Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/354/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116218846
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4116218846.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nitre v právnej veci žalobcu : Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ulica 29.

augusta č. 8, Bratislava, IČO: 30807484, proti žalovanému: HAAS, s.r.o., so sídlom Zlaté Moravce,
Priemyselná ul. č. 3096, IČO: 36 550 965, zastúpený Advokátska kancelária, Gabriel Orlík s.r.o., so
sídlomTopoľčianky,Žitavanskáč.20,ozaplateniesumy13.535,50euraspríslušenstvom,sudcomJUDr.
Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.548,73 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 512,50 eura na účet Okresného súdu Nitra do 15

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 13.535,50 eura z titulu
náhrady škody. Žalobca vyplatil uvedenú sumu poškodenému Andejovi Jančovi ktorému spôsobil škodu
Michal Jenis pri výkone práce u žalovaného za čo bol aj právoplatne odsúdený v trestnom konaní.

2.Zastupkyňa žalobcu mala za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný, keď jeho zamestnanec spôsobil
škodu a je irelevantné či vykonával činnosť pre iný subjekt alebo nie. Čo sa týka zodpovednosti

poukazuje na posudok znalca Hruškára, ktorý zodpovedal: nehodu pripísal zamestnancovi žalovaného,
keď nesprávne postupoval pri zdvíhaní bremena, napriek jeho zaseknutiu so zdvíhaním pokračoval.
Poukazované uznesenia NS ČR nie je možné aplikovať na toto konanie. Zvýraznené vety vo vyjadrení
s týmto prípadom nesúvisia. Má za to že nie je potrebné vykonať dokazovanie, v trestnom konaní bolo
zavinenie zamestnanca preukázané, súd v civilnom konaní je týmto viazaný. Ak by bola zodpovednosť
zamestnanca nižšia ako 50% nebol by ani stíhaný, resp. odsúdený. Zodpovednosť žalovaného bola
konštatovaná aj v trestnom rozsudku.

V záverečnom návrhu sa pridržiavala doterajších vyjadrení, žiadala žalobe vyhovieť.

3.Právny zástupca žalovaného sa pridržiaval písomných vyjadrení. Mal za to, že žalovaný nie je pasívne
legitimovaný, keď žalovaný v čase úrazu vykonával činnosť pre spoločnosť TEBEKO p. Straku, keď mu
zapožičali žeriav a jeho žeriavnikov. Zodpovedný tak nie je žalovaný, ale spoločnosť TEBEKO. Už keď
sa začal vyšetrovať úraz inšpektorátom práce, šetrenie sa viedlo proti spoločnosti Tebeco, spoločnosť
HAAS bola len spolu poškodeným. K týmto skutočnostiam navrhoval vypočuť p. Ing. Vašíčka a Ing.

Hanka, ktorý boli v tom čase pracovníkmi Inšpektorátu práce Nitra, tiež konateľa spoločnosti EMSO. V
prípade, že by napriek tomu mal súd za to, že zodpovedný je žalovaný s poukazom na § 441 namieta
spoluzodpovednosť poškodeného vo veľkej miere. Poškodeným bol zaučený pracovník, na viazanie
bremien, bol zaškolený, teda vedel, že ma použiť ochranné prostriedky a ako postupovať. Pri práciteda porušil § 12 ods. 2 zák. 124/2006 ale aj STN 270143 viazania a zaväzovanie bremien - predpisy
pre viazačov článok 92. Spoluzodpovedný aj zamestnanec spoločnosti ENZO p. Kundaker, tiež viazač
bremien, ktorý postupoval neodborne, keď do visiaceho bremena búchal latou, čím spôsobil uvoľnenie

bremena. V konečnom dôsledku znalec JUDr. Šimon Kóňa konštatoval, že ak by mal prilbu poškodený,
žiadny úraz by sa mu nemusel stať. Uviedol, že žalovaný nemá písomnú listinu o zmluvnom vzťahu s Ing.
Jarolímom Strakom, keď v tom čase existovala. Výstavbu budovy realizovala firma Jarolíma Straku. Pre
neho zamestnanci žalovaného vykonali činnosť, toto robili bezplatne. Aj svedok Kumbacher v trestnom
konaní uvádzal, že žeriavnik bol pridelený k ním keď svedok Kumbacher bol zamestnancom spoločnosti

EMSO. V trestnom konaní sa riešila zodpovednosť fyzickej osoby, pričom tento by bol stíhaný aj v
prípade ak by bola jeho spoluzodpovednosť nižšia ako 50%. Dohoda medzi žalovaným a Jarolímom
Strakom sa vzťahovala aj na jeho subdodávateľov. Investorom bola spoločnosť AGRO Hosťovce s.r.o.
V záverečnom návrhu uvádzal, že sa pridržiava písomne podaného vyjadrenia, majú za to že žalovaný
nie je pasívne legitimovaný keď podal vyjadrenie dnešného svedka, žeriavnik Michal Jenis robil pre
spoločnosť EMSO, ako aj vypovedal aj v trestnom konaní svedok Kumbacher. Má za to že teda svedok

Straka uviedol nové skutočnosti, na základe ktorých teda doplnil návrh na dokazovanie o výsluch
konateľa spoločnosti EMSO. Z uvedených skutočností vychádza záver, že zodpovedný nie je žalovaný,
ale pravdepodobne spoločnosť EMSO v zmysle § 420 ods. 2 OZ. Čo sa týka spoluzodpovednosti
poškodeného má za to, že tu by bolo potrebné aby znalec určil zodpovednosť poškodeného keď podľa
záverov lekárskeho posudku z trestného konania v prípade že by mal poškodený na hlave prilbu neutrpel

by pravdepodobne žiadne zranenia.

4. Svedok Ing. Jarolím Straka uviedol, že v minulosti mal živosť, ktorá bola zrušená, na túto živnosť
uzavrel so spoločnosťou HAAS dohodu o realizovaní výstavby budovy v priestoroch Agrofarmy
Sľažany. Keďže v čase realizácie mal iné zákazky, celú realizáciu prenechal spoločnosti EMSO s

ktorou spolupracoval. Na výstavbe sa tak vôbec nepodieľal. Stavbu nakoniec riešil subdodávateľsky,
neprenechal ju inému, keď pre neho subdodávateľsky robila spoločnosť EMSO ktorá mu faktúrovala.
Bola daná dohoda, že pri činnosti využijú stroje spoločnosti HAAS ako to bude možné. On sa o úraze
dozvedel dodatočne. S AGRO Hosťovce nemal zmluvu, túto mal, teda dohodu so spoločnosťou HAAS.
O úraze sa dozvedel dodatočne od konateľa spoločnosti EMSO. Keď tvrdí, že žeriavnik vykonával prácu

pre spoločnosť EMSO a to na tom základe, že mu konateľ EMSO povedal, že žeriavnik bol z firmy HAAS
a poškodený z jeho firmy.

5.Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi prečítaním, a to :
trestným rozsudkom OS č.l.2-10, trestným rozsudkom KS č.l. 11-12, výzvou č.l.13, potvrdením o

vyplatených dávkach č.l.14-15, odporom č.l.19-20, vyjadrením žalobcu č.l.23, vyjadrením spoločnosti
EMSO č.l.24, vyjadrením žalovaného č.l.27, vyjadrením žalobcu, č.l. 35, vyjadrením žalovaného, č.l.
44-47, živnostenským listom č.l. 53, pripojeným spisom 1T 102/2003, z toho najmä výpovedami svedkov
a zistil tento skutkový a právny stav :

6.Michal L. bol trestným rozsudkom Okresného súdu O. XT/XXX/XXXX -289 zo dňa 03.02.2015 v
spojení s rozsudkom KS v Nitre 1To/43/2015-319 zo dňa 23.06.2015 uznaný vinným zo spáchania
prečinu ublíženia na zdraví dňa 10.09.2010, voči poškodenému Andrejovi Jančovi. Žalobca vyplatil
poškodenému dávky úrazového poistenia v celkovej sume 13.535,50 eura, keď zohľadnil 5%
spoluzodpovednosť poškodeného. K poškodeniu zdravia poškodeného došlo tak, že odsúdený ako

autožeriavnik zamestnaný u žalovaného porušil prespisy o bezpečnosti práce a technické normy pri
skladaní bremena pomocou autožeriava. V dôsledku nesprávneho postupu bremeno spadlo a zasiahlo
hlavu poškodeného čím mu spôsobilo ťažkú ujmu na zdravý. Poškodená v čase úrazu nemal ochrannú
pomôcku prilbu, pričom mal absolvovaný kurz viazača bremien. Podľa znalca MUDr. Šimona Kónyu
ak by mal prilbu jednoznačne by zranenia neboli takého charakteru, boli by miernejšie prípadne by k

zraneniam ani nemuselo dôjsť. Žalobca si uplatnil náhradu škody od zamestnávateľa M. Jenisa podľa
§ 420 ods. 2 O.z. Žalovaný namietal, že nie je pasívne legitimovaný pretože M. Jenis v čase nehody
robil pre spoločnosť EMSO, keď podľa § 420 ods. 2 O.z. nemusí byť uzavretý pracovný pomer medzi
firmou a fyzickou osobou. Škoda je spôsobená pri činnosti právnickej osoby tými, ktorých na túto činnosť
použili. V trestnom konaní svedok Kundaker na pojednávaní dňa 29.01.2015 uviedol, že žeriavnik bol z

inej firmy ale bol pridelený pracovať k ním. Namietal aj, že spoluzodpovednosť poškodeného je vyššia
ako súdom predbežne uvádzaným 40%. Žalobca trval na tom, že žalovaný je pasívne legitimovaný,
keď škodu spôsobil jeho zamestnanec a je irelevantné či vykonával činnosť pre iný subjekt. Žalobca
predbežne akceptoval súdom uvádzanú spoluzodpovednosť poškodeného vo výške 40%. Svedok Ing.Jarolím Straka uviedol, že s investorom stavby AGRo Hosťovce s.r.o. nemal zmluvu, mal dohodu so
spoločnosť HAAS s.r.o. o realizácii výstavby budovy, toto robil subdodávateľsky cez spoločnosť EMSO.
Ak to bolo možné mala EMSO používať stroje spoločnosti Haas. Písomné dohody nemá. Michal Jenis

v trestnom konaní vypovedal, že v čase škodovej udalosti pracoval ako zamestnanec žalovaného vo
funkcii vodiča autožeriavnika. Vykonával prácu v objekte Agrofarmy v Slažanoch. V trestnom konaní
ako svedkovia vypovedali Jozef Ševce a Z. Finta tak, že ako zamestnanci žalovaného v čase udalosti
im majster zadelil prácu a to previesť nosníky na stavbu v objekte R. v F.. W. M. uviedol, že bol ako
zamestnanec W. s.r.o. v objekte Agrofarmy v Slažanoch skladať bremená autožeriavom firmy Haas.

7.Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej
pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to
vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva
a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len
vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

8.Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

9.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

10.Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov nie je tým dotknutá.

11.Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

12.Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

13.Podľa § 449 ods 3 Občianskeho zákonníka náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu,
kto ich vynaložil.

14.Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

15.Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

16.Podľa § 726 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí vykonanie

príkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vykonával sám; ak však príkazca dovolil, aby si ustanovil
zástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voľbe
zástupcu.

17.Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sociálna poisťovňa má právo

voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

18.Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene platnom v čase nehody poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané
nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov
zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia,19.Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení

poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom
6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky
nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky,
dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je
povinný ich nahradiť týmto subjektom.

20.Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom
v čase nehody poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie
v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený
zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

21.Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

22.Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého
z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z
vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného
predpisu,10b*) súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje
na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd

rozhodne len na návrh.

23.V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súd návrhu
čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.548,73 eura žalobcovi. Išlo o výplatu
dávok úrazového poistenia. Súd mal za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný podľa § 420 ods. 2

O.z. Odsúdený M. Jenis bol v čase vzniku škody zamestnancom žalovaného. V trestnom konaní bol
právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdravý, teda aj zodpovednosti za škodu.
K prečinu a následnej škode prišlo pri práci ktorú vykonával ako zamestnanec žalovaného. On a ďalší
dvaja zamestnanci boli zadelený majstrom žalovaného na prácu prevozu a vykládky nosníkov na stavbu
v objekte Agrofarmy v Slažanoch. Túto prácu tak jednoznačne vykonával pre svojho zamestnávateľa.

Vykládku nosníkov realizovala firma Haas s.r.o., teda žalovaný a na túto činnosť použili M. Jenisa
ktorí spôsobil škodu. Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, že žalovaný vykonával činnosť pre
Jarolíma Straku Tebcko resp po jeho výsluchu pre spoločnosť Emso. To však podľa súdu neznamená,
že cez príkaznú zmluvu za škodu zodpovedá firma realizujúca výstavbu budovy. Žalovaný nedokladoval
žiadne zmluvné vzťahy. Činnosť vykládky realizoval žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca a

je irelevantné, že si ich objednala spoločnosť Emso. V podstate vždy nejaká firma v rámci podnikania
vykonávačinnosťpreniekohoktosijuobjednal,neznamenáto,žezaškoduzodpovedáobjednávateľ.To
by potom v podstate bol zodpovedný investor Agrofarma v Slažanoch čo nie je správny výklad zákona.
Ak by sa aj súd stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného tak potom podľa výpovede svedka,
žalovaný pracoval pre spol Emso, táto pre Jarolíma Straku Tebeko a on pre žalovaného s ktorím uzavrel

dohoduorealizovanívýstavbybudovy,čižepodľajehovýkladuzákonabolpríkazcapredsalenžalovaný.

24.Poškodený mal nárok na dávky v celkovej výške 14.247,89 eura. Žalobca mu vyplatil sumu 13.535,50
eura, keď mu nárok krátil o 5% z dôvodu jeho spoluzodpovednosti. Súd mal za to, že zodpovednosť
poškodeného bola v rozsahu 40% a náhradu škody tak primerane znížil a vo zvyšku v sume 4.986,77

eura návrh voči žalovanému zamietol. Za vykládku materiálu žeriavom zodpovedá objektívne v plnom
rozsahu žeriavnik, teda zamestnanec žalovaného. Za žiadnych okolností tak podľa súdu nemohla byť
jeho zodpovednosť nižšia ako 50 %. Pri vykládke sa pohybujú aj ďalšie osoby, ako aj poškodený.
Išlo však o osobu zamestnanú na stavbe a ktorá absolvovala školenie viazačov bremien, teda riadne
vyškolenú ohľadne bezpečnosti pri práci a ohľadne práce vykládky bremena. Na bezpečnosť bolo

potrebné prihliadať o to viac, že namiesto vykládky žeriavnik dobre nevidel. Hlavne však žeriavnik si mal
priestor zabezpečiť pomocou zodpovedných pomocníkov. Poškodený sa tak pohyboval na miestach kde
nemal čo robiť, čo by súd hodnotil jeho spoluzodpovednosťou niekde v rozsahu 20-25%. Poškodený
však nemal základnú ochrannú pomôcku - prilbu na hlave. Úraz sa mu stal na hlave, pričom ak bymal prilbu boli by následky menšie, dokonca možno až žiadne. Súd tak hodnotil zlyhanie poškodeného
vyšším percentom, pričom aj žeriavnik mal byť viac opatrný ako keď vidí celý priestor vykládky a stanovil
ho na uvádzaných 40% z celkového nároku 14.247,89 eura. Priznaná suma 8.548,73 eura predstavuje

60% z celkového nároku na dávky úrazového poistenia. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že
mieru zodpovednosti určí znalec. Znalec by podľa súdu nemohol na takúto právnu otázku odpovedať.
Pre závery súdu bolo aj nadbytočné ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov, preto návrhy žalovaného
na doplnenie dokazovania zamietol.

25.Žalobca bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený, vzhľadom na výsledok konania súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku v sume 512,50 ( položka 1a sadzobníka poplatkov 6% z
priznanej sumy) v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi nepriznal
náhradu trov konania. V konaní bol úspešnejší ako žalovaný avšak mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

1.Žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 13.535,50 eura z titulu
náhrady škody. Žalobca vyplatil uvedenú sumu poškodenému Andejovi Jančovi ktorému spôsobil škodu
Michal Jenis pri výkone práce u žalovaného za čo bol aj právoplatne odsúdený v trestnom konaní.

2.Zastupkyňa žalobcu mala za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný, keď jeho zamestnanec spôsobil
škodu a je irelevantné či vykonával činnosť pre iný subjekt alebo nie. Čo sa týka zodpovednosti
poukazuje na posudok znalca Hruškára, ktorý zodpovedal: nehodu pripísal zamestnancovi žalovaného,
keď nesprávne postupoval pri zdvíhaní bremena, napriek jeho zaseknutiu so zdvíhaním pokračoval.
Poukazované uznesenia NS ČR nie je možné aplikovať na toto konanie. Zvýraznené vety vo vyjadrení

s týmto prípadom nesúvisia. Má za to že nie je potrebné vykonať dokazovanie, v trestnom konaní bolo
zavinenie zamestnanca preukázané, súd v civilnom konaní je týmto viazaný. Ak by bola zodpovednosť
zamestnanca nižšia ako 50% nebol by ani stíhaný, resp. odsúdený. Zodpovednosť žalovaného bola
konštatovaná aj v trestnom rozsudku.
V záverečnom návrhu sa pridržiavala doterajších vyjadrení, žiadala žalobe vyhovieť.

3.Právny zástupca žalovaného sa pridržiaval písomných vyjadrení. Mal za to, že žalovaný nie je pasívne
legitimovaný, keď žalovaný v čase úrazu vykonával činnosť pre spoločnosť TEBEKO p. Straku, keď mu
zapožičali žeriav a jeho žeriavnikov. Zodpovedný tak nie je žalovaný, ale spoločnosť TEBEKO. Už keď
sa začal vyšetrovať úraz inšpektorátom práce, šetrenie sa viedlo proti spoločnosti Tebeco, spoločnosť

HAAS bola len spolu poškodeným. K týmto skutočnostiam navrhoval vypočuť p. Ing. Vašíčka a Ing.
Hanka, ktorý boli v tom čase pracovníkmi Inšpektorátu práce Nitra, tiež konateľa spoločnosti EMSO. V
prípade, že by napriek tomu mal súd za to, že zodpovedný je žalovaný s poukazom na § 441 namieta
spoluzodpovednosť poškodeného vo veľkej miere. Poškodeným bol zaučený pracovník, na viazanie
bremien, bol zaškolený, teda vedel, že ma použiť ochranné prostriedky a ako postupovať. Pri práci

teda porušil § 12 ods. 2 zák. 124/2006 ale aj STN 270143 viazania a zaväzovanie bremien - predpisy
pre viazačov článok 92. Spoluzodpovedný aj zamestnanec spoločnosti ENZO p. Kundaker, tiež viazač
bremien, ktorý postupoval neodborne, keď do visiaceho bremena búchal latou, čím spôsobil uvoľnenie
bremena. V konečnom dôsledku znalec JUDr. Šimon Kóňa konštatoval, že ak by mal prilbu poškodený,
žiadny úraz by sa mu nemusel stať. Uviedol, že žalovaný nemá písomnú listinu o zmluvnom vzťahu s Ing.

Jarolímom Strakom, keď v tom čase existovala. Výstavbu budovy realizovala firma Jarolíma Straku. Pre
neho zamestnanci žalovaného vykonali činnosť, toto robili bezplatne. Aj svedok Kumbacher v trestnom
konaní uvádzal, že žeriavnik bol pridelený k ním keď svedok Kumbacher bol zamestnancom spoločnosti
EMSO. V trestnom konaní sa riešila zodpovednosť fyzickej osoby, pričom tento by bol stíhaný aj v
prípade ak by bola jeho spoluzodpovednosť nižšia ako 50%. Dohoda medzi žalovaným a Jarolímom

Strakom sa vzťahovala aj na jeho subdodávateľov. Investorom bola spoločnosť AGRO Hosťovce s.r.o.
V záverečnom návrhu uvádzal, že sa pridržiava písomne podaného vyjadrenia, majú za to že žalovaný
nie je pasívne legitimovaný keď podal vyjadrenie dnešného svedka, žeriavnik Michal Jenis robil pre
spoločnosť EMSO, ako aj vypovedal aj v trestnom konaní svedok Kumbacher. Má za to že teda svedok
Straka uviedol nové skutočnosti, na základe ktorých teda doplnil návrh na dokazovanie o výsluch

konateľa spoločnosti EMSO. Z uvedených skutočností vychádza záver, že zodpovedný nie je žalovaný,ale pravdepodobne spoločnosť EMSO v zmysle § 420 ods. 2 OZ. Čo sa týka spoluzodpovednosti
poškodeného má za to, že tu by bolo potrebné aby znalec určil zodpovednosť poškodeného keď podľa
záverov lekárskeho posudku z trestného konania v prípade že by mal poškodený na hlave prilbu neutrpel

by pravdepodobne žiadne zranenia.

4. Svedok Ing. Jarolím Straka uviedol, že v minulosti mal živosť, ktorá bola zrušená, na túto živnosť
uzavrel so spoločnosťou HAAS dohodu o realizovaní výstavby budovy v priestoroch Agrofarmy
Sľažany. Keďže v čase realizácie mal iné zákazky, celú realizáciu prenechal spoločnosti EMSO s

ktorou spolupracoval. Na výstavbe sa tak vôbec nepodieľal. Stavbu nakoniec riešil subdodávateľsky,
neprenechal ju inému, keď pre neho subdodávateľsky robila spoločnosť EMSO ktorá mu faktúrovala.
Bola daná dohoda, že pri činnosti využijú stroje spoločnosti HAAS ako to bude možné. On sa o úraze
dozvedel dodatočne. S AGRO Hosťovce nemal zmluvu, túto mal, teda dohodu so spoločnosťou HAAS.
O úraze sa dozvedel dodatočne od konateľa spoločnosti EMSO. Keď tvrdí, že žeriavnik vykonával prácu
pre spoločnosť EMSO a to na tom základe, že mu konateľ EMSO povedal, že žeriavnik bol z firmy HAAS

a poškodený z jeho firmy.

5.Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi prečítaním, a to :
trestným rozsudkom OS č.l.2-10, trestným rozsudkom KS č.l. 11-12, výzvou č.l.13, potvrdením o
vyplatených dávkach č.l.14-15, odporom č.l.19-20, vyjadrením žalobcu č.l.23, vyjadrením spoločnosti

EMSO č.l.24, vyjadrením žalovaného č.l.27, vyjadrením žalobcu, č.l. 35, vyjadrením žalovaného, č.l.
44-47, živnostenským listom č.l. 53, pripojeným spisom 1T 102/2003, z toho najmä výpovedami svedkov
a zistil tento skutkový a právny stav :

6.Michal Jenis bol trestným rozsudkom Okresného súdu Nitra 1T/102/2013 -289 zo dňa 03.02.2015

v spojení s rozsudkom KS v Nitre 1To/43/2015-319 zo dňa 23.06.2015 uznaný vinným zo spáchania
prečinu ublíženia na zdraví dňa 10.09.2010, voči poškodenému Andrejovi Jančovi. Žalobca vyplatil
poškodenému dávky úrazového poistenia v celkovej sume 13.535,50 eura, keď zohľadnil 5%
spoluzodpovednosť poškodeného. K poškodeniu zdravia poškodeného došlo tak, že odsúdený ako
autožeriavnik zamestnaný u žalovaného porušil prespisy o bezpečnosti práce a technické normy pri

skladaní bremena pomocou autožeriava. V dôsledku nesprávneho postupu bremeno spadlo a zasiahlo
hlavu poškodeného čím mu spôsobilo ťažkú ujmu na zdravý. Poškodená v čase úrazu nemal ochrannú
pomôcku prilbu, pričom mal absolvovaný kurz viazača bremien. Podľa znalca MUDr. Šimona Kónyu
ak by mal prilbu jednoznačne by zranenia neboli takého charakteru, boli by miernejšie prípadne by k
zraneniam ani nemuselo dôjsť. Žalobca si uplatnil náhradu škody od zamestnávateľa M. Jenisa podľa §

420 ods. 2 O.z. Žalovaný namietal, že nie je pasívne legitimovaný pretože M. Jenis v čase nehody robil
pre spoločnosť EMSO, keď podľa § 420 ods. 2 O.z. nemusí byť uzavretý pracovný pomer medzi firmou a
fyzickou osobou. Škoda je spôsobená pri činnosti právnickej osoby tými, ktorých na túto činnosť použili.
V trestnom konaní svedok Kundaker na pojednávaní dňa 29.01.2015 uviedol, že žeriavnik bol z inej firmy
ale bol pridelený pracovať k ním. Namietal aj, že spoluzodpovednosť poškodeného je vyššia ako súdom

predbežne uvádzaným 40%. Žalobca trval na tom, že žalovaný je pasívne legitimovaný, keď škodu
spôsobil jeho zamestnanec a je irelevantné či vykonával činnosť pre iný subjekt. Žalobca predbežne
akceptoval súdom uvádzanú spoluzodpovednosť poškodeného vo výške 40%. Svedok Ing. Jarolím
Straka uviedol, že s investorom stavby AGRo Hosťovce s.r.o. nemal zmluvu, mal dohodu so spoločnosť
HAAS s.r.o. o realizácii výstavby budovy, toto robil subdodávateľsky cez spoločnosť EMSO. Ak to bolo

možné mala EMSO používať stroje spoločnosti Haas. Písomné dohody nemá. Michal Jenis v trestnom
konaní vypovedal, že v čase škodovej udalosti pracoval ako zamestnanec žalovaného vo funkcii vodiča
autožeriavnika. Vykonával prácu v objekte Agrofarmy v Slažanoch. V trestnom konaní ako svedkovia
vypovedali Jozef Ševce a Ľuboš Finta tak, že ako zamestnanci žalovaného v čase udalosti im majster
zadelil prácu a to previesť nosníky na stavbu v objekte Agrofarmy v Slažanoch. Erik Kundaker uviedol,

že bol ako zamestnanec EMSo s.r.o. v objekte Agrofarmy v Slažanoch skladať bremená autožeriavom
firmy Haas.

7.Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej
pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to

vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva
a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len
vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.8.Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

9.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

10.Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

11.Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

12.Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

13.Podľa § 449 ods 3 Občianskeho zákonníka náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu,
kto ich vynaložil.

14.Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

15.Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu
obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

16.Podľa § 726 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí vykonanie

príkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vykonával sám; ak však príkazca dovolil, aby si ustanovil
zástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voľbe
zástupcu.

17.Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sociálna poisťovňa má právo

voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

18.Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene platnom v čase nehody poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané
nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov
zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia,

19.Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom
6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky
nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky,

dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je
povinný ich nahradiť týmto subjektom.

20.Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom

v čase nehody poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie
v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený
zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.21.Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

22.Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého
z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z
vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného
predpisu,10b*) súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje

na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh.

23.V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súd návrhu
čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.548,73 eura žalobcovi. Išlo o výplatu
dávok úrazového poistenia. Súd mal za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný podľa § 420 ods. 2

O.z. Odsúdený M. Jenis bol v čase vzniku škody zamestnancom žalovaného. V trestnom konaní bol
právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdravý, teda aj zodpovednosti za škodu.
K prečinu a následnej škode prišlo pri práci ktorú vykonával ako zamestnanec žalovaného. On a ďalší
dvaja zamestnanci boli zadelený majstrom žalovaného na prácu prevozu a vykládky nosníkov na stavbu
v objekte Agrofarmy v Slažanoch. Túto prácu tak jednoznačne vykonával pre svojho zamestnávateľa.

Vykládku nosníkov realizovala firma Haas s.r.o., teda žalovaný a na túto činnosť použili M. Jenisa
ktorí spôsobil škodu. Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, že žalovaný vykonával činnosť pre
Jarolíma Straku Tebcko resp po jeho výsluchu pre spoločnosť Emso. To však podľa súdu neznamená,
že cez príkaznú zmluvu za škodu zodpovedá firma realizujúca výstavbu budovy. Žalovaný nedokladoval
žiadne zmluvné vzťahy. Činnosť vykládky realizoval žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca a

je irelevantné, že si ich objednala spoločnosť Emso. V podstate vždy nejaká firma v rámci podnikania
vykonávačinnosťpreniekohoktosijuobjednal,neznamenáto,žezaškoduzodpovedáobjednávateľ.To
by potom v podstate bol zodpovedný investor Agrofarma v Slažanoch čo nie je správny výklad zákona.
Ak by sa aj súd stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného tak potom podľa výpovede svedka,
žalovaný pracoval pre spol Emso, táto pre Jarolíma Straku Tebeko a on pre žalovaného s ktorím uzavrel

dohoduorealizovanívýstavbybudovy,čižepodľajehovýkladuzákonabolpríkazcapredsalenžalovaný.

24.Poškodený mal nárok na dávky v celkovej výške 14.247,89 eura. Žalobca mu vyplatil sumu 13.535,50
eura, keď mu nárok krátil o 5% z dôvodu jeho spoluzodpovednosti. Súd mal za to, že zodpovednosť
poškodeného bola v rozsahu 40% a náhradu škody tak primerane znížil a vo zvyšku v sume 4.986,77

eura návrh voči žalovanému zamietol. Za vykládku materiálu žeriavom zodpovedá objektívne v plnom
rozsahu žeriavnik, teda zamestnanec žalovaného. Za žiadnych okolností tak podľa súdu nemohla byť
jeho zodpovednosť nižšia ako 50 %. Pri vykládke sa pohybujú aj ďalšie osoby, ako aj poškodený.
Išlo však o osobu zamestnanú na stavbe a ktorá absolvovala školenie viazačov bremien, teda riadne
vyškolenú ohľadne bezpečnosti pri práci a ohľadne práce vykládky bremena. Na bezpečnosť bolo

potrebné prihliadať o to viac, že namiesto vykládky žeriavnik dobre nevidel. Hlavne však žeriavnik si mal
priestor zabezpečiť pomocou zodpovedných pomocníkov. Poškodený sa tak pohyboval na miestach kde
nemal čo robiť, čo by súd hodnotil jeho spoluzodpovednosťou niekde v rozsahu 20-25%. Poškodený
však nemal základnú ochrannú pomôcku - prilbu na hlave. Úraz sa mu stal na hlave, pričom ak by
mal prilbu boli by následky menšie, dokonca možno až žiadne. Súd tak hodnotil zlyhanie poškodeného

vyšším percentom, pričom aj žeriavnik mal byť viac opatrný ako keď vidí celý priestor vykládky a stanovil
ho na uvádzaných 40% z celkového nároku 14.247,89 eura. Priznaná suma 8.548,73 eura predstavuje
60% z celkového nároku na dávky úrazového poistenia. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že
mieru zodpovednosti určí znalec. Znalec by podľa súdu nemohol na takúto právnu otázku odpovedať.
Pre závery súdu bolo aj nadbytočné ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov, preto návrhy žalovaného

na doplnenie dokazovania zamietol.

25.Žalobca bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený, vzhľadom na výsledok konania súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku v sume 512,50 ( položka 1a sadzobníka poplatkov 6% z
priznanej sumy) v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi nepriznal
náhradu trov konania. V konaní bol úspešnejší ako žalovaný avšak mu žiadne trovy nevznikli.