Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/107/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010165
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3618010165.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a
JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému C. Z., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom mesto
J., okres J., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Leopoldov, pre trestný čin zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d) Tr. zákona a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom v

Trenčíne dňa 08. novembra 2018 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske
zo dňa 17. septembra 2018 pod sp. zn. 2T/58/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného C. Z. z a m i e t a , pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 17. septembra 2018 pod sp. zn. 2T/58/2018 bol

obžalovaný C. Z., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného z trestného činu prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písm. b), písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 140
písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

1/ v presne nezistenom čase medzi 22.00 hod. dňa 28.04.2018 a 07.00 hod. dňa 29.04.2018 prišiel
pred vstupnú bránku do dvora rodinného domu č. XXX/X na ul. F.. X. v J., patriacemu C. K. a K. K.,

kde kopol do vonkajšej strany uzamknutej bránky, čím bránku otvoril, následne neoprávnene vstúpil na
dvor tohto rodinného domu a rukami sa pokúšal otvoriť dvere uzamknutej garáže, ktorá je súčasťou
uvedeného rodinného domu, pričom vytrhol drevenú vrchnú ochrannú lištu dverí od garáže, dvere
však neotvoril, preto prešiel k ľavej časti garáže, kde rukami odistil bočné uchytenie pootvoreného
ventilačného okna o rozmeroch 54 x 110 cm, čím ho otvoril a keď uvedené okno padlo do vnútra garáže
na kreslo nachádzajúce sa pod ním, cez vzniknutý otvor neoprávnene vošiel do uvedenej garáže,

z priestorov ktorej odcudzil fritovací hrniec bielej farby zn. Tesco SC501922 a satelitný prijímač zn.
Thomson 812006011400857 s diaľkovým ovládačom a s odcudzenými vecami odišiel, pričom uvedeným
konaním porušil domovú slobodu C. K. a spôsobil jej škodu odcudzením vecí vo výške 1 €, pričom
uvedeného konania sa dopustil z pomsty voči synovi poškodenej H. K.,

a ďalej bol uznaný za vinného aj zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172
odsek 1 písm. c), písm. d) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
2/ v presne nezistený deň v mesiaci marec 2018 si na nezistenom mieste v meste Sereď od neznámej
osobyzasumu17,50€kúpil1ksnáplasťspotlačoumodrejfarbyFentanyl100µg/hatútoprisebevšade
tam, kde sa pohyboval a zdržiaval neoprávnene prechovával do 23.20 hod. dňa 07.03.2018, kedy po
výzve hliadky Obvodného oddelenia PZ Partizánske na predloženie dokladov totožnosti pred ubytovňou

"MIA"naul.Y.S.č.XXXX/XXvJ.uvedenúnáplasťvytiaholrukouzvreckabundyaodhodiljunavozovku,
pričom expertíznym skúmaním bolo zistené, že sa jedná o odstrihnutú časť transdermálnej náplasti spotlačou modrej farby Fentanyl 100 µg/h o rozmere 6 x 3,8 cm s celkovou veľkosťou absorpčnej plochy
21,76 cm2 s obsahom fentanylu, čo zodpovedá minimálne 22 obvykle jednorazovým dávkam drogy,
ktorých celková hodnota predstavuje sumu 120 €, pričom fentanyl je v zmysle Zákona č. 139/1998 Z.

z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený
do II. skupiny omamných látok.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný C. Z. odsúdený podľa § 172 odsek 1 Tr. zákona, s
použitím § 41 odsek 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38

odsek 3 Tr. zákona, § 39 odsek 2 písm. c) Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2
(dva) roky, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 odsek 2 písm. a) Tr. zákona bolo obžalovanému
uložené aj ochranné ústavné psychiatrické liečenie.

Citovaný rozsudok prvostupňového súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej

pätnásťdňovej lehote napadol odvolaním iba obžalovaný C. Z., a to pre nesprávnosť výroku o uloženom
ochrannom opatrení. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že napriek
tomu, že závery znaleckého posudku znalca MUDr. Y. R. naznačujú možnosť uloženia ochranného
psychiatrického liečenia, s uložením takéhoto druhu ochranného liečenia sa nestotožňuje. S poukazom
na súčasný zlepšený zdravotný psychický stav a výsledok vyšetrenia psychiatričky ÚVTOS Leopoldov

H.. H. D., ktorá je i súdnou znalkyňou, je presvedčený, že najvhodnejším riešením by bolo to, aby mu
bolo uložené ochranného protitoxikomanické liečenie, pričom určenie jeho spôsobu výkonu ponecháva
na úvahu súdu. Preto navrhol, aby krajský súd ako odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek
1 písm. e) Tr. poriadku zrušil v časti výroku o uloženom ochrannom opatrení a aby vo veci sám rozhodol
tak, že mu uloží ochranné protitoxikomanické liečenie s určením akéhokoľvek spôsobu jeho výkonu.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal na vecne správny
a zákonný napadnutý rozsudok Okresného súdu Partizánske a s prihliadnutím na obsah správy
psychiatričky MUDr. C. A., ktorú predložil obžalovaný a ktorá bola v rámci doplneného dokazovania
prečítaná, navrhol odvolanie obžalovaného C. Z. ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. poriadku.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal na obsah písomného
odôvodnenia odvolania a navrhol, aby odvolací súd sám po zrušení napadnutého výroku o ochrannom
opatrení rozhodol o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia spôsobom jeho výkonu tak, ako
uzná za správne a zákonné.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že uloženia protitoxikomanického liečenia
sa domáha preto, lebo podstatou jeho problémov bolo užívanie liekov. Vie, že lieky užívať už nebude.
Aj napriek tomu žiada o takéto liečenie, ktoré predtým nikdy neabsolvoval.

Krajský súd ako odvolací súd, na podklade podaného odvolania obžalovaným, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 08. októbra 2018, na verejnom zasadnutí dňa 08. novembra 2018
postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba
napadnutého výroku o uloženom ochrannom opatrení, t. j. ochrannom ústavnom psychiatrickom liečení,
proti ktorému obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného C. Z. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vychádzajúc zo správne
zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výroku o vine, ktorý nebol napadnutý

odvolaním a ktorého správnosť odvolací súd ani nemohol preskúmavať z dôvodu, že prvostupňový
súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny /podľa § 257 odsek 1 písm.
b) Tr. poriadku/ v zmysle § 257 odsek 7, odsek 8 Tr. poriadku postupoval tak, že obžalovanému
potom uložil trestnoprávne sankcie v rozsahu ako tieto vyplývajú z napadnutého rozsudku. Prieskumná
povinnosť odvolacieho súdu vo vzťahu k výrokom o trestnoprávnych sankciách, t. j. o uloženom treste

obžalovanému a spôsobe jeho výkonu sa nevzťahovala ani na tieto výroky, keďže oba tieto výroky
neboli napadnuté odvolaním. Odvolací súd potom pri preskúmavaní napadnutého výroku o ochrannom
opatrení dospel k záveru, že prvostupňový súd postupoval vecne správne a v súlade so zákonom.
Relevantným podkladom pre rozhodnutie prvostupňového súdu o druhu a spôsobe výkonu uloženéhoochranného liečenia bol podaný znalecký posudok MUDr. Y. R., znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia
psychiatrie, ktorý bol zabezpečený a vykonaný zákonným spôsobom, bez akýchkoľvek námietok zo
strany procesných strán. Z neho jednoznačne vyplýva, že pobyt obžalovaného na slobode môže byť

nebezpečný najmä v prípade, ak sa obžalovaný nepodrobí ústavnému psychiatrickému liečeniu, ktorého
súčasťou je i medikamentózna liečba. Obžalovaný v čase spáchania skutku trpel znalcom popisovanou
duševnou poruchou, ktorá nebola spôsobená užívaním návykových látok a vznikla u obžalovaného s
väčším časovým odstupom pred ich užívaním a táto skutočnosť mala forenzne významný vplyv na
zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností obžalovaného. Obžalovaný podľa vyjadrenia po dlhú

dobu trpí psychickou chorobou - psychózou (schizofrénia), ktorá u neho bola medikovaná (liečená)
neuroleptikami. Podľa názoru odvolacieho súdu na nevyhnutnosť uloženia ochranného opatrenia v
napadnutom rozsudku takého druhu a spôsobu jeho výkonu nemá relevantný vplyv ani odborná lekárska
správa, ktorú obžalovaný predložil v rámci doplnia dokazovania na verejnom zasadnutí odvolacieho
súdu. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 74 odsek 2 Tr. zákona ochranné liečenie trvá iba
dovtedy, kým to vyžaduje jeho účel. Tak ako pri rozhodovaní súdu o jeho ukladaní sú prakticky jediným

zákonným podkladom odborné medicínske závery, tak je tomu aj pri zmene spôsobu jeho výkonu (§
446 Tr. poriadku), jeho pokračovaní (§446a Tr. poriadku), či prepustení z
takéhoto liečenia a jeho ukončenia (§448 Tr. poriadku) a tiež i pri rozhodovaní o upustení od výkonu
takéhoto uloženého ochranného liečenia (§ 447 Tr. poriadku). V posudzovanom prípade z predmetného
znaleckého posudku, o vierohodnosti ktorého niet žiadnych pochýb, vyplýva jednoznačne nevyhnutnosť

toho, aby sa obžalovaný podrobil ochrannému ústavnému psychiatrickému liečeniu. Samotný výkon
takéhoto ochranného opatrenia zabezpečuje odborné medicínske pracovisko, ktoré svojim postupom
môžezasahovaťibacielenevpotrebnejmiere,resp.vmierenevyhnutnej,predosiahnutieúčelutakéhoto
ochrannéhoopatrenia.Pritomajzdoterazznámejsúdnejpraxevyplýva,ževprípaderiešeniaakejkoľvek
závislosti osôb v rámci ochranného liečenia sú metódy v rámci psychiatrického liečenia oveľa širšie a

tým i účinnejšie.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k
výroku o ochrannom opatrení - ochrannom ústavnom psychiatrickom liečení, preto odvolacie námietky
obžalovaného C. Z. neakceptoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový okresný súd
rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie
obžalovaného C. Z. ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.