Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 15, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/290/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613200766
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2613200766.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441,
zastúpený:JUDr.BaltazárMucska,advokátsosídlomVajnorská55,Bratislava,protižalovanej:J.E.,nar.
XX.X.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Juraj Procházka, advokát so sídlom 908
76 Lakšárska Nová Ves 403, o zaplatenie 1.752,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 5C/49/2013-136 zo dňa 05. októbra 2016 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Senica, č. k. 5C/49/2013-149 zo dňa 15. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Senica sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.752,45 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.752,45 eur od 8.6.2011 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca
má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).
Vecne rozsudok odôvodnil tým, že zo stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa
23.9.2015 mal súd preukázané, že spoločný rozvod TÚV je vodovodnou prípojkou a vodovodná prípojka
je v zmysle § 2 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov spoločným zariadením bytového domu. Žalovaná
okrem vlastníctva bytu disponuje aj spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach
domu v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vo vzťahu k

tretím osobám majú podieloví spoluvlastníci postavenie solidárnych veriteľov a dlžníkov. Solidárna
zodpovednosť spoluvlastníkov znamená, že poškodený môže požadovať celú náhradu plnenia od
jedného spoluvlastníka. Spoluvlastníci sa potom následne medzi sebou vyporiadajú podľa podielu.

3. Súd mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 2.2.2011 došlo v byte K. Y. na
ulici T. XXX/XXX, D. ku škodovej udalosti, a to je k zatečeniu vody v dôsledku prasknutia ventilu v byte
žalovanej. Žalovaná dňa 15.2.2011 podpísala vyhlásenie, v ktorom popísala vznik škodovej udalosti

ako prasknutie ventilu v jej byte a vyjadrila súhlas so spôsobenou škodou. V dôsledku tejto poistnej
udalosti poskytol žalobca poškodenej v zmysle poistnej zmluvy č. 6556963459 pre Poistenie rodinného
domu alebo bytu v osobnom vlastníctve a poistenie domácnosti poistné plnenie v sume 1.797,98 eur.
Nakoľkopoškodenámalavočižalovanejprávonanáhraduškodyspôsobenejpoistnouudalosťou,prešlojej právo v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka na žalobcu vo výške poistného plnenia, ktoré
bolo poškodenej poskytnuté. Žalovaná sa proti uplatnenému nároku bránila tvrdením, že za škodu nie
je zodpovedná, nakoľko k tejto škode došlo v dôsledku havárie na spoločnom rozvode vody, ktorý je

v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov súčasťou
spoločných zariadení bytového domu a nie súčasťou zariadenia bytu žalovanej. Z uvedeného dôvodu
za škodu zodpovedá správca domu. V konaní bolo preukázané, že spoločný rozvod TÚV je vodovou
prípojkou a vodovodná prípojka je v zmysle § 2 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov spoločným zariadením
bytového domu, pričom žalovaná je jeho podielovou spoluvlastníčkou, a teda je povinná nahradiť škodu,

ktorá vznikla, a to do výšky plnenia poskytnutého žalobcom poškodenej. Zároveň súd zdôraznil, že v
danej veci si žalobca uplatnil svoje právo voči žalovanej titulom regresu v sume poskytnutého plnenia
poškodenej, a teda ďalšie dokazovanie zamerané na zisťovanie, či a v akom rozsahu došlo k vzniku
škody v dôsledku zanedbania povinností správcu, je pre účely tohto konania a rozhodnutia irelevantné.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Proti rozsudku súdu I. inštancie podala odvolanie žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žaloba smerovala proti žalovanej ako

vlastníčke bytu v bytovom dome s. č. XXX T. ul. D. z dôvodu zatečenia TÚV do bytu poškodenej
Y. v rovnakom bytovom dome, údajne spôsobeného podľa žalobcu poruchou na rozvode TÚV v byte
žalovanej.

6. V priebehu konania bolo žalovanou preukázané, že škodu v byte poškodenej Y. nespôsobila

porušením právnej povinnosti žalovaná, ale škodu zavinila havária na domovom rozvode TÚV, tzv.
"stúpačke", ktorý je spoločným zariadením bytového domu s. č. XXX, a teda právnu povinnosť porušil
subjekt vykonávajúci správu bytového domu s. č. XXX a za škodu zodpovedá správca bytového domu
spoločnosť Službyt, spol. s r.o. Senica, ktorý podľa § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Zb. vykonáva správu
domu samostatne, v mene vlastníkov bytov a na ich účet a je oprávnený konať v mene vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome pred súdom. Napriek tejto novej a pre konanie podstatnej skutočnosti
žalobca žalobu v časti označenia žalobcu nezmenil s odvolaním na ustanovenie § 438 ods. 1 Obč. zák.
Žalobkyňa preto dala v súlade s ustanovením § 92 ods. 1 OSP návrh na pripustenie vstupu ďalšieho
účastníka na strane žalovanej do konania č. k. 5C/49/2013. Napriek dôvodnosti návrhu súd vyzval
správcu, aby sa k návrhu na vstup do konania na strane žalovanej vyjadril a tento vstup do konania

bezdôvodne odmietol, hoci tým porušil svoju právnu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona a zo zmluvy
o výkone správy.

7. Zo zmluvy o výkone správy, uzavretej dňa 13.7.1995 medzi žalovanou J.T. ako vlastníkom bytu
a objednávateľom a spoločnosťou Službyt, spol. s.r.o. Senica ako vykonávateľom správy vyplýva, že

spoločnosť Službyt, spol. s.r.o., Hviezdoslavova č. 473/22, Senica ako správca bytového domu s. č.
XXX T. ul. D. zodpovedá za škodu spôsobenú spravovanými zariadeniami pri ich prevádzke teda aj
spoločným zariadením bytového domu s. č. XXX T. ul. D. tretím osobám. S ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti žalovaná namieta, že k poistnej udalosti dňa 2.2.2011 spôsobenej zatečením teplej úžitkovej
vody do bytu poškodenej K. Y. došlo prevádzkovou haváriou na spoločnom rozvode TÚV bytového

domu s. č. XXX označenom v zákone č. 182/1993 Z. z. ako spoločné zariadenia domu, a teda za vznik
tejto škody žalovaná ani ako spoluvlastníčka bytového domu s. č. XXX T. ul. D. nezodpovedá. Ak by
súd pripustil vstup do konania na strane žalovanej správcu, ktorým je spoločnosť Službyt, spol. s r.o.,
Hviezdoslavova č. 473/22, Senica v súlade s vtedy platnou právnou úpravou danou OSP, tento mal byť
zaviazaný nahradiť žalobcovi škodu, pretože on porušil právnu povinnosť pri výkone správy spoločného

zariadenia b:tového domu s. č. XXX T. ul. D., nie žalovaná. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti
navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok OS Senica zo dňa 5.10.2016 č.sp.zn.5C/49/2013-136 a vec
vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziachdaných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§

219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozsudok súdu I. inštancie
je vecne správny.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania na súde I. inštancie, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd I. inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom

prevyhlásenierozsudku,nazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavec
správneprávneposúdil.SúdI.inštancienapadnutýrozsudokvovšetkýchjehočastiachriadneodôvodnil,
pričom zároveň sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie,
odvolací súd sa s odôvodnením súdu stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

10. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 1.752,45 eur s príslušenstvom voči žalovanej v zmysle ust. §

813 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že dňa 02.02.2011 došlo k zatečeniu do bytu poškodenej
K. Y., spôsobené prasknutím ventilu v byte žalovanej, ktorá škoda bola v zmysle poistnej zmluvy č.
6556963459 v dôsledku poistného plnenia poškodenej uhradená. olzmannhHHSúd I. inštancie žalobe
vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie požadovanej istiny s príslušenstvom, pretože vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný.

11. Žalovaná v odvolaní namietala, že nie je v spore pasívne legitimovaná, pretože za škodu zodpovedá
v zmysle Zmluvy o výkone správy z r. 1995 správca.

12. V čase rozhodovania súdom I. inštancie súd v konaní rozhodoval na základe skutkového stavu

zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.
Strany konania boli a sú povinné prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 149 až 151 CSP. Aby strana
konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť
svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich

skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť
rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú
skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať.

13. Žalobca si uplatňoval svoj nárok v zmysle ust. § 813 ods. 1 OZ. V zmysle tohto ustanovenia platí,
že ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza
jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Žalobca si teda mal uplatniť
svoj nárok voči správcovi za predpokladu, že zodpovedá za vzniknutú škodu. V prejednávanej veci

je však potrebné zdôrazniť, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala svoje tvrdenia
o nedostatku jej pasívnej legitimácie. Nesporným v danom prípade nebol nárok žalobcu ako taký, čo
do dôvodu a výšky, spornou bola otázka pasívnej legitimácie, ktorú namietala žalovaná. V prospech
žalobcu svedčili listinné dôkazy, poistná zmluva zo dňa 15.12.2009, v ktorej je ako poistník uvedený
poškodená K. Y., návrhom na uplatnenie regresnej pohľadávky, kde žalovaná súhlasila s výškou škody.

Súd rozhoduje v spore výlučne na základe vykonaného dokazovania, ktoré v danej veci svedčilo v
prospech žalobcu. Žalovaná predložila Zmluvu o výkone správy, kde sa správca zaviazal vykonávať
správu spoločných častí a zariadení domu a prevádzku domu tak, aby bol zabezpečený nerušený
výkon vlastníckych a užívacích práv k bytom v dome. V zmysle ust. § 8 ods. 5 z. č. 182/1993 Z. z.,
správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v

dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo
zo zmluvy o výkone správy. Z uvedeného vyplývajú určité povinnosti pre správcu, v zmysle zákona resp.,
ktoré si podieloví spoluvlastníci bytov v dome na T. XX, D. L. C. dohodli v Zmluve o výkone správy.
Hoci žalovaná tvrdila, že pasívne legitimovaným je správca domu, z vykonaného dokazovania pred
súdom I. inštancie nevyplynulo a nebolo preukázané zo strany žalovanej, že to bol správca, ktorý porušil

svoje povinnosti. Pokiaľ bolo v zmysle Zmluvy o výkone správy dohodnuté (ktorá bola koncipovaná nie
dosť konkrétne), že úlohou správcu bolo priebežne kontrolovať i stav takých zariadení do ktorých je
prístup iba z bytov samotných spoluvlastníkov, resp. že správca si nesplnil povinnosti, ktoré mal, bolo
potrebné zodpovednosť správcu za nesplnenie svojich povinností i preukázať. Nakoľko z vykonanéhodokazovania uvedené nevyplynulo, žalobca ako veriteľ má možnosť si nárokovať svoju pohľadávku voči
ktorémukoľvek podielovému spoluvlastníkovi ako spoludlžníkovi. Pasívna solidarita favorizuje pozíciu
veriteľa, ktorý má v dôsledku plurality dlžníkov väčšiu možnosť a pravdepodobnosť uspokojenia svojej

pohľadávky. Navyše je oprávnený nárokovať si od ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov celé plnenie alebo
jeho časť podľa vlastného uváženia. Dlžníci nemôžu požadovať, aby veriteľ dlh medzi nich rozdelil,
domáhal sa plnenia iba od niektorého zo spoludlžníkov, alebo aby medzi nimi zachoval akékoľvek
poradie.

14. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ súd ustálil, že škoda K. Y. vznikla v dôsledku prasknutia
ventilu v byte žalovanej, ktorý je spoločným zariadením, žalobca v rámci svojho nároku mohol požadovať
plnenie od ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka domu, aj keď na základe Zmluvy o výkone správy,
sa správca zaviazal vykonávať údržbu a opravu spoločných častí a zariadení domu podľa požiadaviek
väčšiny vlastníkov bytov a v súlade s osobitnými právnymi predpismi, pokiaľ jeho zodpovednosť (za
nesplnenie si povinností) v konaní nebola preukázaná.

15. K vstupu spoločnosti Službyt, spol. s.r.o. na strane žalovanej ako vedľajšieho účastníka odvolací
súd udáva, že v zmysle vtedy platných predpisov (OSP), bolo na samotnej strane či bude mať záujem
zúčastniť sa konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej a pokiaľ sa vyjadril tak, že nemá záujem
vstúpiť do konania, súd I. inštancie jeho vstup do konania ani nemohol pripustiť.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu I. inštancie s použitím § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdil.

17. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania

podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP v odvolaní neúspešnej žalovanej. Žalobcovi ale trovy
odvolacieho konania nevznikli (k odvolaniu sa nevyjadril), preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

18. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie

prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).