Rozsudok – Dôchodky ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 1. júl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sa/12/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200754
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6016200754.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky B. R.,
rod. H., nar. XX. C. XXXX, bytom R. XXXX/XX, L. L. - F., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so
sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne
č. XXX XXX XXXX X z 23. februára 2016 o odňatí invalidného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 23. februára 2016 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím z 23.02.2016 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení odňala navrhovateľke od 04.04.2016 invalidný dôchodok, pretože pri kontrolnej lekárskej
prehliadke, realizovanej 09.02.2016 bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia konštatovaný zánik
jej invalidity, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Pokles jej pracovnej schopnosti
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bol od 09.02.2016 konštatovaný na úrovni 35 % na rozdiel
od predchádzajúceho obdobia, kedy bola konštatovaná jej invalidita so 45 % poklesom jej pracovnej
schopnosti, 26S a / 1 2 / 2 0 1 6 - 2 -

čím došlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre nárok na invalidný dôchodok. K jeho odňatiu
pristúpila odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré už bol invalidný dôchodok
vyplatený.
Navrhovateľka v podanom odvolaní i v písomnom vyjadrení z 09. augusta 2016 namietala priznaný
percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti. Tvrdila, že pri jej rozhodujúcom zdravotnom postihnutí
bol pokles jej pracovnej schopnosti nesprávne určený na dolnej hranici možného percentuálneho
rozpätia - 35 %, pretože v dôsledku poškodenia pravého bedrového kĺbu trpí trvalými následkami a
to vyšikmením panvy a bolesťami chrbtice. Zdôraznila, že výmenu pravého bedrového kĺbu podstúpila
kvôli pretrvávajúcim bolestiam, ktoré sa ani po vykonanej operácii nezmenili a vyjadrenie posudkového
lekára, že pretrvávajúca bolesť nie je dôvodom na invaliditu považovala za neodborné. Tiež nezohľadnil
skutočnosť, že po vykonanej operácii došlo k vyskočeniu operovaného kĺbu a musela byť vykonaná jeho
repozícia. Namietala tiež, že posudkový lekár nevyužil možnosť 10 % navýšenia jej zníženej pracovnej
schopnosti pre jej pridružené zdravotné ťažkosti a to s ohľadom na predchádzajúci výkon jej zárobkovej
činnosti, dosiahnuté vzdelanie, skúsenosti a schopnosti jej rekvalifikácie. V predchádzajúcom období
pracovala ako predavačka, pomocná sila v jasliach, opatrovateľka detí, čo po výmene pravého
bedrového kĺbu nie je schopná vykonávať, pretože pri všetkých uvedených pracovných činnostiach sa
nadmerne zaťažuje pohybovo-oporný aparát. Žiadala, aby bol vo veci vypracovaný súdno-znalecký
posudok, pretože je potrebné posúdiť špecifické odborné otázky. Predložila odborné psychiatrické a
psychologické nálezy z priebehu r. 2017 a 2018 a žiadala, aby bol pokles jej pracovnej schopnosti

posúdený s ohľadom na jej preukázané zdravotné ťažkosti a to podľa kapitoly V, položky 3, písm. b/
prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
Na pojednávaní pred krajským súdom 29.06.2017 a 02.07.2018 zotrvala na podanom odvolaní.
Poukázala na to, že nie je schopná samostatnej chôdze, musí používať opornú palicu, preto nie je
schopná sa zamestnať ako predavačka. Konkretizovala svoje zdravotné ťažkosti, a to, že bolesť z
pravej strany krížovej chrbtice jej vystreľuje do pravej dolnej končatiny až do prstov a tie jej tŕpnu. Trpí
neuropatiou, ktorá jej spôsobuje mravenčenie v dolných končatinách, pre ktoré a aj pre bolesti sa v
noci budí. Pre nedostatok spánku vstáva unavená a ani stav s jej pamäťou nie je dobrý. Stále užíva
predpísanú psychiatrickú, neurologickú liečbu, lieky od bolesti, ale tie jej pomáhajú len na určitý čas. Má
plánované ďalšie neurologické a cievne vyšetrenie. EMG vyšetrenie v poslednom období neabsolvovala.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo 14.07.2016 a v rámci vyjadrení na pojednávaniach krajského
súdu zotrvala na vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia. Zdôraznila, že zdravotný
stav navrhovateľky bol opakovane posudzovaný posudkovými lekármi, ktorí ozrejmili všetky okolnosti,
týkajúce sa jej zdravotných ťažkostí i pretrvávajúcej práceneschopnosti navrhovateľky so záverom, že
táto okolnosť nemá vplyv na posúdenie jej zníženej pracovnej schopnosti. 26S a / 1 2 / 2 0 1 6 - 3 -

Dňa 01.07.2016 vstúpil do účinnosti zák. č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok, ktorý v ustanovení
§ 492 ods. 1 upravil, že konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Preskúmavacie konanie krajského súdu bolo začaté na základe odvolania navrhovateľky z 03.04.2016,
t.j. pred 01.07.2016, preto krajský súd v súlade s cit. zákonným ustanovením preskúmal odvolaním
napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p.,
vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu
a to so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s rozhodnutím odporkyne o
priznaní invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej
poisťovne, v rámci ktorých bol vyhodnotený zdravotný stav navrhovateľky v čase vzniku jej invalidity i
pri riadnej kontrolnej lekárskej prehliadke, ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia,
so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s uznesením Najvyššieho súdu SR č. 10So/25/2017-65
z 27.04.2018, s nadväzujúcou lekárskou správou posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne,
pracovisko v Banskej Bystrici zo 07.06.2018 a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané
v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dávka sa odníme, ak zanikol nárok
na dávku, alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom a to odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým
uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).
Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. G, pol. 44.1 možno pokles pracovnej
schopnosti poistenca pre jednostrannú totálnu endoprotézu bedrového kĺbu vyjadriť v rozpätí 35-45 %.
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je závislá od pretrvávajúcej poruchy pohyblivosti a vplyvu
záťaže na končatinu (porucha motorickej inervácie, výrazná svalová atrofia, skrátenie končatiny o viac
ako o 4 cm).
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 29. júla 2014 žiadosťou z toho istého dňa. Posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne
so sídlom vo Zvolene, ktorý posudzoval vtedajší stav 26S a / 1 2 / 2 0 1 6 - 4 -

zdravotných ťažkostí navrhovateľky a jeho vplyv na jej pracovnú schopnosť za účelom rozhodnutia o
jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku 29. júla 2014 ju neuznal invalidnou, pokles jej pracovnej
schopnosti pre obmedzenie pohybu bedrových kĺbov stredného stupňa, jednostranné, vyjadril 25 %, tj.
v takom rozsahu, ktorý invaliditu nepodmieňuje. V rámci odvolacieho správneho konania bola následne
posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene uznaná od 22. augusta 2014
invalidnou so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti, pretože uvedeným dňom sa podrobila operácii,
výmene pravého bedrového kĺbu a v čase posudzovania prebiehala príslušná, dlhodobá liečba. Už v tom

čase bolo zlepšenie zdravotného stavu z hľadiska medicínskych poznatkov predpokladané, preto bola
kontrolná lekárska prehliadka stanovená na október 2015. Na základe vzniku invalidity bol navrhovateľke
rozhodnutím odporkyne z 5. novembra 2014 priznaný od 22. augusta 2014 invalidný dôchodok.
V rámci riadne určenej kontrolnej lekárskej prehliadky bol posudzovaný aktuálny stav zdravotných
ťažkostí navrhovateľky posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene. V
posudku z 9. februára 2016 vychádzal posudkový lekár z vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky
a z ortopedického nálezu zo septembra 2015 a za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil
ochorenie podporného a pohybového aparátu - prítomnosť ortopedických kĺbových implantátov so
zaradením pod kapitolu XV., odd. G, pol. 44.1 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej
pracovnej schopnosti vyjadril 35 %. Uviedol, že XX-ročná navrhovateľka, vyučená predavačka sa viac
rokov lieči pre bolesti bedrových kĺbov na podklade ich degeneratívnych zmien. V auguste 2014 mala
implantovanú úplnú umelú náhradu pravého bedrového kĺbu, v marci až apríli 2015 absolvovala kúpeľnú
liečbu. Na kontrolnom RTG je postavenie endoprotézy správne, podľa ortopéda navrhovateľka chodí s
vychádzkovou paličkou, ale chôdza je možná aj bez nej. Rozsah pohybu v bedrových kĺboch je dobrý.
Od posledného posudzovania jej zdravotného stavu, po ukončení štandardnej liečby po implantácii
úplnej náhrady pravého bedrového kĺbu, došlo k zlepšeniu jej zdravotného stavu, čomu zodpovedá
35 % pokles jej pracovnej schopnosti. Jej pridružené zdravotné ťažkosti a to koxartrózu, dorzalgie,
či prevažne alergickú astmu nepovažoval za posudkovo významné. Uvedené posúdenie zdravotného
stavu navrhovateľky bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
Pretože na pobočke Sociálnej poisťovne nebolo odvolaniu navrhovateľky vyhovené v zmysle zachovania
jej invalidity, zaoberal sa v rámci odvolacieho správneho konania posúdením jej aktuálneho zdravotného
stavu a jeho vplyvu na jej pracovnú schopnosť aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne,
pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 12. júla 2016 vychádzal posudkový lekár popri
vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z opakovaných ortopedických vyšetrení, z fyziatrického,
neurologického a alergologického vyšetrenia z priebehu rokov 2015 a 2016 a dospel k rovnakému
posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. Uviedol, že navrhovateľka,
vyučená predavačka, ktorá pracovala vo svojej vyučenej profesii a neskôr ako opatrovateľka detí,
aktuálne nezamestnaná, je v liečbe ortopéda asi 12 rokov pre artrózu pravého bedrového kĺbu, ktorého
26S a / 1 2 / 2 0 1 6 - 5 -

funkcia sa v priebehu rokov zhoršovala a bolesti sa vystupňovali. Nereagovali na bežnú konzervatívnu
liečbu a zhoršovali sa aj v kľude, preto v auguste 2014 bola vykonaná výmena pravého bedrového kĺbu.
Priebeh operácie bol komplikovaný luxáciou bedrového kĺbu. Po operácii bola zaradená do rehabilitačnej
liečby, absolvovala aj kúpeľnú liečbu, po ktorej došlo k zlepšeniu funkcie pravého bedrového kĺbu.
Aktuálne podľa opakovaných ortopedických vyšetrení je RTG postavenie endoprotézy dobré a funkcia
bedrového kĺbu po totálnej endoprotéze je primeraná. Podľa fyziatrického vyšetrenia z marca 2016
je flexia do 90 °, extenzia plná, abdukcie sú redukované o jednu polovicu. Pri vyšetrení z júla 2016
ortopéd popísal flexiu 70 °, extenziu plnú, dukciu a rotácie obmedzené, bolestivé exkurzie. Uvedenej
funkčnosti bedrového kĺbu zodpovedá pokles pracovnej schopnosti na úrovni 35 %, tj. na dolnej
hranici možného percentuálneho rozpätia vzhľadom k tomu, že u navrhovateľky nebola dokumentovaná
porucha motorickej inervácie, ani výrazná svalová atrofia a skrátenie pravej dolnej končatiny je len 1 cm.
Pridružené bolesti chrbtice, či alergickú nádchu nepovažoval za posudkovo významné, pretože bolesti
chrbtice sú len sporadické, bez prejavov koreňového dráždenia a bez potreby intenzívnejšej liečby.
Alergická nádcha je dobre kontrolovaná liečbou, podľa spirometrického vyšetrenia sú hodnoty pľúcnych
objemov v norme.
V rámci preskúmavacieho súdneho konania navrhovateľka predložila ďalšie odborné lekárske nálezy z
priebehu rokov 2016 - 2017 (ortopedické, zobrazovacie, neurologické), ktoré boli na žiadosť krajského
súdu dodatočne posudkovo vyhodnotené posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko
v Banskej Bystrici 20. júna 2017 bez zmeny posudkového stanoviska. V posudku bolo uvedené, že
podľa ortopedických vyšetrení z roku 2016 a 2017 je postavenie komponentu po totálnej endoprotéze
v pravom bedrovom kĺbe dobré, funkcia pravého bedrového kĺbu je primeraná. Kým pri vyšetrení v
júli 2016 ortopéd popísal flexiu do 70 °, už v máji 2017 ju popísal v rozsahu 80-90°, čo svedčilo o
zlepšení funkcie po rehabilitačnej liečbe. V ľavom bedrovom kĺbe je podľa RTG artróza I. stupňa, zatiaľ s
dobrou funkciou ľavého bedrového kĺbu (extenzia plná, dukcie a rotácie obmedzené terminálne do jednej
tretiny, nebolestivé). V ortopedickom náleze z mája 2017 už nie je popísané ani skrátenie pravej dolnej
končatiny, ortopéd hodnotil dĺžku dolných končatín v norme. Vzhľadom k uvedeným nálezom považoval
priznaný 35 % pokles jej pracovnej schopnosti pre stav po vykonanej totálnej endoprotéze pravého
bedrového kĺbu za správny. Pre bolesti v driekovej chrbtici mala navrhovateľka urobené CT vyšetrenie

driekovej chrbtice s nálezom degeneratívnych zmien. Pre akútny lumboischiadický syndróm s prejavmi
koreňového dráždenia a s vyžarovaním do pravej dolnej končatiny absolvovala periradikulárnu liečbu
pod CT kontrolou so zlepšením bolestí v krížoch. Neurológom je popisovaná senzitívna polyneuropatia
dolných končatín, preto mala zahájenú liečbu neuroprotektívami s čiastočným zlepšením polyneuropatie.
Neurológ pri opakovaných vyšetreniach popísal vertebrogénny algický syndróm, v popredí cervikálny
a lumbálny bez zistenia trvalých prejavov koreňového dráždenia. Uvedený stav si zatiaľ nevyžadoval
intenzívnejšiu liečbu (hospitalizáciu, ozónovú liečbu), preto naďalej považoval uvedené ochorenie za
posudkovo nevýznamné. 26S a / 1 2 / 2 0 1 6 - 6 -

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov, pričom nezistil žiadnu takú
skutočnosť, ktorá by ich závery spochybnila. V jeho rozhodnutí z 29.06.2017 č. 26Sa 12/2016-43, ktorým
potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie odporkyne, konštatoval, že konanie, ktoré predchádzalo
vydaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, bolo odporkyňou realizované zákonným spôsobom.
Správny orgán postupoval správne, keď v rámci riadne určenej kontrolnej lekárskej prehliadky
navrhovateľky posudzoval jej aktuálny zdravotný stav a vplyv jeho zhoršenia na jej pracovnú schopnosť,
pretože už pri vzniku jej invalidity sa pozitívny vývoj v jej zdravotných ťažkostiach predpokladal.
Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol s ohľadom
na jeho závery potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, pretože tieto subjekty
sú výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich
invalidizácie a zhodnotenia konkrétnej miery ich zníženej pracovnej schopnosti. Na základe objektívne
zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky ku dňu rozhodovania správnym orgánom považoval
za správne označenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky (stav po vykonanej
endoprotéze pravého bedrového kĺbu) a za správne určený považoval aj pokles jej pracovnej schopnosti
priznaný na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia, na úrovni 35 %, čo bolo v súlade s
posudkovými kritériami posudkovými lekármi odôvodnené nezistenou poruchou motorickej inervácie,
svalovej atrofie, či skrátenia končatiny o viac ako 4 cm. Obmedzenie pohybu v pravom bedrovom
kĺbe bolo zohľadnené v priznanej percentuálnej miere jej zníženej pracovnej schopnosti. Za správne
vyhodnotenú považoval aj tú skutočnosť, že pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky neboli
dôvodom na navýšenie percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, pretože pri ochorení
dýchacej sústavy nebola zistená žiadna porucha funkcie a pri ochorení chrbtice neboli zistené trvalé
prejavy koreňového dráždenia, ktoré by si vyžadovali intenzívnu neurologickú liečbu. Na základe
uvedeného správny orgán správne uzavrel, že tieto zdravotné postihnutia nemali vplyv na pracovnú
schopnosť navrhovateľky v takom rozsahu, aby odôvodňovali navýšenie percentuálnej miery jej zníženej
pracovnej schopnosti.
Na základe odvolania navrhovateľky Najvyšší súd SR uznesením č. 10So/25/2017 z 27.04.2018
vyššie cit. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 26Sa/12/2016-43 z 29.06.2017 zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď nepovažoval za dostatočne ozrejmenú otázku dátumu zániku
invalidity navrhovateľky a to v súvislosti s jej trvajúcou práceneschopnosťou od 21.08.2014, t.j. od
hospitalizácie za účelom vykonania operačného zákroku - totálnej endoprotézy pravého bedrového
kĺbu), ktorá pretrvávala v čase určeného dátumu zániku invalidity navrhovateľky i v čase posudzovania
zákonnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia Krajským súdom v Banskej Bystrici. Vzhľadom k tomu,
že posudkoví lekári odporkyne, ani krajský súd nezaujal k uvedenej skutočnosti žiadne 26S a / 1 2 /
2 0 1 6 - 7 -

stanovisko, považoval záver krajského súdu o zákonnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia
odporkyne za predčasný a uložil mu povinnosť doplniť dokazovanie za účelom ozrejmenia vplyvu
trvajúcej práceneschopnosti navrhovateľky na konštatovaný pokles jej pracovnej schopnosti a z toho
vyplývajúci zánik jej invalidity.
Na základe uvedeného Krajský súd v Banskej Bystrici požiadal posudkového lekára ústredia
Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici o vypracovanie doplňujúceho posudku o invalidite
navrhovateľky s tým, aby logicky, presvedčivo a dostatočne odôvodnil posudkový záver o zániku jej
invalidity dňom 09.02.2016 s ohľadom na jej trvajúcu práceneschopnosť nepretržite od 21.08.2014. V
posudku zo 07.06.2018 posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne svoj posudkový záver nezmenil.
Rovnakým spôsobom označil jej rozhodujúce zdravotné postihnutie a to ochorenie podporného a
pohybového aparátu - postihnutie končatín, stav po vykonanej endoprotéze pravého bedrového kĺbu v

zmysle kapitoly XV, oddielu G, položky 44.1 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zotrval na 35 %
miere jej zníženej pracovnej schopnosti pri tomto rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a jej pridružené
zdravotné ťažkosti - koxartrózu I. stupňa ľavého bedrového kĺbu, obojstrannú gonartrózu II. stupňa,
dorzalgie, prevažne alergickú astmu, alergickú nádchu, či senzitívnu polyneuropatiu dolných končatín
nepovažoval za posudkovo významné. Uviedol, že navrhovateľka bola uznaná práceneschopnou pre inú
primárnu koxartrózu ako nezamestnaná, počas jej hospitalizácie vo Vojenskej nemocnici v K., kde bola
hospitalizovaná od 21.08. do 31.08.2014 za účelom operácie pravého bedrového kĺbu pre koxartrózu
ťažkého stupňa. Operácia bola vykonaná 22.08.2014 a pre luxáciu bedrového kĺbu bola 25.08.2014
urobená nekrvavá repozícia. Uviedol, že navrhovateľka pri opakovaných ústnych pojednávaniach
o invalidite o svojej trvajúcej práceneschopnosti posudkového lekára neinformovala a jej pracovná
neschopnosť bez poberania nemocenských dávok sa neeviduje v databáze práceneschopných, preto
túto skutočnosť nebolo možné zistiť. K jej trvaniu sa vyjadril tak, že bola vystavená pre Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny za tým účelom, aby sa navrhovateľka nemusela ako nezamestnaná pravidelne
hlásiť ako záujemca o prácu. Bola opodstatnená od 21.08.2014 do 06.04.2015, kedy po absolvovaní
kúpeľnej liečby došlo k zlepšeniu funkcie operovanej pravej dolnej končatiny. Jej pracovná neschopnosť
mala byť ukončená už aj s ohľadom na to, že bola uznaná za invalidnú a obmedzenia, ktoré mala
po vykonanej operácii pravého bedrového kĺbu (vyhýbať sa zvýšenej fyzickej záťaži dolných končatín,
prácam spojeným s dlhodobou chôdzou, státím), boli zohľadnené v priznanej percentuálnej miere jej
zníženej pracovnej schopnosti na úrovni 45 %. Kúpeľnú liečbu absolvovala od 09.03. do 06.04.2015,
t.j. 7 mesiacov po operácii pravého bedrového kĺbu a po jej ukončení mala byť uznaná práceschopnou.
Ortopedické nálezy z 21.09.2015, z 03.02.2016, z 09.02.2016 či z 01.07.2016 svedčili o postupnom
zlepšovaní funkcie v pravom bedrovom kĺbe, dobrá funkcia tohto kĺbu po vykonanej operácii bola
konštatovaná aj vyšetrením fyziatra zo 07.03.2016. Neurológom pri vyšetreniach v r. 2016 bola popísaná
mierna funkčná porucha driekovej chrbtice, bez prejavov koreňového dráždenia. Alergológ a imunológ
popisovali v tom období stredne ťažkú astmu, s normálnymi hodnotami funkcie pľúc pri spirometrickom
vyšetrení, ktorá bola dobre kontrolovaná liečbou, preto ani jedno 26S a / 1 2 / 2 0 1 6 - 8 -

z uvedených ochorení nepodmieňovalo trvanie jej práceneschopnosti. Naďalej považoval za správny
priznaný percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti pri označenom rozhodujúcom zdravotnom
postihnutí na úrovni 35 %, pretože funkcia v pravom bedrovom kĺbe je naďalej len ľahko obmedzená.
A jej pridružené zdravotné ťažkosti (ľahká funkčná porucha driekovej chrbtice bez prejavov koreňového
dráždenia, či bronchiálna astma dobre kontrolovaná liečbou s normálnymi hodnotami funkcie pľúc
pri spirometrickom vyšetrení) navýšenie percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti
neodôvodňujú.
Z ust. § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že pre konštatovanie invalidity
poistenca zákon vyžaduje preukázanie jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, v zásade
trvajúceho viac ako 1 rok (ods. 2), ktorý zároveň znižuje jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zhoršenie zdravotného stavu poistenca, ktorý
nemá dlhodobý charakter, je v rámci platnej právnej úpravy riešené dočasnou práceneschopnosťou
poistenca. V rámci dočasnej pracovnej neschopnosti je u poistenca aplikovaná v súlade s medicínskymi
poznatkami príslušná liečba, po ktorej absolvovaní a zhodnotení jej účinnosti je možné posúdiť, či ide
o zdravotný stav poistenca, ktorý je dlhodobo zhoršený a dostupnou liečbou neovplyvniteľný, čo je v
spojení so zistením, že stupeň jeho zhoršenia má vplyv na pracovnú schopnosť poistenca v zákonom
predpokladanom rozsahu, t.j. že znižuje jeho pracovnú schopnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou, predpokladom jeho invalidizácie. Podkladom pre vyjadrenie posudkového
lekára k dlhodobo trvajúcej práceneschopnosti navrhovateľky bolo vyjadrenie jej všeobecného lekára
pre dospelých, H.. G. Y. z 30.05.2018, ktorá nepretržité trvanie práceneschopnosti navrhovateľky od
22.08.2014 odôvodnila trvalými ťažkosťami v zmysle pretrvávajúcich bolestí a obmedzenia rozsahu
pohybov v operovanom pravom bedrovom kĺbe, bolesťami v driekovej chrbtici s propagáciou do
pravej dolnej končatiny, pálením a tŕpnutím oboch dolných končatín s nočnými kŕčmi, pálením šliach
s calkaneodýniou a bolesťami v ľavom bedrovom kĺbe. Počas práceneschopnosti je nepretržite na
analgetickej a antireumatickej liečbe, absolvovala rehabilitačnú liečbu, PRT pod CT kontrolou ku koreňu
L5 vpravo, v súčasnosti prebieha komplexné ortopedické vyšetrenie pre krívavú chôdzu s pomocou
paličky, skoliotické držanie tela s pocitom rozdielnej dĺžky dolných končatín. Tvrdil, že vzhľadom k
trvalým bolestiam, funkčnému a motorickému deficitu v uvedených lokalitách a stálej liečbe nebola
navrhovateľka doposiaľ schopná zaradiť sa do pracovného procesu.
Zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky vyplynulo, že výmenu pravého bedrového kĺbu podstúpila
22.08.2014 a jej následná rehabilitačná liečba bola ukončená v apríli 2015. Jej zdravotný stav bol v

rámci riadne určenej kontrolnej lekárskej prehliadky za účelom zhodnotenia zdravotných a právnych
predpokladov pre pokračujúcu výplatu invalidného dôchodku posudzovaný posudkovým lekárom
sociálneho poistenia 09.02.2016. Odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané 23.02.2016. V rámci
preskúmavacieho konania je úlohou a kompetenciou preskúmavacieho krajského súdu posúdiť, či
odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo v čase jeho vydania zákonné. Jeho zákonnosť
preskúmava 26S a / 1 2 / 2 0 1 6 - 9 -

ku dňu jeho vydania. V období od vykonanej operácie - výmeny pravého bedrového kĺbu, po absolvovaní
rehabilitačnej liečby až do vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia bol vývoj zdravotných
ťažkostí navrhovateľky zaznamenaný v odborných ortopedických, neurologických, rehabilitačných
nálezoch i zobrazovacích vyšetreniach, v prepúšťacej správe z kúpeľnej liečby a imunoalergologickými
vyšetreniami. Z nich v zhode s tvrdeniami posudkových lekárov vyplynulo, že po vykonanej operácii
pravého bedrového kĺbu sa zdravotný stav navrhovateľky zlepšil z hľadiska zmiernenia bolestí i
z hľadiska rozsahu jeho pohyblivosti, ktorý sa v priebehu uvedeného obdobia naďalej zlepšoval.
Zobrazovacími vyšetreniami kontrolované postavenie osteosyntetického materiálu bolo správne.
Uvedené skutkové zistenia boli posudkovými lekármi správne konštatované na základe v posudkoch
zohľadnených odborných lekárskych nálezov. Tie boli zobraté do úvahy komplexne bez akéhokoľvek
skreslenia. Žiadna funkčná porucha nebola zistená ani v súvislosti s ochorením dýchacej sústavy a pri
ochorení chrbtice bola konštatovaná len mierna funkčná porucha, bez prejavov koreňového dráždenia,
t.j. ochorenie pohybovo-oporného aparátu takého stupňa, ktoré neznižuje pracovnú schopnosť poistenca
v zákonom predpokladanom rozsahu (kapitola XV, oddiel E, položka 3, písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu
o sociálnom poistení).
Vzhľadom na objektívne nálezy, vyplývajúce z odborných vyšetrení, ktorým sa navrhovateľka podrobila
od vykonanej operácie pravého bedrového kĺbu až do vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia,
ako aj s ohľadom na tú skutočnosť, že po ukončení rehabilitačnej liečby v apríli 2016 uplynul do vydania
rozhodnutia odporkyne dostatočne dlhý čas pre záver, že sa zdravotný stav navrhovateľky ustálil,
považoval krajský súd skutkový záver odporkyne, že došlo k zlepšeniu zdravotného stavu navrhovateľky,
za správny. Za správne považoval aj percentuálne vyjadrenie jej zníženej pracovnej schopnosti pri jej
rozhodujúcom zdravotnom postihnutí na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia s ohľadom
na posudkové hľadiská (poruchy pohyblivosti, poruchy motorickej inervácie, atrofia, skrátenie dolnej
končatiny), pretože okrem ľahkej poruchy pohyblivosti a skrátenia dolnej končatiny o 1 cm neboli ku
dňu vydania rozhodnutia u navrhovateľky zistené iné pretrvávajúce následky po vykonanej operácii. Pri
ochorení pohybovo-oporného aparátu je rozhodujúca porucha funkcie, na čo posudkoví lekári správne
prihliadali. Pretrvávajúca bolestivosť, riešená štandardnou liečbou, sama o sebe nie je dôvodom na
invalidizáciu poistenca a nie je ani posudkovým kritériom. Za správne považoval krajský súd aj nevyužitie
zákonnej možnosti 10% navýšenia zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky pre jej pridružené
zdravotné ťažkosti (ochorenie dýchacej sústavy, mierna porucha funkcie chrbtice pri vyšikmenej panve),
pretože uvedené ochorenia nedosahovali posudkovo významný stupeň závažnosti. Je pravdou, že z
odborných nálezov dokumentujúcich zdravotný stav navrhovateľky v čase vydania rozhodnutia vyplývali
jej ťažkosti s dolnými končatinami v zmysle mravenčenia a kŕčov, ťažkosti v oblasti šliach prevažne
pätných kostí, či bolesti v LS oblasti chrbtice, uvedené ťažkosti však nenapĺňali podmienku dlhodobo
nepriaznivého a liečbou neovplyvniteľného zdravotného stavu, preto správne neboli posudkovými
lekármi zohľadnené pre účely vyhodnotenia ich vplyvu na jej pracovnú schopnosť v rámci kontrolnej
lekárskej prehliadky invalidného poistenca. U týchto zdravotných ťažkostí bola započatá 26S a / 1 2 /
2 0 1 6 - 10 -

liečba, ktorá u diagnostikovanej generalizovanej senzitívnej polyneuropatii s výraznejším postihnutím
dolných končatín stále pretrváva. Pre bolesti v oblasti pätných kostí jej boli predpísané ortopedické
vložky a pre bolesti chrbtice absolvovala PRT liečbu aj rehabilitáciu. Ani v ďalšom období neboli
preukázané trvalé prejavy koreňového dráždenia, ktoré by mohli mať posudkový význam. Aktuálne
navrhovateľka predložila aj ďalšie odborné lekárske nálezy z oblasti psychológie a psychiatrie, ktoré
svedčili o nepriaznivej zmene v jej zdravotnom stave v zmysle ťažkej depresívnej poruchy, na ktorú však
nemohol krajský súd pri preskúmavaním zákonnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia prihliadať,
pretože v čase jeho vydania tieto ťažkosti u navrhovateľky neboli liečené a ani zistené. Aktuálne
odborné lekárske nálezy svedčiace o duševných ťažkostiach navrhovateľky, či aktuálne neurologické a
ortopedické nálezy, ktoré preukazujú stav jej zdravotných ťažkostí po vydaní odvolaním napadnutého
rozhodnutia, je možné zobrať do úvahy len v rámci novej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ani pretrvávajúca práceneschopnosť navrhovateľky od augusta 2014
nemohla ovplyvniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia odporkyne a ani vyslovený
posudkový záver, pretože do vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia bolo odbornými lekárskymi
nálezmi preukázané, že po vykonanej operácii došlo k zlepšeniu zdravotného stavu navrhovateľky a
z hľadiska novozistených zdravotných ťažkostí (bolesti v LS oblasti chrbtice, bolesti šliach, pätných
kostí), ktoré sa začali prejavovať v období vydania rozhodnutia, nešlo o dlhodobo nepriaznivý a
liečbou neovplyvniteľný zdravotný stav, ktorý by bolo možné pre účely zhodnotenia poklesu pracovnej
schopnosti navrhovateľky zobrať do úvahy. Z uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru,
že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho ako zákonné
a vecne správne potvrdil. Keďže bola u navrhovateľky dňom 09.02.2016 konštatovaná zmena v
percentuálnom vyjadrení jej zníženej pracovnej schopnosti na základe objektívne preukázaného
zlepšenia jej zdravotného stavu po výmene pravého bedrového kĺbu a pokles jej pracovnej schopnosti
bol od uvedeného dňa zistený len na úrovni 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, odporkyňa
správne konštatovala, že došlo k zániku jej invalidity uvedeným dňom. Na základe tohto skutkového
zistenia odvolaním napadnutým rozhodnutím správne rozhodla, keď navrhovateľke invalidný dôchodok
odňala a to odo dňa nasledujúceho po dni, za ktorý už bol invalidný dôchodok po zániku jej invalidity
vyplatený, pretože dôsledkom zániku jej invalidity bol aj zánik jej nároku na invalidný dôchodok.
Požiadavka navrhovateľky, aby bol jej zdravotný stav posúdený znalcom, nebola dôvodná, pretože
výlučnú kompetenciu na posudzovania zdravotného stavu poistencov pre účely invalidity majú
posudkoví lekári sociálneho poistenia a o správnosti ich posudkov nemal krajský súd pochybnosti,
pretože vychádzali zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky a jej zdravotné ťažkosti boli posudkovo
vyhodnotené v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami. Krajský súd preto tejto požiadavke
navrhovateľky nevyhovel. 26S a / 1 2 / 2 0 1 6 - 11 -

Nedôvodná bola aj jej námietka, že jej pridružené zdravotné ťažkosti posudkoví lekári nevyhodnotili s
ohľadom na jej dosiahnuté vzdelanie a vykonávanú prácu, pretože uvedené je možné zobrať do úvahy
len v súvislosti s konkrétnymi zdravotnými ťažkosťami, ktoré sú posudkovo významné, t.j. ktoré dosahujú
taký stupeň závažnosti, že znižujú pracovnú schopnosť poistenca v zákonom predpokladanom rozsahu,
čo u navrhovateľky vo vzťahu k jej pridruženým zdravotným ťažkostiam zistené nebolo.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2
O.s.p. a navrhovateľke, ktorá nebola v konaní úspešná, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní
je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.