Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 42Cb/275/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210223019
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1210223019.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu:

P.. Z. S., nar. XX.XX.XXXX,bytom Na Z. M. XX B., XXX XX Ž., zastúpeného : Advokátska kancelária
SLAMKA & Partners s.r.o. , so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50120000, proti
žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava 829 48, IČO: 31 335
004, o zaplatenie 21.969,27 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12. 889,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 12. 889,41 eur od 22. 07. 2010 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 13,98 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.10.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 21.969,27 eur a na náhradu trov konania, titulom nároku na
vyplatenie odstupného zo Zmluvy o obchodnom zastúpení uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa
05.03.2008 ( ďalej len Zmluva).

2/ Svoj nárok žalobca odôvodnil tým , že dňa 05.03.2008 uzavrel so žalovaným Zmluvu o obchodnom
zastúpení , predmetom ktorej bol záväzok žalobcu pre žalovaného vyvíjať činnosť smerujúcu k
uzatvoreniu zmlúv o stavebnom sporení , vlastnú akvizíciu u klientov a potencionálnych klientov a
vykonávať poradenstvo pred týchto klientov po dobu trvania zmluvného vzťahu a žalovaný sa zaviazal
zaplatiť žalobcovi províziu. Dňa 06.02.2009 uzatvoril žalobca so žalovaným novú zmluvu o obchodnom
zastúpení.

3/ V zmluve sa zmluvné strany dohodli , že v prípade ukončenia zmluvy dohodou alebo výpoveďou zo
strany žalovaného má žalobca právo na odstupné v zmysle ust.§ 669 a nasl. Obch. zák..

4/ K ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo výpoveďou zo strany žalovaného
dňa 09.04.2009 s uplynutím výpovednej doby dňa 30.06.2009, čím vzniklo žalobcovi právo na odstupné.

5/ Žalobca požiadal dňa 24.07.2009 o vyplatenie odstupného, ktoré mu bolo zo strany žalovaného
vyplatené, avšak len v sume 295,-€.6/ Keďže došlo k ukončeniu zmluvy o obchodnom zastúpení má obchodný zástupca nárok na odstupné
v zmysle Obch. zák..

7/ Na spôsob určenia výšky odstupného sa taktiež použije úprava uvedená v ust. § 669 Obch.
zák. , a to aj napriek tomu , že v zmluve o obchodnom zastúpení je uvedené, že na výpočet výšky
odstupného sú schválené "Podmienky vyplatenia odstupného", ktoré boli schválené predstavenstvom
PSS , a.s. / žalovaného / dňa 30. 11. 2004 a s ktorými bol obchodný zástupca oboznámený a s ktorými
súhlasil . Uvedené podmienky vyplatenia odstupného síce boli schválené predstavenstvom žalovaného ,

ale žalobca ako obchodný zástupca s nimi nebol oboznámený a tak nie je možné v zmysle Obch. zák.
postupovať podľa týchto podmienok .

8/ Žalobca si svojou žalobou uplatnil odstupné v súlade s kogentným ustanovením § 669 ods. 1 ,
ods. 2. Obch. zák. a to za 17 mesiacov trvania Zmluvy v sume 22.264,27 eur, od ktorej odpočítal
sumu už vyplateného odstupného 295,-eur a preto žalobcom uplatnený nárok na doplatenie odstupného

predstavuje čiastku 21.969,27 eur, ktorú si uplatňuje žalobou v tomto konaní.

9/ Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 23.02.2011, v ktorom potvrdil
uzavretie zmluvy o obchodnom zastúpení so žalobcom dňa 05.03.2008, avšak uviedol, že dňa
06.02.2009 bola medzi účastníkmi uzatvorená len dohoda o zodpovednosti za mobilný komplet, teda

dohoda priamo súvisiaca so zmluvou o obchodnom zastúpení.

10/ Zmluva o obchodnom zastúpení, bola zo strany žalovaného vypovedaná dňa 09.04.2009, pričom
výpovedná doba uplynula dňa 30.06.2009.

11/ Žalovaný nepopieral žalobcov nárok na odstupné , avšak namietol výšku uplatnenej sumy, čo
odôvodnil tou skutočnosťou, že súčasťou Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 05.03.2008 konkrétne
čl. VII bod 5 je aj dohoda z 30.11.2004, že základom pre výpočet odstupného je interný prepis Prvej
stavebnej sporiteľne ( ďalej len PSS)" Podmienky vyplatenia odstupného", pričom zástupca (žalobca),
podpisom Zmluvy potvrdil, že bol s interným predpisom oboznámený a s obsahom predpisu súhlasí.

12/ Žalobca taktiež obdržal list - Informáciu pre obchodných zástupcov o podmienkach vyplatenia
odstupného určených rozhodnutím predstavenstva PSS z 30.11.2004. Z uvedeného ako aj z ust. §
669 ods. 2 Obchod. zák. vyplýva, že tento interný predpis sa použil na výpočet výšky odstupného.
Medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o vypočítaní a vyplatení odstupného , preto bola výška

odstupného vypočítaná v zmysle uvedeného prepisu. Takto vypočítaná výška odstupného / 295,-€ /
bola žalobcovi riadne vyplatená.

13/ Žalovaný namietol aj žalobcom uplatnený počet trvania Zmluvy v dĺžke 17 mesiacov s uvedením,
že Zmluva trvala len 16 mesiacov.

14/Zčl.VIIbod5Zmluvyoobchodnomzastúpenívyplýva,žeakdôjdekukončeniuzmluvyoobchodnom
zastúpení dohodou, alebo výpoveďou zo strany zastúpeného, má zástupca právo na odstupné podľa §
669 a nasl. Obch. zák.. Zmluvné strany sa dohodli, že výpočet výšky odstupného je stanovený podľa "
Podmienok vyplatenia odstupného" schválených predstavenstvom PSS, a.s. dňa 30.11.2004, s ktorými

bol zástupca oboznámený pred podpisom tejto zmluvy a s ich obsahom súhlasí, čo potvrdzuje svojím
podpisom.

15/ Súd rozhodol vo veci rozsudkom dňa 16. 2. 2012 , ktorým žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 22.613,93,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 22.613,93,-

€ od 22. 7. 2010 do zaplatenia.

16/ Žalobcov nárok na odstupné vyhodnotil ako dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Z výpovedí
svedkov a žalobcu mal súd za preukázané , že interná smernica síce existovala a upravovala podmienky
vyplatenia odstupného avšak, žalovaný nepreukázal žiadnym spôsobom skutočnosť, že by žalobcu s

toutointernousmernicouoboznámil, nakoľkonepredložilžalobcompodpísanúinternúsmernicuataktiež
táto smernica netvorila neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o obchodnom zastúpení.Ustanovenie čl. VII bod 5 Zmluvy síce obsahuje ustanovenie týkajúce sa podmienok vyplatenia
odstupného , o ktorých mal byť žalobca oboznámený pred podpisom Zmluvy a s ktorých obsahom
súhlasil, čo potvrdil podpisom, avšak z tohto ustanovenia nie je jasné či podpisom Zmluvy alebo

podpisom na internej smernici. Podľa názoru súdu sa podpis na zmluve o obchodnom zastúpení
nevzťahoval na skutočnosť , že žalobca bol s internou smernicou naozaj oboznámený.

17/ Taktiež pokyn regionálneho riaditeľa, na ktorý poukazoval žalovaný a ktorý žalobca osobne
podpísal a v ktorom sú použité informácie zo smernice ešte neznamená, resp. nedokazuje, že žalobca

bol s internou smernicou oboznámený. Pokyn regionálneho riaditeľa, obsahoval len spôsob výpočtu
odstupného ( krátenie odstupného) a neupravoval podmienky vyplatenie odstupného.

18/ Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol oboznámený so smernicou upravujúcou podmienky
vyplatenia odstupného, platia v uvedenom prípade ustanovenia § 669 a nasl. Obchodného zákonníka
upravujúce spôsob a výšku vyplatenia odstupného, v súlade s ktorými si žalobca vypočítal výšku sumy

odstupného. Preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej
sumy , ktorá predstavovala odstupné vypočítané žalobcom podľa vyššie uvedeného zák. ustanovenia.

19/ Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31. 5. 2013, č. k. 3 Cob 211/2012 -127 rozsudok
Okresného súdu Bratislava II zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd

dospel k záveru, že súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke.

V uznesení okrem iného uviedol , že odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa ,
že žalobca nebol pred podpisom zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 5. 3. 2008 oboznámený s
podmienkami vyplatenia odstupného schválenými predstavenstvom žalovaného dňa 30. 11. 2004 . Túto

skutočnosť potvrdili v konaní vypočutí svedkovia, keď svedok P.. Z. vypovedal, že informácie ohľadom
spôsobu výpočtu odstupného v prípade , kde môžu informácie nájsť, mala na starosti pani M. a on
žiadne žalobcovi nepredkladal a svedkyňa M. vypovedala, že konkrétne ona žalobcu neoboznamovala
s internou smernicou určovania pravidiel pri výpočte odstupného, ale táto smernica bola k dispozícii na
nástenke v zasadačke , myslí, že mu nepovedala, že smernica visí na nástenke v zasadačke a tiež

vypovedala , že súčasťou interného pokynu regionálneho riaditeľa nebola smernica ohľadne výpočtu
odstupného , ale boli tam použité len informácie z tejto smernice. Vzhľadom na uvedené aj podľa názoru
odvolacieho súdu nedošlo medzi účastníkmi v zmluve o obchodnom zastúpení k dohode účastníkov
o spôsobe výpočtu a výške odstupného žalobcu pre prípad ukončenia zmluvy výpoveďou zo strany
žalovaného.

20/ Krajský súd citoval ust. § 669 ods. 2 Obch. zák. a uviedol, že aj podľa názoru odvolacieho súdu
toto ustanovenie upravuje maximálnu výšku odstupného , nevyplýva však z neho priamo povinnosť pre
žalovaného zaplatiť žalobcovi najvyššie možné odstupné v prípade, že nie je vopred účastníkmi výška
odstupného dohodnutá . Odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa preto pochybil , keď bez ďalšieho

s poukazom na ust. § 669 ods. 2 Obch. zák. žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia najvyššieho
možného odstupného , vyhovel. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

21/ Tým, že bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené uznesením Krajského súdu a vec bola vrátená

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie , je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu / § 391 C. s. p. /.
22/ Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, povereného zástupcu
žalovaného, výsluchom žalobcu, svedkov P.. F. M., P.. A. Z., P.. M. Ď., P.. Z. M., oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:

23/ Sporové strany uzatvorili dňa 05.03.2008 Zmluvu o obchodnom zastúpení, predmetom ktorej bol
záväzok žalobcu vyvíjať pre žalovaného činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmlúv o stavebnom sporení,
vlastnúakvizíciuuklientovapotenciálnychklientovavykonávaťporadenstvopretýchtoklientovvsúlade
so zákonom 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a v súlade s platnými Všeobecnými podmienkami pre
zmluvy o stavebnom sporení v oboch fázach stavebného sporenia, po dobu trvania zmluvy a žalovaný

sa zaviazal za túto činnosť žalobcu zaplatiť mu províziu.

24/ Právny zástupca žalobcu písomným podaním doručeným súdu dňa 22. 6. 2011 požiadal o zmenu
petitu, nakoľko v žalobe bola nesprávne vypočítaná výška odstupného z dôvodu, že pri jeho výpočtesa zohľadňovalo 17 mesiacov výkonu práce a nie 16 mesiacov. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhol
zmenu petitu jeho rozšírením a to o 644,66 eur a o úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
22.613,93 eur od 22.07.2010 do zaplatenia a žiadal pripustiť zmenu petitu v znení, že žalovaný je

povinný zaplatiť na účet žalobcu sumu 22.613,93,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 22.613,93 ,-€ od 22. 7. 2010 do zaplatenia.

25/ Súd na pojednávaní konanom dňa 18. 10. 2011 za prítomnosti oboch účastníkov konania zmenu
žalobného petitu pripustil.

26/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na znenie Zmluvy čl. VII pod 5 posledná veta,
kde je uvedené, že žalobca bol s podmienkami vyplatenia odstupného oboznámený pred podpisom tejto
zmluvy a s ich obsahom súhlasí, čo potvrdzuje svojím podpisom. Uviedol, že táto formulácia je nejasná,
pretože je na mieste pochybovať o tom, či "potvrdenie svojím podpisom" sa vzťahuje na podpis na
samotnej zmluve alebo nie. Dal do pozornosti Nález Ústavného súdu SR z 19. 6. 2008 č. 1 ÚS 243/2007

v zmysle ktorého Ústavný súd uviedol, že ak sú v zmluve nejasnosti , ktoré možno vykladať rozdielne ,
javí sa byť spravodlivé vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil.

27/ Žalobca v rámci svojho prednesu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného
návrhuažiada abysúdrozhodolvzmyslepetitužaloby. Uviedol,eštepredpodpisomZmluvyabsolvoval

jedno školenie, kde bol okrem iného oboznámený o skutočnosti, že existuje spôsob výpočtu odstupného,
ktorý si určil žalovaný. Tento listinný doklad, nejaké interné nariadenie však nevidel. Pri podpise zmluvy
nebol oboznámený s so žiadnym listinným dokladom -podmienkami vyplatenia odstupného . Tento
doklad mu nebol odovzdaný ani ako príloha k zmluve .

28/ Poverený zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržiaval skutočností uvedených vo vyjadrení s
tým, že uviedol, že tvrdenia žalobcu sú v rozpore s čl. VII bodom 5 Zmluvy, kde je okrem iného uvedené,
že spôsob výpočtu odstupného určuje žalovaný s čím žalobca súhlasil a zmluvu podpísal. Je pravdou,
že sa ku každej zmluve nedáva písomné vyhotovenie interného predpisu ,avšak predpokladá sa, že
všetci obchodní zástupcovia si prečítajú zmluvu a aj interný predpis týkajúci sa odstupného, ktorý je k

dispozícii na každej regionálnej pobočke.

29/ Svedkyňa P.. F. M. na pojednávaní uviedla, že žalobca bol o internej smernici, ktorá určuje pravidlá
pri výpočte odstupného oboznámený pánom Z..
V čase keď sa podpisovala zmluva mal žalobca čas, aby si zmluvu prečítal a opýtal sa na nejasnosti.

Svedkyňa uviedla, že ona žalobcu neoboznamovala s internou smernicou. Táto smernica však bola
na nástenke v zasadačke, kde sa podpisovala zmluva. Ak si niektorí z obchodných zástupcov chceli
smernicu pozrieť, mali možnosť ju vidieť na nástenke v zasadačke.

30/ Svedkyňa uviedla, že si nemyslí, že by povedala žalobcovi, že smernica visí na nástenke. V čase

podpisu zmluvy žalobca od nej nežiadal internú smernicu k nahliadnutiu. Obchodní zástupcovia mali
informácie o odstupnom, či už z porád ako aj z interného pokynu regionálneho riaditeľa, kde bol uvedený
plán úloh ako aj skutočnosti, že v prípade nesplnenia plánu môže dôjsť ku kráteniu odstupného.

31/ Pokyn regionálneho riaditeľa neobsahoval smernicu ohľadom výpočtu odstupného, ale boli tam

použitéinformácieztejtosmernice.Svedkyňaďalejuviedla,žeobchodnízástupcovianepodpísalidoklad
o tom, že sa s internou smernicou oboznámili. S celým obsahom smernice ich svedkyňa neoboznámila,
len im uviedla v čom spočíva princíp výpočtu.

32/ Žalobca k výpovedi svedkyne uviedol, že z dôvodu, že sa mu čiastka vyplateného odstupného zdala

smiešna, išiel sa informovať k pani M., ktorá z tlačiarne alebo šuflíka vytiahla nejaký listinný doklad, bez
dátumu a čísla, ktorý bol označený ako príloha 1 k niečomu. V prípade, ak má niečo byť považované
za nejaký dokument očakáva podpis, pečiatku a odvolanie na prípadné schválenie predstavenstva, čo
sa však na tomto dokumente nenachádzalo. Žalobca uviedol, že znenie smernice sa nikdy nedozvedel
a nikdy ju nevidel v zasadačke kde podpisoval zmluvu.

33/ Svedok P.. A. Z. v rámci svojej výpovede uviedol že v čase podpisu Zmluvy bol regionálnym
riaditeľom . Súčasťou vstupného rozhovoru bolo aj informovať obchodných zástupcov ohľadom
odstupného, jeho výšky a spôsobu vyčíslenia. Informácie ohľadom spôsobu výpočtu odstupného a to,kde môžu informácie nájsť mala na starosti pani M.. Svedok uviedol, že on žiadne písomné doklady
ohľadom informácie o spôsobe výpočtu a určenia odstupného žalobcovi nepredkladal, len ho informoval,
že takáto možnosť je.

34/ Žalobca k uplatneniu si maximálnej výšky odstupného uviedol, že veľmi rýchlo postupoval v rámci
hierarchie žalovaného a dostal sa po 6. stupeň. K dosiahnutiu 7. stupňa ako manažéra predaja nedošlo,
pretože s ním žalovaný ukončil zmluvu. Žalovaný mal krátkodobé a dlhodobé motivačné súťaže. V
mesiacoch jún, júl a august 2008 žalobca krátkodobé súťaže vyhral. V dlhodobej súťaži o zájazd na Bali

sa umiestnil na 11 pozícii v jeho kategórii. V tejto kategórii sa zúčastnilo okolo 300 a viac obchodných
zástupcov , z toho 15 sa mohli zúčastniť zájazdu na Bali . Toho zájazdu sa žalobca nakoniec nezúčastnil,
nakoľko 2 dni pred odchodom mu žalovaný oznámil, že s ním ukončuje zmluvu. Udržiavacie kritéria plnil
žalobca na 136 %. Zo strany žalovaného počas trvania zmluvného vzťahu nebol žalobcovi ani raz
vytknuté , že by žalovaný nebol spokojný s jeho prácou , pokiaľ by žalovaný nebol spokojný s prácou
žalobcu, nepostupovalbyvhierarchiiažna6.stupeň. Systémužalovanéhobolnastavenýtak,žepokiaľ

žalobca plnil kritéria , postupoval v rámci hierarchie vyššie a pokiaľ by žalobca neplnil kritéria ,klesal by
na nižšiu pozíciu , alebo by s ním žalovaný ukončil zmluvu.

35/ Poverený zástupca žalovaného A.. A. M. k uplatneniu si maximálnej výšky odstupného žalobcom
predložil súdu súhrnné zoznamy zmlúv , ktoré zabezpečovala skupina žalobcu a zoznam zmlúv, ktoré

boli uzatvorené priamo žalobcom. Podľa týchto zoznamov za obdobie 16 mesiacov bolo uzatvorených
748 zmlúv štruktúrou žalobcu v celkovom objeme 10.222.928,-€. Z týchto zmlúv samotný žalobca
sprostredkoval iba 93 zmlúv , z toho prvých zmlúv iba 40 a následných zmlúv 53 v celkovom objeme
1.935.047,-€ . Nešlo teda o produkciu samotného obchodného zástupcu s viac ako 80 % , ale išlo o
produkciu ostatných obchodných zástupcov , ktorí boli v štruktúre.

Vlastné nové zmluvy uzatvorené žalobcom už v súčasnej dobe vo veľkej väčšine neexistujú / stratili
platnosť / , z 40 nových zmlúv , ktoré uzavrel priamo žalobca je aktívnych cca 12.

36/ Žalovaný má za to, že je absolútny nepomer z hľadiska nároku , aby žalobca za 16 mesiacov činnosti

u žalovaného žiadal odstupné cca 22.000,-€ aj vzhľadom na skutočnosť , že 80 % sprostredkovanej
produkcie nebola produkcia žalobcu , ale iných obchodných zástupcov.

37/ Je dôležité si pri určení zákonného odstupného uvedomiť, že samotná zmluva o obchodnom
zastúpení neurčovala konkurenčnú doložku , na ktorú sa odvoláva § 672 a Obch. zák. v súvislosti s §

669 ods. 1 písm. b/ Obch. zák..
Podľa názoru žalovaného samotný žalobca nezískal pri uskutočňovaní obchodov žiadny významný
počet nových klientov , nerozvinul významne obchod s doterajšími klientmi a žalovaný z týchto obchodov
nemá žiadne významné výhody. Žalobca má nárok na zákonné odstupné vo výške už vyplateného
zmluvného odstupného , t.j. 295,-€.

38/Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že je pravdou, že všetky zmluvy neuzatváral osobne , ale
školilsvojtímľudí,ktorípracovalipodním.Minimálne1xalebo2xdotýždňamalivrámcitímuporady,kde
riešili obchodné prípady ,marketingové spôsoby vyhľadávania klientov . S mladšími spolupracovníkmi sa
žalobca zúčastňoval výjazdov za klientmi . Robil školenia aj bankového charakteru , nakoľko mal s tým

skúsenosti z predchádzajúceho zamestnania. S jeho odchodom odišla aj časť jeho tímu a nebolo možné
zabezpečovať servis na týchto zmluvách. Žalobca nemá žiadne záznamy k jednotlivým zmluvám , preto
sa nevie vyjadriť k zoznamu predložených zmlúv žalovaným.
Po ukončení zmluvy so žalovaným začal žalobca pracovať pre spoločnosť Salve Finance , a.s. na pozícii
obchodného zástupcu. Predmetom činnosti tejto firmy je poskytovanie finančného poradenstva .

39/Kvyjadreniužalovanéhoprávnyzástupcažalobcuuviedol,žesamotnýžalovanýmalurčenéprovízne
sadzby a stupne províznych sadzieb tak, že jednotliví obchodní zástupcovia boli odmeňovaní aj za
prácu ich podradených obchodných zástupcov , ktorých si sám žalobca našiel, vyučil. Čo sa týka
zmlúv,žalobcamoholveľakrátsámuzavrieťtietozmluvy,aleposielalsvojichpodriadenýchobchodných

zástupcov , aby ich motivoval , bol s nimi aj priamo uzatvárať zmluvy ako poradca a pritom zmluva bola
evidovaná na jeho podriadených.40/ V písomnom podaní doručenom súdu dňa 14. 2. 2014 poverený zástupca žalovaného uviedol, že je
potrebné , keďže nevznikol žalobcovi nárok na zmluvné odstupné , nepriznávať mu automaticky nárok
na maximálne zákonné odstupné , ale skúmať, či žalobcovi nárok na odstupné vôbec vznikol a ak mu

vznikol , na akú výšku zákonného odstupné nárok vznikol.

41/ Podľa názoru žalovaného nezískal žalobca pri uskutočňovaní obchodov významný počet nových
zákazníkov , nerozvinul významne obchod s doterajšími zákazníkmi a žalovaný z týchto obchodov nemá
žiadne významné výhody. Žalobca neprišiel v dôsledku ukončenia zmluvy o žiadnu províziu. Zmluva

neurčovalakonkurenčnúdoložku,naktorúsaodvoláva§672písm.a/ Obch.zák. tedazákazvykonávať
činnosť nejakú dobu po ukončení zmluvy a žalobca to plne využil , nakoľko prakticky hneď po skončení
zmluvy začal vykonávať finančné sprostredkovanie pre inú spoločnosť následne rozšírené v registri
úverov a vkladov , teda podľa názoru žalovaného by vyplatenie odstupného nebolo spravodlivé. Žalobca
teda nesplnil podmienky určené v § 669 ods. 1 písm. a/ ani v písm. b/ Obch. zák. a právo na vyplatenie
odstupného mu vôbec nevzniklo.

42/Aksúdnaprieknázoružalovanéhodospejekzáveru,žežalobcoviprávonaodstupnévzniklo,nemalo
by byť určené žalobcovi automaticky maximálne možné odstupné . Uplatnené odstupné žalobcom
vychádza zo všetkých provízii , ktoré boli žalobcovi vyplatené počas jeho činnosti pre žalovaného ,
teda aj z provízii za obchody , ktoré sprostredkovali iní obchodní zástupcovia a nie žalobca a jeho

výška je voči žalovanému nespravodlivá. Obchodní zástupcovia síce patrili v rámci obchodnej siete
pod odbytovú štruktúru žalobcu, ale išlo o samostatné subjekty vykonávajúce činnosť na vlastné riziko
a zodpovednosť a ich sprostredkovateľská činnosť bola zásadne samostatná , za sprostredkované
obchody dostali dohodnuté provízie. Činnosť žalobcu voči jeho obchodnej štruktúre bola výlučne
podporná / administratívna podpora, školenie a pod. / a za túto podpornú činnosť aj dostával dodatočnú

odmenu v zmysle zmluvy.

43/ Za predpokladu, že súd dospeje k názoru, že žalobcovi vzniklo právo na zákonné odstupné ,
žalovaný navrhuje , aby základom pre výpočet boli výlučne provízie vyplatené žalobcovi zo strany
žalovaného za jeho vlastnú sprostredkovateľskú činnosť. Za 16 mesiacov sprostredkoval žalobca

93 zmlúv v objeme 1.935.047,-€ a za túto činnosť mu bola vyplatená provízia 13.748,4,-€ . Mesačná
provízia vychádza 859,28,-€ , ročná provízia , ktorá by mala byť maximálnym základom odstupného teda
vychádza na 10.311,36,-€ . Uvedený základ pre výpočet odstupného je v plnom súlade s § 669 ods. 2
Obch. zák., ktorý určuje iba maximálne odstupné , pričom umožňuje aj vyplatenie nižšieho odstupného /
viď rozsudok odvolacieho súdu v tejto veci /. Z uvedeného základu na odstupné 10.311,36,-€ by mala

byť odpočítaná provízia za zmluvy , ktoré boli po uzavretí zrušené z dôvodu nezaplatenia poplatku a
výpovede , teda zo zmlúv, z ktorým nemal žalovaný žiadny zisk a úžitok. Z 93 zmlúv sprostredkovaných
žalobcom bolo 28 zmlúv zrušených z titulu neuhradenia poplatku a 13 zmlúv z titulu výpovede. Za 28
zrušených zmlúv a 13 vypovedaných zmlúv by mala byť z základu pred odstupné odpočítaná provízia
7 789,9,-€ . Po odpočítaní tejto provízie vychádza konečné odstupné vo výške 5.958,6,-€ . Takto

vypočítané odstupné je podľa názoru žalovaného spravodlivou a primeranou výškou odstupného / ak
súd napriek stanovisku žalovaného rozhodne o existencii nároku na zákonné odstupné / .

44/ Z výpovede svedka P.. M. Ď. súd zistil, že žalobcu pozná od r. 1996.
Žalobca hooslovil,že máužalovaného manažérskupozíciuapotrebujepomôcťsbiznisom. Svedokso

žalovaným uzavrel v 7/2008 nepomenovanú zmluvu a nastúpil na pozíciu reprezentant, čo bolo v rámci
hierarchie tretí stupeň, mohol robiť akvizície, mohol podpisovať aj zmluvy, ale nemohol ich podpisovať
samostatne ale s nadriadeným, ktorým bol žalobca. Predtým, ako mohol podpisovať zmluvy (resp.
uzatvárať) musel byť zaškolený, prešiel viacerými školeniami, ktoré robil žalobca. Žalobca organizoval
aj školenia, predmetom ktorých boli metodické usmernenia, jednania s klientmi ohľadne zmluvy. V

kancelárii žalobcu sa v rámci tímu žalobcu robili pravidelné porady, min. 1x do týždňa, bývalo to aj
častejšie. Žalobca platil svedkovi a ešte jednému konzultantovi kanceláriu, v druhej prenajatej kancelárii
bola ďalšia časť skupiny. Školenia prebiehali hlavne na začiatku, aby sa ako skupina zaškolili.

Po zaškolení žalobca poskytol skupine databázu klientov, ktorých potom oni oslovovali a uzatvárali

kontrakty. Prvý kontakt s klientom mali ako konzultanti, a pokiaľ klient prejavil záujem došlo k stretnutiu
klienta aj so žalobcom, nakoľko žalobca mal väčšie skúsenosti a vedel pripraviť a následne uzavrieť
takú zmluvu, aby to bolo pre klienta výhodné.Každú jednu zmluvu, ktorú pre žalovaného uzatváral, uzatváral po konzultácii so žalobcom. Systém
žalovaného mal rôzne možnosti uzatvárania zmlúv, svedok a celá skupina sa vždy snažili nájsť zmluvu,
ktorá by bola pre klienta najvýhodnejšia a z tohto dôvodu fungovali ako tím. Pokiaľ zistili, že pre klienta

by bola nejaká zmluva nevýhodná, upozornili ho na to a zmluvu neuzavreli.

45/ Počas pôsobenia svedka u žalobcu nenastala situácia , že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom
vytýkal žalobcovi jeho prácu, resp. neplnenie si povinnosti v zmysle zmluvy o obchodnom zastúpení.
Práve naopak, žalobca bol vyzdvihovaný ako jeden z najlepších manažérov, vyhral viaceré súťaže a

mal postúpiť v rámci hierarchie žalovaného na stupeň č. 7 - manažér predaja.

Žalovaný im prispieval tým, že dostali počítač, reklamné predmety. Telefón si musel kúpiť na vlastné
náklady, aj platiť faktúry. Kanceláriu mu platil žalobca.

Žalobca mal databázu klientov, v tom čase sa robilo oslovovanie obcí, bola to akcia žalovaného, túto

akciu robil svedok spolu so žalobcom. Robil sa prieskum v rámci obce, či majú ľudia záujem, či poznajú
produkty žalovaného, tým sa vlastne robila priama reklama žalovanému.

Zmluvy sa koncipovali tak, aby sa dali ďalej rozširovať o nových klientov, napr. rodinných príslušníkov
toho ktorého klienta, alebo známych. Nebolo to teda tak, že uzavreli zmluvu s klientom a ďalej sa o neho

nestarali. Svedok uviedol, že nemohol sám samostatne podpisovať zmluvy , spolupráca so žalobcom
bola na dennej báze , denne komunikoval so žalobcom a veľa veci konzultovali telefonicky.

46/ Žalobca k výsluchu svedka uviedol, že boli 3 kancelárie, ktoré zazmluvnil a ktoré platil pre svojich
pracovníkov v štruktúre. Žalovaný mu na tieto kancelárie neprispieval žiadnou finančnou čiastkou.

Mal na starosti v rámci svojho tímu cca 8 ľudí. Telefón si hradil sám, žalovaný mu neprispieval na
úhradu faktúr, reklamné predmety mu boli poskytnuté zo strany žalovaného len za odmenu, keď splnil
nejaký plán, alebo keď vyhral nejakú súťaž. Inak reklamné predmety poskytované neboli. Takto to bolo
nastavené štandardne pre všetkých obchodných zástupcov zo strany žalovaného.

47/ Skupina žalobcu - týkalo sa to celého Žilinského regiónu mala na starosti tvoriť databázu
potenciálnych klientov v rámci obcí v danom kraji , kde navštevovali jednotlivých občanov a navrhovali
im uzatvorenie zmlúv, alebo vytvárali databázu, kde boli klienti uvedení, ako potencionálni klienti pre
uzavretie zmlúv v budúcnosti, program sa nazýval EVIT PRO. Žalovaný neprispieval ani na benzín,
žalobca sám na vlastné náklady chodil po obciach a vytvoril databázu budúcich možných klientov

žalovaného.

48/ K listinným dokladom -hlavne k percentuálnemu výpočtu ukončených zmlúv, či už z dôvodu
výpovede, alebo neuhradenia poplatku žalobca uviedol že sa k tomu nevie kvalifikovane vyjadriť,
nakoľko nedisponuje žiadnymi dokladmi, nakoľko všetky zmluvy ako aj databázu klientov má žalovaný.

Po ukončení zmluvného vzťahu musel odovzdať počítač so všetkými údajmi, zmluvami a databázou
klientov žalovaného.

49/ Z písomného stanoviska žalobcu zo dňa 7. 10. 2014 k zoznamu nových a následných zmlúv
uzavretých štruktúrou žalobcu súd zistil, že zoznam nezahŕňa zmluvy , na ktorých bolo realizované

zvýšenie cieľovej skupiny . Toto výrazným spôsobom skresľuje žalobcovu produkciu. K ďalším zrušeným
zmluvám uviedol, že tieto boli zrušené až po odchode žalobcu v rokoch 2010 až 2012. Žalobca ukončil
spoluprácu so žalovaným k 30. 6. 2009 , pričom už od 21. 4. 2009 mu bol znemožnený prístup do
informačného systému žalovaného a preto nemohol poskytovať kvalitný servis jeho klientom a ani
aktívne rozvíjať obchodné činnosti. Žalobca teda už nemohol vplývať na konanie klientov a niesť

zodpovednosť za tieto zmluvy.

50/ Pracovná pozícia stupeň 6 - koordinátor predaja / na tejto bol žalobca od 1. 10. 2008/ zahŕňala hlavne
budovanie tímu spolupracovníkov , podporu a vzdelanie tímu , pomoc pri obchodných rokovaniach s
klientom , uzatváranie zmlúv , servis k zmluvám jeho klientov , ale aj k zmluvám iných obchodných

zástupcov a pod.. Prioritou tejto pozícii nebolo uzatváranie zmlúv s klientmi, ale ani sa to nevylučuje.
Hlavným kritériom hodnotenia každého obchodného zástupcu sú vstupné a udržiavacie kritéria, ktoré
žalobca v pozícii stupeň 6 -koordinátor predaja plnil na 136 %.51/ Žalobca sa ďalej na pojednávaní dňa 3. 11. 2015 vyjadril k dokladu a to zoznamu zmlúv
uzatvorených v jeho odbytovej štruktúre /č. l. 192-200 / a uviedol, že iba jedna zmluva bola zrušená
počas jeho pôsobenia a to č. 281913601 dňa 9.2.2009, iné zmluvy boli zrušené až po jeho odchode a

žalobca nemôže zodpovedať za zmluvy, ktoré boli zrušené, pokiaľ pre žalovaného už nepracoval.

52/ K percentuálnemu vyjadreniu ukončenia zmlúv zo strany žalovaného, kde žalovaný uviedol, že 23
% zmlúv boli ukončené výpoveďou a 20% neuhradením poplatku uviedol, že v obidvoch prípadoch sa
jednalo o zmluvy, ktoré boli ukončené po jeho odchode.

Iba jedna zmluva bola zrušená počas jeho pôsobenia u žalovaného a tá predstavuje 0,74%.

53/ K námietke žalovaného, že k zmluve nebola dohodnutá konkurenčná doložka uviedol, že spoluprácu
so žalovaným ukončil k 30.6.2009 a následne začal vykonávať funkciu finančného poradcu v
spoločnosti Salvo Finance, zmluvu so žalovaným dostal predloženú a žiadne zásahy do nej neboli
možné. Zmluvu tvoril žalovaný a preto sa nemôže odvolávať na to, že nebola dohodnutá konkurenčná

doložka.

54/ Poverený zástupca žalovaného uviedol, že trvá na pôvodnom stanovisku k návrhu, že na zákonné
odstupné žalobcovi vôbec nevznikol nárok. Neboli splnené kogentné podmienky ust. v § 669 ods. 1
písm. a) a b) Obch. zák..

Keby tieto podmienky boli splnené , vypočítané spravodlivé odstupné vychádza na čiastku 5.958,6 €.
Žalovaný však trvá na tom, že zákonný nárok na odstupné nie je splnený.

55/ Žalovaný nespochybňuje prácu žalobcu pre žalovaného, je ale potrebné si uvedomiť, že zákon pri

výpočte odstupného dbá na podmienky, ktoré sa týkajú sprostredkovaných zmlúv a podstatných výhod
vyplývajúcich z nich.

56/ Ku konkurenčnej doložke uviedol, že žalobcovi bol predložený návrh zmluvy, ktorý mal možnosť si
prečítať,pripomienkovaťprípadnevôbecneuzatvoriť.Zmluvaneurčovalakonkurenčnúdoložkuvzmysle

§ 672 a Obchod. zák., teda zákaz vykonávať činnosť nejakú dobu po ukončení zmluvy a žalobca to plne
využil, nakoľko prakticky hneď po ukončení zmluvy so žalovaným začal vykonávať sprostredkovateľskú
činnosť pre inú firmu.

Upozornil na § 669 ods. 1 písm. b) Obch. zák. v zmysle ktorého je podmienkou vyplatenia odstupného

aj okolnosť, že obchodný zástupca stráca províziu z titulu ukončenia zmluvy a z týchto obchodov.
Obchodný zástupca/ žalobca / žiadnu províziu pri ukončení zmluvy nestratil.

57/ Svedok P.. Z. M. vo svojej výpovedi uviedol, že vypracoval zoznam zmlúv, ktoré boli uzavreté v
štruktúre žalobcu počas jeho pôsobnosti u žalovaného ako jeho zástupcu. Uvedený zoznam obsahuje

čísla jednotlivých zmlúv, označenie či sa jedná o produkciu ktorú uzatvoril samotný žalobca alebo
jeho odbytová štruktúra, potom označenie typu konkrétnej Zmluvy, či sa jedná úplné o novú zmluvu
alebo následnú zmluvu príp. zvýšenie cieľovej sumy už na existujúcej zmluve. Zoznam obsahuje kedy
tá zmluva bola uzatvorená, kedy bol na uvedenej zmluve zaplatený poplatok za uzatvorenie zmluvy,
cieľovú sumu na ktorú sa zmluva uzatvorila, výšku provízie za uzatvorenie ktorej z danej zmluvy

prislúcha žalobcovi, dôvod ukončenia zmluvy, pokiaľ bola ukončená a dátum ukončenia. Tento zoznam
obsahuje celkovo 748 zmlúv a to aj zvýšení ( kedy sa navyšovala cieľová suma) objem 10 222 928 eur
a sumárnu výšku provízie ktorá prislúchala žalobcovi vo výške 25.870,9 ,-€. Uvedený zoznam obsahuje
sumárne vyjadrenie zmlúv alebo zvýšení ktoré boli ukončené , či už z dôvodu výpovede alebo z dôvodu
ukončenia /storna/ zmluvy - je to ukončenie z dôvodu neuhradenia poplatku , či už pri uzatvorení zmluvy

alebo poplatku za vedenie účtu. V tabuľke je percentuálne vyjadrené koľko zmlúv bolo ukončených z
dôvodu výpovede ( 23 % ) a koľko z dôvodu storna ( 20 % ).
58/ Parametre ktoré boli uvedené v tabuľke nemali žiaden konkrétny vplyv na províziu žalobcu , pretože
doklad obsahuje zoznam zmlúv už aj s províziou, ktorá bola žalobcovi uhradená. K otázke aký
parameter má vplyv na odmenu provízie obchodných zástupcov uviedol, že v čase keď žalobca

pôsobil ako obchodný zástupca pre žalovaného malo vplyv na odmenu provízie pri uzatvorení zmluvy
alebo zvýšení cieľovej sumy , to či bol poplatok za uzatvorenie zmluvy uhradený.59/ Výška provízie závisela od objemu cieľovej sumy zmluvy alebo zvýšenia , takže či urobil obchodný
zástupca 10 zmlúv po 1.000 eur alebo jednu zmluvu v hodnote 10. 000 eur , výška celkovej odmeny
bola rovnaká.

60/ Právny zástupca žalobcu uviedol, že kritériom na vyplatenie odstupného a jeho výšky je
objem plnenia samotného obchodného zástupcu. Predložil súdu tabuľku na vstupné a udržiavacie
kritéria ,ktorá preukazuje aký objem je dôvodom na splnenie vstupných a udržiavacích kritérií.
Kritériom je objem v miliónoch a vždy sa jedná o stupeň , v ktorom je obchodný zástupca zaradený.

Žalobca bol v danom období najprv v stupni 5 a potom v stupni 6 , čo preukazovalo že plnil predmetné
objemy na 100 % a viac , taktiež tabuľka ktorá preukazuje plnenie v jeho 6 stupni preukazuje, že
v danom období plnil potreby na 136 % s tým, že z tohto by mali vychádzať aj samotné kritéria
vyplývajúce na vypočítanie samotného odstupného.

61/ Žalobca bol naozaj aktívny a teda keď plnil na 136 % , táto skutočnosť je hlavným kritériom na

vypočítanie odstupného, a nie počet zmlúv alebo počet zmlúv ktoré boli ukončené dva roky po výpovedi
žalobcu , pretože väčšina je ich za obdobie r. 2011 a žalobca ukončil pôsobenie u žalovaného v r.
2009. Percentá ktoré uvádza žalovaný v tabuľke nemajú vplyv na vypočítanie samotného odstupného .

62/ Poverený zástupca žalovaného k tvrdeniu právneho zástupcu žalobcu uviedol, že s názorom

žalobcu čo sa týka výpočtu odstupného nesúhlasí. Žalobca o. i. tvrdí , že zmluvy ktoré boli zrušené
napr. v r. 2011 nemôže nijako ovplyvniť , ale aj za tieto zmluvy dostal zaplatenú riadnu províziu.
Naďalej trval na tom , že žalobcovi nevznikol zákonný nárok na odstupné, pretože žalobca nesplnil
podmienky určené v ust. § 669 ods. 1 Obch. zák., ak by súd prišiel k názoru , že nárok na odstupné
žalobcovi vznikol, tak žiadaná výška odstupného je krajné neprimeraná, pretože žalobca žiada za

16 mesiacov výkonu činnosti odstupné viac ako 22.000,-€. V prípade ak by nárok na odstupné vznikol ,
žalovaným vypočítaná výška konečného odstupného, ktorá by vyplývala z vlastnej produkcie žalobcu
a brala by do úvahy platné zmluvy, by predstavovala sumu 5.958,50,-€.

63/ Právnyzástupcažalobcu vrámcizáverečnejrečiuviedol,žesavplnomrozsahupridržiava všetkých

vyjadrení, ktoré rozvádzali samotný žalobný návrh a jeho úpravu čo sa týka výšky a je toho názoru ,že
na samotný výpočet odstupného nemá vplyv počet zmlúv , nemá vplyv časové hľadisko, či pracoval
jeden a pol roka alebo päť rokov, tieto parametre nie sú uvedené v zákone , ale má vplyv objem a z
neho sa vypočítava samotné odstupné tak, ako sa vypočítava z tohto objemu aj provízia. Poukázal že
výška objemu za ten čas, kedy žalobca bol obchodným zástupcom žalovaného bola 3 572 000 € ,čo

je naozaj veľký objem a len preukazuje , že si žalobca plnil svoje úlohy obchodného zástupcu naozaj
nie len na 100 % ale na 136 %. Nemalo by reálny vplyv na výpočet samotného odstupného ani
počet zmlúv, ani časové hľadisko , tieto údaje sú už len ako pridružené údaje , ale samotné odstupne
tak ako je to uvedené v zákone sa vypočítava z objemu. Preto žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

64/ Poverený zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že žalobca napadol pôvodnú
zmluvu , pretože s ním nebol dohodnutý interný predpis o vyplatení odstupného a požadoval za 16
mesiacov činnosti nie zmluvné ale maximálne možné zákonné odstupné vo výške 22.613,-€. Krajský
súd na základe odvolania žalovaného pôvodný rozsudok Okresného súdu zrušil a potvrdil, že žalobca
bez ďalšieho nemal nárok na maximálne žiadané zákonné odstupné , pretože bolo dokázané, že na

zmluvné odstupné nárok nevznikol. Je potrebné podľa názoru žalovaného nepriznávať automatický
nárok na odstupné ale skúmať , či žalobcovi na zákonné odstupné vôbec vznikol nárok a v tomto
postupovať podľa zákona a ak mu vznikol nárok na odstupné , na akú výšku nárok vznikol.

65/ V § 669 Obch. zák. sa uvádzajú 2 podmienky vyplatenia odstupného písm. a/ a b/ , pričom obe

musia byť splnené súčasne. Podľa názoru žalovaného nezískal žalobca pri uskutočňovaní obchodov
významný počet nových klientov a nerozvinul významne obchod s doterajšími klientmi žalovaného.
Žalovaný z týchto obchodov nemá žiadne významné výhody. Žalobca neprišiel o žiadnu províziu v
dôsledku ukončenia zmluvy. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným neurčovala konkurenčnú doložku ,
na ktorú sa odvoláva § 672 Obch. zák. teda zákaz vykonávať činnosť po ukončení zmluvy , čo

žalobca plne využil, nakoľko po 30. 06. 2009 začal od 19. 08. 2009 vykonávať sprostredkovanie pre
inú spoločnosť. Teda podľa názoru žalovaného táto podmienka zákona nebola splnená a vyplatenie
odstupného by nebolo spravodlivé. Navyše žiadané odstupné je vzhľadom na dĺžku zmluvného vzťahu,
celkový objem produkcie žalovaného a celkom vyplatenú províziu jasne neprimeraná.66/ Podľa § 1 ods. 1 Obch. zák., tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové
vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

67/ Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák., právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

68/ Podľa § 652 Obch. zák. zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ
zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len
"obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa
zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

69/ Podľa § 669 ods. 1 a 2 Obch. zák., obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy právo na
odstupné, ak pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími
zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a vyplatenie odstupného
s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z
obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo

nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a.

Výška odstupného nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných
obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov; ak zmluva trvala menej ako päť rokov,
výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvné obdobie.

70/ Podľa čl. VII bod 5 Zmluvy, ak dôjde k ukončeniu zmluvy o obchodnom zastúpení dohodou,
alebo výpoveďou zo strany zastúpeného, má zástupca právo na odstupné podľa § 669 a nasl. Obch.
zák.. Zmluvné strany sa dohodli, že výpočet výšky odstupného je stanovený podľa " Podmienok
vyplatenia odstupného" schválených predstavenstvom PSS, a.s. dňa 30.11.2004, s ktorými bol zástupca

oboznámený pred podpisom tejto zmluvy a s ich obsahom súhlasí, čo potvrdzuje svojím podpisom.

71/ Podľa § 365 Obch. zák. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v
omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

72/ Podľa § 369 Obch. zák., účinného od 15.01.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno

dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

73/ Podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka.

74/ V súlade s uznesením Krajského súdu , ktorým je súd prvej inštancie viazaný a po opätovnom
vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi sporovými stranami bola
dňa 05.03.2008 uzatvorená Zmluva o obchodnom zastúpení, na základe ktorej sa žalobca zaviazal

vykonávať pre žalovaného činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmlúv o
stavebnom sporení, vlastnú akvizíciu klientov a potenciálnych klientov a vykonávať poradenstvo pre
klientov po dobu trvania zmluvného vzťahu.75/ V zmluve bolo v článku VII. bod 5 o.i. uvedené, že ak dôjde k ukončeniu zmluvy o obchodnom
zastúpení dohodou alebo výpoveďou zo strany zastúpeného / žalovaného / má zástupca / žalobca /
právo na odstupné podľa § 669 a nasl. Obch. zák. s tým ,že výpočet výšky odstupného je stanovený

podľa "Podmienok vyplatenia odstupného", schválených predstavenstvom žalovaného.

76/ Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania bol ukončený výpoveďou zo strany žalovaného zo dňa
09.04.2009 s dvojmesačnou výpovednou lehotou so začiatkom plynutia 01.05.2009 a s koncom dňa
30.06.2009.VypovedanímZmluvyvznikolžalobcovinároknaodstupné,ktoréžalovanývyplatilžalobcovi

v sume 295,- eur, čím žalovaný považoval nárok žalobcu týkajúci sa odstupného za uspokojený. Vznik
nároku žalobcu na odstupné žalovaný nenamietol, teda ani táto skutočnosť, teda vznik nároku žalobcu
na odstupné nebola sporná.

77/ Medzi stranami konania bola spornou otázkou výška odstupného, nakoľko žalobca
s výškou odstupného, ktorá mu bola vyplatená zo strany žalovaného nesúhlasil a preto svoj nárok

uplatnil touto žalobou na súde s tým, že výšku odstupného za 17 mesiacov trvania zmluvného vzťahu
určil na sumu 22.264,27 eur, od ktorej odpočítal sumu už vyplateného odstupného 295,-eur, čím jeho
nárok uplatnený žalobou predstavoval čiastku 21.969,27 eur.

78/ Žalobca v priebehu konania upravil žalobný petit a to v dôsledku zmeny počtu mesiacov trvania

zmluvného vzťahu zo 17 mesiacov na 16 mesiacov, čím došlo k zmeny výšky požadovanej sumy z
21.969,27,-€ na 22.613,93,-€ a žalobca si uplatnil aj nárok na priznanie zákonného úroku z omeškania
z dlžnej sumy od 22.07.2010.

79/ Žalobca si svoj nárok na odstupné uplatnil v súlade s § 669 ods. 2 Obch. zák. z priemeru získaných

provízií za dobu trvania zmluvného obdobia, t.j. za 16 mesiacov trvania zmluvného vzťahu.

80/ Výšku sumy žalobcom požadovaného odstupného, však namietol žalovaný, ktorý tvrdil, že odstupné
nebolo vypočítané v súlade s internou smernicou upravujúcou podmienky vyplatenia odstupného.

81/ Následnepozrušenírozsudku Krajskýmsúdom žalovanýnamietal,žežalobcovinárokna zákonné
odstupné vôbec nevznikol. V prípade že súd určí, že žalobcovi nárok na odstupné vznikol navrhol , aby
základom pre výpočet odstupného boli výlučne provízie vyplatené žalobcovi zo strany žalovaného za
jeho vlastnú sprostredkovateľskú činnosť. Takto vypočítané odstupné predstavuje čiastku 5.958,6,-€ a
je podľa názoru žalovaného spravodlivou a primeranou výškou odstupného .

82/ Predovšetkým je potrebné uviesť, že nároky obchodného zástupcu po skončení vzťahu obchodného
zastúpenia sú v Obchodnom zákonníku obsiahnuté v § 668 a až § 669 a, sčasti aj v § 671. Uvedené
ustanovenia predstavujú transpozíciu najmä článku 17 a 18 smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra
1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných

zástupcov. Podľa názoru súdu je potrebné pri výklade príslušných ustanovení v slovenskom právnom
poriadku vychádzať aj zo samotnej smernice.

83/ Článok 17 smernice v odseku 2 uvádza:
Obchodný zástupca má nárok na náhradu do takej miery, do akej: priviedol zastúpenému nových

zákazníkov alebo podstatne zvýšil finančný objem obchodov s existujúcimi zákazníkmi, a pokiaľ
zastúpený má aj naďalej podstatné prínosy z obchodu s týmito zákazníkmi a náhrada je primeraná
všetkým skutočnostiam, najmä provízii za obchody, ktoré obchodný zástupca stratil. Členské štáty môžu
pretietoprípadyzahrnúťuplatňovaniealeboabsenciuustanoveníoobmedzeníobchoduvzmyslečlánku
20

b) výška náhrady nesmie prekročiť čiastku rovnajúcu sa náhrade za jeden rok vypočítanej z priemernej
ročnej odplaty obchodného zástupcu počas predchádzajúcich piatich rokov, a pokiaľ dohoda trvala
kratšie ako päť rokov, náhrada sa vypočíta ako priemer za toto obdobie.

84/ Podľa § 669 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
obchodnom zastúpení obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy právo na odstupné, aka) prezastúpenéhozískalnovýchzákazníkovalebovýznamnerozvinulobchodsdoterajšímizákazníkmi
a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a
b) vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný

zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto
okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a.
Výška odstupného nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných
obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov; ak zmluva trvala menej ako päť rokov,
výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvné obdobie.

85/ Z citovaných ustanovení zákona ako aj smernice / smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986
o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov/
vyplýva, že základným pravidlom pre spôsob určenia odmeny je zásluhovosť.

86/ Súd mal z výpovede žalobcu a svedkov za preukázané, že interná smernica síce existovala

a upravovala podmienky vyplatenia odstupného ,avšak žalovaný nepreukázal žiadnym spôsobom
skutočnosť, že by žalobcu s touto internou smernicou oboznámil, nakoľko nepredložil žalobcom
podpísanú internú smernicu a taktiež táto smernica netvorila neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o obchodnom
zastúpení. Ustanovenie čl. VII bod 5 Zmluvy síce obsahuje ustanovenie týkajúce sa podmienok
vyplatenia odstupného o ktorých mal byť žalobca oboznámený pred podpisom Zmluvy a s ktorých

obsahom súhlasil, čo potvrdil podpisom, avšak z tohto ustanovenia nie je jasné či podpisom Zmluvy
alebo podpisom na internej smernici.

87/ Podľa názoru súdu sa podpis na Zmluve o obchodnom zastúpení nevzťahuje na skutočnosť, že
žalobca bol s internou smernicou naozaj oboznámený.

88/ Taktiež pokyn regionálneho riaditeľa, na ktorý poukazoval žalovaný a ktorý žalobca osobne
podpísal a v ktorom sú použité informácie zo smernice ešte neznamená. resp. nedokazuje, že žalobca
bol s internou smernicou oboznámený. Pokyn regionálneho riaditeľa, obsahoval len spôsob výpočtu
odstupného ( krátenie odstupného) a neupravuje podmienky vyplatenie odstupného.

89/ Rovnako z výpovede svedkyne pani M. vyplýva, že ona žalobcu s internou smernicou
neoboznamovala a taktiež svedok pán Z. vo svojej výpovedi uviedol, že ani on žalobcovi nepredkladal
žiadne písomné doklady týkajúce sa spôsobu výpočtu a určenia odstupného.

90/ Vzhľadom na uvedené, nedošlo medzi účastníkmi v zmluve o obchodnom zastúpení k dohode
účastníkov o spôsobe výpočtu a výške odstupného žalobcu pre prípad ukončenia zmluvy výpoveďou
zo strany žalovaného, čo konštatoval vo svojom uznesení aj Krajský súd. Žalobcovi však nárok na
odstupné vznikol ,predmetom dokazovania bolo v akej výške má žalobca na odstupné nárok.

91/ Ustanovenie § 669 ods. 2 Obch. zák. upravuje maximálnu výšku odstupného , nevyplýva však
z neho priamo povinnosť pre žalovaného zaplatiť žalobcovi najvyššie možné odstupné v prípade, že
nie je vopred účastníkmi výška odstupného dohodnutá.

92/ Preto súd doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že žalobcov nárok na výšku odstupného je

dôvodný v sume 12.889,41,- , na ktorú zaviazal žalovaného.

93/ Zákonná úprava v ustanovení § 669 ods. 1 Obch. zák. dáva súdu priestor, aby rozhodol či a v akej
výškejeoprávnenýnároknavyplatenieodstupného,pričommaximálnavýškajestanovenáustanovením
§ 669 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení " a

vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti je spravodlivé" viaže nárok na odstupné na
splnenie zákonných predpokladov uvedených pod písmenom a) citovaného § 669 ods.1 Obchodného
zákonníka a posúdenie, či vyplatenie odstupného je spravodlivé. Priamo zákon pritom ukladá prihliadnuť
na všetky okolnosti. Ustanovenie § 669 ods. 2 Obchodného zákonníka stanovuje maximálnu výšku,
ktorú nesmie výška odstupného prekročiť.

94/ V konaní bolo preukázané, že žalobca pre žalovaného získal nových zákazníkov a významne
rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený / žalovaný / má podstatné výhody vyplývajúce z
obchodov s nimi. Preukazuje to najmä zoznam zmlúv a zvýšení stavebného sporenia uzatvorenýchv odbytovej štruktúre žalobcu ako obchodného zástupcu a následná tabuľka / č . l. 337- 345/ , z
ktorej súd pri určení výšky odstupného vychádzal. Podľa týchto listinných dokladov / ktoré predložil
súdu žalovaný / bolo uzatvorených celkovo v štruktúre žalobcu 748 zmlúv / 100 % / , z toho 23 %

bolo ukončených výpoveďou a 20 % bolo ukončených pre neuhradenie poplatku, t.j. 43 % zmlúv bolo
ukončených a žalovaný nemá z týchto ukončených zmlúv žiadne podstatné výhody. Preto súd priznal
žalobcovi odstupné vo výške 57 % , čo predstavuje sumu 12.889,41,-€ , je to percentuálny podiel na
zmluvách ,ktoré neboli ukončené a z ktorých má žalovaný aj naďalej podstatné výhody. Vo zvyšku
zrušených zmlúv v podiele 43 % žalobu zamietol.

95/ Je pravdou, že žalobca neuzatváral zmluvy len osobne , ale bolo preukázané, že školil svojich
pracovníkov v rámci štruktúry a provízie mu boli vyplácané zo všetkých zmlúv, nielen z tých, ktoré
uzatvoril osobne, ale ktoré boli uzatvorené v rámci jeho štruktúry inými obchodnými zástupcami .

96/ Potvrdil to vo svojej výpovedi aj svedok P.. M. Ď., ktorý uviedol, že žalobca organizoval školenia

predmetom ktorých boli metodické usmernenia, jednania s klientmi ohľadne zmluvy. V kancelárii žalobcu
sa v rámci tímu žalobcu robili pravidelné porady.

Každú jednu zmluvu, ktorú svedok pre žalovaného uzatváral, uzatváral po konzultácii so žalobcom.
Žalobca mal databázu klientov , svedok spolu so žalobcom realizovali akciu oslovovanie obcí , kde sa

robilprieskumvrámciobce,čimajúľudiazáujemostavebnésporenie,čipoznajú produktyžalovaného,
robili priamu reklamu žalovanému a tým získavali aj nových klientov.

97/ Aj svedok P.. Z. M. potvrdil uzavretie zmlúv v štruktúre žalobcu v počte 748 a potvrdil aj výšku
provízie žalobcu , ktorá mu prislúchala a to vo výške 25.870,09,-€. Potvrdil aj percentuálne ukončenie

zmlúv , ktoré boli ukončené , či už z dôvodu výpovede alebo z dôvodu ukončenia storna zmluvy - čo je
ukončenie z dôvodu neuhradenia poplatku pri uzatvorení zmluvy alebo poplatku za vedenie účtu.

98//Žalobca v konaní preukázal splnenie podmienok v zmysle § 669 ods. 1 písm. a / a b/ percentuálne
vo výške 57 %.

99/ Súd odôvodňuje výšku priznaného odstupného s poukazom na to, že činnosťou žalobcu došlo
k získaniu nových zákazníkov pre žalovaného a k významnému rozvinutiu obchodu s doterajšími
zákazníkmi. Je pravdou , že za samotný výkon činností žalobca dostal zaplatené v podobe mesačnej
provízie a právo na odstupné by malo predstavovať odmenu za niečo naviac, čo priniesol pre

zastúpeného. Ide práve o zohľadnenie zásluhovosti a právo na odstupné vzniklo z dôvodu, že zo
zoznamu uzavretých zmlúv ako aj výšky provízií je zrejmé, že žalobca ako zástupca získal nových
zákazníkov a žalovaný má výhody vyplývajúce z týchto obchodov / vo výške 57 % / , čo je jeden
zo zákonných predpokladov pre vznik práva na odstupné. Podľa citovanej zákonnej úpravy stačí, ak
žalobca preukáže, že získal nových zákazníkov alebo ak preukáže, že podstatne rozvinul obchod s

doterajšími zákazníkmi (za splnenia ďalších predpokladov). Žalobca preukázal, že mimo zrušených
zmlúv / 43 % / výhody pre žalovaného existovali aj po skončení zmlúv o obchodnom zastúpení.

100/ Súd má za to, že je spravodlivé aj s poukazom na všetky okolnosti a najmä na províziu , ktorú
žalobca stráca ukončením zmluvného vzťahu , vyplatenie odstupného vo výške 57 % z maximálnej

výšky odstupného podľa Obchodného zákonníka. Tým bola splnená aj druhá podmienka nároku na
odstupné v zmysle § 669 ods. 1 písm. b/ Obch. zák..

101/ Skutočnosť, že činnosťou žalobcu ako obchodného zástupcu došlo k získaniu nových zákazníkov
pre žalovaného, k významnému rozvinutiu obchodu s doterajšími zákazníkmi a žalovaný mal podstatné

výhody vyplývajúce z obchodov s nimi , jednoznačne vyplýva zo žalovaným predložených zoznamov
uzavretých zmlúv, ako aj z výšky provízií vyplatených v priebehu zmluvného vzťahu zo strany
žalovaného , ako aj z výsluchu svedkov P.. Ď. a P. M..

102/ Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcu, že na samotný výpočet odstupného

nemá vplyv počet zmlúv , časové hľadisko, ale má vplyv objem a z neho sa vypočítava samotné
odstupné . Samotný objem má význam z hľadiska provízii, na ktoré má nárok obchodný zástupca a
ktoré boli žalobcovi vyplácané , a nie na výpočet odstupného . Preto súd pri určení výšky odstupnéhonevychádzal z objemu , ale práve z počtu zmlúv, ktoré žalobca a jeho odbytová štruktúra uzatvorila a
z ktorých má žalovaný podstatné výhody.
103/ K otázke použitia konkurenčnej doložky podľa § 672 a Obch. zák. súd uvádza, že je chybou

žalovaného, že si použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky nevymienil v zmluve, ktorej bol
predkladateľom. A preto námietku žalovaného, že žalobca mohol hneď po ukončení zmluvného vzťahu
so žalovaným vykonávať činnosť , ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia / čo aj vykonával /
za irelevantnú a neprihliadol na ňu.
104/ Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že nárok

žalobcu je čiastočne dôvodný a to vo výške 12.889,41,-€ , čo predstavuje 57 % zo žalovanej sumy
a preto žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie spolu s úrokom z omeškania v
súlade s § 369 ods. 1 Obch. zák. od 22. 7. 2010 , čo je nasledujúci deň po uplynutí lehoty stanovenej
vo výzve žalobcu na zaplatenie odstupného zo dňa 6. 7. 2010 / č. l. 62-63/ , do zaplatenia.Vo zvyšku
súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol.

105/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní
úspech v rozsahu 13,98 % , súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému
v tomto rozsahu .

106/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2
C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).