Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 24, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/169/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316203163
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316203163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:

JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., reg. č. 572 79
667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan č. 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, právne zastúpený:
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom Trenčín, 1.mája
173/11, proti žalovanému: D. B., nar. XX.X.XXXX, adresa O. Q. XXX, o zaplatenie 2.231,65 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 15C/76/2016-67 zo
dňa 3.3.2017 - proti zamietnutiu žaloby v časti o zaplatenie sumy 132,90 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 132,90 Eur s úrokmi z omeškania vo

výške 8,05% ročne zo sumy 132,90 Eur od 13.11.2015 do zaplatenia, napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 132,90 Eur za deň
13.11.2015 p o t v r d z u j e a vo zvyšnej časti m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť
žalobcovi sumu 132,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 132,90 Eur od
14.11.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,08%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 2.231,65 Eur s príslušenstvom, ako aj náhradu trov
konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 497 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
ako aj ust. § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 až 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a vecne tým, že žalobca sa domáhal vrátenia úveru, ktorý mal byť žalovanému poskytnutý vo

forme úverového rámca na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že dňa 3.12.2009 bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere, na ktorú sa vzťahujú ust. zák. č. 258/2001 Z. z. Súd však nemal za preukázané, že by spotrebiteľ
ako slabšia strana zmluvného vzťahu bol zrozumiteľne a spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti
poučený o výške alebo spôsobe ako bude prebiehať výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
a takýto postup právneho predchodcu žalobcu kvalifikoval ako nekalú obchodnú praktiku. Ďalej z
predložených dokladov zistil, že zmluva o úvere neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

anivýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,pretouzavrel,žedanýúverjepotrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. Súd mal tiež
za preukázané, že žalovaný celkovo čerpal finančné prostriedky vo výške 5.002,09 Eur, pričom ku dňu3.3.2017 v prospech žalobcu uhradil sumu 5.669,19 Eur. Vzhľadom na to žalobu ako v celom rozsahu
nedôvodnú zamietol.

3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), avšak žalovanému ako plne úspešnej strane sporu náhradu trov konania
nepriznal pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne mu ani zo spisu nevyplývajú.

4. Proti tomuto rozsudku formálne síce v celom jeho rozsahu, ale podľa obsahu odvolania a odvolacieho

petitu iba voči časti zamietajúcej nárok žalobcu na zaplatenie sumy 132,90 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 132,90 Eur od 13.11.2015 do zaplatenia, podal odvolanie
prostredníctvom právneho zastúpenia žalobca a navrhol ho zmeniť tak, že súd zaviaže žalovaného
na zaplatenie sumy 132,90 Eur a úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 132,90 Eur od
13.11.2015 do zaplatenia. Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania. Ako odvolacie dôvody
uviedol tie, ktoré vyplývajú z § 365 písm. f), h), d) CSP, teda že súd dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Argumentoval tým, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd považoval poskytnutý úver za bezúročný
a bez poplatkov v súlade s ust. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na
to, mal súd žalobcovi priznať rozdiel medzi skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami a celkovými

úhradami, ktoré vykonal žalovaný, t. j. zvyšok neuhradenej istiny. V bode 14 odôvodnenia súd uvádza,
že mal za preukázané, že žalovaný celkovo čerpal finančné prostriedky vo výške 5.002,09 Eur, pričom
k 3.3.2017 v prospech žalobcu uhradil už sumu vo výške 5.669,19 Eur. Z rozsudku je zrejmé, že súd
podanú žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný mal zaplatiť žalobcovi viac, ako bola výška čerpaných
finančných prostriedkov. Tento záver súdu však nie je v súlade so skutkovým stavom. Nie je sporné,

že žalovaný uhradil celkovo sumu vo výške 5.669,19 Eur. Žalovanému však boli poskytnuté finančné
prostriedky v celkovej výške 5.802,09 Eur a nie vo výške 5.002,09 Eur, ako uviedol súd prvej inštancie.
Uvedenénepochybnevyplýva,zlistinypredloženejžalobcom-Výpisčerpania,splátokaúhrad.Nakonci
tejto listiny sa nachádza tabuľka s označením „Rekapitulácia“, celková výška poskytnutých finančných
prostriedkov je zrejmá z riadku : „Istina a „Coc istina“ a stĺpca: „ Čiastka predpisu.“ Celková výška

poskytnutých finančných prostriedkov vyplýva aj z jednotlivých čerpaní žalovaného, ktoré uskutočnil
od 23.12.2009 do 4.11.2014. „Istina“ vo výške 5.002,09 Eur predstavuje jednotlivé čerpania finančných
prostriedkov, ktoré uskutočnil dlžník, pričom išlo o platbu kreditnou kartou v konkrétnych obchodoch
alebo výberom z bankomatu. Uvedené vyplýva z „Poznámky“ ku každému jednotlivému čerpaniu.
„Coc istina“ vo výške 800,- Eur predstavuje finančné prostriedky, ktoré boli dlžníkovi poskytnuté dňa

24.6.2013. Uvedené vyplýva z listiny predloženej žalobcom - Výpis čerpania, splátok a úhrad, pričom
v poznámke k predmetnému čerpaniu je uvedené: „Prevod hotovosti na účet XXXXXXXXXX/XXXX.“ Z
uvedeného je zrejmé, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 5.802,09
Eur, pričom žalovaný celkovo uhradil sumu vo výške 5.669,19 Eur. Vzhľadom na to, že súd považoval
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, mal žalobcovi priznať sumu vo výške 132,90 Eur, ako

rozdiel medzi skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami a celkovými úhradami, ktoré vykonal
žalovaný (5.802,09 Eur - 5.669,19 Eur = 132,90 Eur). Súd tak zaťažil svoje rozhodnutie vadami, najmä
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Preto žalobca žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 132,90 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 132,90 Eur od 13.11.2015 do zaplatenia.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok,

ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, preto je potrebné rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 132,90 Eur s príslušenstvom v
časti zmeniť (§ 388 CSP) a v časti potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP), s čím súvisela následne potreba znovu

rozhodnúť aj o náhrade trov prvoinštančného konania.

7. Žalobca v odvolacom konaní nenapáda zamietajúci výrok napadnutého rozsudku v celom jeho
rozsahu, ale len v časti o zaplatenie sumy 132,90 Eur s príslušenstvom, preto je napadnutý rozsudok
vo zvyšnej zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 2.098,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,05% ročne zo sumy 2.098,75 Eur od 13.11.2015 do zaplatenia právoplatný a v tejto časti nepodlieha
odvolaciemu prieskumu.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, je
preto posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v časti o zaplatenie sumy
132,90 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 132,90 Eur od 13.11.2015 do

zaplatenia zamietol.

9. V danom prípade žalobca nenapádal skutkové a právne závery súdu prvej inštancie spočívajúce
v tom, že dňa 3.12.2009 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (Home Credit Slovakia, a.s.)
a žalovaným uzavretá úverová zmluva, ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle

zák. č. 258/2001 Z. z. Rovnako žalobca v odvolaní nenamietal proti záveru prvoinštančného súdu,
že nepoučenie spotrebiteľa o výške, alebo spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov je
nekalou obchodnou praktikou a že predmetný spotrebiteľský úver, je vzhľadom na absenciu náležitostí
vyžadovaných ustanovením § 4 ods. 2 písm. g) a i) zák. č. 258/2001 Z. z., t. j. absenciu údajov o
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 cit. zákona. Aj s ohľadom
na uvedené sa v odvolacom konaní domáhal už len zaplatenia zvyšku nesplatenej istiny poskytnutého
úveru t. j. sumy 132,90 Eur s príslušenstvom. Pretože žalobca uvedené závery prvoinštančného súdu
neučinil predmetom odvolacieho prieskumu, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa
nimi viac nezaoberal (ani zaoberať nemohol).

10. S ohľadom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom ostávalo odvolaciemu súdu posúdiť,
či súd prvej inštancie z vykonaných listinných dôkazov správne zistil celkovú sumu peňažných
prostriedkov, ktoré na základe predmetnej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému.

11. Listinný dôkaz Výpis čerpania, splátok a úhrad, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok uplatnený
v odvolaní, bol vykonaný ako dôkaz prvoinštančným súdom v súlade s ust. § 204 CSP tak, že tento
bol žalovanému doručený spolu so žalobou, pričom obsah tejto listiny nebol žalovaným spochybnený.
Vzhľadom na to prvoinštančný súd tento dôkaz na pojednávaní neoboznamoval. Odvolací súd pri
posudzovaní nároku odvolateľa vychádza z rovnakej listiny, ktorej obsah je stranám známy, nakoľko

žalovanému bol tento dôkaz predložený žalobcom doručený a nebol nimi v priebehu konania, ani
odvolacieho spochybnený, preto s poukazom na ust. § 204 CSP nebolo potrebné, aby tento listinný
dôkaz odvolací súd vykonával jeho prečítaním, alebo oboznámením na nariadenom pojednávaní. Z tejto
listiny vyplýva, že žalovaný úver riadne nesplácal, na základe čoho právny predchodca žalobcu úver
zosplatnil ku dňu 27.10.2015, kedy boli splnené podmienky podľa § 2 Hlavy 7 Úverových zmluvných

podmienok, žalovaný totiž bol v tom čase v omeškaní s viac ako s dvoma splátkami. Žalobca teda
bol oprávnený využiť svoje právo požadovať zaplatenie celej svojej pohľadávky naraz. Z predloženej
listiny Výpis čerpania, splátok a úhrad tiež vyplýva, že žalovaný od právneho predchodcu žalobcu
čerpal jednak istinu spolu vo výške 5.002,09 Eur ako aj dňa 20.6.2013 jednorazovo sumu 800,- Eur,
celkom tak od právneho predchodcu žalobcu čerpal sumu 5.802,09 Eur. Z uvedenej listiny teda súd

prvej inštancie nesprávne zistil, že celková suma poskytnutých peňažných prostriedkov od právneho
predchodcu žalobcu žalovanému bola vo výške len 5.002,09 Eur, pretože táto bola až 5.802,09 Eur,
ako správne v odvolaní namietal žalobca. Zároveň z uvedenej listiny vyplýva, že na splatenie úveru
zaplatil žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu celkom sumu 5.669,19 Eur. Ďalej výzvou zo dňa
27.10.2015,preukázateľneodoslanounapoštovúprepravudňa29.10.2015,právnypredchodcažalobcu

žalovaného vyzval na splatenie celého čerpaného úveru naraz, celkovú dlžnú čiastku vyčíslil na sumu
2.236,74 Eur a požadoval jej zaplatenie do 15 dní od odoslania predmetnej výzvy. Oznámením zo dňa
13.1.2016, preukázateľne odoslaným na poštovú prepravu dňa 15.1.2016, oznámil právny predchodcažalobcu žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy voči žalovanému
na žalobcu.

12. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má odvolací súd za to, že vzhľadom na
odvolaním nenapadnutý právny záver prvoinštančného súdu o tom, že úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu žalovanému na základe úverovej zmluvy zo dňa 3.12.2009 sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho vznikla žalovanému povinnosť vrátiť len sumu skutočne
poskytnutých finančných prostriedkov, ktorá bola v zmysle listiny Výpis čerpania, splátok a úhrad na

základe zistenia odvolacieho súdu spolu v sume 5.802,09 Eur, pričom na splatenie tejto istiny žalovaný
zaplatil sumu iba 5.669,19 Eur (ktorá skutočnosť medzi stranami sporná nebola), má žalobca nárok
na vrátenie zvyšnej nezaplatenej časti poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 132,90 Eur (t. j.
5.802,09 Eur - 5.669,19 Eur = 132,90 Eur). Záver súdu prvej inštancie, že žalobca žalobcu je nedôvodná
v celom rozsahu pretože žalovaný predmetný úver tzv. „preplatil,“ je nesprávny.

13. Nakoľko žalovaný na výzvu veriteľa zo dňa 27.10.2015 na zaplatenie zvyšku dlhu nereagoval a viac
nezaplatil žiadnu sumu, dostal sa uplynutím lehoty 15 dní od odoslania predmetnej výzvy k splateniu
celého dlhu do omeškania. Keďže predmetná výzva bola žalovanému odoslaná dňa 29.10.2015, lehota
15 dní na plnenie uplynula dňa 13.11.2015 a s plnením sa žalovaný dostal do omeškania až dňa
14.11.2015.Vsúladesustanovením §517ods.2OZ,vspojenís§10cnariadeniavládySRč.87/1995

Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 cit. nariadenia
v znení účinnom do 31.1.2013, má žalobca v danom prípade nárok na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška základnej úrokovej sadzby ECB ku
dňu 14.11.2015 bola 0,05%. Pretože pohľadávka žalobcu bola odôvodnená len na vrátenie nesplatenej

sumy poskytnutých peňažných prostriedkov, má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania 8,05%
ročne (8% + 0,05%) zo sumy 132,90 eur odo dňa 14.11.2015 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti uplatnených
úrokov z omeškania už odo dňa 13.11.2015 bol nárok žalobcu uplatnený odvolaním nedôvodný.

14. Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

v zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 132,90 Eur s príslušenstvom zmenil tak, že uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 132,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo
sumy 132,90 Eur od 14.11.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti požadovaných úrokov z omeškania
už za deň 13.11.2015 rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

15. Keďže došlo k zmene napadnutého rozhodnutia (aj čiastočnej) v zmysle § 396 ods. 2 CSP, bolo
potrebným, aby odvolací súd rozhodol o celkovej náhrade trov konania (i na súde prvej inštancie).

16. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.

17. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

19. V predmetnom konaní bol napokon prevažne úspešný žalovaný, nakoľko žalobca sa v konaní
pôvodne domáhal zaplatenia sumy celkom 2.231,65 Eur s príslušenstvom, pričom úspešný bol iba
v časti o zaplatenie sumy 132,90 Eur s príslušenstvom. Potom podľa výsledku konania ako celku
bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 5,96% (132,90 Eur : 2.231,65 Eur x 100) a hrubý úspech

žalovaného v rozsahu 94,04% (100% - 5,96%) a tým je daný prevažný čistý úspech žalovaného v
rozsahu 88,08% (94,04% - 5,96%), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovaného na náhradu
účelne vynaložených trov konania práve takýmto percentom. Odvolací súd preto žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu88,08%, keď o výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti

podaného dovolania (§ 435 CSP).