Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/98/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205794
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116205794.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobcu: Ing. K. F., P. T. XX, XXX XX

Y. zastúpeného JUDr. Rudolfom Manikom, PhD. MBA, MHA, advokátom so sídlom Masarykova 2, 040
01 Košice proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85
Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy 37,27 eura s príslušenstvom a o zaplatenie 5,05 % úrokov z omeškania
ročne zo sumy 3.348,93 eura od 7.11.2015 do 6.1.2016 z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.348,93 eura s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne

od 7.1.2016 do zaplatenia.

III. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
98 %, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.3.2016 domáhal voči žalovanému náhrady
škody vo výške 3.386,20 eura s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 7.11.2015 do zaplatenia, pričom
svoj návrh odôvodnil tým, že „v roku 2009 bol žalobca uznesením OR PZ v Prešove obvinený zo
spáchania trestného činu sprenevery podľa § 214, ods. 1 a 4, písm. a) Trestného zákona, pričom

rozsudkom Okresného súdu Prešov z 10. 9. 2014 sp. zn. 41 T 22/10 právoplatným v roku 2015 bol spod
obžaloby oslobodený. Keďže na preukázanie svojej neviny a obhajobu svojich práv v trestnom konaní
považoval za nutné dať sa obhajovať advokátom, požiadal o právnu ochranu advokátsku kanceláriu.
Úkony právnej služby pozostávali:
- v roku 2009 zo 6 úkonov á 115,90 eur (z prípravy a prevzatia veci vrátane štúdia spisu a oboznámenia
sa s kauzou 28. 8., účasti na výsluchu obvineného 17. 9., účasti na výsluchu svedka L.. L. 30. 11., účasti
na výsluchu poškodeného 3. 12., účasti na výsluchu svedka I.. Q. 14. 12. a oboznámení sa s výsledkami

vyšetrovania 14. 12. ) teda spolu 696,40 eur_+ 6 x 6,95 eur režijný paušál teda spolu 41.70 eur.,
- v roku 2010 z 1 úkonu á 120,23 eur ( účasti na súdnom pojednávaní 27. 10. ), z 1 úkonu á 30,06 eur
( účasti na odročovanom súdnom pojednávaní 18. 8. ) a z 1 úkonu á 60,12 eur
- ( účasti na verejnom zasadnutí vo veci predbežného prejednania obžaloby 19. 5. ) teda spolu 210,41
eur + 3 x 7,21 eur režijný paušál teda spolu 21,63 eur, 4 x náhrada za premeškaný čas á 12,02 eur ( 1
pojednávanie Košice - Prešov ) teda spolu 48,08 eur., cestovné (0,183 eur x 35 km Košice - Prešov x 1
cesta tam i späť) teda spolu 12,81 eur + spotreba PHM Košice - Prešov pri priemernej spotrebe 6,5 1

OMV Honda CRV na 100 km pri cene nafty á 1,450 eur/1 teda spolu 6,29 eur.,
- v roku 2011 z 2 úkonov á 123,50 eur ( 2 x účastí na súdnom pojednávaní 12. 1. a 14. 10. ), z 3 úkonov
á 30,88 eur ( 3 x účastí na odročovanom súdnom pojednávaní 11.3., 6. 5. a 29. 6. ) a z 1 úkonu á 61,75
eur ( 1 x účastí na vyhlásení rozsudku 19. 10. ) teda spolu 401,39 eur + 6 x 7,41 eur režijný paušál tedaspolu 44,46 eur, 24 x náhrada za premeškaný čas á 12,35 eur ( 6 pojednávaní Košice - Prešov ) teda
spolu 296,40 eur, cestovné (0,183 eur x 35 km Košice - Prešov x 6 ciest tam i späť ) teda spolu 76,86
eur + spotreba PHM Košice - Prešov pri priemernej spotrebe 6,5 1 OMV Honda CRV na 100 km pri cene

nafty á 1,450 eur/1 teda spolu 37,74 eur.,
- v roku 2012 z 1 úkonu á 127,16 eur ( 1 x účastí na súdnom pojednávaní 5. 12. ) + 1 x 7,63 eur režijný
paušál, 4 x náhrada za premeškaný čas á 12,71 eur ( 1 pojednávanie Košice - Prešov ) teda spolu 50,84
eur, cestovné (0,183 eur x 35 km Košice - Prešov x 1 cesta tam i späť ) teda spolu 12.81 eur + spotreba
PHM Košice - Prešov pri priemernej spotrebe 6,5 1 OMV Honda CRV na 100 km pri cene nafty á 1,450

eur/1 teda spolu 6.29 eur.,
- v roku 2013 z 2 úkonov á 130,16 eur ( 2 x účastí na súdnom pojednávaní 6. 2. a 29. 5. ) a z 1 úkonu
á 115,90 eur ( 1 x účastí na súdnom pojednávaní 6. 11.) teda spolu 376.22 eur + 3 x 7,81 eur režijný
paušál teda spolu 23.43 eur,. 12 x náhrada za premeškaný čas á 13,01eur ( 3 pojednávania Košice -
Prešov ) teda spolu 156.12 eur., cestovné (0,183 eur x 35 km Košice - Prešov x 3 cesty tam i späť ) teda
spolu 38,43 eur + spotreba PHM Košice - Prešov pri priemernej spotrebe 6,5 1 OMV Honda CRV na

100 km pri cene nafty á 1,450 eur/1 teda spolu 18,87 eur.,
- v roku 2014 z 1 úkonu á 120,23 eur ( 1 x účastí na súdnom pojednávaní 5. 9. ), z 3 úkonov á 30,06
eur ( 3 x účastí na odročovanom súdnom pojednávaní 26. 3., 2. 5. a 20. 6. ) a z 1 úkonu á 60,12 eur ( 1
x účastí na vyhlásení rozsudku 10. 9. ) teda spolu 270.53 eur + 5x 8,04 eur režijný paušál teda spolu
40.20 eur., 20 x náhrada za premeškaný čas á 13,40 eur ( 5 pojednávaní Košice - Prešov ) teda spolu

268,- eur., cestovné ( 0,183 eur x 35 km Košice - Prešov x 5 ciest tam i späť) teda spolu 64,05 eur +
spotreba PHM Košice - Prešov pri priemernej spotrebe 6,5 1 OMV Honda CRV na 100 km pri cene nafty
á 1,450 eur/1 teda spolu 31,45 eur.
Poukázal na to, že podľa § 12, ods. 2, písm. c) vyhlášky č. 655/2004 pri tarifných odmenách obhajcov
ustanovených ex offo 1 úkon vo vzťahu k trestnému činu sprenevery podľa § 214, ods. 1 a 4, písm. a)

Trestného zákona v roku 2009 sumu 115,90 € + 6,95 € režijný paušál, v roku 2010 sumu 120,23 € +
7,21 € režijný paušál, v roku 2011 sumu 123,50 € + 7,41 6 režijný paušál, v roku 2012 sumu 127,16 € +
7,63 € režijný paušál, od 1. 1. do 30. 6. 2013 sumu 130,16 € + 7,81 € režijný paušál, od 1. 7. do 31. 12.
2013 sumu 115,90 € + 7,81 € režijný paušál a v roku 2014 sumu 120,23 € + 8,04 € režijný paušál.
Vzhľadomnaoslobodeniespodobžalobypožiadalžalobcaopriznanienáhradyškodytitulomuvedených

trov konania vo výške 3 386,20 € dňa 6. 11. 2015, čo však žalovaný listom z 30. 12. 2015 odmietol“.

2. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 4.5.2016 namietal, že „žaloba nie je dôvodná. Uznesenie
o vznesení obvinenia nemožno v danom prípade automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že

v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť spáchania trestného činu sa neskôr z rôznych dôvodov
nepotvrdila; v danom prípade až v súdnom konaní sa ustálil skutkový a právny stav veci, ktorý súd
vyhodnotil v prospech žalobcu.
Pri posudzovaní zodpovednosti štátu prípadnú škodu spôsobenú vznesením obvinenia je potrebné
zohľadniť konkrétne špecifiká, okolnosti daného prípadu.

Z vykonaného dokazovania v rámci prípravného konania vyplynulo, že v dôsledku neplnenia podmienok,
určených leasingovými zmluvami nájomcom, došlo k výpovedi dňa 02.01.2008. Následným písomným
podaním z 24.01.2008 bol S.. F. ako zodpovedný zástupca spoločnosti EU Sped spol. s r.o. vyzvaný
na vrátenie predmetov leasingu, čo však neučinil. Na obvineného bola podaná obžaloba, Okresný súd
Prešov obžalovaného oslobodil dňa 19.10.2011. Na podklade podaného odvolania senát Krajského

súdu Prešov oslobodzujúci rozsudok zrušil a vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Po doplnení
dokazovania v kontexte zrušujúceho uznesenia krajského súdu, okresný súd obžalovaného opätovne
spod obžaloby prokurátora oslobodil. Následne senát krajského súdu odvolaniu prokurátora nevyhovel
a odvolanie 29.04.2015 zamietol. Záver o tom, že žalovaný skutok nie je trestným činom však oprel o
iné dôvody, než na akých svoje rozhodnutie založil okresný súd. Konečný oslobodzujúci rozsudok súdu

bol vydaný s odôvodnením, že súd na základe svojej úvahy posúdil tenkú deliacu čiaru medzi zavinením
forme nepriameho úmyslu a vedomej nedbanlivosti tak, že konanie obžalovaného posúdil ako konanie
voformevedomejnedbanlivosti.Podľaustálenejjudikatúrylensúdmôžerozhodovaťvtrestnýchveciach
sporných tak z pohľadu skutkovej, ako aj z pohľadu právnej stránky. S prihliadnutím na všetky okolnosti
danej veci by priznanie odškodnenia žalobcovi bolo naviac v rozpore s dobrými mravmi“.

3. Žalobca v replike k tomuto vyjadreniu doručenej súdu dňa 7.9.2016 poukázal na to, že „práve
prokuratúra, ktorá dozerala nad prípravným konaním, v ktorom bol žalobca nedôvodne uznesením
OR PZ v Prešove obvinený zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 214, ods. 1 a 4, písm.a) Trestného zákona, nesie zodpovednosť za pochybenie titulom zastupovania štátu ex lege. Túto
zodpovednosť nesie rovnako za ďalšie svoje pochybenia vrátane podávania nezmyselných odvolaní
proti rozhodnutiu prvostupňového súdu o oslobodení žalobcu spod obžaloby, čím prispela k neúmerným

prieťahomvkonaní.Prokuratúramalazospisuvedieť,žesavňomnenachádzajedinýpodpisžalobcuna
prevzatíakéhokoľvekodstúpeniaodleasingovejzmluvyalebovýzvenaodovzdaniemotorovýchvozidiel,
preto stíhanie žalobcu za spreneveru bolo od počiatku nedôvodné. Žiadna pravdepodobnosť spáchania
trestného činu tak v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia na rozdiel od tvrdenia žalovaného
neexistovala. Už za úplne irelevantné pokladá tvrdenie žalovaného o rozpore žaloby s dobrými mravmi.

Na preukázanie svojej neviny a obhajobu svojich práv v trestnom konaní považoval totiž žalobca za
nutné dať sa obhajovať advokátom, pričom ak by to neurobil, bol by mu aj tak obhajca z dôvodu hroziacej
vysokej trestnej sadzby pridelený. Okrem toho všetky úkony právnej pomoci sú presne vypočítané podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z. z., preto stanovisko žalovaného je iba obštrukciou v spore“.

4. Žalovaný v duplike doručenej 30.9.2016 poukázal na to, že „podľa § 6 ods. 2 zákona č. 513/2004 Z.z,
právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak
ide o prípady hodné osobitného zreteľa. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že žalobca nepodal voči
uzneseniu Krajského riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Prešov sp.zn. ČVS: Q.-XX/

OEK-Y.-XXXX zo dňa 18.8.2009, ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin
sprenevery podľa § 213 ods.1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona riadny opravný prostriedok (sťažnosť).
Podľa žalovaného nie sú splnené v posudzovanej veci ani ďalšie zákonné predpoklady pre priznanie
práva na náhradu škody žalobcovi. Na vznik zodpovednosti štátu za škody spôsobenú nezákonným
rozhodnutím musia byť podľa zákona splnené súčasne tri podmienky: 1. nezákonné rozhodnutie, 2.

škoda, 3. príčinná súvislosť. Na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia policajtom boli v čase
jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady, preto uvedené uznesenie nebolo prokurátorom
zrušené. Rovnako nebol nikdy konštatovaný nezákonný postup orgánov činných v trestnom konaní.
Za nezákonné nemôže byť automaticky považované každé začatie trestného stíhania, resp. každé
vznesenie obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu obvineného, resp. obžalovaného, bez

posúdenia a zohľadnenia osobitostí trestného prípadu. V trestnej veci prokuratúra konala podľa zákona,
plnila so svoje zákonné povinnosti, vyšetrovateľ vzniesol obvinenie, boli vykonávané dôkazy v prospech
aj v neprospech obvineného.
Žiadna pravdepodobnosť spáchania trestného činu tak v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia
na rozdiel od tvrdenia žalovaného neexistovala. Výpovede z leasingových zmlúv, výzvy na odovzdanie

motorových vozidiel a ďalšie písomnosti nemuseli byť doručené do vlastných rúk žalobcu ako konateľa,
postačovalo, keďže nájomcom bola právnická osoba, aby zodpovedný pracovník prevzal za túto
právnickú osobu doručenú výpoveď (ako aj ďalšie písomnosti) a účinky tejto nastali doručením výpovede
v súlade so zmluvnými podmienkami uvedenými pod bodom 6.5. zmluvy o leasingu uzavretej dňa
9.9.2005. O tom, že výpoveď zo strany prenajímateľa, ktorú prevzal nájomca možno považovať za

účinnú nie sú pochybnosti. Uvedené konštatoval aj krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 29.4.2015
č.k. 5 To/45/2014. Záver o tom, že žalovaný skutok nie je trestným činom však oprel Krajský súdu v
Prešove o iné dôvody, než na akých svoje rozhodnutie založil Okresný súd Prešov. Aj priebeh súdneho
konania svedčí o nejednoznačnosti právneho posúdenia veci.
Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 548/2012-13 zo dňa 7.11.2012, podľa

ktorého v predmetných sporoch o náhradu škody štát zodpovedá v zmysle zákona za nezákonné
rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, nie za výsledok trestného konania“.
Na základe námietok žalovaného podaním doručeným súdu dňa 23.5.2018 žalobca zobral žalobu späť
v časti nároku á 37,27 eura s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 7.11.2015 do zaplatenia (za 1 úkon
obhajoby á 30,06 eura t.j. účasť na súdnom pojednávaní 18.8.2010 + 1 x 7,21 eura režijný paušál),

pričom tejto časti nároku žiadal konanie zastaviť.
Na pojednávaní konanom dňa 21.6.2018 vzhľadom zobral žalobu späť aj o zaplatenie úrokov z
omeškania za čas od 7.11.2015 do 6.1.2016.
Iné námietky žalovaný voči predloženej špecifikácii nároku nepredložil., súd mal teda za to, že tieto
úkony právnej služby a náhrady ako aj ich vyčíslenie a použité tarify nenamietal.

V práve na záverečnú reč žalobca na svojich stanoviskách zotrval.
V práve na záverečnú reč žalovaný poukázal na to, že „žalobca v žalobe jednoznačne nešpecifikoval
titul nezákonné rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup, od ktorého odvodzuje svoj nárok na
náhradu škody vo výške trov právneho zastúpenia. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol,že nezákonná bola obžaloba prokurátora, ako aj podané odvolania zo strany prokuratúry. Ani obžaloba,
ani odvolanie prokurátora nie sú ako také nezákonnými rozhodnutiami v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. Súd obžalobu prijal a trestnú vec riadne pojednával. Išlo o legálne realizovaný postup podľa

príslušných ustanovení Trestného poriadku. Nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 Zákona
č. 514/2003 Z.z. je iba právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom, čo sa v danom prípade nestalo. V predmetnej trestnej veci, od ktorej si žalobca
odvodzujenárokvčasevzneseniaobvineniažalobcovi,nešlo osvojvoľnýpostuptýchtoorgánovčinných
v trestnom konaní, ale o jediný možný a zákonný postup pri zistení trestnoprávnej zodpovednosti vo

vzťahu k žalovanému skutku. Podľa judikatúry NS SR poukazujem napr. na judikát R 37/2014, ten
proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené alebo ktorý bol spod obžaloby oslobodený, má podľa
ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej
uznesením o vznesení obvinenia. Rovnaký význam, dôsledky ako zrušenie právoplatného uznesenia
o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť má aj zastavenie trestného stíhania a oslobodenie spod
obžaloby, ak k nemu došlo preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným nebol potvrdený.

Taktiež podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. 1US 320/2016 zo 7.7.2016, nárok na náhradu
škody spôsobený začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobený
nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti zákonnosti začatia a vedenia
trestného stíhania je neskorší výsledok trestného stíhania. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia,
resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní

vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Aktuálna
judikatúra súdu teda zadefinovala, že v prípade oslobodenia spod obžaloby v trestnom súdnom konaní,
je potrebné považovať za nezákonné rozhodnutie v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., a teda
ako titul pre náhradu škody uznesenie o vznesení obvinenia. Uplatňovaným titulom náhrady škody preto
v tomto prípade môže byť len nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia, keďže došlo k oslobodeniu

od obžaloby v trestnom súdnom konaní a žalobca nenamietal nesprávny úradný postup. Vzhľadom
na to preto trvá na predchádzajúcom vyjadrení o nesplnení podmienky v zmysle § 6 ods.2 Zákona č.
514/2003, t.j. že nie je splnená podmienka, obvinený nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení
obvinenia a nejde zároveň o prípad hodný osobitného zreteľa, obvinenému nič nebránilo podať sťažnosť
proti uzneseniu o vznesení obvinenia“.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: spis Okresného súdu Prešov sp.zn.
41T 22/2010, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.4.2015 sp.zn. To/45/2014-566, rovnopis
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 13.11.2015, oznámenie zo dňa
30.12.2015, žiadosť poškodeného o predbežné prejednanie nároku zo 6.11.2015 a zistil tento skutkový

stav:

6. Uznesením Úradu justičnej a kriminálnej polície KRPZ Prešov zo dňa 5.7.2009 ČVS: KRP-34/OEK-
PO-2009 bolo začaté trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods.
4 písm. a) Trestného zákona žalobcu na tom podklade, že dňa 9.9.2005 zodpovedný pracovník a

konateľ spoločnosti EU Sped s.r.o. Prešov, ul. Solivarská č. 28, IČO : 36470601, uzavrel s leasingovou
spoločnosťou PEMA SLOVAKIA s.r.o. Košice, ul. Pri Prachárni č. 20, IČO : 31665802 Zmluvu o
finančnom leasingu č. L01108 na predmet leasingu :
Valníkový náves zn. KRONE SDP 27 ELB, PEMA č. 15091,
rolovacia plachta, červenej farby, rok výroby 2003, VIN: M., EČ: Y.-XXX U. v hodnote 18.500 eur, ktorý

prevzal na základe preberacieho protokolu od jeho dodávateľa spoločnosti PEMA SLOVAKIA s.r.o.
Košice dňa 21.9.2005 v Košiciach, kde na základe uvedenej leasingovej zmluvy po zaplatení akontácie
vo výške 1.387,50 eur sa zaviazal riadne a včas uhrádzať mesačné leasingové splátky po dobu 48
mesiacov vo výške 420,92 eur a doplatkom vo výške 50 eur,
- Valníkový náves zn. KRONE SDP 27 ELB, PEMA č. 12489, rolovacia plachta, červenej farby, rok

výroby 2001, VIN: M., EČ: Y.-XXX U. v hodnote 15.000 eur, ktorý prevzal na základe preberacieho
protokolu od jeho dodávateľa spoločnosti PEMA SLOVAKIA s.r.o. Košice dňa 30.9.2005 v Košiciach, kde
na základe uvedenej leasingovej zmluvy po zaplatení akontácie vo výške 1.125 eur sa zaviazal riadne
a včas uhrádzať mesačné leasingové splátky po dobu 48 mesiacov vo výške 341,12 eur a doplatkom
vo výške 50 eur, Zmluvu o finančnom leasingu č. L01110 na predmet leasingu : Nákladné vozidlo -

Ťahač návesu zn. IVECO STRALIS XXXST/XXXSXXT, AT SZM 4x2 430 PS Business, PEMA č. 20838,
červenej farby, rok výroby 2005, VIN: M.9,EČ: Y.-XXX A. v hodnote 58.800 eur, ktorý prevzal na základe
preberacieho protokolu od jeho dodávateľa spoločnosti PEMASLOVAKIA s.r.o. Košice dňa 21.9.2005 v Košiciach, kde na základe uvedenej leasingovej zmluvy po
zaplatení akontácie vo výške 4.410 eur sa zaviazal riadne a včas uhrádzať mesačné leasingové splátky
po dobu 48 mesiacov vo výške 1.104,25 eur a doplatkom vo výške 11.760eur,

Nákladné vozidlo - Ťahač návesu zn. IVECO STRALIS XXXST/XXXSXXT, D. T. XxX XXX PS Business,
PEMA č. 20839, červenej farby, rok výroby 2005, VIN: M., EČ: Y.-XXX A. v hodnote 58.800 eur, ktorý
prevzal na základe preberacieho protokolu od jeho dodávateľa spoločnosti PEMA
SLOVAKIA s.r.o. Košice dňa 21.9.2005 v Košiciach, kde na základe uvedenej leasingovej zmluvy po
zaplatení akontácie vo výške 4.410 eur sa zaviazal riadne a včas uhrádzať mesačné leasingové splátky

po dobu 48 mesiacov vo výške 1.104,25eur a doplatkom vo výške 11.760 eur,
Nákladné vozidlo - Ťahač návesu zn. IVECO STRALIS XXXST/XXXSXXT, D. T. XxX XXX PS Business,
PEMA č. 20840, červenej farby, rok výroby 2005, VIN: M., EČ: F.: Y.-XXX A. v hodnote 58.800 eur,
ktorý prevzal na základe preberacieho protokolu od jeho dodávateľa spoločnosti PEMA SLOVAKIA s.r.o.
Košice dňa 6.10.2005 v Košiciach, kde na základe uvedenej leasingovej zmluvy po zaplatení akontácie
vovýške4.410eursazaviazalriadneavčasuhrádzaťmesačnéleasingovésplátkypodobu48mesiacov

vo výške 1.104,25 eur a doplatkom vo výške 11.760 eur,
Nákladné vozidlo - Ťahač návesu zn. IVECO STRALIS XXXST/XXXSXXT, D. T. XxX XXX PS Business,
PEMA č. 20841, červenej farby, rok výroby 2005, VIN: M., EČ: Y.-XXX A. v hodnote 58.800 eur, ktorý
prevzal na základe preberacieho protokolu od jeho dodávateľa spoločnosti PEMA
SLOVAKIA s.r.o. Košice dňa 30.9.2005 v Košiciach, kde na základe uvedenej leasingovej zmluvy po

zaplatení akontácie vo výške 4.410 eur sa zaviazal riadne a včas uhrádzať mesačné leasingové splátky
po dobu 48 mesiacov vo výške 1.104,25 eur a doplatkom vo výške 11.760 eur,
Nákladné vozidlo - Ťahač návesu zn. IVECO STRALIS 440ST/440S43T, AT SZM 4x2 430 PS Business,
PEMA č. 20842, červenej farby, rok výroby 2005, VIN: M., EČ: PO-136 CD v hodnote 58.800 eur, ktorý
prevzal na základe preberacieho protokolu od jeho dodávateľa spoločnosti PEMA

SLOVAKIA s.r.o. Košice dňa 30.9.2005 v Košiciach, kde na základe uvedenej leasingovej zmluvy po
zaplatení akontácie vo výške 4.410 eur sa zaviazal riadne a včas uhrádzať mesačné leasingové splátky
po dobu 48 mesiacov vo výške 1.104,25 eur a doplatkom vo výške 11.760 eur, - Valnikový náves zn.
KRONE SDP 27 ELB, skriňa na palety, PEMA č. 18473, rolovacia plachta, modrej farby, rok výroby
2005, VIN: M., EČ: Y.-XXX U. v hodnote 23.80 eur, ktorý prevzal na základe preberacieho protokolu

od jeho dodávateľa spoločnosti PEMA SLOVAKIA s.r.o. Košice dňa 30.9.2005 v Košiciach, kde na
základe uvedenej leasingovej zmluvy po zaplatení akontácie vo výške 1.785 eur sa zaviazal riadne a
včas uhrádzať mesačné leasingové splátky po dobu 48 mesiacov vo výške 446,96 eur a doplatkom vo
výške 4.760 eur, Valnikový náves zn. KRONE SDP 27 ELB, skriňa na palety, PEMA č. XXXXX, rolovacia
plachta, bielej farby, rok výroby 2005, VIN: M., EČ: Y.-XXX U. v hodnote 23.800 eur, ktorý prevzal na

základe preberacieho protokolu od jeho dodávateľa spoločnosti PEMA SLOVAKIA s.r.o. Košice dňa
30.9.2005 v Košiciach, kde na základe uvedenej leasingovej zmluvy po zaplatení akontácie vo výške
1.785eur sa zaviazal riadne a včas uhrádzať mesačné leasingové splátky po dobu 48 mesiacov vo výške
446,96 eur a doplatkom vo výške 4.760 eur,
- Valnikový náves zn. KRONE SDP 27 ELB, skriňa na palety, PEMA č. XXXXX, rolovacia plachta,

modrej farby, rok výroby 2005, VIN: M., EČ: Y.-XXX U. v hodnote 23.800 eur, ktorý prevzal na základe
preberacieho protokolu od jeho dodávateľa spoločnosti PEMA SLOVAKIA s.r.o. Košice dňa 30.9.2005
v Košiciach, kde na základe uvedenej leasingovej zmluvy po zaplatení akontácie vo výške 1.785 eur
sa zaviazal riadne a včas uhrádzať mesačné leasingové splátky po dobu 48 mesiacov vo výške 446,96
eur a doplatkom vo výške 4.760 eur, kde splátky leasingu v zmysle jednotlivých zmlúv a splátkového

kalendára prestal uhrádzať a aj napriek výpovedi Leasingových zmlúv a výziev na vrátenie predmetov
leasingu spoločnosťou PEMA Slovakia s.r.o. Košice tieto nevrátil a doposiaľ ich neoprávnene používa,
čím spoločnosti PEMA Slovakia s.r.o. Košice svojím konaním spôsobil škodu vo výške 469.057,40 eur
bez DPH, 558.178,30 eur s DPH, /16.815.679,50,- Sk/ s poučením, že proti tomuto uzneseniu sťažnosť
nie je prípustná.

7. Uznesením Úradu justičnej a kriminálnej polície KRPZ Prešov zo dňa 18.8.2009 ČVS: KRP-34/OEK-
PO-2009 bolo za tieto skutky vznesené obvinenie na žalobcu za obzvlášť závažný zločin sprenevery
podľa § 213 ods.1, ods.4 písm. a) Trestného zákona, s odôvodnením, že zistené skutočnosti nasvedčujú
tomu, že bol spáchaný trestný čin s poučením, že proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť a možno

ju podať do 3 dní odo dňa oznámenia uznesenia u vyšetrovateľa PZ., ako aj poučením, že sťažnosť
nemá odkladný účinok.
Zároveň bol dňa 18.8.2009 žalobca poučený o nutnej obhajobe a zvolil si právneho zástupcu JUDr.
Jozefa Onďáka na základe plnomocenstva zo dňa 28.8.2009.Uznesenie ako aj poučenie prevzal 26.8.2009.

8. Dňa 4.3.2010 podala Okresná prokuratúra Prešov na žalobcu obžalobu za tieto skutky, pričom po

hlavnom pojednávaní Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 19.10.2011 sp.zn. 41T/22/2010-430
rozhodol o tom, že podľa § 285 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného IV.. K. F., V.. XX.X.XXXX
L. Y., B. P. Y., C.. T.Á. XX, oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prešov, sp.zn. 1Pv 545/09
za skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin sprenevey podľa § 213 ds. 1,4 písm. a) Tr. zákona,
ktorý mal spáchať tak, ako je uvedené v obžalobe, nakoľko

mal za to, že „obžalovaný nemal v úmysle prisvojiť si jemu zverené veci tým, že by sa ich zmocnil.
Keby takýto úmysel mal, podľa názoru súdu by sa aktívne nezúčastňoval rokovaní medzi zástupcami
prenajímateľa a jeho spoločnosťou, neuhrádzal by finančné čiastky po doručení prvej výpovede a
dobrovoľne by nevydal ťahače a prívesy, hneď po tom, ako sa dozvedel, že vo veci je vedené trestné
stíhanie.
Súd nemal za preukázané, že by obžalovaný nakladal s predmetom leasingu inak, ako sa na to

zmluvne zaviazal. Nebolo preukázané, že by tento predmet chcel odpredať inej osobe, voči ktorej by sa
prezentoval, že je vlastníkom týchto ťahačov a prívesov, takisto nebolo preukázané, že by ich niekomu
ponúkal do nájmu alebo že by tieto používal na iný než dohodnutý účel.
Podľa názoru súdu, obžalovaný mal v úmysel uhrádzať splátky tak, ako sa na to zaviazal, avšak jeho
prevádzkové problémy, ktoré vznikli bez jeho pričinenia mu toto neumožňovali. Obžalovaný sa naďalej

snažil vyriešiť danú situáciu v tom smere, aby prenajímateľ nebol na svojich právach, ktoré mu vyplývali z
uzatvorených zmlúv poškodený resp. aby jeho škoda bola čo najnižšia. Obžalovaný mal vždy na pamäti,
že ani prenajímateľ sa takémuto riešeniu nebránil, keď niekoľkokrát fakticky posúval termín odovzdania
predmetu leasingu v období od 24.8.2008 do 13.8.2009. (čl. 205,221).
Súd uzatvoril, že obžalovaný nemal v úmysle, či už v priamom alebo nepriamom, prisvojiť si cudzie veci,

a teda nebola naplnená subjektívna stránka žalovaného trestného činu sprenevery“.

9. Na odvolanie okresného prokurátora uznesením zo dňa 7.8.2012 č.k. 5To/35/2012-452 Krajský súd
v Prešove zrušil rozsudok a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom ďalším rozsudkom zo
dňa 10.9.2014 č.k. 41T/220/2010-548 opätovne súd oslobodil žalobcu spod obžaloby z tohto skutku s

tým, že skutok nie je trestným činom a zotrval na svojich skorších tvrdeniach.

10. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.4.2015 sp.zn. 5To/45/2014-566 bolo zamietnuté
odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 10.9.2014 sp.zn.
41T/22/2010.

11. Dňa 13.11.2015 žalobca podal na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody vzhľadom na to, že Generálna prokuratúra

12. Listom zo dňa 30.12.2015 Generálna prokuratúra SR oznámila žalobcovi, že „považuje jeho nárok

za nedôvodný s poukazom na to, že Okresný súd Prešov menovaného dvakrát oslobodil spod obžaloby
z dôvodu, že žalovaný skutok nie je trestným činom. V čase vznesenia obvinenia a podania obžaloby
dôkazná situácia nasvedčovala tomu, že žalobca spáchal uvedený trestný čin. Krajský súd Prešov
zamietol odvolanie okresnej prokuratúry, lebo konanie žalobcu neposúdil ako úmyselné konanie, ale
ako konanie vo forme vedomej nedbanlivosti. Postup vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry považuje

Generálna prokuratúra SR za dôvodný a zákonný“.
Keďže voči špecifikácii trov konania z trestného konania, v ktorom bol obhajcom žalobcu JUDr. Onďák a
následne J.. R. po čiastočnom späťvzatí žaloby o jeden úkon právnej služby žalovaná strana námietky
nevzniesla, súd považuje tie úkony právnej služby a náhrady, ktoré sú uvedené v žalobe ako aj ich
ocenenie za nesporné.

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

14. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorý právny nárok je potrebné posúdiť

podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov.

15. Podľa § 1 tohto zákona, zákon upravujea)zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b)zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c)predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

16. Podľa § 2 tohto zákona, na účely tohto zákona
a)výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b)orgán verejnej moci je
1.štátny orgán,
2.orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

17. Podľa § 3 ods. 1 tohto zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a)nezákonným rozhodnutím,
b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d)nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

18. Podľa § 5 tohto zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako
s účastníkom konania, konané malo byť.
Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

19. Podľa § 6 ods. 1 tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu

riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

20. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na
právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené

alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané
v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo
zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

21. Podľa § 17 tohto zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak.1a)

22. Podľa § 18 tohto zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s

nesprávnym úradným postupom.
Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

23. Súd v tejto súvislosti poukazuje na závery Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 13.12.2016 sp.zn. I.ÚS
540/2016-33, podľa ktorého „ ústavný súd zdôrazňuje, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa
predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30. júna 2004 (ďalej len „zákon č. 58/1969
Zb.“). Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu
zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti
občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania
alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať
z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu

škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia)
trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou judikatúrou v čase
platnostizákonač.58/1969Zb.súnapriekzmeneprávnejúpravystálepoužiteľné[rozsudokNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 M Cdo 15/2009] a svojou rozhodovacou

činnosťou ho v prevažnej miere potvrdzuje aj ústavný súd (napríklad
III. ÚS 117/06, I. ÚS 320/2016, I. ÚS 395/2016 a iné)
Pre správnu interpretáciu § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z. však nestačí vychádzať
len z jeho jazykového znenia a doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad
systematicky a teleologicky. Z hľadiska systematického výkladu možno dospieť k záveru, že aplikácia

§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. prichádza do úvahy aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z hľadiska teleologického výkladu nemožno lipnúť na formálnom
zrušení (zmene) namietaného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky
vykladať extenzívne. Za správny treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie

trestného stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní
trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania
sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného)

konaniaukazujú,ženejdeotrestnýčin,zároveňznamená,žepodozreniezospáchaniatrestnéhočinusa
nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania (uznesenie najvyššieho
súdu z 18. októbra 2010 sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2014).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že právne závery krajského súdu vychádzajúce

zo zistenia, že výsledky prípravného konania odôvodňovali záver, že sťažovateľ spáchal skutky,
ktoré mu boli v obžalobe kladené za vinu, v dôsledku čoho nebolo možné uznesenie o vznesení
obvinenia považovať za nezákonné tak, ako sú tieto formulované v jeho rozsudku, nevychádzajú z už
uvedených právnych úvah, ktoré ústavný súd považuje za ústavno-konformné s obsahom sťažovateľom
označených práv a osobitne s čl. 46 ods. 3 ústavy. Ústavný súd zhodne so svojou judikatúrou pripomína,

že v materiálnom právnom štáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov,
ak nimi zasiahol do základných práv občana. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu
orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili
pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ústavný súd konštatuje,
že ak sa trestné stíhanie konkrétnej osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu

na dôvod, pre ktorý sa tak stalo (v danom prípade táto situácia nastala z dôvodu, že prokurátor
ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2 Trestného poriadku), uznesenie, ktorým bolo obvinenému
vznesené obvinenie, je potrebné považovať za takýchto okolností vždy za nezákonné a zasahujúce do
základných práv jednotlivca. Pokiaľ konajúce súdy dospeli k záveru, že priznanie nároku na náhradu
škody sťažovateľovi bolo v rozpore s dobrými mravmi, ústavný súd je nútený konštatovať, že tento

ich záver nebol odôvodnený ústavne konformným spôsobom, ktorý by vylučoval akúkoľvek svojvôľu
týchto súdov pri prerokúvaní danej veci. Preto nemožno považovať rozsudok krajského súdu za ústavne
udržateľný“.24. V tomto kontexte súd obdobne poukazuje na právne závery uznesenia Najvyššieho súdu SR z
18.8.2010, sp.zn. 4M Cdo 15/2009 a ustálenú prax súdov v obvode tohto súdu vyslovenú napr. v
rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.12.2014 č.k. 20Co/168/2013, ktorý poukazuje na to, že

„v súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného
stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola
vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym
orgánom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo medzi
iným na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený

spod obžaloby, má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R
35/1991). Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol
spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na náhradu
škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia“.
S prihliadnutím na vyššieuvedené právne ustanovenia, právne závery súdnych autorít a ustálenú
súdnu prax, je potrebné prisvedčiť nároku žalobcu v celom rozsahu, pokiaľ sa domáha náhrady škody

spôsobenej vznesením obvinenia voči jeho osobe a podaním obžaloby, spod ktorej bol v celom rozsahu
oslobodený s tým, že skutky, ktoré mu kládli za vinu spáchanie obzvlášť závažného zločinu sprenevery
podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, neboli trestným činom.
Námietky žalovaného o tom, že nedošlo k naplneniu predpokladov zodpovednosti za škodu, nakoľko
nepodal voči uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť a tak nedošlo k vydaniu nezákonného

rozhodnutia, vykladané cez prizmu právnej teórie a praxe, neobstoja.
Orgány činné v trestnom konaní môžu začať vo veci trestné stíhanie za skutok, ktorý sa javí byť
s ohľadom na vykonané dôkazy, skutkom trestným, je to dokonca ich povinnosť v zmysle Ústavy,
Trestného zákona a Trestného poriadku, ale vznesenie obvinenia za takýto závažný skutok, ako v tomto
prípade, kde zákon dokonca ukladá povinnosť nutnej obhajoby, je potrebné zvážiť z hľadiska posúdenia,

či je dostatok dôkazov na vznesenie obvinenia, ale hlavne, či je naplnená skutková podstata tohto
činu teda aj vôľová zložka a teda ak zákon vyžaduje pre trestnosť činu úmysel., či existujú dôkazy na
preukázanie tohto úmyslu. Súdy trestnými rozsudkami judikovali, že pre nedostatok úmyslu, skutok, pre
ktorý bolo vznesené obvinenie a podaná obžaloba nie je trestným činom a tak jednoznačne ustálili, že
došlo k nezákonnému postupu pri vznesení obvinenia a podaní obžaloby.

Jednou z kľúčových zásad trestného konania je zásada „in dubio pro reo“ a a tak iný výklad zákona, a
to prezentovaný žalovaným, by odporoval ústavnému právu občana na spravodlivosť.
Pokiaľ teda žalovaný okrem iného namietal rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi, súd sa s týmto
konštatovaním nestotožňuje.
V danom prípade došlo k vydaniu oslobodzujúceho rozsudku, ktorý zakladá splnenie predpokladu na

vznik nároku na náhradu škody podľa § 6 zákona, preto si žalobca zvolil advokáta na obhajobu, ktorému
preukázateľne zaplatil náhradu trov konania, ktoré tento voči nemu dôvodne uplatnil za preukázateľne
vykonané úkony právnej služby, pričom pri ich špecifikácii a vyčíslení postupoval v zmysle vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a nárok vo výške
po čiastočnom späťvzatí žaloby aj ohľadom úrokov z omeškania je dôvodný., preto súd po zastavení

konania o späťvzaté nároky podľa §§ 144,145 CSP o zvyšku nároku rozhodol tak, že žalobe vyhovel.
Priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s
prihliadnutím na výšku zákonných úrokov podľa nariadenia č. 87/1995 Z.z. a to od 7.1.2016, kedy sa
žalovaný dostal do omeškania s úhradou tejto škody.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Súd ustaľuje, že vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu mu priznáva nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 98%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od

doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravnéuznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).