Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/137/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115218430
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3115218430.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu L. P. & P., s.r.o., so sídlom N., I. A. J. č. XX,
X.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. W. advokát, s.r.o. so sídlom N. a JUDr.
N. proti žalovanému Ing. H., o zaplatenie 8.259,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.septembra 2017, č. k. 22C/155/2015-88, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 8.259,16 eur a 11,95 % ročný úrok zo sumy 5.315,26 eur od 26.09.2014 do zaplatenia, 8
% ročný úrok z omeškania zo sumy 5.315,26 eur od 26.09.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania
100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 8.259,16 eur s 11,95% ročným úrokom zo sumy 5.315,26 eur od 26.9.2014 do zaplatenia a s
8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.315,26 eur od 26.09.2014 do zaplatenia a náhradu trov
konania. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 369 ods. 1, § 497, § 502 ods.1, § 503

ods. 1, 2 a 3, § 504 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere (ďalej len "Obchodný zákonník"); § 2 ods. 1, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len "zákon o ochrane
spotrebiteľa"); § 25 ods. 1, ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 2 písm. a)
a b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/ 2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"); § 52 ods. 1 až
4, § 100 ods.1, § 101, § 103, § 110 ods. 3, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len "Občiansky zákonník"). Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 1.8.2008 /ďalej len "zmluva o úvere"/ poskytol právny predchodca žalobcu, I. I., a.s. žalovanému
ako dlžníkovi úver 4.979,09 eur/150 000,- Sk. Úroková sadzba bola pevná vo výške 11,95 % ročne.

Žalovaný sa zaviazal splácať úver s úrokom a poplatkami v mesačných splátkach po 73,56 eur/2.216,-
Sk, splatných vždy do 10. dňa v mesiaci formou inkasa z inkasného účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/
XXXX s tým, že prvá splátka bola splatná 10.09.2008 a konečná splatnosť úveru bola dňa 10.07.2018.
V zmluve bola určená ročná percentuálna miera nákladov na 14,31 %, do ktorej neboli zahrnuté sankcie
za porušenie povinností dlžníka z úverovej zmluvy, uvedené v Sadzobníku alebo vo Zverejnení a
poplatky za vedenie účtu dlžníka uvedené v Sadzobníku alebo vo Zverejnení. Celkové náklady spojené s

úverom boli vyčíslené na 8.929,01 eur/268.995,30 Sk. Žalovaný prehlásil, že bol pred uzavretím zmluvy
písomne informovaný o zmluvných podmienkach podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskýchúveroch. Žalovaný je v zmluve označený menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom,
adresou trvalého pobytu, číslom občianskeho preukazu. V čl. II bod 2 zmluvy o úvere je uvedené, že
dlžník sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa /ďalej len "VOP"/, Úverovými

podmienkami, Sadzobníkom a podmienkami určenými Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v
zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zmluva je podpísaná
povereným zamestnancom veriteľa a dlžníkom- žalovaným, ktorý na pojednávaní uznal svoj podpis
na zmluve za pravý. V bode 7.6.1 VOP (všeobecných obchodných podmienok)
je dojednané oprávnenie veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere okrem

iného v prípade, že je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá
viac ako 10 dní alebo je v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako
10 dní. Po právnom posúdení zistených skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd
dospel k záveru, že žalobný návrh je dôvodný v celom rozsahu. Predmetná zmluva spĺňa náležitosti
zmluvy o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka a záväzkový vzťah medzi účastníkmi je
teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obch. zák., ktorý predstavuje tzv.

absolútny obchod. Konanie vo veci sp.zn. 27C/124/2014, ktoré prebiehalo na tamojšom súde sa týkalo
obdobného úverového vzťahu, išlo však o dlh zo zmluvy o úvere č.
0274649405 na sumu 250.000,-Sk zo I. sporiteľne, a.s., ktorý vznikol zo zmluvného vzťahu žalovaného
a jeho vtedajšej manželky ako spoludlžníkov a s touto vecou nesúvisí. Z rozsudku tamojšieho súdu
sp.zn. 27C/124/2014 je však zrejmé, že žalovaný nepreberal zásielky týkajúce sa tejto zmluvy o úvere

č. XXXXXXXXXX, od I. sporiteľne, a.s. Súd zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere,
ale i v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.
Predmetná zmluva o úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným - spotrebiteľom. Posúdenie predmetného právneho
vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah
medzi stranami možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona a následne zmluva potom
musí obsahovať náležitosti, stanovené § 4 zákona. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že predmetná

zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 z.č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že
žalovaný si voči právnemu predchodcovi žalobcu neplnil riadne svoje platobné povinnosti, z ktorého
dôvodu právny predchodca žalobcu vyhlásil úver v súlade so zmluvou a VOP za predčasne splatný.
Peňažný dlh žalovaného zo zmluvy o úvere predstavoval ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti,

t.j. dňa 02.09.2013 sumu spolu 8.259,16 eur ( 5.315,26 eur istina a 2.943,90 eur príslušenstvo -úroky,
bankové poplatky). Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o úvere
na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014. V konaní nebolo žiadnym dôkazom
preukázané tvrdenie žalovaného, že úver mu nebol poskytnutý, resp. zmluvu, od ktorej odvíja žalovaný
svoj nárok v tomto spore nepodpísal a peňažné prostriedky z úveru nečerpal. Súd konštatoval, že

žalobca sa od žalovaného domáha len toho, na čo má vo vzťahu k nemu právo a jeho nárok posúdil
ako dôvodný v celom rozsahu. Žalovaný mal podľa zmluvy oprávnenie splácať dlh v splátkach, avšak
vyhlásením mimoriadnej splatnosti dlhu dňom 02.09.2013 došlo k odňatiu možnosti splácania dlhu v
splátkach a právny predchodca žalobcu dlh predčasne zosplatnil, čím sa stal splatný celý existujúci
dlh, teda istina, úroky, úroky z omeškania a príslušenstvo (bankové poplatky). Právny predchodca

žalobcu vykonával z účtu žalovaného inkasné platby, pokiaľ na účte žalovaného boli finančné prostriedky
a podľa platobnej histórie to bolo do 06.08.2011. Premlčacia doba na uplatnenie dlhu začala plynúť
od vtedy, ako sa mohlo právo uplatniť na súde po prvý raz. Úver ako celok bol splatný v dôsledku
vyhlásenia jeho predčasnej splatnosti ku dňu 02.09.2013, teda od 03.09.2013 mohol žalobca/ jeho
právny predchodca uplatniť svoj nárok žalobou na súde; 3-ročná všeobecná premlčacia doba začala

plynúť od 03.09.2013 a uplynula dňa 03.09.2016. Žaloba bola podaná na súd dňa 13.08.2015, teda včas
a nárok súd nepovažoval za premlčaný. Pretože žalovaný peňažný dlh doteraz nezaplatil, dostal sa do
omeškania s plnením peňažného dlhu a to dňom nasledujúcim po márnom uplynutí posledného dňa
na dobrovoľné plnenie dlhu podľa oznámenia zo dňa 30.07.2013, keďže dátum doručenia výzvy nebol
preukázaný, súd za počiatok omeškania považoval deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti

dlhu. t.j. odo dňa 03.09.2013, kedy bola základná sadzba ECB vo výške 0,50 %. Z tohto dôvodu súd
zaviazal žalovaného podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v žalobou uplatnenej nižšej výške 8 % ročne zo
sumy istiny 5.315,26 eur od 26.09.2014 ( deň nasledujúci po postúpení pohľadávky) do zaplatenia a tiežho zaviazal aj na úhradu zmluvne dojednaných úrokov z istiny 5.315,26 eur vo výške 11,95% ročne od
26.09.2014, pretože požičané finančné prostriedky žalobcovi dosiaľ neuhradil. O náhrade trov konania
rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok ) podľa pomeru úspechu

vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania.

2. Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný.Namietal,žemuneboloumožnené
si zvoliť právneho zástupcu, i keď o to požiadal na pojednávaní, bolo to zamietnuté s odôvodnením,
že je to zbytočné. Dôvodil tým, že v súlade s Ústavou Slovenskej republiky má právo na zvolenie si

právneho zástupcu, nakoľko nemá právne vzdelanie a celé pojednávanie nebol schopný obhájiť svoje
argumenty. Žiadal, aby bol rozsudok vyhlásený za zmätočný. V doplnení odvolania uviedol, že súd prvej
inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil spravodlivý proces, pretože žiadal o zvolenie
zástupcu, čo mu bolo zamietnuté s odôvodnením, že je to zbytočné.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na doplnenie odvolania žalovaným,

ktoré bolo podľa žalobcu podané na Okresný súd Trenčín po uplynutí lehoty na podanie odvolania (bolo
podané po uplynutí doby dlhšej ako 3 mesiace odo dňa podania odvolania), a preto na skutočnosti
uvedené v doplnení odvolania (i keď sú takmer totožné so skutočnosťami uvedenými v odvolaní)
odvolací súd nesmie prihliadať, nakoľko podľa § 65 ods. 3 CSP možno odvolacie dôvody meniť alebo
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Bolo na aktivite žalovaného nájsť si (zvoliť

si) právneho zástupcu. Žalobca mal za to, že súd v rámci svojich kompetencií nemôže zvoliť, resp.
odmietnuť zvoliť právneho zástupcu žalovanému, tak ako to žalovaný uvádza v odvolaní. Žalovaný mal
možnosť vyhľadať právnu pomoc, resp. dať sa zastúpiť v konaní advokátom/právnym zástupcom odo
dňa, kedy sa o žalobe dozvedel, a teda podľa žalobcu žiadne právo žalovaného nebolo v tomto konaní
porušené. Ďalej uviedol, že o súdnom konaní žalovaný vedel minimálne od 23.12.2016, kedy podal

proti platobnému rozkazu vydanému v tomto konaní odpor. Žalovanému teda minimálne od 23.12.2016
nič nebránilo, aby sa v tejto veci obrátil na advokáta alebo vyhľadal inú právnu pomoc. Zároveň
žalovanému ako spotrebiteľovi bolo spolu s doručeným platobným rozkazom a žalobou doručené i
poučenie súdu, ktorého súčasťou bolo i poučenie o možnosti dať sa zastúpiť (v zmysle § 292 CSP).
Žalovaný teda do pojednávania vytýčeného dňa 13.09.2017, t.j. po dobu dlhšiu ako 9 mesiacov, mal

možnosť vyhľadať v danej veci právnu pomoc - dať sa v konaní zastúpiť advokátom. Vzhľadom na
vyššie uvedené žalobca konštatuje, že žalovanému nebolo žiadnym spôsobom odopreté právo dať sa v
konanízastúpiť.Právenaopakotomtoprávebol,vzhľadomnapoučovaciupovinnosťsúdu,jednoznačne
samotným súdom poučený, avšak žalovaný nerealizoval toto právo, a to až do pojednávania vytýčeného
na deň 13.09.2017. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 13.09.2017 vyplýva, že žalovaný až počas

pojednávania,resp.vjehozávere,kedysahosúdspýtal,čimáďalšienávrhynavykonaniedokazovania,
uviedol, že si chce nájsť právnika. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný uviedol súdu, že si chce nájsť
právnika, pričom jednak mal dostatok času (vyše 9 mesiacov) na to, aby v danej veci vyhľadal právnu
pomoc, ako ani nenavrhol za týmto účelom odročiť pojednávanie (i v prípade návrhu na odročenie
pojednávania žalobca má za to, že takýto dôvod nemožno považovať za dôležitý dôvod, pre ktorý by

bol súd povinný odročiť pojednávanie), mal žalobca za to, že právo žalovaného dať sa zastúpiť nebolo
porušené. Je iba na zodpovednosti žalovaného, že svoje právo dať sa zastúpiť nerealizoval včas, resp.
doposiaľ nerealizoval vôbec, pričom zo strany súdu nedošlo k žiadnemu obmedzeniu žalovaného vo veci
voľby právneho zástupcu. Žalobca si zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 295,86 eur.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď nebolo potrebné zopakovať ani
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu, I. I. a.s. (ďalej len „predchodca žalobcu“)
uzatvoril dňa 01.08.2008 so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len
„zmluva o úvere"), na základe ktorej poskytol predchodca žalobcu žalovanému ako dlžníkovi úver
vo výške 4.979,09 eur (150 000,- Sk). Dňa 30.07.2013 predchodca žalobcu vyzval žalovaného na

úhradu dlžných splátok vo výške 2.830,78 eur s príslušenstvom v lehote 15 dní od doručenia
výzvy. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.09.2013 predchodca žalobcu ku
dňu 02.09.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Na základe zmluvy o postúpenípohľadávok zo dňa 25.09.2014 bola pohľadávka predchodcu žalobcu (I. I., a.s.) voči žalovanému
postúpená na žalobcu, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 07.10.2014.

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a tiež podľa
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, keď mal za to,
že predchodca žalobcu pri uzavieraní zmluvy o úvere vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej
činnosti a žalovaný nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti na

ktorú sa tiež vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy.

9. Žalobca (vychádzajúc zo skutkových tvrdení v žalobe), odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v
konaní od vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.09.2014, ktorou bola postúpená

pohľadávka predchodcu žalobcu (I. I., a.s.) voči žalovanému na žalobcu. Postúpenie pohľadávky (cesia)
spočívavtom,ženazákladezmluvyuzavretejvpísomnejformemedzidoterajšímveriteľom(postupcom,
cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti
dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane
novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca

stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej
oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

10. Nakoľko v predmetnej veci žalobca odvodzuje svoju vecnú legitimáciu na základe postúpenia
pohľadávky od svojho predchodcu, je potrebné tiež v konaní so zreteľom na ustanovenie § 525

Občianskeho zákonníka, ktoré určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť, preskúmať, či nejde
o pohľadávku, ktorej postúpenie by toto ustanovenie vylučovalo. V zmysle tohto ustanovenia môže byť
postúpenie určitých pohľadávok zakázané aj špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť
zákonom síce dovolené, ale len za splnenia určených podmienok. Takýmto predpisom je aj zákon č.
483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky (ďalej len „zákon o bankách“),

ktorý ustanovuje podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o
bankách.

11. V zmysle tohto ustanovenia (§ 92 ods. 8 zákona o bankách), môže byť banková pohľadávka
postúpená (alebo jej časť), ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne,

ak je splnené omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní. Tieto skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Splnenie osobitných zákonných
predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky
rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako

centrálnejbanky.Následkompostúpeniapohľadávky,ohľadnektorejpostúpeniepohľadávkypodľa§525
Občianskeho zákonníka, alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolené, je absolútna neplatnosť
zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

12. V sporovom konaní, o ktoré ide tiež v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia.

Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne
vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na nich a ukladá im
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia,
ale aj povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých
svojich tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca.

13. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie
prioritne ex offo skúmať (o to viac, že uplatňovaný nárok má pôvod v spotrebiteľskom vzťahu, teda ide
o spor s ochranou slabšej strany) a vyhodnotiť, či žalobca uniesol dôkazné bremeno o danosti vecnejaktívnej legitimácie na jeho strane z hľadiska určujúcich zákonných predpokladov pre platné postúpenie
pohľadávky bankou, t.j. či preukázal, že sa stal veriteľom pohľadávky žalovaného, nakoľko pre prípad
neunesenia dôkazného bremena žalobcom v tomto smere, je bez ďalšieho dôvod na zamietnutie

žaloby pre jej nedostatok. Keďže súd prvej inštancie dôkazné prostriedky s ohľadom na tento aspekt
nevyhodnotil, pričom tento nedostatok nemožno v rámci zachovania dvojinštančnosti súdneho konania
napraviť v konaní pred odvolacím súdom, jeho rozhodnutie je predčasné, ktorá skutočnosť nemohla mať
za následok iné, ako zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a
vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP, pričom

s poukazom na dôvody, ktoré viedli k zrušujúcemu rozhodnutiu, sa odvolací súd ďalšími námietkami
uvedenými v odvolaní, nezaoberal.

14. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou v ďalšom konaní
bude odstrániť zistené nedostatky tak, ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom
uznesení, teda prioritne ex offo vykonať dokazovanie týkajúce sa existencie aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu v konaní, pričom až pre prípad kladného záveru o jej danosti, bude možné sa zaoberať
základom uplatňovaného nároku a jeho výškou. Súd prvej inštancie sa bude zároveň zaoberať aj
všetkými námietkami produkovanými stranami v konaní a tiež uvedenými v odvolaní a vo veci opätovne
rozhodne.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom
rozhodnutí o veci.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).