Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. november 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Csp/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887410
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116887410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobkyne: N. A., C..

XX.X.XXXX, D. S. R.Č. XX, XXX XX R. zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor
Šafranko, so sídlom ul. sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia
321,32 eura a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 321,32 eura s 8 %
úrokom z omeškania ročne od 1.9.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. U r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. 8630350 zo 4.1.2008 uvedená vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru bod 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou j e n
e p r i j a t e ľ n á .

III. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 15.7.2016 domáhala voči žalovanému vydania

bezdôvodného obohatenia 321,32 eura a určenia, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. 8630350
zo 4.1.2008 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bod 13 o tej časti poplatku, ktorej
zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou je neprijateľná, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že
„ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8630350 zo 4.1.2008 vo výške 331,94 eura za poplatok
vo výške 321,32 eura s tým, že celkovú čiastku vo výške 653,26 eura uhradí v 12 mesačných
splátkach po 54,44 eura. V zmluve bola uvedená výška administratívneho poplatku 182 eur. Poplatok

z predmetného úveru predstavuje 96,80 %-né navýšenie. Žalovanému zaplatenia na predmetný úver
celú ním požadovanú sumu, t.j. 653,28 eura. Poplatok vo výške 321,32 eura je z 2/3 tvorený nákladmi
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou (čl.13
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru).
Žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok. Ako súčasť formulára zmluvy nebol individuálne
dojednaný a svojou výškou, na jednej strane a absenciou, zodpovedajúceho protiplnenia, na strane
druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku.
Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná.
Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva
v tom, že si Pohotovosť nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom vopred známe,ani len svojim okruhom, kedy výška tohto poplatku prevyšuje sumu, ktorá má spotrebiteľ zaplatiť
ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za „niečo ako technickú podporu“ závisel ona výške
poskytnutého úveru. Pohotovosť vôbec nevysvetľuj, prečo žiada vyšší poplatok od zákazníka, ktorý si

požičiavavyššiusumu,akodotoho,ktorémupožičiavamenej.Akosúvisívýškapožičanejsumysvýškou
administratívneho poplatku, ak sa bude vychádzaj z významu pojmu administratívna, podľa slovníka
slovenského jazyka, ako správa, riadenie, vybavovanie veci podniku a pod.
Čo sa týka predmetného poplatku poukazuje na rozsudok OS Prešov sp. zn. 11C/42/2012 z 13.9.2013,
ktorý rozhodol o tom, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú

2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým
spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom
KS Prešov sp. zn. 5Co/219/2013 z 21.8.2014.
Stotožňuje sa s výkladom § 53a Občianskeho zákonníka tak, ako ho vyjadril Krajský súd Banská
Bystrica svojim rozsudkom sp. zn. 14Co/321/2012 z 10.9.2013: „Ustanovením § 53a OZ sa do právneho
poriadku zavádza i keď nepriamo precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľským

veciach, pretože sa ním rozširuje pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné
vzťahy, v ktorých dodávateľ použil tú istú alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia § 53a OZ
vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek
súdnom konaní označil za neprijateľnú alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného
rozhodnutia“.

Pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek
požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci (§ 153 ods. 3 OSP, rozsudok
SD EÚ C-240/98 až C-244/98), teda v tomto prípade sa nedá uvažovať o výsostnom práve spotrebiteľa,
ktorýbynebolviazanýneprijateľnoupodmienkoulenzastavu,kedybysavýslovneurčeniajejneplatnosti

domáhal (§ 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 250/2007 Z.z.). Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná (§
53 ods. 5 OZ).
Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a
účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ZoSÚ).

Podľa ZoSÚ, zmluvy o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať:
- Konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ),
- Ročnú úrokovú sadzbu (§4 ods. 2 písm. h) ZoSÚ),
- Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ),
- Ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§
4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ).
Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm.
a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú

uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Vzhľadom na viaceré úvery a každý v rozpore so zákonom je nemysliteľné, aby sa takéto konanie
žalovaného dalo označiť len ako nedbanlivostné.
Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Bezdôvodné obohatenie žaluje vo výške rozdielu medzi jeho platbami t.j. 653,28 eura a výškou úveru
331,94 eura, teda vo výške 321,32 eura“.
Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe, súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí

porušujú spotrebiteľské právo, ako úmyselné konanie, vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor
spotrebiteľov, čo má za následok desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu.
Vo vzťahu k žalovanému, rovnako posúdil objektívnu premlčaciu dobu napr. aj Krajský súd v Prešove,
rozsudkom sp.zn. 3Co/89/2012 z 8.2.2012 a rozsudkom sp.zn. 7Co/84/2011 z 12.12.2014.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že „Ustanovenie § 138 CSP upravuje nový inštitút, a to žaloby
zjavne nedôvodnej. „Ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé,že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu
vyslúchnuť.“
Nárok žalobcu je premlčaný, čo sa považuje za jeden z dôvodov zjavne nedôvodnej žaloby.

Žalovaný sa zároveň domnieva, že ide o naplnenie čl. 5 CSP, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré
nepožíva právnu ochranu.
V zmysle § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný

z nepoctivých zdrojov.
Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia,
ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva
o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto
zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový
prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.

Žalovaný má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha
zákonnej objektívnej premlčacej lehote.
Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca v zmysle ustanovení zákona môže domáhať v
subjektívnej (dvojročnej) lehote, teda od okamihu keď sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Žalovaný
má za to, že táto lehota žalobcovi už márne uplynula. V žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce pre

určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty.
Žalovaný zdôrazňuje, že pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená
kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený
odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný
vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že

poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.
Žalovaný poukazuje na to, že požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný v objektívnej i v subjektívnej
premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 25.07.2011.
Navrhovateľ svoj návrh na súde uplatnil až dňa 15.07.2016.
Premlčanie subjektívnej lehoty je možné odôvodniť presne tak ako to vo svojom rozhodnutí vedenom

pod sp. zn. 17Co/372/2015 uviedol Krajský súd v Trenčíne, dňa 27.04.2016. Svoje rozhodnutie oprel
o vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru,
vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny.
Žalobca nijako skutkovo nepreukázal možnosť uplatnenia 10 - ročnej premlčacej lehoty. Rovnakou
problematikou sa už zaoberal Krajský súd Banská Bystrica v nasledovných prípadoch (okrem iných).

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.09.2015, sp. zn. 13Co/567/2015. Súd uviedol:
„navrhovateľ nepreukázal, že odporca v čase uzatvárania zmluvy musel vedieť, že ide o spotrebiteľský
úver a teda, že na jeho strane existoval minimálne eventuálny úmysel na bezdôvodnom obohatení.“
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.09.2015, sp. zn. 13Co/557/2015.
„Navrhovateľ, ktorý sa dovoláva 10 ročnej objektívnej premlčacej lehoty mal v tejto súvislosti dôkazné

bremeno.“ „Odvolací súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, pokiaľ tento uvádza, že v danom
prípade ide o objektívnu premlčaciu lehotu trojročnú a nie desaťročnú“.
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.03.2016, sp. zn. 13Co/90/2015. „Okresný súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nemožno považovať tvrdenie
navrhovateľky o neuvedení údaju o RPMN v Zmluve a ďalších ňou označených obsahových náležitostí

Zmluvy za preukázanie úmyslu odporcu bezdôvodne sa na úkor navrhovateľky obohatiť (zákonná
sankcia v podobe bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, ktorá vo svojej podstate svojou existenciou
vylučuje takýto úmysel veriteľa, pretože ho postihuje za takéto konanie vo forme obmedzenia jeho
nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka právne relevantným
spôsobom nepreukázala, že sa na daný prípad vzťahuje objektívna 10 ročná premlčacia doba, preto

odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým okresný súd žalobu pre
premlčanie uplatneného nároku zamietol, je vecne správne.“
Naviac, cena plnenia podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzavretia
Zmluvy o úvere), nemôže byť neprijateľnou podmienkou.
K uvedenému je potrebné poukázať na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u

nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného
bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto
prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky
nedostalipreistérizikospojenésosoboudlžníka.Jenutnévziaťdoúvahy,ževprípadetýchtopeňažnýchprostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú
vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na
ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko

sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre
zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná
obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období
(Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005 publikované v Švestka, J., Spáčil, J.,
Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H.

Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v ČR, ktorého autormi
sú sudcovia NS ČR).
Ak teda žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v
tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu,
ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi
poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný).

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením zmluvy o úvere č. 8630350 zo
4.1.2008, prehľadom o splácaní úveru - splátkovým kalendárom a zistil tento skutkový stav:

4.Žalobkyňa je spotrebiteľka.

5. Žalovaný je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sro, vo vložke č.
23636/B s dňom zápisu 14.3.2011 v predmete činnosti o.i. aj poskytovanie spotrebiteľských úverov bez
obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov.

6. Na formulárovom tlačive žalovaného uzavreli zmluvné strany a to žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný
ako veriteľ dňa 4.1.2008 Zmluvu o úvere č. 8630350, v ktorej je uvedené, že
„ Veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 10.000,- Sk a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi
túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 9.680,- Sk t.j. celkovo zaplatí čiastku 19.680,- Sk
v 12 mesačných splátkach po 1.640,- Sk počnúc dňom 24.1.2008 na účet veriteľa špecifikovaný vo

Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.

7. V dolnej časti formulára je uvedené: „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí
s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktorú sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim

žiadnevýhradyazaväzujesaichdodržiavať.Súčasnepotvrdzujeprevzatiezmluvyvrátanevšeobecných
podmienok ( na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a
že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti“.

8. Na zadnej strane tlačiva sú v 22.bodoch uvedené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru(VOP).

9.Podľabodu13VOP,dlžníkuznávadlžnúsumuvrátanepoplatkovvcelejvýškenazákladetejtozmluvy
ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku
predstavuje dohodnutý úrok a zvyšnú dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

10. Podľa splátkového kalendára úver bol uhradený 25.7.2008 vo výške 653,28 eura.

11. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že „má ukončené učňovské vzdelanie, bola šičkou v OZKN.
Od kedy jej manžel zomrel v roku 1993, starala sa o jedinú dcéru ako to išlo. Následne im finančné

prostriedky nedochádzali, tak začala asi od roku 2005 brať úvery. V podstate od žalovaného mala
niekoľko úverov, ktoré uzatvárala v parku pri Trojici, len zmluvy podpisovala. Čo sa týka tohto
konkrétneho úveru v roku 2008, vtedy jej prišiel nedoplatok za plyn, a nemala ho z čoho uhradiť. Nebolo
jej vysvetlené, za čo všetko platí. V podstate len dostala na ruku 10.000,- Sk, podpísala zmluvu, pričom
vedela, že to má platiť v 12-tich splátkach, ale keď niektorú splátku v lehote nezaplatila, tak jej hneď

telefonovali s tým, že má dať aspoň toľko, koľko má. Na tento úver vyplatila 653,28 eura. O tejto zmluve
a o týchto náležitostiach zmluvy sa rozprávala v združení HOOS v roku 2015, kde jej bolo vlastne
vysvetlené, že čo a ako. Potom dostala infarkt a od roku 2015 je invalidná dôchodkyňa, poberá leninvalidný dôchodok vo výške 170 eur. Jej dcéra nežije s otcom jej 10-ročného dieťaťa, tento na výživu
neprispieva, tak ich vzala do bytu a bývajú všetci spolu.“

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

13. Predmetom konania sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné na uvedenú
právnu vec aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ZoSÚ), ako aj ustanovenia §§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka poskytujúce ochranu spotrebiteľovi pri uzavretí spotrebiteľských zmlúv, pričom súd poukazuje
na to, že podľa Občianskeho zákonníka súd posudzuje všetky nároky vyplývajúce z uzavretej zmluvy, aj
keď sa jedná o zmluvu o úvere, ktorá je upravená ako základný zmluvný typ v Obchodnom zákonníku.

14. Podľa § 4 ( ZoSÚ), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f)v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 ,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery

nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6
a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.15. Keďže v danom prípade zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje Konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ),

- Ročnú úrokovú sadzbu (§4 ods. 2 písm. h) ZoSÚ),
- Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ),
- Ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§
4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ)., je potrebné považovať úver za bezúročný a bezpoplatkov a keďže žalobkyňa

uhradila na tento úveru žalovanému sumu 653,28 eura, ale prijala len sumu 331,94 eura, žalovaný sa
na jej úkor bezdôvodne obohatil.

16. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Bezdôvodné obohatenie spočíva vo výške rozdielu medzi sumou, ktorá bola na úver uhradená a výškou
úveru t.j. v sume321,32 eura.

17. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. (subjektívna lehota)
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (objektívna lehota)

18. Vo vzťahu k premlčacej lehote a k uplynutiu subjektívnej lehoty v danom prípade súd poukazuje na
to, že nemal prečo neveriť spotrebiteľke - žalobkyni v tom, že sa o tom, že sa na jej úkor môže žalovaný
bezdôvodne obohacovať dozvedela až po návšteve v Združení HOOS. Žalovaný ako nebankový
subjekt, poskytujúci úvery vo svojej podnikateľskej sfére a disponujúci aj potrebným aparátom právnych

poradcov, určite vedel o tom, že porušuje ustanovenia spotrebiteľskej legislatívy platné už v čase vzniku
predmetnej úverovej zmluvy, preto nie je možné žiadať od spotrebiteľky, osoby neznalej právnych
predpisov a bez právneho vedomia, aby vedela, že sa na jej úkor žalovaný bezdôvodne obohacuje.

19. Ohľadom 10-ročnej premlčacej lehoty a úmyslu žalovaného sa na úkor žalobkyne obohatiť, súd

poukazuje na tú skutočnosť, že v občiansko-právnych vzťahoch sa za úmysel považuje nielen úmysel
priamy - dolus directus, kedy druhá strana chcela porušiť a ohroziť záujmy chránené druhej osoby,
ale aj úmysel nepriamy - dolus indirectus, kedy za takto úmyselného konanie sa považuje aj konanie
druhej strany, ktorá vedela, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie práva spôsobiť a pre
prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená. Žalovaný nepochybne vedel, že porušuje ustanovenia

zákona č. 258/2001 Z.z. v podstatných náležitostiach zmluvy a že existuje spotrebiteľská legislatíva v
Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa ako slabšej
stranyažetentospotrebiteľjeslabšoustranousporu.Bolojehopovinnosťoutaktoknemuajpristupovať.
Počas celého zmluvného vzťahu žalovaný neodstránil zjavné porušenia spotrebiteľskej legislatívy v
tomto zmluvnom vzťahu, čo len dokladá jeho nepriamy úmysel.

20. Ohľadom premlčania súd ďalej poukazuje na to, že premlčanie je jeden z tradičných a významných
inštitútov súkromného práva. Hlavným zmyslom existencie premlčania je stimulovať veriteľa k rýchlemu
a včasnému uplatneniu jeho práva a zároveň snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej
núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť aj k právnej istote účastníkov občianskoprávnych

vzťahov. Ak by totiž veriteľ po tom, čo mu vznikla možnosť uplatniť svoje práva príliš dlho s uplatnením
svojho práva otáľal, sťažila by sa tým možnosť dopátrať sa skutkového stavu a sťažilo by to aj dôkazné
konanie a zároveň by vznikol na dlhú dobu trvajúci nevyriešený právny vzťah a tento by neprispieval k
právnej istote. Z tohto dôvodu je teda zrejmé, že žalobkyňa hneď po tom, čo sa dozvedela o dôvodoch,
pre ktoré by sa mohla domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného aj svoj nárok uplatnila

v subjektívnej dvojročnej aj objektívnej desaťročnej premlčacej lehote. Z tohto dôvodu súd neprihliadol
k námietke premlčania.21. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať podmienku vyvolávajúcu v neprospech
spotrebiteľa, ktorý je slabšou zmluvnou stranou v záväzkovom vzťahu, hrubú nerovnováhu. Znaky

neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen tá podmienka, ktorá je neprimeranou, ale aj podmienka,
ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ toho zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola
dojednaná. V tomto zmysle za neprijateľnú zmluvnú podmienku správne súd prvej inštancie posúdil
zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu nie je po
materiálnej stránke dodané a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa. Zo zmluvy vyplýva, že dlžník

sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť sumu poskytnutú ako úver zvýšenú o poplatok, ktorý predstavuje 2/3
z úverových prostriedkov. Požadovanie úhrady poplatku v takejto neprimeranej výške je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Nie je zrejmé, že by malo ísť o plnenie spotrebiteľovi po materiálnej stránke
dodané a nemôže ísť ani o plnenie, ktoré by malo byť v záujme spotrebiteľa. Pokiaľ by mal mať veriteľ
u spotrebiteľského úveru nárok na poplatok, je nevyhnutné, aby sa takýmto poplatkom platilo skutočné

plnenie poskytnuté spotrebiteľovi, ktoré je súčasne v jeho záujme. To, či zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky v rozpore so zákonom alebo v rozpore so zásadou dobrých mravov, súd skúma aj
bez námietky spotrebiteľa a v prípade zistenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepriznáva plnenie z
takejto podmienky žiadané. To, že výška poplatku nie je limitovaná právnym predpisom neznamená, že
žalovaný ako veriteľ mal by byť oprávnený na zaplatenie poplatku v akejkoľvek výške. Poplatok vo výške

2/3sumyúverunemôžebyťvsúladesprincípomdobrýchmravov,naopak,vykazujeznakycivilnoprávnej
úžery. Ak mal žalovaný, ako z odvolania vyplýva, za to, že poplatok je aj odplatou za úver v zmysle
dohodnutých úrokov z úveru, je potrebné uviesť, že takáto konštrukcia vyjadrenia ceny úveru vo forme
úrokov z úveru je neurčitá, neprehľadná a ak by aj poplatok za úver mal byť konštruovaný ako sumár
platby za administráciu a úroky, nič to nemení na závere o jeho neprijateľnosti v zmysle výšky v pomere

k samotnej sume úveru. Pokiaľ teda žalobkyňa žalovanému zaplatila na úhradu záväzku zo zmluvy o
úvere aj sumu, na ktorú žalovaný nemal nárok, znamená to, že žalovaný od žalobkyne prijal plnenie,
na ktoré nárok nemá, keďže ho prijal bez právneho dôvodu, dôsledkom čoho je vznik bezdôvodného
obohatenia na jeho strane.

23. Preto súd oprávnenej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Súd ustaľuje, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech, a preto jej priznal voči žalovanému nárok na
100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).