Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 7, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12Csp/248/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117223234
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117223234.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova
25, 810 11 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: F. B., N.. XX.X.XXXX, N. A. B. Q. XXXX/X, XXXXX
Košice , t.č. B., G. V. Č.. X, Poľská republika, žalovanej v 2. rade: B. S., N.. XX.X.XXXX, A. B. Q. Č..
XXXX/X, XXX XX Košice, o zaplatenie 1.450,- Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, žalovanému v 1. rade náhradu trov konania
nepriznáva.

III. V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade, stranám náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Vracia žalobcovi krátený súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 80,30 Eur prostredníctvom
prevádzkovateľa platobného systému E - KOLOK : Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, 042 21 Košice,
Thurzova 1 po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2017, žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade

zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.450,- Eur , spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od
7.12.2014 až do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúcich v
zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a trovách právneho zastúpenia.

2. V konaní vyšlo najavo, že žalovaný v 1. rade má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide
o spor s medzinárodným prvkom. Vo veci bolo potrebné aplikovať nariadenie Európskeho parlamentu

a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach za účelom zistenia, či má Okresný súd Košice I právomoc prejednať
danú vec.

3.Podľačl.4nariadeniaakniejevtomtonariadeníuvedenéinak,osobysbydliskomnaúzemíčlenského
štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

4. Podľa článku 17 ods. 1 písm. b/ nariadenia vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom
na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí
podľa tohto oddielu pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide o zmluvu
o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať
predaj tovaru.5. Podľa čl. 18 ods. 1 nariadenia spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na
súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska
spotrebiteľa.

6. Podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

7. Podľa článku 62 ods. 1 nariadenia na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého

súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

8. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak je spotrebiteľ na strane žalovanej, druhý účastník zmluvy ho
môže žalovať len na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ svoje bydlisko. Podľa čl. 62 ods.1
nariadenia pre posúdenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdu vo veci napadla
žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom osoba býva

s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov
o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, prípadne pobyt cudzinca, podstatný je úmysel osoby
trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydliskom treba chápať miesto, kde má fyzická osoba svoj byt,
rodinu, poprípade, kde pracuje. Preto nie je možné obsah pojmu bydlisko v zmysle CSP stotožňovať s
obsahom pojmu trvalý pobyt, resp. pobyt občana Európskej únie, ktoré používajú predpisy správneho

práva upravujúce evidenciu obyvateľov. Z uvedeného je potom zrejmé, že slovenské právo chápe pojem
bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržovať.

9. Podľa článku 26 nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia
má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní,

ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú
právomoc podľa článku 22.

10. Podľa článku 28 ods. 1 nariadenia ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná
na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá

právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

11. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalej len "procesné podmienky").

12. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

13. V priebehu konania bolo z predložených listín, šetrením v registroch pobytu, sociálnej poisťovne,

šetrením prostredníctvom polície bolo zistené, že žalovaný v 1. rade, štátny občan Poľskej republiky,
mal na území Slovenska evidovaný trvalý pobyt - občan EÚ - Košice - Sever od 6.8.2014. Na adrese
posledného evidenčného pobytu na území Slovenska sa nezdržiava a nie je možné mu doručiť zásielky.
Podľa oznámenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach , odbor poriadkovej polície sa
žalovaný v 1. rade zdržiaval na adrese Slovenskej jednoty č. 8, v Košiciach, kde je ubytovňa, ktorá je

od novembra 2017 zatvorená z dôvodu rekonštrukcie. Žalovaný v 1. rade v knihe hostí uviedol adresu
B., G. V. Č.. X, Poľská republika.

14. Európsky súdny dvor vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie (teda Bruselský
dohovor) vo všetkých svojich ustanoveniach, a to tak tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti, ako i

tých, ktoré sa týkajú uznania a výkonu rozsudkov, smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa
v konaní brániť. Iba vďaka týmto zárukám, poskytovaným žalovanému, môže byť uznávanie a výkon
súdnych rozhodnutí v režime Nariadenia tak liberálne (porovnaj C-125/79 Denilauler v. Couchet Erérers,
C-474/93Hengstv.Campese,C-166/80Klompsv.Michel).Súčasťouprávaúčinnesabrániťjeprirodzene
i právo byť žalovaný na vhodnom súde. Tým je v zmysle článku 4 Nariadenia súd štátu, v ktorom má

žalovaný bydlisko. Tento princíp je ďalej v čl. 18 ods. 2 Nariadenia posilnený tak, že súdy daného štátu
sú v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv medzinárodne výlučne príslušné. Z uvedeného je zrejmé, že
tam kde je namieste aplikovať Nariadenie, má právo žalovaného sa v konaní účinne brániť, prednosť
pred právom žalobcu na súdnu ochranu. Keďže nie je možné doručiť žalobu žalovanému v 1. rade dovlastných rúk a preto sa nemôže zúčastniť konania, nemôže sa žalovaný v 1. rade účinne brániť a z
tohto dôvodu si súd nemôže založiť právomoc.

15. Vzhľadom na uvedené súd považuje za dostatočne preukázané, že žalovaný v 1. rade už niekoľko
rokov nebýva na adrese posledného pobytu na území Slovenskej republiky, ale zdržuje sa v zahraničí
na adrese B., G. V. Č.. X, Poľská republika. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade sa nezdržiava
na území Slovenskej republiky a jedná sa o spotrebiteľský spor, súd dospel k záveru, že nie je daná
právomoc Slovenského súdu. Keďže ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, súd v súlade s citovaným

ustanovením § 161 CSP konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil. Súd súčasne poukazuje na záver
vyjadrený v rozhodnutí Najvyššie súdu SR 1Cdo28/2009 "pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci,
musí tu byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť, pokiaľ žiaden takýto orgán súd nezistí,
vecpatrídoprávomocisúdov,uvedenévšakneplatí,akideoprípadprávomocicudzozemskéhoorgánu".

16. Čo sa týka žalovanej v 2. rade z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy,

odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu, oddelenie správy registrov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 04 Banská
Bystrica súd zistil, že žalovaná v 2. rade tak, ako ju označil žalobca v žalobe, sa nenachádza v Registri
obyvateľov Slovenskej republiky.

17. Z oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru poriadkovej polície,

oddelenia dokladov Košice zo dňa 8.2.2018 vyplýva, že žalovaná v 2. rade tak, ako ju označil žalobca
v žalobe, nie je evidovaná v Registri obyvateľov Slovenskej republiky.

18. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že žalovaná v 2. rade nie je evidovaná v registri poistencov
Sociálnej poisťovne.

19. Podľa ust. § 156 Civilného sporového poriadku konanie sa začína doručením žaloby alebo
doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

20. Podľa ust. § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na

práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

21. Podľa ust. § 7 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a
povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto
spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási

za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na
všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

22. Podľa ust. § 62 Civilného sporového poriadku ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie
zastaví.

23. Procesné podmienky nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení
Civilného sporového poriadku - právomoc súdu (ust. § 3 a nasledujúce Civilného sporového poriadku),
príslušnosť súdu (ust. § 12 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky
začatého konania - litispendencie (ust. § 159 Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky

právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae (ust. § 230 Civilného sporového poriadku), procesná
subjektivita (ust. § 61 a nasledujúce Civilného sporového poriadku) a iné.

24. Procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti. V
občianskom súdnom konaní majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva

a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu upravuje
Civilný sporový poriadok v ustanovení § 61 tak, že túto procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na
práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

25. Nedostatok procesnej subjektivity je taký nedostatok podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný.

Ak v konaní ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie zastaví
v zmysle ust. § 62 Civilného sporového poriadku.26. Keďže osoba označená žalobcom v žalobe ako žalovaná v 2. rade nemá procesnú subjektivitu,
pretože neexistuje a nedostatok procesnej subjektivity strany sporu je jednou z neodstrániteľných
podmienok konania, súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami zastavil aj konanie voči

žalovanej v 2. rade.

27. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

28. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádza pri náhrade trov konania zo
zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť
trovy konania procesnej protistrane.

29. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade rozhodol súd v súlade s
princípom procesného zavinenia zastavenia konania uvedeného v ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového

poriadku, keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku
procesnej podmienky konania, ktorý zavinil žalobca tým, že sa domáhal nároku voči žalovanému v 1.
rade ako spotrebiteľovi zo spotrebiteľskej zmluvy na súde, ktorému nepatrila právomoc takýto nárok
žalobcu prejednať a rozhodnúť, na základe čoho došlo k zastaveniu konania. Vzhľadom na to, že
žalovanému v 1. rade žiadne trovy nevznikli, súd ich náhradu žalovanému v 1. rade nepriznal.

30. Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade, v danom prípade
má súd za to, že žalobca označil za žalovanú v 2. rade subjekt, ktorý nemá procesnú subjektivitu,
v dôsledku čoho bolo konanie zastavené, a preto možno pričítať zavinenie žalobcovi. Žalobcovi súd
nepriznal náhradu trov konania, pretože procesne zavinil zastavenie konania tým, že označil žalovanú

v 2. rade, ktorá neexistuje. O náhrade trov konania žalovanej v 2. rade súd nerozhodoval, pretože na
strane žalovanej v 2. rade išlo o neexistujúci subjekt.

31. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.),

poplatok splatný podaním žaloby sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie
konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým
pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté
z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

32. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a
poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%,
najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

33.Podľaust.§11ods.6zákonač.71/1992Zb.,orgányuvedenév§3,ktorésúzapojenédocentrálneho

systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení
poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do
30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak
orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie
o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok

najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

34. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie bolo zastavené pred prvým pojednávaním, súd rozhodol
o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 80,30 Eur ( 87,- Eur - 6,70 Eur) prostredníctvom
prevádzkovateľa platobného systému E - KOLOK: Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, 042 21 Košice,

Thurzova 1 po nadobudnutí právoplatnosti predmetného uznesenia.

Poučenie:

Proti IV. výroku o vrátení poplatku nie je možné podať odvolanie.

Proti výroku I., II. a III. možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia

rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1-2 Civilného sporového poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. § 363
Civilného sporového poriadku).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany,

ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.