Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. júl 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/256/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110233218
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8110233218.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: L. Y., nar. X.X.XXXX,

bytom J. XX, XXX XX L., právne zastúpeý JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná
17, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 327646, právne
zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o náhradu
za užívanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia 8.285,88 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.542,26 eur od 21. 05. 2009 do zaplatenia, 9 %
ročne zo sumy 2.918,89 eur od 16. 06. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 2.824,73 eur od 05. 08.

2009 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu nároku titulom bezdôvodného obohatenia uplatneného od 04. 04. 2009
do 30. 06. 2009 z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom finančnej náhrady za vecné bremeno 51.504,32 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.918,89 eur od 26. 08. 2009 do zaplatenia ,

9 % ročne zo sumy 2.918,89 eur od 15. 09. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 2.824,73 eur od
30. 10. 2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 2.824,89 eur od 17. 11. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne
zo sumy 2.824,89 eur od 17. 12. 2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 2.824,89 eur od 16. 01. 2010
do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 37.191,81 eur od 25. 06. 2011 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu nároku titulom finančnej náhrady za vecné bremeno uplatneného od 01.
07. 2009 do 30. 12. 2010 z a m i e t a .

V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia 57.931,05 eur spolu
s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25. 06. 2011 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. V prevyšujúcej časti žalobu nároku titulom bezdôvodného obohatenia uplatneného od 31. 12. 2006
do 30. 06. 2009 z a m i e t a.

VII. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom finančnej náhrady za vecné bremeno 176.545,29
eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25. 06. 2011 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. V prevyšujúcej časti žalobu nároku titulom finančnej náhrady za vecné bremeno od 01.07.2009 do
30. 12. 2010 z a m i e t a.

IX. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 4 % trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30. 12. 2010 v znení zmeny návrhu doručenej súdu dňa 28.
5. 2015 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 571.054,25 eur spolu s 9 % ročným úrokom

z omeškania zo sumy 3.970,53 eur od 21.5.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 4.102,88 eur od 16.6.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.970,53
eur od 5.8.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.102,88 eur od 26.8.2009
do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.102,88 eur od 15.9.2009 do zaplatenia,
s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.970,53 eur od 30.10.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 4.102,88 eur od 17.11.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z

omeškania zo sumy 3.970,53 eur od 17.12.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 4.102,88 eur od 16.1.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 534.657,73
eur od 30.12.2010 do zaplatenia. S odôvodnením, že z toho sumy 459.517,83 eur za užívanie pozemkov
na ul. U. o výmere 11 355 m2 za obdobie od 31. 12. 2006 vrátane do 30. 10. 2010 vrátane a sumy
111 536,42 euro za užívanie pozemkov tzv. ul. L. U. za obdobie od 4. 4. 2009 vrátane do 30. 12. 2010

vrátane o výmere 2845 m2 (č.l.sp. 792).

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 22.12.2003 nadobudol
do vlastníctva nehnuteľnosť evidovanú na Katastrálnom úrade Prešov, Sprava katastra Prešov,
nachádzajúcu sa v k. ú. Nižná Šebastová, a to parcelu KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 9673 m2, zapísanú na LV č. XXXX, na ktorej sa nachádza pozemná komunikácia (ďalej len tzv.
ul. U.). Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 16.9.2004, pod č. P.-XXXX/XXXX.

3. Na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX, vyhotoveného GEOPLANOM Prešov, s.r.o., došlo
dňa 7.10.2005 k oprave chybnej výmery parcely KN-C č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

9673 m2 na výmeru 11386 m2. Zápis na LV č. XXXX v kat. úz. B. Š. bol vykonaný pod položkou výkazu
zmien č. XXX/XX.

4. Následne došlo k prečíslovaniu parcely KN-C č. XXX/X na parcelu KN-C č. XXXX a po vykonaní
obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním došlo pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX, k

zmenšeniu výmery parcely z 11386 m2 na výmeru 11073 m2.

5. Na základe kúpnej zmluvy, v zmysle geometrického plánu č. XX/XXXX, overený Správou katastra
Prešov, pod č. XXX/XXXX, bola z parcely KN-C č. XXXX odčlenená parcela KN-C č. XXXX/X - zastavaná
plocha o výmere 31 m2 a zároveň bola vytvorená parcela KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere

11042 m2. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod P.-XXXX/XXXXX.

6. Podľa aktuálneho LV č. XXXX v kat. úz. B. Š., má teda parcela KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie výmeru 11042 m2. Z podnetu žalobcu, ktorý nesúhlasil so zmenšením výmery parcely z 11386
m2 na 11073 m2 po vykonaní obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním, prebehlo konanie o

oprave chyby v katastrálnom operáte, na základe čoho je na LV č. XXXX zapísaná plomba, pod č. E.
- XX/XXXX. Na predmetnej parcele KN-C č. XXXX/X, vo vlastníctve žalobcu, sa nachádza pozemná
komunikácia vo vlastníctve žalovaného (ďalej len tzv. ul. U.).

7. Uviedol, že s týchto dôvodov má voči žalovanému pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia za

neoprávnené užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území B. Š., ktorú žalobca užíva pozemnou
komunikáciou na nej ležiacou, časť ul. U.. Tým, že žalovaný neoprávnene užíval parcelu KN-C č. XXXX/
X - zastavaná plocha a nádvorie výmeru 11355 m2, sa bezdôvodne obohatil o sumu, ktorá predstavuje
všeobecnú hodnotu obvyklého a primeraného nájomného za tento pozemok. Znalec, prof. N.. N. V.,
S.. vyhotovil dňa 07.11.2010 znalecký posudok č. XX/XXXX, o stanovení VŠH nehnuteľností. Znalec

stanovil VŠH pozemku a to parcely KN-C č. XXXX/X a následne stanovil VŠH nájmu tejto nehnuteľnosti.

8. Znalec stanovil VŠH nájmu pozemku nasledovne: v roku 2006 vo výške 9,414 eur/ m2 pozemku, v
roku 2007 vo výške 9,673 eur/ m2 pozemku, v roku 2008 vo výške 10,121 eur/ m2 pozemku, v roku
2009 vo výške 10,286 eur/ m2 pozemku, v roku 2010 vo výške 10,391 eur/ m2 pozemku.9. Nárok bol špecifikovaný takto : za rok 2006 za obdobie od 31.12.2006 do 31.12.2006, to je spolu za
1 deň, bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu o výmere 11355 m2
sumu vo výške 292,87 eur.

Za rok 2007 bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu o výmere 11355
m2 sumu vo výške 109.836,92 eur.
Za rok 2008 bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu o výmere 11355
m2 sumu vo výške 114.923,96 eur.
Za rok 2009 bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu o výmere 11355

m2 sumu vo výške 116.797,53 eur.
Za rok 2010 - za obdobie od 01.01.2010 do 30.12.2010, to je spolu za 364 dní, bezdôvodné obohatenie
za užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu o výmere 11355 m2 sumu vo výške 117.666,55 eur.
Za užívanie pozemku tzv. U. žalobca voči žalovanému za obdobie od 31.12.2006 do 30.12.2010 si
nárokoval spolu vo výške 459.517,83 eur.

10. Druhá časť nároku uplatneného žalobcom bola odôvodnená tým, že je vlastníkom nehnuteľností,
nachádzajúcich sa v k. ú. L., zapísaných na LV č. XXXXX, ktoré nadobudol do vlastníctva na základe
kúpnej zmluvy, vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 24.1.2007, pod číslom P. XXX/XXXX.

11.Uviedol,ženanižšieuvedenýchnehnuteľnostiach,sanachádzajúpozemnékomunikácieachodníky,

vovlastníctvežalovaného(ďalejlen„stavbyžalovaného"),ul.L.U.(tovyplývaajzvyjadreniažalovaného
zo dňa 27.4.2007 a 10.5.2007).

12. Uviedol, že v žalovanom období od 20.11.2007 do 22.6.2008 (po pripustení zmeny žaloby
uznesením zo dňa 10. 9. 2015 č.l.sp. 653 na základe návrhu žalobcu realizovaného dňa 28. 5. 2015

č.l.sp. 499 požadoval žalobca bezdôvodného obohatenie za obdobie od 4. 4. 2009 do 30. 12. 2010) sa
stavby žalovaného nachádzali na parcelách, ktorých výmera je spolu 3504 m2, a to: KN-C č. XXXX/X
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1646 m2, KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 126 m2, KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1648 m2, KN-C č. XXXX/
XX - ostatná plocha o výmere 84 m2. Dňa 23.6.2008, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva na

základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.4.2008, medzi žalobcom ako predávajúcim a K.W. W. ako kupujúcim,
ktorý nadobudol do vlastníctva parcelu KN-C č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 1834 m2 a KN-
C č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 659 m2. Na základe tejto skutočností došlo k zmene výmery
parcely KN-C č. XXXX/X - z výmery 1648 m2, na 989 m2.

13. V žalovanom období od 23.6.2008 do 30.12.2010 sa stavby žalovaného nachádzali na parcelách,
ktorých výmera je spolu 2845 m2, a to: KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1646
m2, KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 126 m2, KN-C č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 989 m2, KN-C č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 84 m2.

14. Žalobca svoj nárok vo vzťahu časti nehnuteľnosti tzv. L. U. uplatnil z titulu bezdôvodného obohatenia
za neoprávnené užívanie, ktoré žalobca užíval stavbami - pozemnou komunikáciou a chodníkom na
nich ležiacimi, s tým, že žalovaný neoprávnene užíval parcely KN-C č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX,X H.
XXXX/XX, a bezdôvodne sa obohatil o sumu, ktorá predstavujúcu všeobecnú hodnotu obvyklého a
primeraného nájomného za tieto pozemky.

15. Výšku nároku odôvodňoval znaleckým posudkom N.. T. P., č. XX/XXXX, o stanovení VŠH
nehnuteľností. Znalec stanovil VŠH tam uvedených pozemkov a následne stanovil VŠH nájmu týchto
nehnuteľností. V roku 2007 stanovil znalec VŠH nájmu vo výške 12,08 eur/m2 ročne (364,- Sk/m2).

16. Žalobca pôvodnou žalobou podanou na tunajšom súde 30.12.2010 žaloval len bezdôvodné
obohatenie za užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu o výmere 3504 m2 za obdobie od 20.
11. 2007 do 30. 12. 2010 (zmena žaloby č.l.sp. 499 sa týkala skrátenia obdobia od 4. 4. 2009 do
30. 12. 2010) takto od 20.11.2007 do 31.12.2007 vrátane, vo výške 4.754,69 eur. Od 01.01.2008 do
31.01.2008 vrátane, vo výške 3.595 eur. Od 01.02.2008 do 29.02.2008 vrátane, vo výške 3.247,10

eur. Od 01.03.2008 do 31.03.2008 vrátane, vo výške 3.595 eur. Od 01.04.2008 do 30.04.2008 vrátane,
vo výške 3.479,04 eur. Od 01.05.2008 do 31.05.2008 vrátane, vo výške 3.595 eur. Od 01.06.2008 do
22.06.2008 vrátane, vo výške 2.551,30 eur. Spolu 24.817,13 eur.17. Ďalej za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu už len o výmere 2845 m2 za obdobie od
23.6.2008 do 30.12.2010 nasledovné sumy:
Od 23.06.2008 do 30.06.2008 vrátane, je vo výške 753,26 eur.

Od 01.07.2008 do 31.07.2008 vrátane, je vo výške 2.918,89 eur .
Od 01.08.2008 do 31.08.2008 vrátane, je vo výške 2.918,89 eur .
Od 01.09.2008 do 30.09.2008 vrátane, je vo výške 2.824,73 eur .
Od 01.10.2008 do 31.10.2008 vrátane, je vo výške 2.918,89 eur .
Od 01.11.2008 do 30.11.2008 vrátane, je vo výške 2.824,73 eur .

Od 01.12.2008 do 31.12.2008 vrátane, je vo výške 2.918,89 eur.
Spolu 18.078,28 eur.
Od 01.01.2009 do 31.01.2009 vrátane, je vo výške 2.918,89 eur.
Od 01.02.2009 do 28.02.2009 vrátane, je vo výške 2.636,42 eur .
Od 01.03.2009 do 31.03.2009 vrátane, je vo výške 2.918,89 eur.
Od 01.04.2009 do 30.04.2009 vrátane, je vo výške 2.824,73 eur.

Od 01.05.2009 do 31.05.2009 vrátane, je vo výške 2.918,89 eur.
Od 01.06.2009 do 30.06.2009 vrátane, je vo výške 2.824,73 eur.
Od 01.07.2009 do 31.07.2009 vrátane, je vo výške 2.918,89 eur.
Od 01.08.2009 do 31.08.2009 vrátane, je vo výške 2.918,89 eur.
Od 01.09.2009 do 30.09.2009 vrátane, je vo výške 2.824,73 eur.

Od 01.10.2009 do 31.10.2009 vrátane, je vo výške 2.918,89 eur.
Od 01.11.2009 do 30.11.2009 vrátane, je vo výške 2.824,73 eur.
Od 01.12.2009 do 31.12.2009 vrátane, je vo výške 2.918,89 eur.
Spolu 34.367,57 eur
Od 01.01.2010 do 30.12.2010 vrátane, vo výške 34.273,44 eur.

Spolu vo výške 111.536,42 eur.
Po pripustení zmeny žaloby, ktorú vykonal žalobca podaním doručeným súdu dňa 28. 05. 2015 (č.l.sp.
499) bolo žalované už obdobie od 04. 04. 2009 do 30. 12. 2010 o výmere 2845 m2 avšak bolo uplatnené
„nájomné“ vo výške 22,50 eur/rok (dovtedy 12,08 eur) za 1 m2 spolu v sume 111.539,59 eur.

18. Žalobca súdu predložil spolu so žalobou LV č. XXXX k.ú. B. Š., výpis z listu vlastníctva č. XXXX
ku dňu 2. 12. 2010, výpočet výmer parciel, protokol aktualizácie vektorových máp katastra, žiadosť o
poskytnutie informácie odpoveď zo strany žalovaného (č.l.sp. 14), odpoveď na žiadosť o poskytnutie
informácie zo dňa 10. 5. 2007 zo strany žalovaného (č.l.sp. 15 ), vyhlásenie T. Y. zo dňa 8. 1. 2007, výpis
listu vlastníctva č. XX XXX k.ú. L. ku dňu 2. 12. 2007, geometrický plán Y. X. na rozdelenie pozemkov

parcelné č. XXXX/X až XXXX/XX spolu s výkazom výmer, LV č. XX XXX k.ú. L. zo dňa 15. 8. 2010,
kópiu katastrálnej mapy zo dňa 1. 10. 2008, znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný prof. N.. N.
V. S.. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku č. XXXX/X na zapísaného na liste vlastníctva
č. XXXX, k.ú. B. Š., výpis listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 30. 8. 2010, kúpnu zmluvu uzavretú medzi
predávajúcim Y. W. a mestom Prešov zo dňa 22. 5. 2008, návrh na vklad vlastníckeho práva spolu s

kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi N.. Y. V. a SR - Slovenská správa ciest zo dňa 10. 11. 2009, kúpnu
zmluvu uzatvorenú medzi predávajúcim PONECO s.r.o. a SR - Slovenská správa ciest uzavretú
dňa 20. 7. 2010, kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi predávajúcou W. W. a SR - Slovenská správa ciest
uzavretou dňa 29. 6. 2010, kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzatvorenú
medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou REGULUS- TECHNIK s.r.o. ako kupujúcim v 1. rade

a kupujúcim v 2. rade spoločnosťou Doprava a mechanizácia a.s. Prešov uzatvorenú dňa 26. 5. 2010,
znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný Ing. T. P. na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
zapísaných na liste vlastníctva č. XX XXX, tak ako keby tieto parcely neboli zastavané a stanovenie
hodnoty nájmu týchto nehnuteľnosti v roku 2007 (č.l.sp. 55 až 67 ) , geometrický plán Y. X. zo dňa 15.
10. 2007 (č.l.sp. 70 až 76), kópiu katastrálnej mapy zo dňa 19. 10. 2007, žiadosti o náhradu za užívanie

nehnuteľností zo dňa 14. 1. 2008, 8. 2. 2008, 14. 3. 2008, 10. 4. 2008, 16. 5. 2008, 9. 6. 2008, 30. 7.
2008, 15. 8. 2008, 12. 9. 2008, 16. 10. 2008, 11. 11. 2008, 22. 12. 2008, 23. 1. 2009, 17. 2. 2009, 25.
3. 2009, 20. 4. 2009, 11. 5. 2009, 6. 6. 2009, 23. 7. 2009, 13. 8. 2009, 3. 9. 2009, 19. 10. 2009, 3. 11.
2009, 7. 12. 2009, 4. 1. 2010, spolu s kópiami doručeniek adresované žalovanému.

19. Súd vo veci vykonal dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú špecifikované v jednotlivých
zápisniciach z pojednávaní.20. Vo veci je nutné uviesť, že žalobca súdu predložil dňa 10.2.2011 návrh na zmenu účastníkov konania
z dôvodu postúpenia pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní na spoločnosť BENC s.r.o., súčasne sa v
danej veci riešila otázka námietky zaujatosti pôvodnej zákonnej sudkyne. Taktiež v zákonom stanovenej

lehote nebol zaplatený vyrubený súdny poplatok.

21. Súd následne musel riešiť procesné návrhy žalobcu a to pripustenie zmeny účastníkov, uznesením
zo dňa 16.3.2011 č.k. 11C/256/2010-143, a konanie súčasne bolo zastavené pre prekážku litispendencie
nakoľko žalobca podal viaceré rovnaké žaloby v totožný deň. Po podaní odvolania zo strany žalobcu

a vznesení námietky zaujatosti spis bol opakovane predkladaný odvolaciemu súdu, ktorým bolo
rozhodnuté o námietke zaujatosti a zrušené uznesenie o zastavení konania.

22. Následne opäť bol predložený procesný návrh, ktorým žiadal žalobca opäť z dôvodu zrušenia zmluvy
o postúpení pohľadávky pripustiť zmenu účastníkov na pôvodného žalobcu osoby totožnej uvedenej v
záhlaví tohto rozsudku.

23. Potrebné je uviesť, že žalobcovi bol vyrubený súdny poplatok za podaný návrh dňa 4.11.2011,
ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 16.12.2011, načo súdu bola doručená žiadosť o
oslobodenieodsúdnychpoplatkovdňa28.12.2011aaždňa3.2.2012boli zostranyžalobcupredložené
relevantné listinné dôkazy na posúdenie jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

24. Keďže žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, bolo podané z jeho strany
odvolanie a po posúdení tohto rozhodnutia odvolacím súdom toto uznesenie súdu 1. stupňa bolo
potvrdené rozhodnutím zo dňa 30.8.2012. Opätovne zo strany žalobcu v dodatočnej lehote nedošlo k
zaplateniu súdneho poplatku a konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 29.11.2012, načo zo strany

právneho zástupcu žalobcu súdu bolo dňa 21.1.2013 oznámené, že tento už žalobcu nezastupuje, k
zmeneprávnehozastúpeniaužalobcudošlovpriebehukonania trikrát. Súdzastavilkonanieaopätovne
dňa 11.3.2013 bola súdu doručená žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Po vykonanom
dokazovaní ohľadom dôvodnosti oslobodenia od súdnych poplatkov bolo opätovne vydané rozhodnutie,
ktorým súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, opätovne bolo podané odvolanie zo

strany žalobcu a spis opäť bol predložený odvolaciemu súdu z dôvodu podaného odvolania zo strany
žalobcu, ktoré bolo vo vzťahu k nepriznaniu oslobodenia od súdnych poplatkov potvrdené a vo vzťahu
ku zastaveniu konania zrušené. Opäť došlo k odvolaniu právneho zástupcu na strane žalobcu, dňa 16.
7. 2014 opäť bolo zastavené konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku. Od 22. 9. 2014 žalobca mal
iného právneho zástupcu. Medzičasom dňa 16. 9. 2014 žalobca uhradil súdny poplatok za návrh v danej

právnej veci, načo dňa 13. 10. 2014 bolo zrušené uznesenie o zastavení konania zo dňa 16.7.2014 pre
nezaplatenie o poplatku a vytýčený termín pojednávania dňa 24.3. 2015.

25. Žalovaný sa dovtedy písomne k žalobe vo veci samej nevyjadril, návrh mu bol doručený 23. 06.2011
spolusuznesenímpodľaustanovenia§114,vtedyplatnéhoprocesnéhopredpisuObčianskehosúdneho

poriadku.

26. Žalovaný sa však vyjadril na prvom pojednávaní konanom dňa 24. 03. 2015, prostredníctvom svojho
právneho zástupcu a vzniesol námietku premlčania, súčasne namietal, že žaloba bola podaná dňa
30. 12. 2011 ako jedna z množstva žalôb zo strany žalobcu. Žalovaný mal zato, že žalovaný riadne

v konaní nepokračoval, poukázal na vznesenú námietku zaujatosti, následne na opakované žiadosti
o oslobodenie od súdnych poplatkov ak taktiež vo vzťahu k druhej žiadosti oslobodenia od súdnych
poplatkov aj na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý konštatoval a že pri druhej žiadosti oslobodenia
od súdnych poplatkov sa žalobcovi zvýšil majetok a znížili záväzky. Žalovaný argumentoval tým, že za
riadnepokračovanievkonanípovažovalažúkonzaplateniasúdnehopoplatkuato17.9.2014. Žalovaný

námietku premlčania vzniesol vo vzťahu k obom nárokom vzťahujúcim sa k parcelám nachádzajúcich
sa v katastrálnom území B. Š. ako aj v katastrálnom území L. tzv. ulica L. U.. Z toho dôvodu žalovaný
mal za to že za kvalifikovaný nárok možno posudzovať až nárok od 01. 07. 2009 kedy už bolo na
základe riadneho zákonného vecného bremena realizované užívanie nehnuteľnosti žalovaným. Pokiaľ
sa týka nároku tzv. ulica L. U., mal zato že špecifikácia rozsahu užívaných parciel je nepresná a je

potrebné ju doplniť taktiež mal za to, že pokiaľ ide o priľahlé pozemky k týmto nehnuteľnostiam tieto sú
užívanévlastníkmibytovýchdomov.Pokiaľsatýkaul.Strojníckejnamietal,žetátoulicaniejeužívanálen
žalovaným, ale širokou verejnosťou, žalovaný z tejto nemá žiaden zisk, a vzniesol námietku rozpornosti
s dobrými mravmi vzhľadom na uplatnenú výšku nároku zo strany žalobcu.27. Pokiaľ ide o otázku z riadneho pokračovania v súdnom konaní tu súd poukazuje najmä na
uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 20Cdo 2663/2010, v ktorom dovolací súd v

obdobnej skutkovej veci odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SSR zo dňa 25. 1. 1976 sp.zn. 4Cz
8/76, uverejnený pod číslom 32/1978 zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk s vyjadrením, že riadne
naopak nepokračuje ten účastník konania, ktorý vezme žalobu späť alebo ani po výzve súdu, poučení v
stanovenej lehote podania nepokračuje tak, že v konaní nie je možné pre tento nedostatok pokračovať
(porovnaj, napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 21Odo 1440/2001, sp.zn. 29Odo

84/2002, sp.zn. 28Cdo 3767/2007). Inak je potrebné otázku riadneho pokračovania v konaní riešiť vždy
podľa okolností konkrétneho prípadu. V danej právnej veci žalobca (aj keď podal viacero totožných
žalôb) nepodal on námietku zaujatosti proti pôvodnej zákonnej sudkyni, problém zavinený subjektívne
zo strany žalobcu bol až so zaplatením súdneho poplatku, avšak vzhľadom na jeho výšku 16.596,50
eur súd nemal za to, že by žalobca riadne nepokračoval pre tieto dôvody v konaní. Preto posudzovanie
počítanie premlčacej doby posudzoval od podania žaloby t.j. 30.12.2010.

28. Vo veci bol vypočutý žalobca na pojednávaní dňa 24. 03. 2015 ( č.l.sp. 384) , ktorý uviedol, že
pokiaľ ide o parcelu tzv. ul. U., túto nadobudol od spoločnosti Zdroj univers v konkurznom konaní v roku
2004. Uviedol, že čo sa týka tejto parcely vedel, že je na nej umiestnená miestna komunikácia a podľa
jeho názoru nadobudol nielen pozemok, ale aj túto komunikáciu o čom rozhodoval však súd v konaní

vedenom pod sp.zn. 7C/725/04 s tým, že táto komunikácia patrí mestu, právoplatnosť tento rozsudok
nadobudol dňa 01. 07. 2008 (uvedené zo strany právneho zástupcu žalovaného). Potvrdil, že na celej
výmere sa nachádza miestna komunikácia, v niektorých častiach hneď hraničí so stavbami na vedľajších
pozemkoch prípade so svahom a odvodňovacím rigolom. Pokiaľ ide o časť nároku vyplývajúceho z
tzv. ul. L. U., tu uviedol, že tieto nadobudol na základe kúpnej zmluvy v roku 2007 a nehnuteľnosti sú

výlučne zastavané asfaltovou plochou ide o miestnu komunikáciu a chodníky a poukázal na znalecký
posudok N.. Y. X.. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby sa žalobca vyjadril či mal vedomosť
o umiestnení miestnych komunikácií na oboch parcelách tzv. ul. L. U. aj tzv. ul. U. uviedol, že o tomto
vedomosť mal. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že išlo o obchodnú činnosť a motívom nákupu
predmetných nehnuteľnosti kúpy predmetných nehnuteľností bolo to, že s nimi bude obchodovať teda

pre obchodnú činnosť, napríklad malo úmysel zameniť tieto nehnuteľnosti s mestom Prešov za iné.

29. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného L. N.. N. V. S.., vo veci stanovenia
všeobecnej hodnoty pozemku č. XXXX/X zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. B. Š.,
mal súd zistené že nehnuteľnosť ohodnocoval k roku 2006 až 2010, kde stanovil porovnávacou

metódou, vychádzajúc z piatich iných zmlúv pre výkup pozemkov a komunikácie, v lokalite podobnej,
ohodnocovanéichamestePrešovcenunájmupredmetnéhopozemkuvroku2010za1m2sumu10,391
eur, od roku 2009 sumu 10,286 eur, v roku 2008 sumu 10,121 eur, v roku 2007 sumu 9,673 eur, v roku
2006 sumu 9,414 eur spolu 550 830,17 eur.

30. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného N.. T. P. na stanovenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, tak ako keby tieto parcely neboli
zastavané a stanovenie hodnoty nájmu týchto nehnuteľnosti v roku 2007 (č.l.sp. 55 až 67) s použitím
metódy polohovej diferenciácie tento znalec stanovil všeobecnú hodnotu parcely č. XXXX/X sumou
5.284.450,08, - Sk, č. XXXX/X sumou 404.520,48, - Sk, č. XXXX/X sumou 5.290.871,04, - Sk, č.

XXXX/ XX sumou 269.680,32, - Sk. Výpočet nájomného v roku 2007 bol stanovený na sumu 364, -
Sk t. j. 12,08 eur za m2.

31. V priebehu konania žalobca predložil znalecký posudok č. XX/XXXX (č.l.sp. 315) vyhotovený
Technickou univerzitou v Košiciach, znalecký ústav v odbore stavebníctva vypracovaný podľa

požiadaviek zadávateľa teda žalobcu a na základe doplnenia jeho objednávky zo dňa 22. 4. 2014 za
účelom stanovenia nájomného za užívanie pozemkov v časti uplatneného nároku tzv. ul. L. U. a tzv.
ul. U.. Podľa znaleckého posudku zadávateľ požiadal o vypracovanie znaleckého posudku na určenie
všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov porovnávacou metódou, pričom mu predložil rôzne nájomnej
zmluvy a vyjadrenia vlastníkov pozemkov a prehlásenia realitných kancelárií. Znalecký ústav vychádzal

z nájomných zmlúv uzatvorených medzi subjektom Technické služby mesta Prešova a.s., predmetom
nájmu boli parkovacie plochy na parkovanie motorového vozidla, medzi subjektom Technické služby
mesta Prešov a.s. a nájomca ROBERT BOSH spol. s.r.o. kde taktiež predmetom nájmu boli časti
parkovacej plochy nachádzajúcej sa v ohradenom stráženom areáli prenajímateľa takisto podkladomboli ďalšie pri obdobné nájomné zmluvy (č.l.sp. 316 - 317), ďalej zmluva o nájme pozemkov uzatvorená
medzi prenajímateľom Slovenská republika - Fakultná nemocnica s poliklinikou a nájomcom KAPADAB
spol. s r.o. kde predmetom nájmu bola časť pozemku o výmere 8,5 m2 za účelom umiestnenia

prenosného novinového stánku, ďalej zo zmluvy, ktorej predmetom bolo účel uskladnenia majetku,
náradia počas rekonštrukcie priestorov o výmere 37,5 m2. Znalecká organizácia si zabezpečila z kópie
katastrálnej mapy ako aj informácie z portálov realitných kancelárií. Podľa záveru tohto znaleckého
posudku nájom v rokoch 2005 až 2007 čo sa týka parcely č. XXXX/X bol stanovený vo výške 14,64 eur
za rok na m2 m2rovnaký bol stanovený nájom za parcelu č. XXXX/X, XXXX/X, a XXXX/XX. V rokoch

2008 až 2010 bol stanovený nájom vo výške 22,50 eur / rok/ m2 v rokoch 2011 až 2013 vo výške 26,14
eur/rok/ m2.

32. Žalobca argumentoval najmä použitie štvorročnej premlčacej doby (č.l.sp. 387 až 393), najmä preto
že žaloba bola podaná dňa 30. 12. 2010, pričom boli uplatnené nároky už od roku 2016. Poukazoval na
to,žesnehnuteľnosťamipodniká,ažesúdujedobreznámaskutočnosťženaOkresnomsúdevPrešove

má viac ako 100 súdnych sporov. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je založený na užívaní
veci bez platnej nájomnej zmluvy - bez právneho dôvodu, ako vzťahu medzi žalobcom ako podnikateľom
a pri jeho podnikateľskej činnosti a žalovaným - územnou samosprávnou jednotkou, pri zabezpečovaní
verejných potrieb, čím došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Poukazoval na to, že
keďže pre obchodnoprávne vzťahy vyplýva prednostná aplikácia Obchodného zákonníka, Občiansky

zákonník sa použije na riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku iba podporne.

33. Žalobca pripojil k tejto argumentácii množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
iné rozhodnutia, ktoré však neboli aplikovateľné.

34. K argumentácii žalobcu sa vyjadril (č.l.sp. 497) žalovaný a poukázal na to, že zo zákonného
ustanovenia o úprave bezdôvodného obohatenia vyplývajú viaceré skutkové podstaty. Jednou z týchto
skutkových podstát je plnenie bez právneho dôvodu, t.j. ak právny dôvod na plnenie od začiatku vôbec
neexistoval. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že je potrebné uviesť, že rozhodnutia, na ktoré
žalobca odkázal vo svojom písomnom vyjadrení, neriešia práve túto skutkovú podstatu bezdôvodného

obohatenia, t. j. ako právny dôvod na plnenie od začiatku vôbec neexistoval. Pokiaľ poukazoval na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 214/04, v tomto náleze je vyjadrené aj odlišné
stanovisko sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky z uvedeného stanoviska okrem iného vyplýva,
že prvá skupina judikatúry používa na prípady premlčania nárokov z neplatných zmlúv popri § 394
ods. 2 Obchodného zákonníka (kde je len úprava začiatku plynutia premlčacej doby) aj úpravu trvania

premlčacej doby v Obchodnom zákonníku, druhá skupina judikatúry zastáva stanovisko, že okrem
začiatku premlčacej doby, kde sa v obchodno-záväzkových vzťahoch musí používať § 394 ods. 2
Obchodného zákonníka a otázku dĺžky premlčacej doby teda riešiť podľa § 107 Občianskeho zákonníka.

35. Žalovaný mal však za to, že žalobca vo svojom vyjadrení nevysvetľuje, z akých dôvodov sa má

úprava Obchodného zákonníka vzťahovať aj na bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniká až do dôvodu
plnenia bez právneho dôvodu. Uviedol, že pôsobnosť Obchodného zákonníka na oblasť obchodno-
záväzkových vzťahov je špecifikovaná v jeho ustanovení § 261. Obchodných charakter záväzkového
vzťahu podľa úpravy Obchodného zákonníka vyplýva buď z toho, že ide o vzťah, medzi podnikateľmi
pri ich podnikaní (t.j. záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím

na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti - viď § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka),
alebo i medzi podnikateľom pri jeho podnikaní a štátom alebo samosprávnou územnou jednotkou pri
zabezpečovaní verejných potrieb, prípadne štátnou organizáciou, na ktorú bolo zabezpečenie verejných
potrieb štátom prenesené alebo z povahy veci samej - z povahy určitých typických obchodných
alebo iných podnikateľských konaní, z určitých zmlúv, ktorým by bol na základe ich povahy tento

charakter priznaný (absolútne obchody viď § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka). Poukázal na to,
že pre objasnenie, ktorú právnu úpravu je teda sa danej právnej veci použiť je rozhodujúce, či
posudzovaný vzťah medzi žalovaným mestom a žalobcom týka zabezpečenia verejných potrieb alebo
išlo o jeho činnosť, ktorá má predovšetkým charakter výkonu vlastníckeho práva, ktorý s verejným
záujmom nesúvisí. Uvedenému hľadisku v posudzovanej veci, by zodpovedala výstavba a oprava

verejných komunikácií. Nájom nehnuteľností, respektíve náhrada za jej užívanie bezprávneho dôvodu
má predovšetkým charakter výkonu vlastníckeho práva a s verejným záujmom nesúvisí, a nemožno
považovať ani za zabezpečovanie verejných potrieb a poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 33Odo 341/2004, 28Cdo 1725/2011, 28Cdo 4566/2010). Obdobné riešenie tejto otázkybolo aj krajským súdom v Prešove v rozsudku zo dňa 11. 4. 2012 sp.zn. 14Co/84/2011, ktorým bol
potvrdený rozsudok Okresného súdu v Prešove sp.zn. 7C/149/2006 a Najvyšší súd Slovenskej republiky
odmietal voči rozsudku odvolacieho súdu podané dovolanie v 6Cdo 236/2013.

36. Žalobca ďalej argumentoval v konaní, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah aj z toho dôvodu, že na
žalovaným na uzatvorenú nájomnú zmluvu zo dňa 3.1.1996 spolu s dodatkami uzatvorenú s nájomcom
Dopravným podnikom mesta Prešova a.s. a to okrem iného na stavbu trolejového vedenia vedeného na
ul. U.. a taktiež rámcovú zmluvu s prenajímateľom žalobcom a spoločnosťou IL Prešov spol. s r.o. ako

nájomcom na základe, ktorej žalovaný prenajímal nájomcovi stĺpy verejného osvetlenia na predmetnej
ul. U.. žalobca preto uzatvoril, že v danom období žalovaný teda podnikal so stavbami nachádzajúcimi
sa bol vlastníctve žalobcu ul. Strojníckej, tak, že prenajímal stavbu trolejového vedenia ako aj stĺpy
verejného osvetlenia za účelom dosiahnutia zisku.

37. Žalovaný v priebehu konania namietal (č.l.sp. 484) rozsah zastavanosti pozemkov, tu žalobca

predložil znalecký posudok N.. Y. X. č. X/XXXX zo dňa 11.5.2014 vyhotovený na základe uznesenia
Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp.zn. 29C/316/2007 kde bol uplatnený návrh
za obdobie rokov 2005 až 2006. Súčasne predložil aktuálne zameranie skutočného stavu rozsahu
zastaranosti pozemkov parcely č. KN C XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX , ktorý vyhotovila
spoločnosti Geoplan Prešov s.r.o. podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa 15. 10. 2007,

overeného Správou katastra Prešov pod č. XXXX/XX zo dňa 24. 10. 2007 a geometrického plánu č. XX/
XXXX zo dňa 2. 4. 2008, overeného správou katastra Prešov pod číslom XXX/XXXX zo dňa 14. 4. 2008.

38. Z vyššie uvedených zameraní mal súd zistený skutočný stav v rozsahu zastavanosti pozemkov
v časti ul. L. U. ako aj s chodníkmi, ktoré sú jeho súčasťou a takisto aj cestných násypov pozemnej

komunikácie (§ 8 ods. 1 č. 3 5/1984 Zb. č.l.sp. 490, 492, 493).

39. Podľa popisu vyhotoveného spoločnosťou GEOPLAN Prešov s.r.o., ku geometrickému plánu č. XXX/
XXXX zo dňa 15. 10. 2007 overeného správou katastra Prešov dňa 24. 10. 2007 pod č. XXXX/XX (č.l.sp.
490) parcela č. XXXX/X zastavená plocha a nádvorie o výmere 1646 m2 sa skladá z výmery 1222

m2 na, ktorej je vedená pozemná komunikácia, 265 m2, na ktorej sa nachádza chodník, 105 m2, kde
sa nachádza oporný múr + rigol, a 53 m2 je parcela svah + zeleň. Parcela č. XXXX/X uvádzaná ako
zastavaná plocha a nádvorie je zastavaná chodníkom o výmere 126 m2, parcela č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvoria o výmere 1648 m2 je o výmere 535 m2 zastavaná pozemnou komunikáciou, 53 m2
oporným múrom, 1057 m2 ide o svah + zeleň. Parcela č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 84 m2

sa skladá z 18 m2 zastavanosti - oporného múra, a 66 m2 svah + zeleň ( nákres č.l.sp. 492) . Podľa
geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 2. 4. 2008 overeného správou katastra Prešov dňa 14. 4. 2008
pod číslom XXX/XX parcela č. XXXX/X sa skladá zo zastavanej plochy a nádvorí o výmere 989 m2 táto
o výmere 535 m2 cena pozemku nachádza pozemná komunikácia, na 56 m2 sa na pozemku nachádza
oporný múr, na 398 m2 sa nachádza svah + zeleň.

40. Žalovaný v priebehu konania namietal, že by bol vlastníkom oporného múru ako to vyplynulo z opisu
vyhotoveného vyššie uvedenou spoločnosťou GEOPLAN Prešov s.r.o..

41. Podľa záverov znaleckého posudku č. 10 (č.l.sp. 827) z dikcie cestného zákona a Metodického

usmernenia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR, ako aj technických predpisov rezortu,
ktoré vydáva Slovenská správa ciest vyplýva: Cestný pozemok tvorí teleso diaľnic, ciest a miestnych
komunikácií a cestné pomocné pozemky. Cestný pozemok je pozemok na ktorom je umiestnené teleso
pozemnej komunikácie a ostatné jej časti, rozšírený spravidla o 0, 60 m. (čl. 7.39 STN 73 6100
Názvoslovie pozemných komunikácii). Teleso diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je ohraničené

zvýšenou obrubou chodníkov, prípadne zelených pásov, vonkajšími hranami cestných alebo záchytných
priekop a rigolov, svahov cestných násypov a zárezov alebo vonkajšími hranami päty oporných múrov a
trasov alebo vonkajšími hranami koruny obkladových a zárubných múrov, prípadne vonkajšími hranami
zárezov nad týmito múrmi. Podľa cestného zák.: „Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti.
Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných

a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými
obrubami chodníkov alebo zelených pásov.“ Diel č. 1 parc. č. XXXX/X tvorí asfaltová plocha miestnej
komunikácie v zmysle §1 zák. č. 135/1961 Zb. telesom miestnej komunikácie a je súčasťou miestnej
komunikácie. Podobne podľa vyhlášky č. 35/1984 Zb. je telesom komunikácie zároveň je súčasťoucestného pozemku ako aj diel č. 2 chodník zároveň je súčasťou cestného pozemku. Diel č. 3 oporný
múr a rigol je v zmysle §1 zák. č. 135/1961 Zb. telesom miestnej komunikácie. Diel č. 4 svah parcely a
zeleň patrí v zmysle §1 zák. č.135/1961 Zb. do cestného telesa. Podobne podľa vyhlášky č. 35/1984 Zb.

je telesom komunikácie. Vymedzenie rozsahu zemného telesa vytvárajúceho cestné teleso je uvedené
aj v technickom predpise SSC a v grafickom vyjadrení je uvedené v časti kap. II bod.2. Technický predpis
v časti údržba podobne vymenováva svahy ako časť cestnej komunikácie. Je preto súčasťou miestnej
komunikácie, nakoľko sa jedná o teleso miestnej komunikácie. Zároveň je súčasťou cestného pozemku
v zmysle GP č. XXX/XXXX je súčasťou miestnej komunikácie, nachádzajúcej sa na parc. KN-C XXXX/X

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1648 m2: diel č. 1- o výmere 535 m2 - asfaltová plocha miestnej
komunikácie, diel č. 2 - o výmere 56 m2 - oporný múr, diel č. 3 - o výmere 1057 m2 - svah parcely a
zeleň. Diel č 1- o výmere 18 m2 - oporný múr (časť parc. č. XXXX/XX), Diel č 2 - o výmere 66 m2 - svah
parcely a zeleň (časť parc. č. XXXX/XX). Diel č. 1 asfaltová plocha miestnej komunikácie je v zmysle
§1 zák. č.135/1961 Zb. telesom miestnej komunikácie a je súčasťou miestnej komunikácie. Podobne
podľa vyhlášky č. 35/1984 Zb. je telesom komunikácie. Zároveň je súčasťou cestného pozemku. Diel

č. 2 oporný múr. Je v zmysle §1 zák. č 135/1961 Zb. telesom miestnej komunikácie Podobne podľa
vyhlášky č. 35/1984 Zb. je súčasťou miestnej komunikácie. Zároveň je súčasťou cestného pozemku.
Diel č. 3 svah parcely a zeleň. Patrí v zmysle §1 zák. č. 135/1961 Zb. do cestného telesa. Podobne podľa
vyhlášky č. 35/1984 Zb. je telesom komunikácie. Vymedzenie rozsahu zemného telesa vytvárajúceho
cestné teleso je uvedené aj v technickom predpise SSC a v grafickom vyjadrení je uvedené v časti kap.

II bod.2. Technický predpis v časti údržba podobne vymenováva svahy ako časť cestnej komunikácie.
Je preto súčasťou miestnej komunikácie, nakoľko sa jedná o teleso miestnej komunikácie. Zároveň je
súčasťou cestného pozemku. Diel č. 1 časť parc. č. XXXX/XX oporný múr je v zmysle §1 zák. č.135/1961
Zb.telesommestskejkomunikácieU.ulice.Podobnepodľavyhláškyč.35/1984Zb.jesúčasťoumiestnej
komunikácie. Zároveň je súčasťou cestného pozemku diel č. 2 časť parc. č. XXXX/XX svah parcely a

zeleň.Patrívzmysle§1Zák.č.135/1961Zb.docestnéhotelesa.Podobnepodľavyhláškyč.35/1984Zb.
je telesom komunikácie. Vymedzenie rozsahu zemného telesa vytvárajúceho cestné teleso je uvedené
aj v technickom predpise SSC a v grafickom vyjadrení je uvedené v časti kap. II bod.2. Technický predpis
v časti údržba podobne vymenováva svahy ako časť cestnej komunikácie. Je preto súčasťou miestnej
komunikácie, nakoľko sa jedná o teleso miestnej komunikácie. Zároveň je súčasťou cestného pozemku.

42. Pokiaľ ide o odstránenie chodníka, oporného múru, rigol, svahu parcely a zelene, znalecká
organizácia uviedla, že to neprichádza do úvahy, nakoľko by došlo k porušeniu cestného telesa v zmysle
§1 zák. č. 135/1961 Zb., kde patria okrem iného aj chodníky, priekopy, násypy a zárezy svahov a zelené
pásy. Takýmto zásahom by bola narušená celistvosť cestného telesa, nakoľko bez uvedených súčasti,

najmä oporných múrov a svahov (viď aj foto) celé zemné teleso by nemalo stabilitu a bez svahu by sa
zosunul celý násyp, čím by sa znehodnotili aj konštrukčné časti vozovky a chodníka.

43. Z vyššie uvedených dôkazov mal súd za to, že nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému v rozsah
výmery 2845 m2 - ktorá je uplatnená, je v celom rozsahu dôvodný.

44. Žalobca súdu predložil aj zameranie rozsahu zastavanosti parcely č. XXXX/X (neskôr aj XXXX/X)
tzv. ul. U. z, ktorého vyplynulo, že pozemná komunikácia sa nachádza na ploche o výmere 7973 m2,
chodníky sa nachádzajú na ploche o výmere 275 m2, spevnená krajnica a svah komunikácie (trolejové
stĺpy, osvetlenie, dopravné značky) sa nachádzajú na ploche o výmere 2141 m2 a zeleň sa nachádza

na výmere 907 m2 spolu 11 296 m2.

45. Žalobca súdu predložil aj znalecký posudok č. XX/XXXX znaleckého ústavu Technická univerzita
v Košiciach na stanovenie všeobecnej hodnoty nájomného za užívanie pozemkov evidovaných na
liste vlastníctva č. XXXX v rôznych štyroch časových obdobiach a na stanovenie všeobecnej hodnoty

vecného bremena viaznuce na týchto pozemkoch v roku 2009 (prílohová obálka). Znalecký ústav
konštatoval v tomto, že pozemky sú aktuálne využívané ako cestné komunikácie a odstavné plochy v
priemyselnej zóne mesta a ich iné využitie nepripadá do úvahy a ani sa nepredpokladá. Znalecký ústav
vypracoval znalecký posudok porovnávacou metódou. Na porovnanie vychádzal z nájomných zmlúv,
ktorých predmetom bolo prenechanie do nájmu miesta na parkovanie, ako dvor, spevnené plochy teda

na porovnanie neboli použité nehnuteľnosti používané na miestnu komunikáciu.

46. Všeobecná hodnota metódou polohovej diferenciácie bola určená vo výške 877 586,24 eur, hodnota
nájmu v rokoch 2006 až 2008 vo výške 12,68 eur a v roku 2009 - 11,27 eur, v rokoch 2010 až 201210,65 eur. Predmetný znalecký posudok bol doplnený znaleckým posudkom č. 16 z roku 2017 a bol
doplnený o vyjadrenie znalcov, že sú si vedomí následkov nepravdivého znaleckého posudku. Taktiež
bol znalecký posudok doplnený o všeobecnú hodnotu vecných bremien znejúcich na sumu 818.000 eur

súčasne bol doplnený nájom v roku 2016, čo však v danej právnej veci je bezpredmetné.

47. Zo strany žalobcu bol súdu doručený znalecký posudok č. 13 Technickej univerzity v Košiciach,
Stavebná fakulta, Znalecky ústav v odbore stavebníctvo s úlohou znalca spracovať odborné posúdenie
ku znaleckému posudku č. XX/XXXX zo dňa 10. 9. 2014 vypracovaného znalkyňou N.. J.. Q. C., tento

znalecký posudok však v danej právnej veci nebol predmetom dokazovania, a teda znalecký posudok
č. 13 je pre tento skutkový stav v danej právnej veci bez významu.

48. Na základe zisteného skutkového stavu súdu právne uzatvára:

49. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme, a to na základe zákona za primeranú
náhradu.

50. Podľa čl. 11 ods. 4 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a
slobôd, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme,

a to na základe zákona a za náhradu.

51. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá
fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie bráni právu stám prijímať zákony, ktoré považujú
za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie
daní a iných poplatkov alebo pokút.

52. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo

vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zák., len na tento účel
a za náhradu.

53. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

54. Podľa § 3 ods, 1,2 Občianskeho zákonníka Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a

orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z
občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich
dohodou.

55. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 66/2009 Z. z.“), tento zákon upravuje
usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho
územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných
predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so

stavbou (ďalej aj len „pozemok pod stavbou“).

56. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných
predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania
vlastníctva k pozemkom, môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemkov pod stavbou

náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite
a rovnakého druhu, ako bol pôvodný pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník v tom istom
katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytuje
v rámci územia obce.57. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z. z., ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa

osobitného predpisu.

58. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z., konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zák. sa začína na žiadosť
vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podl a tohto zák. sa prihliada na

potreby vlastníka stavby.

59. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 66/2009 Z. z., usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod
stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom
katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne
v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred

zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na
účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník
pozemku.

60. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zák. k

pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zák. v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie

záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

61. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z. z., vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom

území.

62. Žalobca si v tomto konaní uplatňoval ku náhradu za užívanie nehnuteľnosti v dvoch lokalitách k.ú.
Nižná Šebastová tzv. ul. U. a k.ú. Prešov tzv. ul. L. U..

63. V danej právnej veci nebolo sporné to, že v rozhodnom období žalovaný na predmetných
nehnuteľnostiach vykonával práva zodpovedajúce vlastníckemu právu s poukazom na ustanovenie § 2
zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nehnuteľnosti, medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné, že na
predmetných nehnuteľnostiach sa nachádzajú komunikácie a chodníky aj keď žalovaný namietal presný
rozsah.

64. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30. 12. 2012 bola uplatnená náhrada čo sa týka lokality ul.
U. za obdobie od 31. 12. 2006 do 30. 12. 2010. Súd mal preukázané, že nepochybne vlastníkom spornej
cesty je žalovaný. Nárok vlastníka pozemku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého pozemok
užíva stavbou iný vlastník, je podľa ustálenej judikatúry dôvodný. Vlastník stavby je obohatený počiatku,

ktorú by žalobca ako vlastník pozemku dosiahol, za prenájom pozemku zastavaného stavbou.

65. Bezdôvodné obohatenie Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi
tým,ktosanaúkorinéhoobohatilatým,naúkorkohodošlokbezdôvodnémuobohateniu.Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného

právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať, § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456
Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada

(§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). I, keď k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohatenému rozmnoží
o nové majetkové hodnoty; môže nemu dôjsť aj tak, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k
tomu inak došlo, keby obohatený plnil svoje povinnosti (R 25/1986).66. Účelom bezdôvodného obohatenia je odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho; výšku
bezdôvodného obohatenia vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v

danom čase a mieste za porovnateľné užívanie vecí. Pokiaľ je výška obvyklého nájomného v danom
mieste a čase závislá aj na účele a spôsobe užívania, treba prihliadnuť aj na podstatu (spôsob a rozsah)
faktického užívania subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil (rozhodnutie NS SR 3Cdo 252/2007 a tiež
3 Cdo 298/2006.

67. Žalovaný vzniesol námietku premlčania v celom rozsahu, čo sa týka nároku uplatneného v tzv.
lokalite ul. L. U., poukazujúc na to že podaním doručeným súdu dňa 28. 5. 2015 o, ktorom súd rozhodol
uznesením zo dňa 10. 9. 2015 došlo k zmene skutkových okolností a bolo uplatnené iné rozhodné
obdobie od 4. 4. 2009 do 30. 12. 2010 a aj iný skutkový základ nakoľko sa už nevychádzal zo znaleckého
posudku N.. P. ale zo znaleckého posudku Ing. kde bol za 1 m2 žiadaný nárok vo výške 22,50 eur.

68. Žalovaný námietku premlčania vzniesol vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu uplatnenému aj v
lokalite ul. U., pretože žaloba bola podaná dňa 30. 12. 2012 aj za roky 2006, 2007 a 2008 a poukázal,
že len problematické považuje obdobie od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009 nakoľko od 1. 7. 2009 v súlade so
zákonom č. 66/2009 Z.z. nepochybne vzniklo zákonné vecné bremeno.

69. Pokiaľ ide o námietky premlčania súd mal zato, že sú čiastočne dôvodné. Podstata inštitútu
premlčania spočíva najmä v tom, aby sa neoddeľoval uplatnenie práva na súde zo strany veriteľov. Má to
význam nielen z dôvodu hospodárnosti, ale aj z dôvodu zadovažovanie dôkazných prostriedkov, ktorých
zabezpečenie spravidla plynutím času komplikovanejšie.

70. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Podľa v ods. 2 citovaného ustanovenia neskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov
odo dňa, keď k nemu došlo.

71. Žaloba bola doručená súdu dňa 30. 12. 2010. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 31. 12. 2006 v prípade tzv. lokality ul. U., a od 4. 4. 2009 (po zmene žaloby)
pri lokalite tzv. ul. L. U.. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote presahujúcej subjektívnu
dvojročnú premlčaciu dobu je preto premlčaný. V lehote do dvoch rokov pred doručením žaloby však

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný nie je.

72. Pokiaľ ide o argumentáciu zo strany žalobcu na použitie lehoty stanovenej Obchodným zákonníkom
súd má zato, čo sa týka bezdôvodne obohateného aj, keď ide o verejnoprávny subjekt na strane
žalovaného a nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, má v evidencii ako podnikateľ fyzická osoba,

samotný spor vychádza z podstaty obmedzenia vlastníckeho práva, kde dochádza k bezdôvodnému
obohateniu na strane na žalovaného, s právnym posúdením vychádzajúcim teda z Občianskeho
zákonníka a súd poukazuje v tejto súvislosti na obdobné posúdenie dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov rozhodnutie č.k. 11C/220/2010-436 zo dňa 17. 2. 2016,
ktoré bolo v časti potvrdené práve z týchto dôvodov, rozhodnutím Krajského súdu Prešov č.k. 6/Co

93/2016 zo dňa 14.6.2016, ale aj rozhodnutie č.k. 14Co/84/2011 -327 Krajského súdu Prešov.

73. Pokiaľ sa týka rozsahu bezdôvodného obohatenia v časti tzv. ul. L. U. súd mal zato, že z vykonaného
dokazovania najmä znaleckého posudku č. XX/XXXX bol rozsah plne preukázaný, pričom žalobca si
uplatňoval dôvodne bezdôvodné obohatenie z výmery 2845 m2. Za obdobie od 4. 4. 2009 do 1. 7. 2009

to predstavuje 89 dní x 2845 m2 x 12,08 eur/rok (t. j. 0,0330958904 za 1 deň) = 8.285,88 eur. V sume
uplatnenej nad 12,08 eur za m2 bol nárok premlčaný nakoľko bol uplatnený až 28.5.2015 (č.l.sp. 499).

74. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 28. 5. 2015 zmenil žalobu v skutkovej okolnosti, že namiesto
pôvodného žalovaného obdobia od 20.11.2007 požadoval bezdôvodné obohatenie až od 4. 4. 2009,

pričom dovtedy požadoval bezdôvodné obohatenie vo výške 12,08 eur za 1 m2 a zmenou žaloby
pripustenou uznesením dňa 10. 9. 2015 už požadoval sumu 22,50 m2. Súd má však zato, že čo sa týka
uplatneného nároku nad sumu 12,08 eur za 1 m2 je dôvodná vznesená námietka premlčania nakoľkonárok nad túto sumu bol uplatnený až dňa 28. 5. 2015 aj, keď za obdobie od 4. 4. 2009 do 30. 12. 2010.
Z týchto dôvodov súd časť žaloby zamietol.

75. Za obdobie od 1. 7. 2009 do 30. 12. 2010 došlo k zmene nakoľko tu patrí žalobcovi náhrada titulom
zákonného vecného bremena a to s poukazom na zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri
majetkoprávnom usporiadaní zmene a doplnení niektorých zákonov súčinnosťou od 1. 7. 2009 došlo k
zriadeniu zákonného vecného bremena na pozemky zastavané komunikáciami.

76. Uvedený zákon neupravuje otázku náhrady za zriadenie vecného bremena. Niet žiadnej zákonnej
prekážky na to, aby sa vlastníkovi trpiaceho pozemku zastavaného pozemnou komunikáciou (čo sporné
nebolo) priznala primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena,
a to do času, kým za vlastníkovi neposkytne podľa tohto zák. náhradný pozemok alebo kým sa neskončí
konanie o pozemkových úpravách. Žalobca ako pán sporu špecifikoval svoj nárok a uplatnil si ho v
čase kedy už platila úprava zák. č. 66/2009 Z.z. nakoľko žaloba v tejto právnej veci bola podaná dňa

30.12.2010, uplatnil nárok za obdobie od 31.12.2006 resp. od 4.4.2009 v prípade ul. L. U. do 30. 10.
2012, hoci mu patrí náhrada jednorazová.

77. V ďalšom súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co/ 81/2015 zo dňa
29. 6. 2016, ktoré je aplikovateľné aj v danej právnej veci, nakoľko vychádza z obdobného skutkového

stavu, ktorý vo svojom odôvodnení poukázal na to že: „vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť
výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom
katastrálnom území. Právny teória a súdno-aplikačná prax rešpektuje právny princíp, ktorý je vyjadrený
pravidlom „zvláštny zákon ruší všeobecný“ za predpokladu, že ide o predpisy rovnakej právnej sily.
Zvláštna úprava, t. j. užšia právna norma má prednosť pred úpravou všeobecnou, t. j. normou širšou,

ktorá sa uplatní len tam, kde zvláštny predpis vec neupravuje. Krajský súd v tomto rozhodnutí uviedol, že
vecné bremená zriadené na základe zák. majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi,
na základe ktorých boli zriadené. Zároveň však majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno totiž
charakterizujeobčianskeprávoakoprávoniekohoinéhonežvlastníkaveci,ktoréhoobmedzujetak,žeje
povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter

majú tiež. Ich režim nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia
špeciálnou úpravou právnych predpisov, avšak nejde o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie
všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Preto pokiaľ tieto špeciálne predpisy
nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou, občianskoprávnou. Práva a povinnosti
zo zriadeného vecného bremena vyplývajú nielen z právnej úpravy, na základe ktorej vznikli, ale aj zo

zákonnej úpravy zákonných vecných bremien. Pokiaľ súčasné špeciálne predpisy zákonných vecných
bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, je potrebné použiť úpravu súkromnoprávnu (do
pozornosti nález Ústavného súdu ČR, PL ÚS 25/04). Aj keď zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a

doplnení niektorých zákonov neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa § 4 tohto zák. vzniká za
náhradu, je potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a z
čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Vecné bremeno vzniká in rem a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého
pozemkubezohľadunazmenuvlastníctva,ataknemožnojehovznikposudzovaťsamostatneukaždého
vlastníka zaťaženého pozemku. Z uvedeného potom vyplýva, že finančná náhrada za vznik vecného

bremenajenepochybnejednorazová,atedanemácharakteropakovanéhoplnenia(renty).Zákonodarca
explicitne neupravil mechanizmus opakujúceho plnenia z práva na primeranú náhradu zo zákonného
vecnéhobremena.Akbytentocieľpodľaodvolaciehosúduzákonodarcasledoval,nepochybnebytakáto
regulácia opakujúceho sa plnenia bola v zákone presne stanovená.
Je nepochybné, že pozemok v minulosti spoluvlastnícky patriaci žalobcovi, zastavaný cestnou

komunikáciou bol zaťažený vecným bremenom až nadobudnutím účinnosti zák. č. 66/2009
Zb., teda od 1.7.2009. Žalobca nadobudol
predmetný pozemok v roku 1998 zastavaný nevyporiadanou cestnou stavbou a až účinnosťou zák.
č. 66/2009 Z. z. sa vlastníci stavby, stali
oprávnenými užívateľmi pozemku, čo vylučuje možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia

za jeho užívanie, keďže ide o finančnú náhradu za vznik vecného bremena, ktorá je jednorazovou
náhradou a neexistuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by bránilo tomuto
záveru. Nepochybne vlastníkovi pozemku náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva patrí v
zmysle ochrany základných práv a slobôd, a teda základného práva vlastniť a užívať majetok. Odvolacísúd tak v zhode so súdom prvého stupňa súhlasí s argumentáciou, že vlastníkovi pozemku náhrada
za nútené obmedzenie vlastníckeho práva patrí v zmysle ochrany základných práv a slobôd, táto
ochrana sa však musí poskytovať v medziach zák. a niet dôvodu, aby sa v danej veci vylučovalo

použitie inštitútu premlčania. Nemožno sa však stotožniť s názorom žalobcu v tom zmysle, aby sa
jeho právo mohlo vykonávať bez obmedzení, neurčito. Ide v tejto súvislosti o majetkové právo, ktoré
podlieha premlčaniu (§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka ). Odvolací súd nevidí dôvod na iný záver ako ten, že vzhľadom na vznik práva z
vecného bremena zo zák. je evidentne daný aj časový aspekt možnosti uplatnenia tohto práva na rozdiel

od bezdôvodného obohatenia, ktoré je jednou z foriem protiprávneho stavu a ktoré možno uplatňovať
priebežne, postupne ako vzniká, a teda až kým nie je odstránený protiprávny stav. V predmetnej
veci však ide o právo na plnenie zo zák., konkrétne zo zákonom stanoveného vecného bremena. V
prejednávanej veci teda nejde o nárok z protiprávneho stavu, ale o nárok, ktorý vyplýva vlastníkovi
trpiaceho pozemku so zákonom predpokladaného stavu. Odvolací súd pripomína význam inštitútu
premlčania, ktorého podstata spočíva najmä v tom, aby sa neodďiaľovalo uplatnenie práva na súde

zo strany veriteľov. Má to význam nielen z dôvodu hospodárnosti, ale aj z dôvodu zadovažovania
dôkazných prostriedkov, ktorých zabezpečenie je spravidla plynutím času komplikovanejšie. Ako už bolo
vyššie spomínané, nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom zriadeným
zákonom podľa § 4 zák. č. 66/2009 Z. z. sa
premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka , a to z toho dôvodu, že nie je Občianskym zákonníkom alebo
iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba a všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Preto odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa
konštatuje, že premlčacia doba v danom prípade začala plynúť od účinnosti zák. č. 66/2009 Zb. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom

usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky.
Trojročná všeobecná premlčacia doba uplynula dňom 2.7.2012, pričom je zrejmé, že žaloba zo strany
žalobcu na príslušnom prvostupňovom súde bola podaná 5.6.2013, a teda po márnou uplynutí zákonom
určenej premlčacej doby (do pozornosti tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14.4.2016 sp. zn.
3Cdo/49/2014 )“.

78.Ztýchtodôvodovsúdpriznalžalobcoviavšaktitulom náhradyzavecnébremeno,vovýškežalobcom
(v nepremlčanej sume) vyčíslené špecifikované obdobím (čo je bez právneho významu) od 1. 7. 2009
do 30. 12. 2010 t. j. 548 dní avšak len vo výške nepremlčanej ako bola pôvodne uplatnená t. j. 12,08
euro (12,08: 365 dní = 0,0330958904 eur za 1 deň ) za 1 m2/rok x 2845 m2 = 51.504,32 eur a v

prevyšujúcej časti žalobu zamietol. K tejto výške protidôkaz zo strany žalovaného produkovaný nebol.

79. Žalobca síce predložil znalecké posudky s vyčíslenou vyššou sumou náhrady za vecné bremeno
avšak po uplynutí premlčacej doby a ak by aj nebol nárok premlčaný, súd by zvážil ich možnú dôkaznú
silu nakoľko aj keď odborne znalecké posudky nemali vady, na druhej strane závery boli založené na

porovnávacej metóde, kde boli použité nájomné zmluvy, ktoré nemali obdobný predmet nájmu ako v
tejto právnej veci.

80. Čo sa týka nároku ul. U., súd vychádzal z rozsahu výmery 11 296 m2 v ktorou žalobca preukazoval
plánom plošného vyčíslenia rozsahu parcely č. XXXX/X vyhotoveným N.. K. (č.l.sp. 625). výšku nároku

žalobca deklaroval znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 20. 8. 2015.

81. Aj v súvislosti s týmto uplatneným nárokom žalovaný vzniesol námietku premlčania a dôvodný bol
tedalennárokzaobdobieod30.12.2008do1.7.2009titulombezdôvodnéhoobohateniačopredstavuje
pri výmere 11 292 m2 za rok 2008 za 1 deň pri vyčíslenej výške znaleckým posudkom L.. N.. N. V. č.

XX/XXXX a v roku 2008 - 10,121 eur za rok na 1 m2 sumu ( 10,121: 365 = 0,0272857671) x 11 296
m2 = 313,22 eur. Následne za obdobie od 1. 1. 2009 do 30. 6. 2009 čo predstavuje 181 dní kedy bolo
vyčíslené bezdôvodné obohatenie vyššie uvedeným znalcom vo výške 10,286 eur za 1 m2 za rok čo
predstavuje za 1 deň (10,286: 365= 0,0281828219 x 11 269 = 318,33 x 181 dní) sumu 57.617,83 eur.
V prevyšujúcej časti za obdobie od 31. 12. 2006 do 30. 12. 2008 súd nárok zamietol s ohľadom na

dôvodnosť vznesenej námietky premlčania.

82. Pokiaľ sa týka nároku uplatneného po dátume od 1. 7. 2009 tu súd poukazuje na vyššie citované
zdôvodnenie týkajúce sa v časti nároku uplatneného vo vzťahu k nehnuteľnosti tzv. ul. L. U., teda odtoho času vzniklo zákonné vecné bremeno a žalobca má nárok iná finančnú náhradu za vznik vecného
bremena, ktorý je však tiež jednorazovou náhradou. A v tejto časti bolo zo strany žalobcu uplatnený
taktiež s poukazom na znalecký posudok č. XX/XXXX prof. N.. N. V., za rok 2010 vo výške 117.666,55

eur za obdobie od 1. 1. 2010 do 30. 12. 2010 a za rok 2009 po odpočítaní dní od 1. 7. 2009 do 31. 12.
2009 čo predstavuje 184 dní (uplatnený bol za rok 2009 v celkovej výške 116.797,53 eur : 365 dní =
319,99 za 1 deň) sumu 58. 878,74 eur.

83. Aj tu bola preukázaná vyššia suma náhrady vecného bremena a tu súd poukazuje na akom základe

bol záver znaleckého dokazovania položený a tu nejde o otázku odbornú ale právnu. Zrejme aj tu by
bolo možné pristúpiť, ak nič iné tak k aplikácii ust. § 3 Občianskeho zákonníka.

84. V tejto súvislosti súd vo veci poukazuje aj na právnu vetu nálezu Ústavného súdu Českej republiky
sp.zn. II. ÚS 415/14 zo dňa 24. 3. 2015 v zmysle ktorej, jednou z funkcií ústavnej úpravy základných
práv a slobôd je ich „postupovanie“ celým právnym poriadkom vrátane oblasti práva súkromného,

spočívajúceho v zakotvení povinnosti orgánu verejnej moci, najmä súdov interpretovať a aplikovať právo
pohľadom ochrany základných práv. Právo v rukách všeobecných súdov nemôže byť len súborom
mechanicky a formalisticky aplikovaných právnych predpisov bez ohľadu na zmysel a účel toho, ktorého
nimichránenéhozáujmu,alemusíbyťpredovšetkýmnástrojomspravodlivosti.Akjerozsahvlastníckeho
práva sťažovateľky zásadne degradovaný tým, že k budovám vo vlastníctve stojacích na pozemku

vedľajšej účastníčky, nemá prístup, nemôže výšku bezdôvodného obohatenia sťažovateľky odvíjať od
zmluvného nájomného zodpovedajúceho bežnému užívaniu obdobných pozemkov, obvyklého v danom
mieste a čase, bez ohľadu na skutočnosť, že sťažovateľka obmedzení výkonu svojho vlastníckeho práva
bol pred nevedela. Pre naplnenie všetkých znakov spravodlivého procesu podľa čl. 36 ods. 1 listiny
základných práv a slobôd preto vyžaduje, aby všeobecný súd riadne vyhodnotil znalecký posudok, ktorý

pri posúdení výšky bezdôvodného obohatenia sťažovateľky sa vysporiada so zamedzením jej prístupu
k predmetným budovám.

85. K tejto právnej vete Ústavný súd Českej republiky uviedol nasledujúce zdôvodnenie: „ Podstatou
celého sporu byla otázka stanovení výše bezdůvodného obohacení, resp. určení toho, z jakých kritérií

je třeba pro jeho stanovení vycházet. Není sporu o tom, že stěžovatelka užívala předmětné pozemky
bez právního titulu, což znamená, že majetkovým vyjádřením jejího prospěchu by měla být peněžitá
částka, která odpovídá částkám vynakládaným obvykle v daném místě a čase za užívání (nájem)
obdobné věci, kterou by uživatel (nájemce) byl povinen plnit podle platné nájemní smlouvy. Ústavní
soud tedy nikterak nezpochybňuje závěr Nejvyššího soudu vyjádřený v jeho kasačním rozsudku (sp.

zn. 28 Cdo 2020/2013), že bezdůvodné obohacení vzniká již tím, že budovy ve vlastnictví stěžovatelky
stojí na pozemcích vedlejší účastnice, přičemž za běžného chodu věcí se výše tohoto obohacení odvíjí
od obvyklého nájemného za užívání pozemků. Podstatné pro danou věc ovšem je, že v nastolené
věci není možno hovořit o běžném chodu věcí a obvyklých okolnostech, neboť rozsah vlastnického
práva stěžovatelky je zásadně degradován tím, že k budovám ve svém vlastnictví nemá přístup.

Nemůže tedy plnohodnotně své vlastnictví využívat. Tato skutečnost se pak podle názoru Ústavního
soudu samozřejmě nemůže neprojevit ve stanovení výše bezdůvodného obohacení, neboť pokud
je omezen obsah vlastnického práva, protože schází jeden ze základních znaků vlastnické triády -
ius utendi, když stěžovatelka nemůže užívat budovy ve svém vlastnictví, musí být nutně omezena
i výše případného bezdůvodného obohacení, o něž se jako uživatelka cizích pozemků obohacuje

(analogicky by nájemce určitě platil nižší nájemné za užívání bytu, pokud by jeho nájemní právo
nezahrnovalo např. využívání vody a tepla). Je třeba si navíc uvědomit, že vedlejší účastnice žalovala
na vydání bezdůvodného obohacení zpětně, tedy za dobu, kdy stěžovatelka nemohla právě v důsledku
vedlejší účastnicí znemožněného přístupu budovy ve svém vlastnictví řádně užívat. Jakkoliv není otázka
přístupu k budovám předmětem stávajícího sporu o vydání bezdůvodného obohacení, má na jeho výši

bezprostřední vliv, a to bez ohledu na skutečnost, že stěžovatelka předem věděla o postoji vedlejší
účastnice k otázce přístupu k budovám ve vlastnictví stěžovatelky. Jiná situace by samozřejmě nastala,
pokud by stěžovatelka svoje nemovitosti mohla užívat bez jakýchkoliv omezení. Jinými slovy řečeno,
proti obecnému právnímu závěru Nejvyššího soudu o nutnosti poskytnout vlastníkovi pozemků, na nichž
stojí budovy ve vlastnictví jiné osoby, náhradu za jejich užívání, protože je vlastník těchto pozemků

sám omezen na svém vlastnickém právu, lhostejno přitom, zda vlastník budov má či nemá k budovám
přístup, nemá Ústavní soud žádné výhrady. Ovšem východiska, na jejichž základě došlo k výpočtu výše
bezdůvodného obohacení, jsou vadná. Soudy totiž stanovily výši bezdůvodného obohacení na základě
znaleckého posudku, který však vůbec nepočítal s tím, že stěžovatelka nemá k budovám ve svémvlastnictví přístup. Nejvyšší soud však skutková zjištění, týkající se výše bezdůvodného obohacení a
vycházející ze znaleckého posudku, vůbec nemohl přezkoumávat, přestože následně ve svém vyjádření
k ústavní stížnosti připustil, že by se mohla dostat do rozporu s jeho právními závěry. Výše uvedená

skutečnost má dle názoru Ústavního soudu za následek, že se právní závěry Nejvyššího soudu dostaly
do extrémního rozporu se stanovením výše bezdůvodného obohacení, které vyplynulo ze znaleckého
posudku, jenž měl být ovšem postaven na zcela odlišném východisku (že k budovám není umožněn
přístup). Aby byly naplněny kautely spravedlivého procesu vyplývající z čl. 36 odst. 1 Listiny, je z pohledu
Ústavníhosoudunezbytné,abyznaleckýposudekzohlednilprávětuskutečnost,žestěžovatelkaneměla

umožněnpřístupkbudovámvesvémvlastnictví,popř.,žejejípřístupbylomezentolikonanutnouúdržbu
budov. Bylo by totiž absurdní, aby za užívání pozemku, k němuž nemá osoba, která jej užívá, žádný
přístup, bylo stanoveno stejné nájemné (tedy stejná výše bezdůvodného obohacení), jako za běžně
dostupný pozemek.

86. Týmto súd chcel poukázať, najmä nato, že tak ako vo vyššie citovanom náleze jednoznačne išlo o

zohľadnenie nie úplné bežnej okolnosti a tak by bolo potrebné pristupovať aj v danej právnej veci, aby
sa dospelo k spravodlivému posúdeniu veci.

87. V neprospech žalobcu vyznieva skutočnosť, že tento mal vedomosť aké nehnuteľnosti kupuje, či
už priamo od predchádzajúcich vlastníkov alebo ohliadkou na mieste samom , a v prípade ak tieto

vedomosti nemal, sám zanedbal preventívnu povinnosť oboznámiť sa s charakterom nehnuteľnosti,
ktoré mal záujem nadobudnúť do svojho vlastníctva. Zo samotného charakteru nehnuteľnosti, ktoré
sú zastavané pozemnými komunikáciami vyplýva, že nemohol rozumne očakávať, že tieto bude
môcť využiť napríklad ako plochy na výstavbu priemyselných parkov, či parkovanie alebo individuálnu
bytovú výstavbu a takýmto spôsobom svoje vynaložené finančné prostriedky podnikaním zhodnotiť.

Argumentácia žalobcu ako „slabšej strany“, odôvodňovanú tým, že nemôže nehnuteľnosti užívať ako by
chcel, vyznieva účelovo. Nemožno poprieť, že tak strana žalujúca ako aj strana žalovaná sú obmedzené
vo výkone vlastníckeho práva a to každá v rozsahu výkonu vlastníckeho práva protistrany. Tak žalobca
ako ani žalovaný nemôžu mať ale očakávania „obvyklé“ vyplývajúce z výkonu vlastníckeho práva.
Žalobca ale sám slobodne, sa rozhodol kúpiť si takéto nehnuteľností. Žalovaný sám o sebe situáciu

subjektívne nezavinil.

88. Posúdenie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení; pri výklade zákonného
ustanovenia nie je súd, ako to uviedol aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze III. ÚS
271/2011 z 27.11.2011 viazaný doslovným znením zák. absolútne. Podľa Ústavného súdu Slovenskej

republiky môže, dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia zákonného textu) súd odchýliť v
prípade, ak to vyžaduje účel zák., systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu
zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov.

89. Súd ďalej poznamenáva, že je oboznámený s obsahom nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky PL.ÚS 42/2015 - 105, a v uvedenej právnej veci však súd vidí rozdiel oproti v právnej
úprave zák. č. 657/2004 Z.z. a to z toho dôvodu, že predmetná právna úprava nemala ustanovenia,
ktoré sa nachádzajú v zákone č. 66/2009 Z.z., kde v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 66/2009
Z.z., ktorá je interpretačným pravidlom, sa uvádza, že sa rieši problematika usporiadania vlastníctva
k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod stavbami v rámci pozemkových úprav ako štandardný postup

usporiadania vlastníctva v konkrétnych katastrálnych územiach. Prioritu pred poskytnutím finančnej
kompenzácie a presne kumulatívne stanovených predpokladov má poskytnutie náhradného pozemku.
Do vykonania pozemkových úprav je vlastník pozemku povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, ktoré bolo dňom účinnosti zák. č. 66/2009 Z.z. k dotknutému pozemku zriadené
v prospech vlastníka stavby. Z uvedeného vyplýva teda, že predmetný zákon rieši otázku náhrady za

zákonné vecné bremeno pretože počítal s dlhodobým až trvalým obmedzením vlastníckeho práva.

90. Pokiaľ ide o námietku žalovaného vo vzťahu k vedeniu vonkajšieho nadzemného elektrického
vedenia, ktoré má obmedzovať užívanie pozemkov, tu žalovaný nepreukázal, že by dochádzalo
skutočne k obmedzeniu. Napokon ako vyplynulo z nákresu predloženého žalobcom (č.l.sp. 811 až

812) predmetné nadzemné napätie len v malej časti prechádza ponad pôvodnú parcelu č. 1518/2 a,
keďže predmetom konania bola nehnuteľnosť užívaná ako komunikácia zabezpečujúca prístup iba k
obytnýmdomom,súdmalzato,žetotozaťaženienijakoneobmedzuježalovanéhovovyužívanímiestnej
komunikácie.91. Rovnako čo sa týka námietky žalovaného vo vzťahu k oporným múrom súd mal za to že tieto sú
súčasťou komunikácie a teda je daná pasívna legitimácia na strane žalovaného aj vo vzťahu k týmto

plochám. V ďalšom súd poukazuje aj na odborné vyjadrenie, ktoré bolo zo strany žalobcu predložené.

92. Pokiaľ ide o návrhy a žalobcu aby súd priznal náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva s tým, že
by prekročil žalobný návrh podľa ustanovenia § 216 ods. 2 CSP, je potrebné uviesť, že je to možné iba v
prípade, ak z osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, napríklad

o konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ďalšou výnimkou je konanie so spotrebiteľom,
kedy by súd mohol urobiť výnimkou zo zásady ne ultra petitum a ďalšou výnimkou je aj konanie podľa
ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, o ktoré však v danej právnej veci nejde, nakoľko vecné
bremeno už bolo zriadené zákonom. Predmetom sporu bol teda len nárok týkajúci sa náhrady za
zriadené vecné bremeno nie usporiadanie.

93. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než
čoho sa domáhajú (tzv. zásada ne ultra petitum) a nepochybne i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než
ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom,
čo znamená že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania
vymedzený v žalobnom návrhu. Súd musí zároveň dbať na to, aby výroková časť rozhodnutia bola

formulovaná tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná.

94. Žalobca si v konaní uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 459,517,83 eur za
užívanie pozemkov na ul. U. od 30. 12. 2010 do zaplatenia. V časti nároku tzv. ul. L. U. si uplatnil úrok
z omeškania ,ako je uvedené vyššie v žalobe, podľa jednotlivých predžalobných výziev.

95. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť;, ak ide o
deliteľnéplnenie,môženaodsaodstúpenieveriteľazatýchtopodmienoktýkaťajlenjednotlivýchplnení.

96. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
oddlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozák.povinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis

97. V ustanovení § 517 OZ sú upravené právne dôsledky spojené s omeškaním dlžníka. O omeškanie

s plnením dlhu ide v zásade vtedy, ak dlžník v dobe splatnosti dlhu, prípadne na požiadanie (výzvu)
veriteľa dlh nesplní buď vôbec alebo len sčasti z dôvodov, ktoré možno pričítať. Ak dlžník svoj dlh riadne
a včas nesplní je v omeškaní. Omeškanie dlžníka nastáva tým, že dlžník v stanovenom čase nezariadi
všetko, čo je z jeho strany na splnenie povinnosti potrebné. Pre určenie momentu, do ktorého má dlžník
splniť svoj dlh, aby sa nedostal do omeškania je rozhodný čas, dokedy má dlžník splniť svoj dlh. Čas

môže byť presne stanovený dohodou účastníkov zmluvného vzťahu, ustanovený právnym predpisom
pre konkrétne záväzkové vzťahy, určený v rozhodnutí súdu, ustanovený všeobecne zákonom. občiansky
zákonník neupravuje v súvislosti s nárokom na bezdôvodné obohatenie prípadne nároku finančnej
náhrady za vecné bremeno čas plnenia, ale treba per analógiam vychádzať z toho, že žalovaný je
povinný škodu nahradiť 1. deň potom čo ho oprávnený o splnenie požiadal.

98. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

99. Vzhľadom k tomu, že čas plnenia nároku žalobcu nebol medzi účastníkmi dohodnutý a ani čas
plnenia tohto typu nároku nie je zákonom stanovený a ani nebol určený v rozhodnutí, žalovaný bol
v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka povinný plniť žalobcovi jeho peňažnú pohľadávku
uplatňovanú titulom bezdôvodného obohatenia, prípadne nároku titulom finančnej náhrady vecného
bremena najskôr až deň nasledujúci po tom, ako ho žalobca o plnenie požiadal.

100. Vzhľadom k tomu, že žalobca neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že žalovaného na plnenie
jeho záväzku uplatňovaného vo vzťahu k ul. U. požiadal, respektíve nebol produkovaný dôkaz kedy
výzva na náhradu škody s určeným termínom plnenia zo strany žalobcu bola doručená žalovanému.Z uvedeného dôvodu sa žalovaný dostal do omeškania až nasledujúcim dňom po doručení žalobného
návrhu t. j. od 24.6.2011 k (č.l.sp. 167) súd preto zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania od 25. 6. 2011 vo výške 9 % čo nezodpovedá sadzbe platnej ku dňu 25. 6. 2011,

avšak žalobca si uplatnil ako pán sporu úrok z omeškania v tejto výške a súd viazaný jeho návrhom môj
v tejto výške priznal inak by mu prináležala sadzba úrokov z omeškania vo výške 9,25 %.

101. Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol bol
uplatnený z vyššej sumy a od 30. 12. 2010.

102. Pokiaľ ide o nárok tzv. ul. L. U., úrok z omeškania bol uplatnený takto 9 % zo sumy zo sumy
3.970,53 eur od 21.5.2009 do zaplatenia, 9% zo sumy 4.102,88 eur od 16.6.2009 do zaplatenia, 9 % zo
sumy 3.970,53 eur od 5.8.2009 do zaplatenia, 9 % zo sumy 4.102,88 eur od 26.8.2009 do zaplatenia,

9 % zo sumy 4.102,88 eur od 15.9.2009 do zaplatenia, s 9 % zo sumy 3.970,53 eur od 30.10.2009 do
zaplatenia, 9 % zo sumy 4.102,88 eur od 17.11.2009 do zaplatenia, 9 % ročným zo sumy 3.970,53 eur
od 17.12.2009 do zaplatenia, 9 % zo sumy 4.102,88 eur od 16.1.2010 do zaplatenia, s 9 % zo sumy
75 139,89 eur (ako rozdiel sumy 543 657,73 a sumy 459 517,83 eur ktoré odôvodnenie sa týka vo
vyššie uvedenom bode ) od 30.12.2010 do zaplatenia. Keďže v danej právnej veci súd priznal celkovo

za obdobie od 4. 4. 2009 do 30. 6. 2009 sumu 8285,88 eur po zodpovedajúcom prepočte bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 4. 4. do 30. 4. 2009 z výmery 2845 m2 za 27 dní bezdôvodné obohatenie
pripadajúcena1deňpredstavujesumu0,0330958904pripadásuma2542,26eur,podobnýmprepočtom
za obdobie od 1. 5. 2009 do 31. 5. 2009 v sume 2918,89 eur, za obdobie od 1. 6. 2009 do 30. 6. 2009
suma 2824,73 eur, pričom súd priznal uplatňovaný úrok z omeškania odo dňa 21. 5. 2009, nakoľko

mal tak preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia (č.l.sp. 69)
taktiež odo dňa 16. 6. 2009 kde mal preukázanú výzvu spolu s poskytnutou lehotou 7 dní na zaplatenie
(č.l.sp. 97), od 5. 8. 2009 za obdobie od 1. 6. 2009 do 30.6.2009 mal preukázanú výzvu doručenú zo
strany žalobcu žalovanému dňa 28.7.2009 (č.l.sp. 98 ). Pokiaľ ide o obdobie od 1. 7. 2009 titulom
finančnej náhrady za vecné bremeno súd priznal taktiež žalobcovi celkovú sumu 51 504,32 eur ,pričom

za obdobie od 1. 7. 2009 do 31. 7. 2009 to predstavuje 2918,89 eur, mal vykázané doručenie z výzvy
18. 8. 2009 (č.l.sp. 99), za obdobie od 1. 8. 2009 do 31. 8. 2009 v sume 2918,89 eur mal súd preukázané
doručenie výzvy dňa 7. 9. 2009 (č.l.sp. 100 ) za obdobie od 1. 9. 2009 do 30. 9. 2009 vo výške 2824,73
eur vykázané doručenie dňa 22. 10. 2009, za obdobie od 1. 10. 2009 do 30. 10. 2009 vo výške 2824,89
eur mal súd preukázané doručenie výzvy dňa 9. 11. 2009 (č.l.sp. 102), za obdobie od 1. 11. 2009 do

30. 11. 2009 vo výške 2824,73 eur mal súd preukázané doručenie dňa 9. 12. 2009, za obdobie od 1.
12. 2009 do 31. 12. 2009 mal súd preukázané doručenie dňa 8. 1. 2010 a išlo o sumu 2918,89 eur, zo
zostávajúcej sumy 37 191,81 eur žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 30. 12. 2010 tu však súd
nemal preukázané skoršie doručenie výzvy ako uplatneného nároku vo vzťahu k nehnuteľnosti na ul.U.
a preto priznal súd úrok z omeškania až od 25. 6. 2011. V prevyšujúcej časti aj čo sa týka uplatnených

úrokov z omeškania žalobu zamietol.

Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

103. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu

trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

104. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku o nároku náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.105. Žalobca si v konaní uplatňoval žalobným návrhom podaným súdu dňa 30. 12. 2010 celkovo
zaplatenie sumy 571.148,38 eur a úspešný bol ako to vyplýva z výrokovej časti v sume 294.266,54
eur čo predstavuje jeho úspech v 52 % a neúspech 48 % súd preto priznal žalobcovi podľa pomeru

úspechu a neúspechu nárok na náhradu trov konania v rozsahu štyroch % trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.