Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 21. apríl 2013

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5Tv/1/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113010132
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Polaček
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113010132.1

Uznesenie
Okresný súd Prešov samosudcom Mgr. Mariánom Polačekom 22. apríla 2013 v Prešove v trestnej veci
obv. E. D., nar. X.X.XXXX, bytom M. V. č. XXXX/X, D., Česká republika, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
z a s t a v u j e trestné stíhanie obv. E. D., nar. X.X.XXXX, na ktorého bola Vojenskou obvodovou
prokuratúrou Prešov podaná obžaloba, na základe ktorej sa viedlo konanie na Vojenskom obvodovom
súde Prešov pod sp. zn. T/166/1981,

pre trestný čin nenastúpenie služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. na tom skutkovom základe, že

- dňa 3.10.1981 do 10.00 hod. nenastúpil k výkonu vojenskej základnej služby k v. ú. 5728 Sklenné,
ako bol povinný podľa povolávacieho rozkazu OVS Spišská Nová Ves, pričom vojenskú službu odmieta
vykonávať i naďalej len preto, že mu v tom bráni jeho náboženské presvedčenie,

p r e t o ž e tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

o d ô v o d n e n i e :

Proti E. D. sa viedlo konanie na Vojenskom obvodovom súde Prešov pod sp. zn. T/166/1981 pre trestný
čin nenastúpenie služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na
tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vojenský obvodový súd Prešov rozsudkom sp. zn. T/166/1981 z 10.11.1981 uznal obvineného vinným
v zmysle obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 2 roky nepodmienečne. Tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť 10.11.1981.

Následne uznesením Krajského súdu Ostrava sp. zn. 27Rto/2/2010 z 18.1.2011 bol vyššie uvedený
rozsudok zrušený s účinkami na území Českej republiky a trestné stíhanie zastavené.

Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2Nt/5/2011 zo 16.6.2011 bola vo veci povolená obnova
konania. Následne však uvedené rozhodnutie zrušil Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn.
23Tos/84/2011 zo 6.12.2011, nakoľko podmienky obnovy konania nezistil.
Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 5Nt/21/2012 z 29.11.2012 povolil obnovu konania Vojenského
obvodového súdu Prešov sp. zn. T/166/1981, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Vojenského
obvodového súdu Prešov sp. zn. T/166/1981 z 10.11.1981 a zrušil výrok o vine a treste tohto rozsudku,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
zrušením došlo, stratili podklad. Citované uznesenie Okresného súdu Prešov nadobudlo právoplatnosť
8.1.2013.

Podľa § 404 ods. 1 Trestného poriadku, ak bola právoplatne povolená obnova konania, ktoré sa
skončilo právoplatným uznesením prokurátora o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení
trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
pokračuje sa v prípravnom konaní.

Podľa § 404 ods. 2 veta prvá Trestného poriadku v ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom
povolení obnovy konania v konaní na podklade pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že vec sa vracia
prokurátorovi do prípravného konania.

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou
hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu
spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.

Podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok
trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., kto v úmysle vyhnúť sa trvalo vojenskej činnej
službe alebo zvláštnej službe nenastúpi službu v ozbrojených silách do 24 hodín po uplynutí lehoty
určenej v povolávacom rozkaze, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Súd po preskúmaní obžaloby a po oboznámení sa s obsahom spisu má za to, že skutok, ktorý sa
obvinenému kladie za vinu, skutočne spáchal. Obvinený sa v priebehu prípravného konania k nemu
priznal, pričom uviedol, že takto urobil na základe svojho náboženského presvedčenia. Z tohto dôvodu
nerešpektoval povolávací rozkaz.

Podľa čl. 32 ods. 1 Ústavy Československej socialistickej republiky č. 100/1960 Zb. sloboda vyznania
je zaručená. Každý môže vyznávať akúkoľvek náboženskú vieru, alebo byť bez vyznania, aj vykonávať
náboženské úkony, pokiaľ to nie je v rozpore so zákonom.

Podľa čl. 32 ods. 2 Ústavy Československej socialistickej republiky č. 100/1960 Zb. náboženská viera
alebo presvedčenie nemôže byť dôvodom pre to, aby niekto odopieral plniť občiansku povinnosť, ktorá
je mu uložená zákonom.

Podľa čl. 9 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11,
každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania; toto právo zahŕňa slobodu
zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské
vyznanie alebo presvedčenie sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou,
vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov a zachovávaním obradov. Sloboda prejavovať
náboženské vyznanie a presvedčenie môže podliehať len obmedzeniam, ktoré sú ustanovené zákonmi,
a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti, ochrany verejného
poriadku, zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia súd ku konaniu obvineného uvádza, že obvinený tým,
že odmietol konať vojenskú službu z dôvodu svojho náboženského presvedčenia, svojim konaním
len uplatňoval svoje právo na slobodu vyznania garantované v čl. 32 v tom čase platnej a účinnej
Ústavy Československej socialistickej republiky č. 100/1960 Zb. Napriek tomu, že citovaná ústava
deklarovala v čl. 32 ods. 1 slobodu vyznania, zároveň ju neprípustne obmedzila už v ods. 2 citovaného
článku, tým, keď každému občanovi stanovila povinnosť konať vojenskú službu, pričom vtedajší
právny poriadok neumožňoval alternatívu k výkonu základnej vojenskej služby pre prípady, kedy by
jej výkon viedol k popretiu náboženského presvedčenia jednotlivca. Konajúci súd pochybil, pokiaľ toto
absolútne prirodzené právo obvineného na slobodu vyznania, ktoré bolo vyjadrené už v samotnej Ústave
Československej socialistickej republiky, nerešpektoval, a považoval konanie obvineného spočívajúce
v odmietnutí konať vojenskú službu za trestné. V dôsledku tohto pochybenia konajúceho súdu došlo k
porušeniu čl. 9 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Obvinený teda nespáchal trestný čin, ktorý sa mu kládol za vinu, hoci jeho konanie formálne vykazovalo
znaky trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd postupom podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v
spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie, pretože skutok uvedený v
obžalobe nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Trenčíne. Sťažnosť má odkladný účinok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 2. 2017. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.