počet splátok 24, ročná úroková sadzba 28,71 %,
RPMN 28,71 %; priemerná hodnota RPMN 44,06%, celkové náklady spotrebiteľa 245,36 eur, termín
konečnej splatnosti 9/2016, Prvá splátka splatná dňa 20.10.2014, ďalšie splátky splatné vždy 20.dňa
v mesiaci, doba trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov Klienta podľa tejto Zmluvy. Poistenie

schopnosti splácať splátky pôžičky žalovaný nežiadal. Splatnosť jednotlivých splátok v zmluve uvedená
nie je. Nižšie v zmluve je uvedené vyhlásenie klienta o tom, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil
s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy,
prevzal ich, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať
5. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že za obdobie od 20.10.2014 do 09.09.2016 žalovaný zaplatil na

splátkach 695,84 eur. Dňa 28.09.2014 žalovaný zaplatil akontáciu vo výške 200 eur. Z tohto prehľadu je
tiež zrejmé, že dlžná suma pozostáva aj z pokút za omeškanie, z pokuty za vypovedanie a zo sankčných
pokút, a to vo výške celkom 113,15 eur. Dňa 19.06.2015 došlo k zosplatneniu úveru v sume 626,37 eur.
6. Listom zo dňa 29.04.2015 spoločnosť Consumer Finance Holding žalovanému poslala predžalobnú
upomienku, v ktorom uviedla, že k tomuto dňu evidujú nedoplatok na splátkach vo výške 137,95 eur,

ktorý žiadala uhradiť bezodkladne na účet vedený vo VÚB, a.s., s tým, že ak do 05.06.2015 nedôjde k
úhrade splátky splatnej v mesiaci 02/2015, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Vyššie uvedený list
prevzal žalovaný 07.05.2015.
7. Listom zo dňa 28.06.2015, bola vyhlásená okamžitá splatnosť dlžných splátok jednorázovo, a to vo
výške 814,77 eur, z toho na istine 797,25 eur. Potvrdenie o doručení žalobca súdu nepredložil.

8. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.
11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
12. Zosplatnenie úveru mal žalobca so žalovaným dohodnuté v článku 9.2 zmluvných podmienok, kedy

listom zo dňa 28.06.2015 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, a to po upozornení na dlžné splátky a výzve
na ich zaplatenie z 29.04.2015. Vyššie uvedená výzva je v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
13. Následne sa súd predovšetkým zaoberal náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže
uvedenú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy.

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
(od 1.marca 2010 do 31.marca 2015, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá priuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
16. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. c), f), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom v

čase uzavretia zmluvy (od 1.januára 2012 do 31.decembra 2014, ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 ;
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ; c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý
sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
19. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 1.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
20. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, túto nie je možné nahradiť určením počtu splátok. Počet splátok (okrem iných náležitostí) je

totiž ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy, ktorá je uvedená pod písm. k/. Nepochybne zákonodarca
pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by
sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda
nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť
dátumovo, neprichádza do úvahy. Nepochybne tento údaj v predmetnej zmluve chýba. V zmluve však

chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. k/ vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako

slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o
nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012
zo dňa 6.augusta 2013. Takisto v zmluve chýba údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve, v jej hlavičke je síce uvedená adresa žalobcu, nikde všaknie je uvedené, že táto adresa je adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
Ani v úverových podmienkach nie je nikde uvedené, že adresa žalobcu alebo adresa predajcu je tou,
na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť tak v zmluve chýba.

21.Spotrebiteľmáprávovzmyslezákonaospotrebiteľskýchúverocheštepredpodpisomzmluvyvedieť,
akým spôsobom budú uhrádzané jednotlivé čiastkové nároky (istina úveru, úroky, poplatky v tej ktorej
mesačnej splátke) a v danom prípade túto možnosť nemal. Nikde v zmluve ani v úverových zmluvných
podmienkach nie je uvedené, že by tieto údaje boli žalobcom odovzdané žalovanému najneskôr pri
podpise zmluvy. Teda takto absentuje aj náležitosť ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských

úveroch.
22. Absencia týchto obligatórnych náležitostí v predmetnej zmluve, a to prípadne aj len jednej z nich,
spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalobca by mal právo na vrátenie
skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru, prípadne
iné sankcie.

23. Súd zistil, že žalovaný čerpal pôžičku vo výške 854,80 eur, pričom na splátkach uhradil sumu vo
výške 695,84 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené je žaloba dôvodná v časti
neuhradenej úverovej istiny vo výške 158,96 eur. Súd preto priznal žalobcovi len plnenie, ktoré žalobca
poskytol žalovanému, znížené o tieto uhradené splátky, čo v danom prípade predstavuje 158,96 eur, a
v prevyšujúcej časti žalobu v súlade s ustanovením § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) zákona

o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zamietol.
24.Priúrokochzomeškaniasúddospelkzáveru,žeuplatnenéúrokyvovýške5,05%ročnenepresahujú
zákonom dovolený úrok z omeškania, keďže k prvému dňu omeškania bol v zmysle ustanovenia § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. zákonný
úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie

úroku z omeškania vo výške 5,05%, súd mu ich priznal v takejto výške a to počnúc od 04.07.2015, a to
v zmysle návrhu žalobcu a so zistením, že k tomuto dnu žalovaný bol v omeškaní s plnením dlhu. Preto
súd v tejto časti rozhodol tak ako je vo výrokovej časti rozsudku
25. Pre úplnosť súd poznamenáva, že je mu známe rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č.
C-42/15, ktorého predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania Okresného súdu Dunajská

Streda o výklade smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere. Pri posudzovaní (ne)záväznosti uvedeného rozhodnutia pre v tomto konaní
prejednávanýsporsúdvychádzalztoho,žeprejudiciálnyrozsudokjespolusvýkladomaleboposúdením
platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu
otázku, ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Pokiaľ sa

týka smernice ako prameňa práva Únie, táto je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená a to
vzhľadomnavýsledok,ktorýsamádosiahnuť,pričomsavoľbaforiemametódponechávavnútroštátnym
orgánom. V uvedenom rozhodnutí súdny dvor okrem iného konštatuje, že ustanovenia čl. 10 ods. 2
písm. h/ a i/ smernice 2008/48/ES v spojení s jej článkom 22 ods. 1 bránia tomu, aby členský štát stanovil
povinnosť ako náležitosť zmluvy uviesť amortizačnú tabuľku, čo je v rozpore s citovaným ustanovením

§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže je tu konflikt smernice a vnútroštátneho zákona, súd skúmal,
či môže smernici priznať priamy alebo nepriamy účinok. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok
smernice v zásade vylúčený, smernica je priamo záväzná pre členský štát. V konkrétnom prípade súd
nemôže smernici priznať ani nepriamy účinok, nakoľko nie je možný eurokonformný výklad citovaného
ustanovenia zákona, keďže by ním súd prakticky nahradil/vypustil toto ustanovenie. Jednalo by sa o

výklad contra legem a takýto postup je v rozpore s princípom právnej istoty.
26. Navyše v súlade s ustanovením § 9 odsek 2 písmeno j) zákona o spotrebiteľských úveroch, je
podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov,
vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danej
veci však zmluva síce obsahovala údaj o RPMN, avšak v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa.

Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej
zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov,
ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnávanie úverov alebo pôžičiek s
rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší

úver s čo najnižšou RPMN. V danej veci však nesprávne uvedený údaj o RPMN v úverovej zmluve,
spotrebiteľovi neumožňuje porovnať túto výšku RPMN s obdobnými úvermi, poskytovanými inými, či už
bankovými alebo nebankovými subjektmi. Údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa spôsobuje, že daný
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. d) z. o spotrebiteľských úveroch).27. Ďalej Zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) Zák. č. 129/2010
Z.z.., neobsahuje ani všetky predpoklady, použité na výpočet tejto RPMN. Spôsob výpočtu RPMN je
uvedený v prílohe č. 2 citovaného zákona, pričom podkladom pre výpočet RPMN je číslo posledného

čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania
a dátumom každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov, výška
splátky alebo platby poplatkov a interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého
čerpaniaadátumomkaždejsplátkyaleboplatbypoplatkov.Súdmázato,žeideojedenznajdôležitejších
údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť,

a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa
musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.
Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné
uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej
úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a
aj preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o

spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.:
„Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanévčaseuzavretiazmluvyoúvere;uvedúsavšetkypredpoklady
použité na výpočet tejto miery“.

28. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o
uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
29. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3
CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

30. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z
prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v tomto spore úspešnejší, a to podľa pomeru úspechu v spore
(45,41% : 54,59%). Nakoľko však v konaní úspešnejšiemu žalovanému žiadne trovy nevznikli, a ani si
žiadne neuplatnil, súd mu ani náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.