Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2014

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/104/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212204739
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212204739.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci
navrhovateľa: A.. H.. H. P., V. L. D. XX, XXX XX L., X.. XX.XX.XXXX zastúpený: LEGAL CARTEL s.r.o.,
Ľubinská 18, 811 03 Bratislava IČO: 36 667 175 proti odporkyni: B. S., V. L. Z.A. X. X, XXX XX L., X..
XX.XX.XXXX, zastúpená: JUDr. Katarína Marková, advokátka, Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava
o ochranu osobnosti a poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.189,35
€ do troch dní právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.03.2012 domáhal , aby súd uložil odporkyni
povinnosť doručiť navrhovateľovi ospravedlnenie v znení:

,,Podpísaná B. S., sa ospravedlňujem A.. H. P. za poškodenie dobrého mena, povesti, cti a vážnosti v
spoločnosti v dôsledku nepravdivých tvrdení uvedených v mojej písomnej sťažnosti zo dňa 04.05.2010
adresovanej viacerým osobám zo spoločnosti Č., a.s., lebo výroky:

,,Dňa 22.07.2009 sme sa s Ing. Hričovským vracali v motorovom vozidle z firemného podujatia
uskutočneného v obci Doľany. A.. P. mi počas tejto cesty povedal nasledovné: "B., chceli ste so mnou
spávať alebo nie? Rozmyslite si čo poviete, lebo je to dôvod na vyhadzov."

,,Fyzické akty Ing. Hričovského voči mojej osobe vyvrcholili dňa 23.04.2010, kedy mi A.. P. v mojej
kancelárii počas pracovnej doby rukou zovrel hrdlo, naklonil sa ku mne a uviedol: "B. pre mňa ,,nie" nie
je odpoveď, odteraz na všetko, čo Vám prikážem poviete áno a ak sa niečo nedá urobiť, urobíte všetko
preto, aby sa to dalo urobiť."

,,Snažila som sa vymaniť z jeho zovretia, na čo on povedal: "Chcel so Vám aj jednu capnúť, ale potom
ste ma presvedčili, že to nemám robiť", na čo som ja uviedla: ,,To by bolo to posledné, čo by ste si
ku mne dovolil", na čo on s úškrnom a arogantným výsmechom odvetil: Zuzana, ak chcete s niekým
bojovať, tak si nájdite niekoho iného."

nie sú pravdivé."

Zároveň sa navrhovateľ domáhal od odporkyne náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške
50.000,-€, ako aj náhrady trov konania.

Navrhovateľa v podanom návrhu ďalej uviedol, že odporkyňou zverejnené nepravdivé a difamujúce
výroky o navrhovateľovi, sa priamo dotýkajú jeho osobného a rodinného života, profesionálnej cti a
vážnosti v spoločnosti a zasahujú do jeho osobnostných práv. Dňa 10.05.2010 bola navrhovateľovi
doručená emailová správa od A.. E. P., manažéra útvaru ,,Zahraniční obchodní zastoupení" spoločnosti
Č. ČR, prostredníctvom ktorej bol vyzvaný na podanie vysvetlenia ku skutočnostiam uvedeným v
liste, ktorý A.. P. obdržal od odporkyne. Podpísaným autorom listu označeného ako ,,sťažnosť" bola
odporkyňa. Odporkyňa v sťažnosti uviedla nepravdivé skutočnosti, ktoré navrhovateľ dôrazne odmieta
ako zámerne vykonštruované, spôsobilé v značnej miere ohroziť vážnosť jeho osoby u spoluobčanov,
narušujúce jeho osobný a rodinný život a najmä poškodzujúce jeho osobu a jeho dobré meno, vážnosť
a česť v spoločnosti a najmä v zamestnaní. Odporkyňa v sťažnosti adresovanej A.. E. P. a doručenej na
vedomie viacerým osobám zo spoločnosti Č. ČR, uviedla na adresu navrhovateľa nasledovné výroky:

a.) Dňa 22.07.2009 sme sa s A.. P. vracali v motorovom vozidle z firemného podujatia uskutočneného v
obci Doľany. A.. P. mi počas tejto cesty povedal nasledovné: ,,B., chceli ste so mnou spávať alebo nie?
Rozmyslite si čo mi odpoviete, lebo je to dôvod na vyhadzov."

b.) Fyzické akty A.. P. voči mojej osobe vyvrcholili dňa 23.04.2010, kedy mi A.. P. v mojej kancelárii počas
pracovnej doby rukou zovrel hrdlo, naklonil sa ku mne a uviedol: ,,B. pre mňa ,,nie" nie je odpoveď,
odteraz na všetko, čo Vám prikážem, poviete áno a ak sa niečo nedá urobiť, urobíte všetko preto, aby
sa to dalo."

c.) Snažila som sa vymaniť z jeho zovretia, na čo on povedal: ,,Chcel som Vám aj jednu capnúť, ale
potom ste ma presvedčili, že to nemám robiť", na čo som ja uviedla: ,,To by bolo posledné, čo by ste si
ku mne dovolil", na čo on s úškrnom a arogantným výsmechom odvetil: ,,B., ak chcete s niekým bojovať,
tak si nájdite niekoho iného."

Navrhovateľ dôrazne popiera akékoľvek fyzické akty voči odporkyni, tak ako tvrdí odporkyňa v sťažnosti
zo dňa 04.05.2010. Odporkyňou uvedené tvrdenia týkajúce sa neetického a násilného správania sa
navrhovateľa voči jej osobe poškodili dobré meno navrhovateľa, pričom v dôsledku tohto neoprávneného
zásahu odporkyne do navrhovateľových práv bolo odvolanie navrhovateľa z funkcie konateľa spoločnosti
Č. SR s.r.o. a následne ukončenie pracovného pomeru s navrhovateľom. Podľa názoru navrhovateľa
výroky odporkyne je možné považovať za neprípustnú kritiku, nakoľko sú založené na nepravdivých
a vymyslených údajoch, ktoré sú svojou formou a obsahom neprimerané. Ich cieľom bolo podľa
navrhovateľa zneváženie jeho osoby ako profesionála a to najmä v odborných kruhoch a dosiahnutie
jeho ,,potrestania" za dôsledné vyžadovanie plnenia pracovných povinností. Navrhovateľ považuje za
jediný skutočne účinný prostriedok zmiernenia vzniknutej ujmy zadosťučinenie vo finančnej forme v
kombinácii s ospravedlnením, nakoľko v dôsledku sťažnosti odporkyne stratil pracovnú pozíciu, v ktorej
mal základný hrubý príjem vo výške cca 66.000,-€ ročne.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomne podaním zo dňa 25.05.2012. Uviedla v ňom, že navrhovateľ
podaným návrhom zneužíva právny inštitút ochrany osobnosti za účelom dosiahnutia akejkoľvek
satisfakcie za situáciu, ktorú privodil sám. Podľa názoru odporkyne, sťažnosť odporkyne zo dňa
04.05.2010 nemohla byť žiadnym zásahom do osobnostnej sféry navrhovateľa a nemohla, či už
priamo alebo nepriamo vyvolať také následky, aké tvrdí navrhovateľ. Taktiež uviedla, že ak by
navrhovateľ požíval takú vysokú česť, vážnosť , dobré meno a nepochybnosť o jeho profesionalite
v odborných čo obchodných kruhoch ako sám vyzdvihuje, sťažnosť radového zamestnanca by
objektívne nemohla otriasť takýmito navrhovateľom tvrdenými vlastnosťami. Odporkyňa vo vyjadrení
zároveň poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ bližšie neuviedol do akých osobnostných čiastkových
stránok mala sťažnosť odporkyne zasiahnuť. Odmietla tvrdenia navrhovateľa o tom, že sťažnosť
ktorú napísala a ktorá bola adresovaná výlučne vedeniu jej zamestnávateľa mohla zasiahnuť do jeho
osobnostných práv tým, že sa rozšírila do kruhov rodiny navrhovateľa alebo do peňažných ústavov
ako uvádza navrhovateľ, ako aj to, že predmetná Sťažnosť bola dôvodom skončenia pracovného
pomeru navrhovateľa resp. príčinou jeho odvolania z funkcie konateľa spoločnosti. Podľa jej vedomostí
bol pracovný pomer s navrhovateľom skončený z úplne iných dôvodov ako uvádza navrhovateľ.
Ďalej poukázala na skutočnosť, že v navrhovateľ podal na odporkyňu trestné oznámenie pre prečin
ohovárania, počas ktorého boli vypočutí viacerí svedkovia, pričom predmetné trestné oznámenie
skončilo jeho zastavením z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Odporkyňa taktiež poukázala na

ustanovenie § 13ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého je zamestnávateľ v pracovnoprávnych vzťahoch
povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou
pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 Zákonníka práce výkon
práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi.
Vtedajší zamestnávateľ odporkyne vyhodnotil sťažnosť v zmysle ustanovenia § 13 ods.4 Zákonníka
práce, situáciu rozsiahle a náležite preskúmal a o výsledku informoval odporkyňu a to aj napriek
tomu, že už v tom čase nebola jeho zamestnankyňou. Odporkyňa taktiež rezolútne odmietla tvrdenia
navrhovateľa, že si svoje pracovné povinnosti neplnila riadne, pričom poukázala na skutočnosť, že nikdy
nebola navrhovateľom alebo iným jej nadriadeným pokarhaná. Správanie navrhovateľa voči jej osobe u
nej vzbudzovalo strach a odôvodnené obavy. Za neštandardné považuje odporkyňa aj to, že navrhovateľ
ju nepožiadal o ospravedlnenie alebo vysvetlenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti odporkyňa považuje žalobu za nedôvodnú, značne účelovú a žiada návrh
v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa ako aj odporkyne,
výsluchom svedkov: B. L., H. F.C., A.. A. X., A.. E. P., H. Č., A.. E. C., F. O., C. R., A.. Z. Ž., A.. H.
Ř., oboznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a zadovážených súdom
(Vyšetrovací spis Okresnej prokuratúry Bratislava I, Spisom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XXC/
XXX/XXXX, E-mail zo dňa 10.05.2010 z č.l.23, Sťažnosť odporkyne zo dňa 04.05.2010 z č.l.25, List zo
dňa 13.05.2010 adresovaný odporkyni z č.l.40, Odpoveď na Sťažnosť odporkyne zo dňa 28.06.2010
z č.l.42).

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ustálil súd nasledovný
skutkový stav podstatný pre rozhodnutie súdu vo veci:

Navrhovateľ je fyzická osoba, bývalý konateľ a obchodný riaditeľ spoločnosti Č. Slovensko, s.r.o. a bývalý
nadriadený odporkyne.

Odporkyňa je fyzická osoba, bývalá zamestnankyňa spoločnosti Č. Slovensko s.r.o. a bývalá podriadená
navrhovateľa.
Dňa 04.05.2010 napísala odporkyňa list označený ako ,,Sťažnosť", ktorý adresovala A.. E. P.. Obsah
listu znie nasledovne:

,,Vec: Sťažnosť

Dolupodpísaná H.. B. S., X..XX.XX.XXXX, V. L. Z. X. X, XXX XX L. týmto podávam sťažnosť na A.. H.
P., X.. XX.XX.XXX, V. L. D. XXX/XX, XXX XX L..

A.. H. P. vykonáva funkciu konateľa a obchodného riaditeľa v spoločnosti Č. Slovensko, s.r.o., sídlom
D. X, XXX XX L., A.S.: XX XXX XXX. V spoločnosti Č. Slovensko, s.r.o. som bola na základe pracovnej
zmluvy platnej od 26.05.2009 do 30.04.2010 zamestnaná ako U. C.. A.. P. bol môj priamy nadriadený.

V prvom rade by som chcela vysvetliť dôvod svojho odchodu zo spoločnosti Č. Slovensko s.r.o., ktorým
bolo nižšie uvedené správanie A.. H. P. voči mojej osobe. Svoju prácu som si veľmi vážila a podľa môjho
názoru aj plnila zodpovedne, no napriek tomu A.. H. P. neustále moju prácu znevažoval, vyjadroval
nespokojnosť bez udania akéhokoľvek dôvodu. Nakoľko bolo chovanie A.. P. pre mňa ďalej neúnosné,
musela som sa žiaľ rozhodnúť o ukončenie pracovného pomeru v spoločnosti Č. Slovensko, s.r.o. ku
dňu 30.04.2010.

Rada by som prešla k už spomínaným výstupom A.. P. voči mojej osobe.

Dňa 22.07.2009 sme sa s A.. P. vracali v motorovom vozidle z firemného podujatia uskutočneného v
obci Doľany. A.. P. mi počas tejto cesty povedal nasledovné: ,,B., chceli ste so mnou spávať alebo nie?
Rozmyslite si, čo mi odpoviete, lebo je to dôvod na vyhadzov". Svedkom predmetných výrokov A.. P.
bola p. B. L., ktorá je v spoločnosti Č. Slovensko, s.r.o. zamestnaná ako Sales support specialist, ktorá
so mnou a A.. P. cestovala.

Počas celého trvania môjho pracovného pomeru ma A.. P. sústavne obťažoval svojimi pokusmi o fyzický
kontakt či nevhodnými výrokmi, ktoré na mňa vplývali obzvlášť znevažujúco.
Fyzické akty A.. P. voči mojej osobe vyvrcholili dňa 23.04.2010, kedy mi A.. P. v mojej kancelárii počas
pracovnej doby rukou zovrel hrdlo, naklonil sa ku mne a uviedol: ,,B., pre mňa " nie" nie je odpoveď,
odteraz na všetko, čo Vám prikážem, poviete áno a ak sa niečo nedá urobiť, urobíte všetko preto, aby
sa to dalo urobiť." Snažila som sa vymaniť z jeho zovretia, načo on povedal: ,,Chcel som Vám aj jednu
capnúť, ale potom ste ma presvedčili, že to nemám robiť". načo ja som uviedla: ,,Toto by bolo posledné,
čo by ste si ku mne dovolili", načo on s úškrnom a arogantným výsmechom odvetil: ,,B., ak chcete s
niekým bojovať, tak si nájdite niekoho iného".

Popísané konanie A.. P. vo mne vzbudilo veľký strach a odôvodnené obavy. Závislé postavenie, v ktorom
som sa vo vzťahu k A.. P. ako jeho podriadená nachádzala, tieto odôvodnené obavy ešte stupňovalo
a preto som až do poslednej chvíľky o uvedených skutočnostiach mlčala, nakoľko som sa obávala, že
v prípade, ak by som sa voči jeho aktom adekvátne bránila, prepustil by ma zo zamestnania, resp. mi
moju prácu sťažil a znepríjemnil.

S pozdravom,
H.. B. S.

Na vyššie uvedenej Sťažnosti odporkyňa ešte uviedla svoj telefonický kontakt a e-mailovú adresu.

Dňa 10.05.2010 obdržal navrhovateľ email od A.. E. P.. V predmetnom e-maily A.. P. uvádza, že dňa
07.05.2010 obdržal list od bývalej asistentky navrhovateľa B. S., ktorá v súvislosti s jej odchodom zo
spoločnosti podala na navrhovateľa sťažnosť na jeho chovanie voči jej osobe. V prílohe mu zaslal časť
listu, kde sú popísané konkrétne skutočnosti. Týmto požiadal navrhovateľa o jeho vyjadrenie k týmto
skutočnostiam do dvoch pracovných dní.

Listom zo dňa 28.06.2010 bola odporkyňa oboznámená spoločnosťou Č., a.s., že celá situácia týkajúca
sa jej sťažnosti na správanie navrhovateľa voči jej osobe bola preverená. Ďalej sa v odpovedi uvádza,
že dňa 27.05.2010 prebehlo v Bratislave jednanie medzi ňou a zástupcami zamestnávateľa o tejto
záležitosti a taktiež prebiehalo rokovanie s ďalšími zamestnancami Č. Slovensko s.r.o.. Zároveň listom
odporkyni riaditeľka divízie personalistiky spoločnosti Č. a.s. poďakovala za prácu, ktorú pre spoločnosť
Č. Slovensko s.r.o. vykonala a zapriala jej veľa úspechov v jej ďalšom profesijnom živote.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že skutočnosti uvádzané v podanej Sťažnosti sa
nezakladajú na pravde. V dôsledku listu odporkyne sa mu skomplikoval život nielen spoločenský, ale
aj profesijný, konkrétne v dôsledku listu bol s ním ukončený pracovný pomer. Následne bol neúspešný
na viacerých rokovaniach ohľadne prijatia do pracovného pomeru a z toho dôvodu bol nútený zostať
pracovať ako živnostník. V rozhodnom období čakali s partnerkou dieťa, čo mu spôsobilo viaceré
komplikácie v súkromnom živote, nakoľko obvinenia uvedené v Sťažnosti neboli ľahké ani pre jeho
partnerku, avšak k nejakým vážnym problémom nedošlo. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že jeho
pracovný pomer v spoločnosti Č. Slovensko s.r.o. bol s ním ukončený výpoveďou a to z organizačných
dôvodov. Odporkyňu poznal ešte keď nepracovala v spoločnosti Č. s.r.o., bola ešte študentka. Nakoľko
podľa jeho názoru mala dobré komunikatívne schopnosti dostala ponuku pracovať v spoločnosti Č.
Slovensko s.r.o.. Po ukončení štúdia bola s ňou uzavretá Pracovná zmluva na dobu určitú a to na jeden
rok, čo je bežná prax v tejto spoločnosti. Čo sa týka pracovných výkonov odporkyne, tie neboli podľa
jeho názoru až také uspokojivé , pričom výhrady mal najmä voči jej správaniu. Taktiež uviedol, že na
odporkyňu boli na pracovisku viaceré sťažnosti. Svoje výhrady voči práci odporkyne prednášal najmä
na pracovných poradách. Navrhovateľ ďalej uviedol, že prvý krát sa o sťažnosti dozvedel v rozhovore
s A.. P..

Odporkyňa vo výpovedi pred súdom uviedla, že prácu v spoločnosti Č. Slovensko s.r.o. získala tak, že
ju oslovil navrhovateľ v čase, keď pracovala ako recepčná v hoteli. V pozícii asistentky navrhovateľa
pracovala ešte počas štúdia na Vysokej škole najskôr na dohodu a neskôr na základe pracovnej zmluvy.
Narážky voči jej osobe boli zo strany navrhovateľa neustále aj za prítomnosti jej kolegov. Ona sa však
rozhodla v pracovnom pomere zotrvať, nakoľko si túto prácu vážila. Jej rozhodnutie odísť vyvrcholilo
incidentom, kedy ju navrhovateľ napadol v kancelárii, čo ju primälo k tomu, že už nie je ochotná tieto
nátlaky znášať. Sťažnosť zaslala svojmu bývalému zamestnávateľovi až po tom, ako bol s ňou ukončený

pracovný pomer z dôvodu ochrany jej osoby a z dôvodu, aby sa nadriadení dozvedeli o skutočnom
dôvode jej odchodu z firmy Č. Slovensko s.r.o.. Odporkyňa ďalej uviedla, že k ukončeniu jej pracovného
pomeru v spoločnosti Č. Slovensko s.r.o. došlo tesne pred uplynutím doby na ktorú mala uzavretú
Pracovnú zmluvu. Dôvody ukončenia pracovného pomeru neuviedla. Sťažnosť zo dňa 04.05.2010 mala
adresovať A.. P., A.. R..

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XXC/XXX/XXXX vedeného v právnej veci
navrhovateľa: A.. H. P. proti Č. R., s.r.o. o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou
a o náhradu mzdy vyplýva, že konanie bolo Uznesením zo dňa 05.01.2012 č.k. XXC/XXX/XXXX-
XXX zastavené pre späťvzatie návrhu na začatie konania. Ako dôvod späťvzatia žaloby o určenie
neplatnosti pracovného pomeru je uvedené uzavretie dohody s odporcom o mimosúdnom urovnaní
všetkých nárokov uplatňovaných návrhom.

Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného Zboru Bratislava I ČVS: S.-XX/SMS-L.-
XXXX mal súd za preukázané, že navrhovateľ podal na odporkyňu trestné oznámenie pre prečin
ohovárania podľa § 373 ods.1 Trestného zákona. Trestné stíhanie bolo Uznesením zo dňa 16.02.2011
zastavené podľa § 215 ods.1 písm. b) Trestného poriadku z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.
Proti Uzneseniu ORPZ v Bratislave I o zastavení trestného stíhania podal navrhovateľ sťažnosť a
to dňa 23.02.2011. Z listu Okresnej prokuratúry Bratislava I č.k. XPvXXX/XX-XX zo dňa 25.03.2011
vyplýva, pri rozhodovaní o zastavení trestného stíhania sa poverený príslušník v skrátenom vyšetrovaní
zameral predovšetkým na pravdivosť údaju, ktorý o navrhovateľovi oznámila odporkyňa jeho bývalému
zamestnávateľovi. Ako sa v liste ďalej uvádza z prevažnej väčšiny vykonaných dôkazov vyplynulo, že
skutočnosti oznámené odporkyňou majú reálny základ a z výsluchov mnohých bývalých podriadených
navrhovateľa aj konajúca prokurátorka dospela k presvedčeniu, že s najväčšou pravdepodobnosťou,
hraničiacou s istotou ide o pravdivé tvrdenia.

Z výpovede svedkyne B. L., bývalej podriadenej navrhovateľa a bývalej kolegyne odporkyne vyplynulo,
že po ukončení firemnej akcie, ktorá sa konala v Doľanoch navrhovateľ prikázal odporkyni, aby
zabezpečila rozdelenie ľudí do motorových vozidiel a ich rozvoz. Navrhovateľ však sám rozhodol, že on
pôjde v aute s odporkyňou a so svedkyňou. Svedkyňa počas jazdy s navrhovateľom nekomunikovala,
komunikovali iba navrhovateľ s odporkyňou. Počas ich komunikácie počula ako sa navrhovateľ začal
vyjadrovať na adresu priateľa odporkyne, na ktorého adresu mal ironické poznámky. Vyjadroval sa
vulgárne a robil si posmech z toho, že je hip - hopper. Následne sa navrhovateľ opýtal odporkyne, prečo
si nenájde solventnejšieho a staršieho, ktorý sa o ňu postará. Taktiež sa opýtal odporkyne, či vie prečo
bola prijatá do pracovného pomeru. Upozornil ju na to, že s ňou chce spávať a povedal jej, že nech si to
rozmyslí, lebo jej končí pracovná zmluva. Svedkyňa na tieto poznámky nereagovala. Navrhovateľ s auta
vystupoval ako prvý. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že odporkyňu videla plakať v kancelárii a keď sa
jej opýtala prečo plače, odporkyňa jej povedal, že navrhovateľ ju chytili pod krk. Navrhovateľ chcel aby
odporkyňa zaučila novú právničku, na čo mu ona povedala, že nevie kde sú veci a nevedela čo má robiť.

Svedok H. F., ktorý pracoval vo firme, ktorá zabezpečovala pre spoločnosť ČEZ Slovensko s.r.o.
dopravu, vo výpovedi pred súdom uviedol, že navrhovateľa aj odporkyňu viezol z firemnej akcie domov.
Počas cesty sa snažil nepočúvať cestujúcich avšak jediné čo mu z cesty zarezonovalo z rozhovoru
navrhovateľa s odporkyňou bolo, že sa rozprávali o priateľovi odporkyne , kde hovorili, že je hip- hopper.
Svedok ďalej uviedol, že vyjadrenie navrhovateľa ,,B. chceli ste so mnou spávať alebo nie? Rozmyslite
si čo mi odpoviete, lebo je to dôvod na ,,vyhadzov" nepočul.

Svedok A.. A. X., bývalý kolega navrhovateľa a odporkyne, a konateľ spoločnosti Č. Slovensko s.r.o.,
vo výpovedi pred súdom uviedol, že nebol priamy účastníkom ani jedného z opísaných incidentov.
Navrhovateľa opísal ako človeka, ktorý nemá štandardné správanie niekedy neadekvátne a to najmä k
ženám. Používa dvojzmyselné narážky, ktoré sa môžu nie vždy správne pochopiť a pre ktoré nemá každý
zmysel. Odmietol tvrdenie navrhovateľa, že bol s ním pracovný pomer skončený z dôvodu sťažnosti
napísanej odporkyňou. Ako dôvod skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom uviedol organizačné
dôvody, kedy dochádzalo k zmene štruktúry firmy. O liste odporkyne, ktorý mala adresovať nadriadeným
sa dozvedel sprostredkovane. S navrhovateľom sa stretával denne, pričom jeho neštandardné správanie
zažíval osobne. Vo výpovedi ďalej uviedol, že odporkyňa bola v kolektíve obľúbená a svoju prácu
vykonávala tak, ako mala. Nikdy nebol svedkom pokarhaní odporkyne a navrhovateľ sa pred ním nikdy

nesťažoval na nespokojnosť s prácou odporkyne. Zotrval na svojich tvrdeniach, že navrhovateľ sa k
ženám správal neštandardne.

Vo výpovedi pred vyšetrovateľom svedok A.. A. X. dňa 08.02.2011 uviedol, že navrhovateľ mal na adresu
žien narážky, hlavne ohľadom flirtovania, resp. ,,sexuálneho typu", ktoré hraničili so slušným správaním.

Svedok A.. E. P., ako bývalý kolega navrhovateľa a odporkyne vo svojej výpovedi pred súdom
uviedol, že sa na území SR nezdržiaval trvale. O incidente, ktorý sa mal stať medzi navrhovateľom
a odporkyňou sa dozvedel od kolegyne. Stretol sa aj s navrhovateľom a pýtal sa ho o čo ide, čo sa
stalo. Navrhovateľ mu odpovedal, že sa nič nestalo, že odporkyňu nechytil pod krk, ale za svetrík,
pričom mu to názorne ukázal na jeho košeli. Na druhý deň sa stretli s A.. X., J. Č. a navrhovateľom.
Po návrate do Prahy obdržal oficiálny list od odporkyne, z obsahu ktorého vyplývalo prečo už nechce
pracovať v ich spoločnosti, pričom uviedla aj konkrétne dôvody. Konkrétne uviedla dva dôvody, jeden
dôvod bol incident v kancelárii a druhý bol incident v motorovom vozidle. Vedenie sa rozhodlo sa dané
informácie prešetriť aj s inými zamestnancami, s tým, že nakoniec to uzavreli listom, ktorý napísali
odporkyni. Svedok ďalej uviedol, že navrhovateľ mal dvojzmyselné poznámky na adresu žien, pričom
by ho opísal ako ,,sukničkára". Navrhovateľ s takouto referenciou už prišiel do firmy. Taktiež podotkol,
že list ktorý napísala odporkyňa, v ktorom prejavila svoje výhrady voči správaniu navrhovateľa a
ktorý adresovala nadriadeným navrhovateľa určite nemal vplyv na skutočnosť, že bol s navrhovateľom
rozviazaný pracovný pomer. K rozviazaniu pracovného pomeru s navrhovateľom došlo z organizačných
dôvodov a tieto zmeny vo firme plánovali už dávnejšie. Vo výpovedi svedok ďalej uviedol, že nemá
vedomosť o tom, že by boli počas trvania zamestnaneckého vzťahu odporkyne podávané na ňu nejaké
sťažnosti zo strany navrhovateľa. Osobu navrhovateľa opísal ako človeka s dobrými komunikačnými
schopnosťami, avšak medzi jeho negatívne vlastnosti zahrnul ješitnosť až s prvkami narcizmu.

Svedkyňa Miroslava Čalfová, ako bývalá kolegyňa navrhovateľa aj odporkyne vo výpovedi pred súdom
uviedla, že incident, kedy mal chytiť navrhovateľ odporkyňu nevidela na vlastné oči. V ten deň však bola
v práci a videla odporkyňu ako plače. Keď sa jej opýtala, čo sa jej stalo, odporkyňa jej povedala, že
navrhovateľ ju chytil pod krk. O liste, ktorý poslala odporkyňa vedeniu firmy na vedomie a v ktorom sa
sťažovala na správanie navrhovateľa mala svedkyňa vedomosť od odporkyne. Svedkyňa vo svojej
výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 08.02.2011 uviedla, že vyjadrovania navrhovateľa voči odporkyni boli
neštandardné, pričom navrhovateľ mal voči niektorým kolegyniam množstvo narážok, ktoré boli často
dvojzmyselné.

Svedkyňa A.. E. C., ako bývalá kolegyňa navrhovateľa aj odporkyne vo svojej výpovedi pred súdom
uviedla, že nemá presné informácie o incidentoch medzi navrhovateľom a odporkyňou, nakoľko nebola
ich priamou účastníčkou. Uviedla však, že aj voči jej osobe bolo správanie navrhovateľa neštandardné.
Taktiež bola svedkom osočovania konkrétnych osôb navrhovateľom a jeho vyjadrovania sa na adresu
žien bez rešpektu. Osobne bola svedkom zosmiešňovania odporkyne navrhovateľom na poradách.
Konkrétne uviedla vo výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 08.02.2011, že bola svedkom toho, kedy
prirovnal navrhovateľ dcéru jednej kolegyne k hárajúcim sa fenám.

Svedkyňa F. O., taktiež bývalá kolegyňa navrhovateľa a odporkyne uviedla, že nebola prítomná pri
incidente v motorovom vozidle, ani pri incidente v kancelárii. Čo sa týka správania navrhovateľa na
pracovisku uviedla, že navrhovateľ sa vo všeobecnosti správal žoviálne, robil rôzne narážky erotického
charakteru k ženám. Konkrétne odporkyňu zosmiešňoval aj pred ňou aj na poradách. Jeho správanie
vnímala ako ponižujúce. Taktiež uviedla, že nemá vedomosť, že by sa na navrhovateľa podala iná
sťažnosť na jeho správanie ako podala odporkyňa, avšak voči jeho správaniu mali výhrady takmer
všetky kolegyne. Svedkyňa taktiež uviedla, že bola priamo svedkom situácie, kedy navrhovateľ "ťapol"
odporkyňu po zadku, čo sa stalo tri alebo štyri krát. Taktiež bola svedkyňou vyjadrenia navrhovateľa na
adresu odporkyne "B. máte pekný zadok".

Svedok C. R., bývalý nadriadený navrhovateľa a odporkyne vo výpovedi pred súdom uviedol, že
sťažnosť odporkyne, ktorú odporkyňa adresovala nadriadeným vyriešili spolu s pánom P., ktorý bol
vedúcim odboru podpory zahraničných obchodných zastúpení. Predmetnou sťažnosťou sa taktiež
zaoberal útvar ľudských zdrojov, avšak o konkrétnom vybavení sťažnosti vedomosť nemá. Taktiež nemal
vedomosť o tom, či on osobne obdržal mail od odporkyne, ktorý obsahoval sťažnosť na správanie sa
navrhovateľa. Taktiež nevedel bližšie uviesť, čo bolo predmetom porady, ktorá sa mala uskutočniť v

hoteli Carlton v mesiaci máj 2010. Čo sa týka skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom uviedol,
že pracovný pomer bol s ním skončený z organizačných dôvodov. S navrhovateľom sa príliš často
nestretával.

Svedkyňa A.. Z. Ž., priateľka navrhovateľa vo výpovedi pred súdom uviedla, že v čase, kedy malo dôjsť k
predmetným incidentom bola vo vyššom štádiu tehotenstva. Mala obavy, že jej partner zostane bez práce
a bez príjmu, avšak partnerovi dôverovala. Podľa jej vedomostí bola dôvodom skončenia pracovného
pomeru s navrhovateľom sťažnosť odporkyne, ktorý nebol spokojný s jej prácou ako jeho asistentky a
nemal záujem jej predĺžiť pracovnú zmluvu, ktorú mala uzavretú na dobu určitú.

Svedok A.. H. Ř. uviedol, že oslovil navrhovateľa so žiadosťou či nemá záujem o prácu pre spoločnosť
G., v ktorej on končil ako generálny riaditeľ. Životopis navrhovateľa odovzdal na personálnom oddelení,
pričom následne boli uskutočnené pracovné pohovory. Po absolvovaní pohovorov navrhovateľa
nekontaktovali a preto sa dopytoval u svedka, z akého dôvodu nebol vyrozumený o výsledkoch
pohovoru. Ten sa preto informoval u generálneho riaditeľa spoločnosti G. pre Rakúsko, ktorý mu
povedal, že navrhovateľa nemôže obsadiť do predmetnej pozície, nakoľko má informáciu, že zo
spoločnosti Č. Slovensko navrhovateľ odišiel pre údajné sexuálne obťažovanie. Svedok uviedol, že o
sťažnosti odporkyne sa dozvedal od navrhovateľa.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods.3 Občianskeho zákonníka podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy
sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké
a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však
nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primeranú zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa článku 26 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú
zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory, slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným
spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice
štátu. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o
opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu,
verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.

Podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje
sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu
prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky

bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali
udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výkon týchto slobôd, pretože
zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam
alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme
národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia
alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo
zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, v ktorom je súd viazaný petitom návrhu.

Ustanovenie § 13 Obč. zák. upravuje tri prostriedky občianskoprávnej ochrany pre prípad
neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby, ktoré môže fyzická osoba uplatniť prostredníctvom
troch občianskoprávnych návrhov (žalôb), a to: negatórnym návrhom (upustenie od neoprávnených
zásahov), reštitučným alebo odstraňovacím návrhom (odstránenie následkov už uskutočnených
neoprávnených zásahov), satisfakčným návrhom (poskytnutie primeraného zadosťučinenia).

Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu, ktorej sa domáha navrhovateľ satisfakčným
návrhom na uloženie povinnosti odporkyni ospravedlniť sa navrhovateľovi a zaplatiť mu náhradu
nemajetkovej ujmy 50.000,- €, musia byť podľa § 13 Obč. zák. splnené súčasne tieto hmotnoprávne
podmienky:

a) existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v
porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite,
b) neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu,
c) príčinná súvislosť medzi a) a b).

Nesplnenie ktorejkoľvek z vyššie uvedených podmienok vylučuje možnosť nástupu sankcií podľa § 13
Obč. zák., a teda spôsobuje nedôvodnosť žaloby.

Nevyhnutným predpokladom pre poskytnutie ochrany pred zásahmi do práva na ochranu osobnosti v
zmysle § 13 a nasl. Obč. zákonníka je teda okrem iného skutočnosť, že zásah bol neoprávnený. Pre
vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia protiprávneho zásahu objektívne
spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v priamej
príčinnej súvislosti s ktorou došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky musia byť splnené
súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a
povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť integritu
fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti.

Neoprávneným zásahom je taký zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom t.j. s právnym poriadkom.

Základné hodnoty ľudskej osobnosti sú ľudská dôstojnosť a osobná česť. Práva na zachovanie ľudskej
dôstojnosti a osobnej cti sú zaručené ústavou a ich ochrana občianskym zákonníkom.

Ľudská dôstojnosť je kategória, ktorá charakterizuje človeka ako ľudskú bytosť, patrí každému bez
výnimky a rozdielu. Právo na ochranu ľudskej dôstojnosti zabezpečuje každému človeku život pri
rešpektovaní určitej všeobecne uznávanej hranice slušnosti, pri rešpektovaní svojbytosti každej ľudskej
bytosti. Každý má rovnaké právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na rovnakú ochranu pred jej
ponižovaním.

Na druhej strane česť je výrazom určitej úcty, uznania, ocenenia, vážnosti fyzickej osoby, ktorú požíva
pre svoje správania, konanie a postoje u ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje jej postavenie
a uplatnenie v spoločnosti.

V prejedávanej veci navrhovateľ uviedol, že listom odporkyne označenom ako ,,Sťažnosť" a
adresovanom jeho nadriadeným, došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv a to najmä

k poškodeniu jeho dobrého mena a k zneváženiu jeho osoby v profesionálnych kruhoch. Z vykonaného
dokazovania a to najmä z výpovedí svedkov, ktorý prichádzali do kontaktu s navrhovateľom ako jeho
kolegovia na pracovisku každodenne, konkrétne z výpovede A.. A. X., A.. E. C. C. H. Č., mal súd za
preukázané, že správanie navrhovateľa nepovažovali za štandardné a to najmä vo vzťahu k ženskému
pohlaviu. Z vyjadrení svedkov ďalej vyplynulo, že navrhovateľ často používal na adresu svojich kolegýň
rôzne dvojzmyselné poznámky a narážky sexuálneho charakteru. Svedkyňa B. L., ktorá cestovala
spolu s navrhovateľom a odporkyňou v motorovom vozidle potvrdila tvrdenia uvádzané odporkyňou v
Sťažnosti, že počula navrhovateľa vyjadriť sa položením otázky odporkyni ,,B. chcete so mnou spávať
alebo nie? Rozmyslite si čo poviete, lebo je to dôvod na vyhadzov.". Ďalšie incidenty opísané v
Sťažnosti, týkajúce sa správania navrhovateľa k odporkyni sa mali odohrať iba medzi navrhovateľom
a odporkyňou, preto pravdivosť alebo nepravdivosť týchto tvrdení nebolo možné v konaní pred súdom
preukázať. Preto pri posudzovaní rozsahu neoprávneného zásahu do osobnostných práv navrhovateľa,
konkrétne toho či došlo k poškodeniu jeho dobrého mena vychádzal súd najmä zo svedeckých výpovedí
kolegov navrhovateľa a odporkyne. Takmer všetci svedkovia, ktorý sa s navrhovateľom stretávali na
pracovisku denne opísali jeho správanie sa a to najmä voči ženám ako ponižujúce a nevhodné.
Vychádzajúc z výpovedí svedkov súd dospel k záveru, že správanie navrhovateľa nemožno z ľudského
hľadiska považovať za profesionálne, vyvolávajúce úctu medzi podriadenými a taktiež za adekvátne
jeho postaveniu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ podľa názoru
súdu sám svojím správaním vyvolal stav, ktorý vyústil k tomu, že sa odporkyňa rozhodla napísať
sťažnosť, ktorú adresovala vtedy už jej bývalým nadriadeným. S argumentmi odporkyne, ktorá uviedla,
že list písala ako sťažnosť v zmysle ustanovenia § 13 ods.4 Zákonníka práce sa súd nestotožnil. Je
nesporné, že Sťažnosť adresovala odporkyňa vedeniu spoločnosti Č. a.s. v čase, keď už nebola v
pracovnoprávnom pomere a preto ju nie je možné posudzovať podľa týchto zákonných ustanovení.

Navrhovateľ v konaní taktiež ničím nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že Sťažnosťou odporkyne došlo
k poškodeniu jeho dobrého mena. Súd na tomto mieste poukazuje na výpoveď svedka A.. E. P., ktorý
vo výpovedi pred súdom uviedol, že navrhovateľ už prišiel do firmy s referenciou ,,sukničkára", čo
bolo skôr ako bola Sťažnosť odporkyne doručená vedeniu spoločnosti Č. a.s.. Súd zastáva názor, že
odporkyňa predmetnou sťažnosťou neporušila ustanovenie § 11 OZ, nakoľko o navrhovateľovi zverejnila
informácie, ktoré možno s najväčšou pravdepodobnosťou považovať za pravdivé a ktorými len vyjadrila
kritiku voči jeho správaniu sa na pracovisku.

Tvrdenia navrhovateľa o tom, že v dôsledku Sťažnosti odporkyne bol s ním rozviazaný pracovný pomer
sa taktiež nezakladajú na pravde. Z pripojeného spisu OS BA I ako aj z výpovedi A.. E. P. C. C. R. mal
súd za preukázané, že k skončeniu pracovného pomeru s odporcom došlo z organizačných dôvodov a
nie v dôsledku sťažnosti odporkyne.

V danej veci súd považuje za potrebné uviesť, že primárnym spôsobom zadosťučinenia je morálna
satisfakcia, ktorej sa ako primárnej navrhovateľ podanou žalobou domáha. Priamo zo zákona však táto
satisfakcia musí byť ,,primeraná" inými slovami musí zodpovedať ústavnému princípu proporcionality.
Poukazujúc na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ČR (sp.zn. 30 Cdo 2919/2006, 30 Cdo 194/2008)
súd pri úvahe o primeranosti navrhovanej morálnej satisfakcie za neoprávnený zásah do osobnostných
práv, predovšetkým vychádzať z celkovej povahy i z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu (t.j. musí
prihliadať k intenzite, povahe a spôsobu neoprávneného zásahu, k charakteru a rozsahu zasiahnutej
hodnoty osobnosti, k trvaniu a rozsahu ohlasu a k vplyvu vzniknutej nemajetkovej ujmy na postavenie
a uplatnenie postihnutej fyzickej osoby v spoločnosti). Na tomto mieste súd poukazuje na ustanovenie
článku 19 ods.1 Ústavy SR, podľa ktorého má nielen navrhovateľ, ale aj odporkyňa zaručené právo na
ochranu svojej občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia. V prejednávanej veci s poukazom
na vykonané dokazovanie aj v prípade, že by konaním odporkyne došlo k neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv navrhovateľa, by nebol naplnený princíp proporcionality a išlo by podľa názoru súdu
o okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu.

Čo sa týka navrhovateľom uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 Eur táto náhrada
musí byť rozumne primeraná utrpenej ujme na povesti, konkrétnym okolnostiam a povahe skutku,
ktorým bola dobrá povesť poškodená. Treba zohľadniť aj to, či poškodený preukázal, že mu vznikla
skutočná finančná strata alebo škoda. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy je treba vychádzať z dôkazov
preukazujúcich výšku ujmy. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, nebolo v konaní zistené, že by bola v značnej
miere znížená dôstojnosť navrhovateľa alebo jeho vážnosť v spoločnosti tak, ako to ukladá zákon.

Naviac navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal požadovanú výšku. S poukazom na citované
ustanovenie zákona táto pripadá do úvahy vtedy, ak nepostačuje morálna satisfakcia, na ktorú podľa
názoru navrhovateľovi nárok neprislúcha. Ak by aj bola morálna satisfakcia priznaná, práve v časti
nemajetkovej ujmy spočíva dôkazné bremeno na navrhovateľovi. V tomto smere navrhovateľ nenavrhol
a neoznačil žiadne dôkazy, pričom súd ani nepovažoval za potrebné a hospodárne v tomto smere z
úradnej povinnosti vykonávať dôkazy, keď v samotnom základe žalobe vyhovené nebolo a podmienkou
pre priznanie majetkovej ujmy je skutočnosť, že morálna satisfakcia nie je postačujúca.

S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd konštatuje, že z hľadiska
posúdenia zásahu do ochrany osobnosti navrhovateľa nedošlo k takej ujme na ochrane jeho práv ako
uvádzal navrhovateľ. V prejednávanej veci nebol zistený taký zásah do práva na česť a dôstojnosť ,
ktorým by bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť navrhovateľa v spoločnosti.

Súd dospel preto k záveru, že v danom prípade nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných
práv navrhovateľa a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1, tak, že
úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za dvanásť úkonov
právnej služby v zmysle § 10 ods.1ods.8 vyhl. č.655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov nasledovne:

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 16.05.2012, á 91,29 € (§ 14 ods.1 písm. a) Vyhl.)
- písomné podanie na súd (vyjadrenie k žalobe zo dňa 25.05.2012), á 91,29 €, ( § 14 ods.1 psím. b)
- účasť na pojednávaní dňa 07.12.2012, á 91,29 € (§ 14 ods.1 písm. c) )
- účasť na pojednávaní dňa 13.03.2013, á 91,29 € (§ 14 ods.1 písm. c) )
- písomné vyjadrenie k výpovediam svedkov urobené na výzvu súdu, á 91,29 €
- účasť na pojednávaní dňa 22.05.2013, á 91,29 € (§ 14 ods.1 písm. c) )
- účasť na pojednávaní dňa 18.09.2013, á 91,29 € (§ 13a ods.1 písm. d) )
- písomné vyjadrenie k výpovediam svedkov urobené na výzvu súdu zo dňa 08.11.2013, á 91,29 €
- účasť na pojednávaní dňa 11.12.2013, á 91,29 € (§ 13a ods.1 písm. d) )
- účasť na pojednávaní dňa 05.03.2014, á 91,29 € (§ 13a ods.1 písm. d) )
- písomné vyjadrenie označené ako záverečné zhrnutie zo dňa 01.04.2014, á 91,29 €
- účasť na pojednávaní dňa 16.05.2014, á 91,29 € (§ 13a ods.1 písm. d) )

Režijný paušál ku každému úkonu 3 x 7,63 € za rok 2012, 6 x 7,81 € za rok 2013 a 3 x 8,04 € za rok
2014 (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky) spolu 93,87 €.

Spolu teda náhrada trov právneho zastúpenia priznaná právnemu zástupcovi odporcu predstavuje sumu
1.095,48 € + 93,87 € spolu 1.189,35 €. Právna zástupkyňa odporkyne si uplatnila náhradu trov právneho
zastúpenia aj za úkon právnej pomoci označený ako Vyjadrenie žalovanej k výsluchom svedkov zo
dňa 22.08.2013. Nakoľko však toto vyjadrenie, v ktorom sa právna zástupkyňa odporkyne vyjadrovala
k výpovediam svedkov nebolo urobené na výzvu súdu, súd jej náhradu za tento úkon právnej služby
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 10. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.