Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 12, 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516010267
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3516010267.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom v trestnej veci

obžalovanéhoH.Š.,X..XX.XX.XXXXY.V.,trestnestíhanéhonaslobodepreprečinzanedbaniapovinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. účinného v čase spáchania
skutku (ďalej len „Trestný zákon) na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa
12. februára 2018 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: H. Š. V. U. O. Á. X. A. F., X.. XX.XX.XXXX Y. V.,
V. L. H. Z., J. L. X. H. X. Y., Č. XX - bez prihlásenia, na slobode,

j e v i n n ý, ž e

ako otec mal. H. Š., X.. XX.XX.XXXX, C. H.. E. Š., X.. XX.XX.XXXX, Y. H. Z. C. A. S. XX.XX.XXXX
doposiaľ si riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z § 62 Zákona o rodine a
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 8P/8/2013-22 zo dňa 12.03.2015, ktorým mu
bola určená vyživovacia povinnosť v sume 100,- Eur mesačne na každého k rukám matky B. D., L.
H. Z., L. XXXX, túto povinnosť si riadne neplnil, pričom v čase od 01.07.2014 do 07.12.2014 bol v

evidencii nezamestnaných, odkiaľ bol vyradený pre nespoluprácu, od 07.11.2013 do 07.03.2014 bol
zamestnancom spoločnosti Autodoprava Turek, Milan Turkovič Nové Mesto nad Váhom, v čase od
10.03.2014 do 30.06.2014 bol zamestnancom spoločnosti CNC Profihala s.r.o. Nové Mesto nad Váhom,
následne bol a je nezamestnaný, bez evidovania v evidencii nezamestnaných, čím spôsobil dlh na
výživnom v najmenej 7 800,- Eur k rukám matky B. D.,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona .

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2,
ods. 4, ods. 8 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 28 /dvadsaťosem/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obvinenému podmienečne odkladá výkon trestu odňatia
slobody.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obvinenému u r č u j e skúšobná doba v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. d), písm. j) Trestného zákona sa obvinenému
u k l a d á
- povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť zameškané /dlžné/ výživné vzniknuté voči mal. H. Š., X..
XX.XX.XXXX, C. H.. E. Š., X.. XX.XX.XXXX, Y. Y. X XXX,- U. F. K. S.Y. B. D., X.. XX.XX.XXXX Y. V., V.
L. H. Z., L. XXXX, a k jej rukám včas a riadne platiť bežné výživné,

- v skúšobnej dobe sa preukázateľne zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie trestné konanie proti obžalovanému na podklade obžaloby
Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 133/16/3304 - 10 zo dňa 07.07.2016 pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe
tam uvedenom.

Vo veci vydal súd trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal súd za vinného v zmysle obžaloby a
uložil mu za to trest. Po doručení trestného rozkazu dňa 25.10.2017 podal obžalovaný odpor v zákonnej
lehote a tak súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie na deň 12.02.2018, na ktorom rozhodol vo veci
samej. Na hlavné pojednávanie súd predvolal obžalovaného, poškodenú a upovedomil prokurátora. Na
hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný, poškodená a prečítané listinné dôkazy vzťahujúce sa na

osobu obžalovaného a prejednávanú vec a to najmä rozsudok č. k. 8P/8/2013-22 zo dňa 12.03.2015,
ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť v sume 100,- Eur mesačne na každého syna, poštové
poukazy o úhrade výživného v celkovej sume 3 200,- Eur za obdobie od februára 2014 až október 2014,
rodné listy E. Š. C. H. Š., správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom na
poškodenú o poberaní prídavkov na deti v rokoch 2014, 2015 2016 a rodičovskom príspevku za roky

2015 a 2016, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom na obžalovaného
zo dňa 06.04.2016 a 18.04.2016, podľa ktorých bol obžalovaný od 01.07.2014 do 07.12.2014 evidencii
nezamestnaných, z ktorej bol vyradený pre nespoluprácu a nie je poberateľom sociálnych a ani
iných dávok, správa Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín o priebehu poistení obžalovaného, ktorý od
01.12.2014 nie je v evidencii poberateľov nemocenských, úrazových dávok a ani dávok dôchodkového

poistenia, správy od zamestnávateľov Autodoprava Turek, Milan Turkovič, u ktorého bol zamestnaný od
07.11.2013 do 07.03.2014 a CNC Profihala s.r.o. Nové Mesto nad Váhom, u ktorej bol zamestnaný v
čase od 10.03.2014 do 30.06.2014, odpis z registra trestov a výpis z registra priestupkov obžalovaného.
Súd z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a po dôkladnom vyhodnotení všetkých dôkazov
má preukázaný skutkový stav veci ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z vykonaného dokazovania považuje súd vinu obžalovaného za preukázanú v rozsahu nevyhnutnom na
zákonné rozhodnutie. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich procesných právach a
popoučenípodľa§257Trestnéhoporiadkuneurobilžiadnezvyhláseníapretosúdvykonaldokazovanie
v celom rozsahu. Z výpovede obžalovaného a poškodenej vyplynulo, že majú spolu maloletých synov
H. Š.Á. C. E. Š.A.F.. Rodičovstvo je preukázané rodnými listami detí. Z výpovede obžalovaného

na hlavnom pojednávaní dňa 12.02.2018 jednoznačne vyplýva, že si je vedomý svojej vyživovacej
povinnosti na deti, túto si neplní a nie je evidovaný na úrade práce v evidencii nezamestnaných, pracuje
na čierno formou brigád a výživné neplatí. Vyživovaciu povinnosť si riadne neplnil predovšetkým z
dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje
výpoveď poškodenej B. D., z ktorej výpovede pred súdom dňa 12.02.2018 vyplynulo, že obžalovaný

si zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť včas a riadne neplnil 01.12.2014, o deti sa nezaujíma
a ku dňu hlavného pojednávania dlhuje na výživnom na deti 7 800,- Eur. Z výsluchov obžalovaného
a poškodenej súd ustálil, že vyživovacia povinnosť nebola plnená obžalovaným od 01.12.2014 až
doposiaľ, t.j. do 12.02.2018, kedy bol vyhlásený tento odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa (§ 122
ods. 13 Trestného zákona), a to riadne, t. j. v súdom určenej výške, a včas, t. j. mesačne do 20-teho dňa

v mesiaci vopred k rukám oprávnenej matky B. D.. Vyživovacia povinnosť pritom obžalovanému vyplýva
z ustanovenia zákona o rodine § 62 a nasl. a vznikla okamihom narodenia synov. Vyživovacia povinnosť
obžalovanému bola deklarovaná tiež vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad
Váhom 8P/8/2013-22 zo dňa 12.03.2015, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť v sume 100,-
Eur mesačne na každého zo synov k rukám poškodenej. Súd považuje výšku určeného výživného v

sume 100,- Eur mesačne za výživné na každé dieťa za výživné, ktoré je obžalovaný schopný vzhľadomna svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery platiť na synov a zodpovedá veku a potrebám detí.
Obžalovaný je zdravý, netrpí žiadnymi chorobami a súd nezistil u neho žiadne obmedzenie pracovnej
schopnosti. Súd preto nezistil žiadne okolnosti na strane obžalovaného, ktoré by odôvodňovali riešenie

predbežnej otázky o výške vyživovacej povinnosti pre potreby tohto trestného konania. Zo správ Úradu
prácesociálnychvecíarodinyNovéMestonadVáhomaSociálnejpoisťovnevyplynulo,ževsledovanom
období (od 01.12.2014) nebol obžalovaný evidovaný v evidencii nezamestnaných, nepoberal dávky
v nezamestnanosti, dávky sociálnej pomoci a pracoval na čierno brigádnicky. V sledovanom období
neuhradil žiadne výživné. Je zrejmé, že obžalovaný v sledovanom období nevyužíval všetky možnosti

na získanie stabilných a legálnych zdrojov na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti. V prípade, ak
páchateľ trestného činu zanedbania povinnej výživy neposkytuje osobnú starostlivosť, je povinný plniť
vyživovaciu povinnosť minimálne riadnym a včasným uhrádzaním bežného výživného. Tomu je povinný
prispôsobiť svoj životný štandard, svoje príjmy a výdavky, pretože plnenie vyživovacej povinnosti má
prednosť pred akýmikoľvek vedľajšími výdavkami. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti vecnú
poznámku Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí č. k. 4 Tdo 1290/2011-16 zo

dňa 22.11.2011 konštatuje a zdôrazňuje (voľne preložené do slovenčiny), že „splodenie dieťaťa nie je
športanizábava,hocisatoniektorýmjedincomnazačiatkumôžejaviť.Vskutočnostitýmalebudúcirodič
na sebe berie povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, niekedy až do jeho
vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby sa choval tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za
všetkých okolností splniť“. S uvedeným záverom sa súd v plnej miere stotožňuje s poukazom na potrebu

uvedomenia si dôležitosti plnenia vyživovacej povinnosti rodiča na svoje vlastné deti. Obžalovaný ako
rodič má nielen právnu, ale aj morálnu povinnosť, ktorá sprevádza ľudstvo od nepamäti, starať sa
zo všetkých síl o zabezpečenie riadnej a dostatočnej výživy svojich detí a na dosiahnutie tohto cieľa
vynakladať v prípade potreby vyššiu, než obvyklú snahu nájsť si vhodné zamestnanie. Z výpovede
poškodenej a obžalovaného je preukázané, že ku dňu vyhlásenia rozsudku obžalovaný na výživnom

dlhuje od 01.12.2014 ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku sumu 7 800,- Eur /37 mesiacov od 01.12.2014
do 12.02.2018 x 200,- Eur /.
S poukazom na vyššie vykonané dôkazy, po ich dôkladnom vyhodnotení, a to jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti, a s poukazom na vyššie uvedené úvahy, ktorými sa súd spravoval pri ich hodnotení, je
skutkový stav veci preukázaný tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nezistil žiadne

okolnosti, ktoré by trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného vylučovali alebo zmierňovali. Vykonané
dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vykonané
dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver o
vine obžalovaného. Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaný najmenej

tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného - svojich synov
a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, za ktorý dobu viac ako 3 rokov
je možné považovať.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 15 písm. a)
Trestného zákona ako trestný čin spáchaný úmyselne, keď obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v

Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, pretože vedel, že má zákonnú vyživovaciu
povinnosť, napriek tomu si túto neplnil, nebol zamestnaný a výživné neplatil ani náhradným spôsobom.
Závažnosť konania obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na
riadnom plnení si vyživovacej povinnosti rodiča voči svojim maloletým deťom.
Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,

pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel
trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd na strane obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť. Obžalovaný nepriznal vinu svoje konanie neoľutoval. Z odpisu z registra trestov vyplynulo,
že obžalovaný bol doposiaľ raz súdne trestaný a to pre prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona
rozsudkomOkresnéhosúduNovéMestonadVáhomzodňa21.07.2014,sp.zn.1T/93/2014,abolmuza

to uložený peňažný trest vo výmere 1 000,- Eur a náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace
a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 2 roky. Peňažný trest nie je
zaplatený, odsúdenie preto nie je zahladené a preto ho súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. m) Trestného zákona. Z uvedené dôvodu súd nepriznal obžalovanému ani poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, vedenie riadneho života. Súd ukladal obžalovanému

podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu 3 roky. Súd
dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 1 rok zvyšoval pri prevahe priťažujúcich okolností o jednu
tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody /1 rok až 5
rokov/ postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Trestného zákona a ukladal následne trest odňatiaslobody na dolnej zvýšenej hranici trestnej sadzby vo výmere 28 mesiacov. Na posilnenie účinkov
podmienečného odsúdenia uložil obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe včas a riadne platiť bežné
výživné na synov k rukám oprávnenej matky, povinnosť v skúšobnej dobe zaplatiť dlžné výživné a s

poukazom na skutočnosť, že obžalovaný podstatnú časť sledovaného obdobia bol nezamestnaný, uložil
mu povinnosť sa preukázateľne zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Hrozba
trestom odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov je podľa názoru súdu dostatočná na to, aby obžalovaný
vyhovel uloženým podmienkam a zodpovedne pristupoval k plneniu svojej základnej povinnosti rodiča
vyživovať svoje dieťa.

Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych
noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest
odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v
priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom.
To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné
normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v

neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia.
Skúšobná doba začne plynúť obžalovanému prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V
prípade, že sa v priebehu skúšobnej doby dopustí obžalovaný akejkoľvek trestnej činnosti, za ktorú
bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných),
prípade porušenia uložených povinností alebo obmedzení, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod

na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude
obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie bezo zvyšku všetkým v rozsudku uloženým
podmienkam, súd vysloví, že sa o s v e d č i l; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej
doby, že si trest v y k o n á. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že v prípade, ak
spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny,

v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona mu nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže
hroziť nepodmienečný trest. Účelom trestu teda nie je len ochrana občanov pred páchaním trestných
činov, ale aj výchovné pôsobenie na páchateľa, ktoré má smerovať k tomu, aby v ďalšom živote
viedol riadny život. Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím

na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a
primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona,
ktorých účelom je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj
vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny
život.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.
V písomnom podanom odvolaní je treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného

poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkonyobmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /

§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.