Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. október 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 30T/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011895
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114011895.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd C. samosudcom Q.. F. B. v trestnej veci proti obžalovanému C. X., N..: XX.XX.U. pre prečin

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. X písm. a), písm. b) C. zákona s poukazom na §
138 písm. d) C. zákona, prečin výtržníctva podľa § 364 ods. X písm. a) C. zákona a prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. X C. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX. októbra XXXX takto

r o z h o d o l :

Y.: C. X., N.. XX.XX.U. M. C., C. A. A. U., ženatý, netrestaný

je vinný, že

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX,XX hod. v obci A. pred domom č. U., ktorého vlastníkmi sú V. F.
P. P. F., najprv verbálne - slovnými urážkami napadol V. F. za to, že vo večerných hodinách štartuje
štvorkolku,atýmbudíoprotinemubývajúcehoA.M.,načopoďalšejslovnejvýmeneV.Š.F.vúsilípredísť
možnému fyzickému konfliktu s obvineným rýchlym krokom vošiel do predmetného domu, zabuchol za
sebou dvere, ktoré však mali z oboch strán kľučku, a tak ich pritláčal oboma rukami, avšak obvinený
na nich vykopol sklenenú výplň a dvere napriek odporu poškodeného nasilu pretlačil a otvoril, následne
vnikol do vstupnej chodby domu, kde ihneď fyzicky napadol poškodeného tak, že ho minimálne päťkrát

udrel päsťou do tváre, následne ho obvinený chytil zozadu za oblečenie a vyhodil na ulicu pred dvere
rodinného domu, kde pokračoval vo fyzickom útoku tak, že si kľakol na ležiaceho V. F., škrtil ho a udieral
päsťou do tváre, čím poškodenému V. F. spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív pravej strany tváre s
krvným výronom v oblasti horného i dolného viečka pravého oka, s krvným výronom v oblasti hornej
i dolnej pery pravej strany úst, pomliaždenie mäkkých tkanív nosa s opuchom, najpravdepodobnejšie
spôsobeným zlomeninou nosových kostí s posunom kostných úlomkov do ľavej strany s dobou liečenia
a obmedzenia poškodeného na bežnom spôsobe jeho života po dobu približne X týždňov,

teda

neoprávnene vnikol do obydlia iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím, a tiež
prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, fyzicky sa na mieste prístupnom verejnosti
dopustil výtržnosti tým, že napadol iného a inému úmyselne ublížil na zdraví,

čím spáchal

v jednočinnom súbehu prečiny porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. X písm. a), písm.
b) C. zákona s poukazom na § 138 písm. d) C. zákona, výtržníctva podľa § 364 ods. X písm. a) C.
zákona a ublíženia na zdraví podľa § X56 ods. 1 C. zákona.

Za to
sa odsudzuje:W. § 194 ods. 2, § 56 ods. 2, § 36 písm. k), písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 3, § 4X ods. 1 C.
zákona na úhrnný peňažný trest vo výške X.XXX,- (dvetisíc) Z..

W. § 57 ods. X C. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd
ukladá obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere X (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

W. Y. prokuratúry C. podala dňa XX.XX.XXXX na Y. súd C. obžalobu na tom skutkovom základe, ktorý
je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

B. dňa XX.XX.XXXX o obžalobe rozhodol tak, že vydal trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal
vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe okresnej prokuratúry. Y. podal proti predmetnému
trestnému rozkazu odpor, a preto samosudca podľa § 355 od. X C. poriadku nariadil hlavné
pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX obžalovaný po prednesení obžaloby zo strany prokurátorky
a poučení podľa§ 257 C. poriadku urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. X písm. b) C. poriadku, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. B. následne po zistení stanoviska prokurátorky uznesením
podľa § 25X ods. 7 C. poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného a zároveň podľa § 257 ods. X C.

poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný spáchanie skutku priznal sa nevykoná
a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a výrokom o náhrade škody.

M. na neprítomnosť poškodených súd postupom podľa § X56 ods. 2 C. poriadku prečítal časť zápisnice
o výsluchu poškodeného V. F., N..: XX.XX.U., C. A. A. Č.. U. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý uviedol, že

sa síce k trestnému konaniu pripája, ale o náhradu škody nežiada, nakoľko opravu dverí vo výške XXX,-
Z. uhradila jeho babka a tiež časť zápisnice o výsluchu poškodeného P. F., N..:XX.XX.U., C. A. B., K.
U./X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške XXX,- Z. a tiež časť D.
o konaní o dohode o vine a treste zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej prehlásila, že jej obžalovaný škodu vo
výške XXX,- Z. uhradil dňa XX.XX.XXXX.

Na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného podľa
§ 258 C. poriadku a podľa § 269 C. poriadku oboznámil tieto listinné dôkazy:

- odpis z registra trestov obžalovaného na čl. XXX,

- odpis z ústrednej evidencie priestupkov na čl. XXX-XXX,
- správu z obce A. na čl. U..
W. ide o spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, súd nemal pochybnosti o tom, že tento skutok bol
spáchaný tak ako je uvedené v obžalobe okresnej prokuratúry a že tento skutok spáchal obžalovaný,
a to s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o tom, že z jeho spáchania sa cíti byť

vinný. B. sa tiež stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku podľa obžaloby, ktorá skutok posúdila tak, že ním
obžalovaný v jednočinnom súbehu naplnil skutkové podstaty prečinov porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. X písm. a), písm. b) C. zákona s poukazom na § 138 písm. d) C. zákona,
výtržníctva podľa § 364 ods. X písm. a) C. zákona a ublíženia na zdraví podľa § X56 ods. 1 C. zákona.

M.obžalovanéhosúdzistil,žejehočistýmesačnýpríjemsapohybujenaúrovniodX.XXX,-Z.doX.XXX,-
Z., keď jeho mzda ako zamestnanca vo firme, ktorej majiteľkou je jeho manželka predstavuje XXX,- Z.
mesačne a jeho príjem pri podnikaní v stavebníctve dosahuje X.XXX,- až X.XXX,- Z. mesačne.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov, a teda

tento doteraz nebol súdne trestaný.

Z výpisu z U. evidencie priestupkov MV SR súd zistil, že obžalovaný od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
spáchal celkom XX priestupkov, pričom všetky priestupky boli spáchané na úseku cestnej premávky.Zo správy z obce A. súd zistil, že obžalovaný je ženatý, v obci A. vlastní spoločne so svojou manželkou
rodinný dom, kde sa aj zdržiava, v mieste bydliska s ním nie sú žiadne problémy a na komisii verejného
poriadku nebol riešený.

K. obžalovaný spáchal celkom tri prečiny v jednočinnom súbehu, súd mu ukladal úhrnný trest podľa
ustanovenia § 4X ods. 1 C. zákona, podľa ktorého Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac
trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný
čin z nich najprísnejšie trestný. W. treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v

rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo
zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne,
je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. X C. zákona je možné páchateľovi uložiť trest
odňatia slobody od X (jedného) do X (piatich) rokov, za prečin výtržníctva podľa § X64 ods. X C.

zákona trest odňatia slobody do 3 (troch) rokov a za prečin ublíženia na zdraví podľa § X5X ods. 1 C.
zákona trest odňatia slobody od 6 (šiestich) mesiacov do X (dvoch) rokov. N. trestným činom je preto
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. X C. zákona a podľa tohto ustanovenia v spojení
s ustanovením § 4X ods. 1 C. zákona mal súd obžalovanému ukladať trest.

B. uložil obžalovanému úhrnný peňažný trest podľa ustanovenia § 56 ods. X C. zákona, podľa ktorého
A. splnenia podmienok uvedených v odseku X môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a
vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
W. ustanovenia § 56 ods. X C. zákona pritom W. trest môže súd uložiť od XXX eur do XXX XXX eur
páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

V prejednávanom prípade súd ukladal trest za prečiny, teda základná podmienka pre uloženie
peňažného trestu podľa § 56 ods. X C. zákona bola splnená. Čo sa týka povahy spáchaných prečinov
a možnosť nápravy obžalovaného súd vec posúdil tak, že k spáchaniu prečinov došlo v jednočinnom
súbehu po predchádzajúcej slovnej roztržke medzi obžalovaným a poškodeným V. F., teda všetky

prečiny boli obžalovaným spáchané jedným skutkom. L. pochopiteľne obžalovaného neospravedlňuje,
avšak na strane druhej treba uviesť, úmyslom obžalovaného nebolo spáchať tri samostatné skutky,
ktorými by naplnil skutkové podstaty troch trestných činov a ani z jeho strany nešlo o opakované
porušenie zákona. M. na uvedené je súd toho názoru, že v danom prípade práve povaha spáchaných
prečinov umožňuje súdu obžalovanému uložiť namiesto trestu odňatia slobody peňažný trest. W. ide o

možnosť nápravy páchateľa, súd poukazuje jednak na fakt, že obžalovaný sa už v prípravnom konaní,
teda už v roku XXXX k spáchaniu skutku priznal a svoje konanie oľutoval aj na hlavnom pojednávaní,
pričom uviedol, že takáto situácia sa už nebude opakovať ako aj na skutočnosť, že obžalovaný nebol
ani pred spáchaním skutku a ani potom súdne trestný. B. preto možnosť nápravy páchateľa vidí ako
reálnu aj za predpokladu uloženia "len" peňažného trestu, teda bez uloženia trestu odňatia slobody a

určenia skúšobnej doby, v ktorej by bolo potrebné správanie sa obžalovaného sledovať. N. od spáchania
skutku uplynuli takmer tri roky a obžalovaný sa žiadneho trestného činu nedopustil. Z týchto dôvodov v
súhrne súd považuje uloženie peňažného trestu ako dostatočné a zároveň v súlade s ustanoveniami §
34 ods. X C. zákona, podľa ktorého C. má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou a tiež v súlade s ustanovením § 3X ods. 4 C. zákona, podľa ktorého W. určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

W. ide o výšku peňažného trestu, súd zohľadňoval pri jeho ukladaní majetkové pomery obžalovaného
ako aj zistenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. W. okolnosti súd zistil dve, a to podľa § 36 písm.
k) C. zákona, teda že obžalovaný dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu a tiež podľa § 36 písm. l) C.
zákona, teda že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. W.

okolnosť súd zistil jednu, a to podľa § 37 písm. h) C. zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných
činov.W. ustanovenia § 38 ods. X C. zákona W. určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

W. § X8 ods. 3 C. zákona Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

W. § 3X ods. 8 C. zákona D. hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa
odsekov X až X sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie

alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej
trestnej sadzby. D. hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby
sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na
dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

B. tak podľa citovaných ustanovení mohol obžalovanému uložiť peňažný trest v rozpätí od XXX,- Z.

do XXX.XXX,- Z..

B. obžalovanému uložil úhrnný peňažný trest vo výške X.XXX,- Z., ktorý považuje za primeraný vo
vzťahu k spáchaniu prečinov, k okolnostiam za akých došlo k ich spáchaniu ako aj k majetkovým
pomerom obžalovaného a možnosti jeho nápravy. Na tomto mieste súd dopĺňa, že počet priestupkov

spáchaných obžalovaným na ukladanie trestu vplyv nemal, nakoľko tieto boli spáchané na úseku cestnej
premávky, teda druhovo nesúvisia so spáchaným skutkom.

W. § 57 ods. X C. zákona Ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. N. trest nesmie

spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.

N. trest odňatia slobody súd ustanovil na X (šesť) mesiacov, pričom výmera tohto náhradného odňatia
slobody je určená s prihliadnutím na výšku peňažného trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.