Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/321/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817207316
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817207316.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne E., proti žalovanému H., zastúpenému
I. o určenie, že dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné, určenie, že zmluvy o revolvingovom úvere
sú neplatné, určenie, že úvery zo zmlúv o revolvingových úveroch sú bezúročné a bez poplatkov,
o zaplatenie 7.805,97 eur a finančného zadosťučinenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. augusta 2017, č. k. 15Csp/58/2017-337, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 24. augusta 2017, č. k. 15Csp/58/2017-337 súd prvej inštancie určil, že dohody
o zrážkach zo mzdy č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 04.02.2015, č. zmluvy XXXXXXXXXX zo
dňa 06.02.2015 sú neplatné. Zastavil konanie o určenie, že úvery zo zmlúv o revolvingových

úveroch č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2013, č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2013, č. XXXXXXXXXX
zo dňa 15.04.2014, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2014, č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.02.2015, č.
XXXXXXXXXX zo dňa 06.02.2015 sú bezúročné a bez poplatkov, a konanie o zaplatenie 4.933,16
eur. Uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 2.872,81 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni
v rozsahu 70%. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa žalobou podanou 12.04.2017

uplatnila voči žalovanému viacero určovacích nárokov a taktiež nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia a finančného zadosťučinenia. So žalovaným uzatvorila zmluvy o spotrebiteľskom a
revolvingovom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorých jej
poskytol žalovaný úvery č. XXXXXXXXXX dňa 19.12.2013 vo výške 1.284,25 eur, pričom deklarovaný
bol úver 1.500,- eur, ďalej úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2013 vo výške 1.181,34 eur
s deklarovaným úverom 1.500,- eur, č. XXXXXXXXXX dňa 15.04.2014 vo výške 1.277,05 eur s
deklarovaným úverom 1.500,- eur, úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.02.2015 vo výške 1.350,- eur s

deklarovaným úverom 1.500,- eur, úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.02.2015 vo výške 1.350,- eur s
deklarovaným úverom 1.500,- eur. Súd prvej inštancie dôvodil, že všetky určovacie nároky, ako i nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia a aj finančného zadosťučinenia, vychádzajú zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ktorý bol tvorený jednotlivými uzavretými zmluvami o spotrebiteľských úveroch.
Konanie o určenie, že úvery z označených zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov zastavil po tom,
čo žalobkyňa zobrala žalobu v tejto časti späť. Zároveň súd zastavil konanie aj o zaplatenie sumy

4.933,16 eur ako rozdielu sumy bezdôvodného obohatenia, ktoré uplatňovala v pôvodnej žalobe a v
závere konania. Ako ďalší určovací nárok uplatnila návrh na určenie, že dohody o zrážkach zo mzdy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.02.2015 a zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.02.2015 sú neplatné.Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnila tým, že žalovaný začal vykonávať práva z
dohôdozrážkachzomzdyuzavretých kobomúverovýmzmluvám,tietozrážkysúvykonávanévsumách
po 110,- eur nekontrolovane bez súdneho rozhodnutia, zamestnávateľ musí tieto dohody rešpektovať.

Po oboznámení sa s oboma dohodami o zrážkach zo mzdy a berúc do úvahy, spôsob akým boli
uzatvárané, súd dospel k záveru, že tieto dohody sú neplatné. Obe dohody uzavreté dňa 04.02.2015
a 06.02.2015 boli uzavreté v čase, keď zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa už reguloval
zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa. Dohody sú obsiahnuté v osobitnej listine, obsahujú
text o formálnom poučení o dôsledkoch jej uzavretia s možnosťou ju odmietnuť.

Žalobkyňa však o reálnom obsahu dohody nebola vôbec oboznámená, nebolo jej vysvetlené, že ide
o zabezpečovací prostriedok a s akými dôsledkami pri jeho využití. Žalobkyňa uviedla, že jej v čase
spisovania žiadosti o úver bola predložená na podpis aj táto písomnosť. Žalobkyňa teda podpisuje
dohodudňa02.02.2015 beztoho,abyvedela,čidôjdeavakejvýškekuzavretiuzmluvyospotrebiteľskej
úvere. Dohoda odkazuje len na budúcu pohľadávku, ktorá vznikne na základe zmluvy o úvere na čiastku
1.500,- eur. Je pritom zrejmé, že znenie dohody má veriteľ vopred predformulované pre všetky prípady

úverových zmlúv, do textov dohody doplňuje len číslo zmluvy, výšku úveru a výšku mesačnej splátky.
Veriteľ má možnosť vykonávať zrážky aj z titulu „iných nárokov veriteľa“, čo predstavuje pre veriteľa
neobmedzenú možnosť pokračovať v zrážkach zo mzdy. V danej veci pritom bola dojednaná výška
splátky na zrazenie v sume 81,87 eur mesačne, pričom žalovaný preukázateľne vykonával zrážky v
sume po 110,- eur mesačne. Súd považuje spôsob, akým žalovaný predkladá na podpis dohody

o zrážkach zo mzdy, za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007
Z.z., predovšetkým konanie, ktoré je v rozpore s dobromyseľnosťou, čestnosťou a využíva výraznú
nerovnosť zmluvných strán. Ide o klamlivé konanie, resp. klamlivú obchodnú praktiku v zmysle § 8
ods. 4 zákona č. 250/2007, ktoré konanie nemôže požívať právnu ochranu. Pre rozpor s uvedenými
ustanoveniami súd považuje dohody za neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem toho

dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné aj s ohľadom na odôvodnenie neplatného uzavretia
oboch zmlúv o spotrebiteľských úveroch č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.02.2015 a č. XXXXXXXXXX zo
dňa 06.02.2015. Pokiaľ sú neplatne uzavreté hlavné zmluvy o spotrebiteľských úveroch, nemôže zostať
v platnosti úkony, ktoré majú akcesorický zabezpečovací charakter.

2. Žalobkyňa ďalej uplatnila určovací návrh, ktorým navrhla určiť, že zmluvy o revolvingových
úveroch sú neplatné. Súd zamietol žalobu v tejto časti z dôvodu nedostatku naliehavého právneho
záujmu. Za dôvodný po čiastočnej dispozícii so žalobou považoval súd nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorý uplatnila žalobkyňa celkom z piatich napadnutých zmlúv ako rozdiel medzi skutočne
poskytnutým plnením a zaplatenou sumou. Všetky napadnuté zmluvy mali byť uzavreté za účinnosti

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd riešil ako predbežnú otázku, či
zmluvy o revolvingových úveroch pod číselným označením č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2013, č.
8400058835 zo dňa 19.12.2013, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2014, č. XXXXXXXXXX zo dňa
15.04.2014 sú uzatvorené platne, a ak áno, či zmluvy majú zákonom stanovené náležitosti. Súd
dospel k záveru, že predmetné zmluvy neboli uzavreté platne, resp. vôbec nevznikli. Predmetné

zmluvy nie sú uzavreté v predpísanej písomnej forme. Žalobkyňa vo všetkých prípadoch podpísala
formulárovú žiadosť, tak ako aj vyplýva zo zmluvných dojednaní bodu 2 - 2.1, t.j., že sa zmluva uzatvára
na predtlačenom formulári veriteľa. Uvedenú žiadosť súd posúdil ako návrh na uzatvorenie zmluvy.
V konaní nebolo preukázané, že by písomný návrh - žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru predloženého dlžníkom (žalobkyňou) bol prijatý veriteľom (žalovaným), nakoľko prijatie návrhu,

ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo akékoľvek iné zmeny, je odmietnutím návrhu a
považuje sa za nový návrh. V súlade s § 44 Občianskeho zákonníka by bola zmluva uzatvorená
okamihomprijatiajehonávrhu,avšak,akprijatienávrhuobsahujezmeny,dodatky,výhrady,obmedzenia,
je odmietnutím návrhu a toto sa považuje v súlade s § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový
návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý (v tomto prípade dlžníkom - žalobkyňou). Žalovaný v

bode 6. žiadosti (ktorý nemohol vyplniť dlžník pri podávaní žiadosti) uviedol iné údaje oproti návrhu v
bode 5., napr. nachádzajú sa tam aj iné údaje - iná ročná percentuálna miera nákladov za úver a iná
ročná percentuálna miera nákladov úveru po poskytnutí revolvingu. Pokiaľ ide o oznámenie veriteľa
o schválení úveru, toto tiež súd prvej inštancie posudzoval z hľadiska, či ide o prijatie návrhu takého,
ako ho predložil dlžník. Súd z tohto oznámenia zistil, že v oznámení veriteľa o schválení úveru sú

uvedené zase ďalšie zmeny, a to uvedenie zákonných náležitostí zmluvy, dátum splatnosti prvej splátky,
poslednej splátky úveru a tým konečnej splatnosti úveru, v oznámení sa napríklad neuvádza odplata
za službu podľa Dohody o poskytnutí služby podľa čl. 8. Zmluvy. V žiadnom prípade oznámenia
veriteľa o schválení úveru nemožno považovať za prijatie návrhu predloženého dlžníkom. Dojednanievo všeobecných podmienkach v bode 2, že dlžník súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení
schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru, ako
dlžník uviedol v bode 5. žiadosti, aj keď je uvedená vo všeobecných podmienkach, nemôže v súlade

so zákonom umožniť veriteľovi uzatvoriť platne zmluvu bez toho, aby dlžník takýto nový návrh prijal v
súlade so zákonom, išlo by o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatné dojednanie.
Pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa v tomto prípade vyžadoval písomný návrh
a písomné prijatie. To, že žalovaný ako veriteľ znížil pôžičku o sumu odplaty za poskytnutú službu a
túto neprípustne započítal s pohľadávkou žalobkyni na vyplatenie úverových prostriedkov, si stanovil

žalovaný jednostranne. Žalobkyňa pritom opakovane uvádzala, že mala záujem o pôžičku 1500,- eur a
nie v nižšej sume. Konečné znenie zmluvy s uvedením iného údaju o RPMN, s uvedením sumy odplaty
za službu, ktorú si žalobkyňa neobjednala a nemala o ňu záujem, nekorešponduje s návrhom žalobkyni
ako dlžníka. Keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme tak, ako to pre jej platnosť vyžaduje
zákon v súlade s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ide o neplatný právny úkon. Ako príklad súd
uvádza zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2013, kde v žiadosti o úver je uvedená výška úveru

1.500,- eur, pričom schválený úver bol vo výške 1.380,- eur pri celkom iných úrokoch a ostatných
parametroch ako sú uvádzané v žiadosti. Napriek neplatnosti zmlúv súd prvej inštancie konštatuje, že
nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom, aby boli poskytované neprimerané až úžernícke úroky.
Súd dospel k záveru, že „dohodnuté“ úroky približne 70% ročne sú v rozpore s dobrými mravmi, pretože
vysokoprekračujeúrokovúsadzbuposkytovanúbankamizaobdobnéúvery,atieto žalovanémunemôžu

patriť. Za neplatne uzavreté považuje súd aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
4.2.2015 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.2.2015, a to z dôvodu nekalej obchodnej praktiky použitej pri
samotnom spôsobe uzatvárania zmluvy a tvorby základných parametrov úveru, akým je výška úveru a
celkové náklady spotrebiteľa.. Odmena za službu za informovanie, za odklad splátok, zaslanie kópie
dokumentov pritom tvorí viac ako sumu skutočne poskytnutého úveru, ktorý dostáva spotrebiteľ na účet.

Napríklad zo zmluvy č. XXXXXXXXXX dostala žalobkyňa na účet sumu 1350,- eur /viď prehľad
úhrad č.l. 276/, pričom odmena za poskytovanie služieb v zmysle dohody predstavuje 1.457,40
eur. Žalobkyňa uviedla, že jej dohoda o poskytovaní služieb bola daná len na podpis bez akéhokoľvek
vysvetlenia o čo ide, čo a v akej výške sa touto službou pokrýva. Je zjavné, že veriteľ konal skryte
a sledoval len svoje záujmy, pretože u oboch zmlúv dostáva žalobkyňa na účet sumu 1350,- eur /

poplatok za poskytnutie úveru 150,00 eur si započítava a zráža ihneď z poskytnutého úveru/, pričom je
povinná zaplatiť celkom 3.438,54 eur/ 2.131,14 + 1.457,40 / čo uvádza aj veriteľ v prehľade úhrad ako
údaj o nominálnej výške pôžičky. Nemožno ani uvažovať o tom, že žalobkyňa bola informovaná a riadne
oboznámená o tejto doplnkovej službe a nemusela ju uzavrieť a je isté, že žalovaný by jej úver bez
uzavretia aj tejto dohody neposkytol. Keďže bola žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy a podpisovaní žiadosti

a dohody o poskytovaní služieb jednoznačne uvedená do omylu ohľadom skutočne poskytnutej sumy
pôžičky, ohľadom celkových nákladov spotrebiteľa, ktoré tvorili nielen úrok a poplatok za poskytnutie
úveru, ale aj odplata za doplnkovú službu, ide pritom o základné náležitosti úverového vzťahu, považuje
súd obe zmluvy uzavreté za neplatne /§ 49a OZ/. Žalobkyňa pritom opakovane namietala neplatnosť
zmlúv aj z tohto dôvodu. Ide o otvorené zavádzajúce konanie v neprospech spotrebiteľa, ktoré nemôže

požívať právnu ochranu /§ 7 ods. 2 písm. a, b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa/. Súd
pretopovažujeajtietodvezmluvyzaneplatne uzavreté.Zozmluvyč.XXXXXXXXXXzodňa 19.12.2013
obdržala žalovaná sumu 1.284,25 eur, na tento úver zaplatila 2.127,77 eur, úver preplatila o 843,52 eur.
V tejto časti vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, pretože žalovaný má nárok len na
vrátenie skutočne poskytnutej sumy. Zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2013 obdržala žalovanú

sumu 1380,- eur, zaplatila celkom 1954,40 eur, t.j. zaplatila navyše 773,06 eur a v tejto časti vzniklo
na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie z titulu prijatia plnenia z neplatného právneho úkonu. Zo
zmluvy č. XXXXXXXXXX z 15.4.2014 obdržala sumu 1277,05 eur a zaplatila celkom 1.824,18 eur, t.j.
zaplatila navyše 547,13 eur. Zo zmluvy č. XXXXXXXXXXX z 15.4. 2014 obdržala sumu 1277,05 eur
a zaplatila celkom 1824,18 eur, t.j. zaplatila navyše 547,13 eur. Zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa

6.2.2015 obdržala sumu 1350,- eur a zaplatila celkom 1511,97 eur, úver teda preplatila o 161,97 eur.
Celková suma bezdôvodného obohatenia zo všetkých uvedených zmlúv predstavuje 2872,81 eur.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o uložení
povinnosti zaplatiť 2872,81 Eur podal včas odvolanie žalovaný. Namietal nesprávnosť záverov súdu a

právne posúdenie. Z napadnutého rozsudku nevyplýva žiadny dôvod, pre ktorý súd pri skúmaní toho,
či žalobca bol alebo nebol poučený o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, nevychádzal
z obsahu týchto dohôd. Obsah dohody o zrážkach zo mzdy číslo XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX je
nezlučiteľnýsozáveromsúduotom,žežalobcanebolpoučenýotom,čouzavretiedohodyozrážkachzomzdy pre neho znamená. Žalovaný napáda uvedený výrok z dôvodu absencie zákonných dôvodov pre
takéto rozhodnutie. V prejednávanej veci neboli dokázané zákonným spôsobom ani žiadne oprávnené
pochybnosti o platnosti právneho úkonu, čo znamená, že s poukázaním aj na vyššie citovaný právny

názor je rozhodnutie o určení neplatnosti nesprávnym po právnej stránke. Odvolanie proti výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.872,81 eur odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti úverových zmlúv (ako takých), teda k nesprávnemu záveru
o dôvode vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie odôvodnil neplatnosť úverových zmlúv
tým, že medzi návrhom na uzavretie tej-ktorej zmluvy a prijatím návrhu sú rozdiely (v údaji RPMN). Ak

má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy,
potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje
patrí aj dátum prvého čerpania úveru. Zákonná úprava vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale
určený presne stanoveným spôsobom. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN postupom podľa zákona č.
129/2010 Z.z., teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia
zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predkladanou RPMN“, potom by porušil zákona č. 129/2010

Z.z. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že
žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN
neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Namieta tiež posúdenie úrokov ako
neplatných. Poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je v prípade
úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade,

ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie pre svoje závery nemal ani preukázané
žiadne úrokové sadzby, hoci odkazuje na rozhodnutie NS SR 5Cdo/26/2011.Súd nemal preukázanú
žiadnu úrokovú sadzbu iných poskytovateľov úverov.. Žalovaný napáda aj závery súdu o uzatváraní
Dohody o poskytovaní služieb. Závery súdu sú jednostranné, keďže ich podstata spočíva v tom, že súd
na základe jednostranného vyhlásenia žalobcu - urobeného až počas konania - uviedol, že žalobca

nebol poučený o nej a jej uzavretie má odporovať zákonu. Takáto skutočnosť, ktorej pravdivosť žalobca
nepreukázal, nie je zákonným dôvodom pre neplatnosť jednania, v tomto prípade dohody o poskytovaní
služieb. Preto tvrdí, že predbežný záver súdu o neplatnosti úverových zmlúv, z čoho súd odvodzuje vznik
bezdôvodného obohatenia, je po právnej stránke nesprávnym a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

4. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Navrhla rozsudok ako vecne správny v napadnutej časti potvrdiť,
pretože právne posúdenie a závery súdu sú správne. Súd prvej inštancie správne skúmal, či bol
žalobca poučený o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a súd pri rozhodovaní vychádzal z
obsahu týchto dohôd v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa 25/2007 Z.z. Súd prvej inštancie správne
dospel k záveru o neplatnosti úverových zmlúv ako takých, teda k správnemu záveru o dôvode vzniku

bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie mal pre svoje závery preukázané úrokové sadzby.
Odmieta tvrdenie žalovaného v odvolaní, že pre postup súdu stačilo len to, že žalobca tvrdil, že si dohodu
neprečítal a len ju podpísal spolu s ostatnými dokumentmi. Prítomný právny zástupca žalovaného
mal priestor vyjadriť sa namietať, pýtať sa. Je toho názoru, že keďže jej žalovaný poskytol inú, teda
menšiu čiastku ako, bolo dohodnuté v zmluve, bol povinný vyhotoviť novú zmluvu, čiže 6 nových

zmlúv. Rozdielom poskytnutého úveru a zaplatených splátok vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné
obohatenie v celkovej výške 2.872,81 eur.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutej časti podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

6. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,

ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd
sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

7. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už

v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom a vyčerpávajúco vyporiadal so všetkými rozhodnými
dôvodmi podaného odvolania.8. K odvolaniu žalovaného odvolací súd považuje za podstatné poukázať na zákonné pravidlo, ktorého
uplatnenie v danej veci je pre rozhodnutie významné a síce, že zmluva je uzavretá a nadobúda účinnosť
platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny,

ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného
návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby
zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.

9. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že žalovaným bol žalobkyni predostretý nový návrh na

uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru a to bez toho, aby žalobkyňou došlo k prijatiu tohto nového návrhu.
Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných, ako boli uvedené v
žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli
jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako
„údaje o schválenom revolvingovom úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa o schválení úveru“.

10. Je zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru nemala vedomosť o výške
RPMN, ktorú žalovaný uviedol v čl. 6 zmluvy a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“, keďže k tomuto
došlo neskôr.

11. Ak teda žalobca v časti zmluvy „údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte)“ a v

„oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“ uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala žalobkyňa prijať. Žalovaný nebol
oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj.

12. Námietka, že RPMN nemôže byť výsledkom dohody zmluvných strán a že jej výpočet je určený

zákonnou úpravou, je nedôvodná, pretože jej výška musí byť riadne určená a oznámená spotrebiteľovi
v čase uzatvárania dohody v tomto prípade v čase podania žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru. Nemôže byť zmenená jednostranným úkonom žalovaného. Nový návrh žalovaného však nebol
žalobkyňou prijatý, čo znamená, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, zmluva nebola hotová, perfektná,
zmluva nevznikla. Ide o ničotný (žiadny, zdanlivý) právny úkon (negotium nullum, non negotium).

Ničotnosť nedáva vzniknúť žiadnemu právu. Právny úkon, zmluva o revolvingovom úvere, nevznikla.

13. Ako právny úkon označujeme prejav vôle subjektu, ktorý smeruje k zmene, vzniku alebo zániku práv
čipovinností.Vdanomprípadechýbaprejavajvôľažalovanej-akceptácianovéhonávrhunauzatvorenie
zmluvy. Súčasný Občiansky zákonník však pojem ničotného právneho úkonu nepozná, a takéto právne

konanie sankcionuje absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

14. Pretože nevznikli zmluvy o revolvingovom úvere resp. zmluvy o revolvingovom úvere sú neplatné,
sú neplatné taktiež akcesorické dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka.

15. S ďalšími námietkami odvolateľa prednesenými v odvolaní sa súd prvej inštancie už vyporiadal
v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne, správne a úplne, preto odvolací súd v záujme
nadbytočného neopakovania rovnakých záverov využil možnosť upravenú v § 378 ods. 2 CSP na
tzv. skrátené odôvodnenie rozsudku a obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov
napadnutého rozhodnutia.

16. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 251 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná,
a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 CSP v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalobkyne v zmysle § 251 ods. 1
CSP ,preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).