Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, October 16, 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8Csp/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617204267
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4617204267.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 969 692 právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava,
IČO: 50 361 368 proti žalovanému: I. S., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom F. XXXX/X, I., o zaplatenie 905,27
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 524,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
od 10.06.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,82 % s tým,
že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.06.2017, sa pôvodný žalobca (Poštová banka, a.s.)
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 905,27 eur, úrokov v sume 173,36 eur a v sume 805,54 eur,
úrokov vo výške 25,5 % ročne zo sumy 905,27 eur od 16.05.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania

vo výške 5,25% ročne zo sumy 905,27 eur od 16.05.2017 do zaplatenia a poplatkov v sume 4,42 eur.

2. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 27.04.2012 uzavrel ako veriteľ, so žalovaným, ako
dlžníkom, úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú všeobecné obchodné podmienky (ďalej
len VOP) a obchodné podmienky pre úver (ďalej len OP). Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 1 000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach vo výške podľa zmluvy, pričom
výška každej splátky vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveru je zrejmá z predpisu splátok.

V dobe od uzatvorenia zmluvy žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby
a spôsob ich započítania podľa žalobcu vyplývajú z listiny „aktuálny stav úveru“, ktorá je vyhotovená
z bankového informačného systému. Žalobca zároveň poukázal na znenie obchodných podmienok
pre úver, podľa ktorých, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, vzniká veriteľovi
nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Žalobca zároveň uviedol, že pred
zosplatnením úveru aplikoval voči žalovanému postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka -
zaslaním upozornenia pred zosplatnením, v ktorom bol žalovaný upozornený na to, že pohľadávka

žalobcu voči žalovanému zo zmluvy je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Vzhľadom na to, že
žalovaný nevykonal úhradu pohľadávky do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia, žalobca
pristúpil k zosplatneniu úveru, avšak žalovaný ani napriek zaslanej výzve dlžnú pohľadávku nezaplatil.3. V priebehu konania bola predmetná pohľadávka voči žalovanému postúpená zmluvou o postúpení
pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.06.2017 na súčasného žalobcu. Na základe uvedenej skutočnosti a
podaného návrhu, tunajší súd uznesením č.k. 8Csp/26/2017-60 zo dňa 10.08.2017, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 22.09.2017, pripustil zmenu na strane žalobcu.

4. Tunajší súd vo veci meritórne rozhodol (prvým) rozsudkom č.k. 8Csp/26/2017-19 zo dňa 24.10.2017,
ktorým podanú žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku, pri aplikácii ustanovenia §
5b zákona č. 250/22007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení platnom v čase vyhlásenia predmetného rozsudku.

5. V dôsledku odvolania žalobcu proti vyššie špecifikovanému rozsudku, vo veci rozhodoval Krajský súd
v Nitre (súd druhej inštancie) ktorý uznesením č.k. 25Co/20/2018-100 zo dňa 11.07.2018, napadnutý
rozsudok tunajšieho súdu (súdu prvej inštancie) zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na nové konanie
a rozhodnutie; a to v dôsledku zmeny právnej úpravy, nakoľko Ústavný súd Slovenskej republiky

Nálezom ÚS 11/2016 zo 7.02.2018 rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

6. Nakoľko strany sporu, po doručení vyššie špecifikovaného zrušujúceho uznesenia súdu druhej

inštancie, nevzniesli žiadne nové návrhy na doplnenie dokazovania, súd na pojednávaní konanom
dňa 16.10.2018, ktoré sa v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) konalo v
neprítomnosti strán, oboznámil výsledky doterajšieho dokazovania, vykonaného oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a vyjadreniami, z ktorého bol zistený nasledovný skutkový stav:

6.1. Zo zmluvy o úvere zo dňa 27.04.2012 (č.l. 5) súd zistil, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ
(banka) uzavrel so žalovaným, ako dlžníkom úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému
úver vo výške 1 000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 72. mesačných splátkach po 28 eur.
Prvá splátka bola podľa zmluvy splatná 16.05.2012 a dátum konečnej splatnosti úveru bol dojednaný
na 16.04.2018. Úver bol úročený úrokovou sadzbou 25,50 % ročne. RPMN bola 32,20% a priemerná

RPMN 26,13 %. Celková výška nákladov spojených s úverom predstavovala podľa zmluvy 945,77 eur.
Súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky pre úver, písané drobným písmom so splývajúcim textom na
opačnej strane zmluvy.

6.2. Podľa článku 6, bod 6.2 OP, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej

resp. čiastočnej výške, je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane
príslušenstva.

6.3 Podľa článku 6, bod 6.4 OP, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2
je banka oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z

omeškania vo výške stanovenej v oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného
splatenia o zmluvného záväzku klienta voči banke.

6.4. Písomným upozornením, zo dňa 21.05.2014, právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na
jeho omeškanie so splácaním a upozornil ho, že ku dňu 21.05.2014 je jeho pohľadávka, vo výške 273,78

eur zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Zároveň vyzval žalovaného, aby dlžnú
sumu zaplatil do 15. dní od doručenia tejto výzvy.

6.5. Písomným podaním zo dňa 09.06.2014 (č.l. 26) právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú
splatnosť predmetného úveru a to ku dňu 09.06.2014. Zároveň žalovaného vyzval, aby dlžnú sumu,

ktorá bola v tomto predčasnom zosplatnení vyčíslená na 1083,05 eur zaplatil v lehote 10 kalendárnych
dní od doručenia tejto výzvy.

6.6. Z podanej žaloby ako aj písomného vyjadrenia žalobcu doručeného súdu dňa 23.10.2017 vyplýva,
že žalobca predmetný úver úročil aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, s tým, že suma zmluvných

úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti podľa neho predstavuje sumu 667,87 eur a suma úrokov z
omeškania je 137,50 eur, čo spolu predstavuje 805,37 eur.6.7. Z predloženého splátkového kalendára ako aj vyjadrenia samotného žalobcu (č.l. 70) vyplýva, že
žalovaný do podania žaloby na poskytnutý úver splatil celkovo sumu 475,52 eur.

7. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia predmetnej úverovej
zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7.1. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

7.2. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

7.3.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

7.4. Podľa § 2 písm. a), b), d) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase
uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len zák. č. 129/210 Z. z.), na účely tohto zákona sa rozumie

(a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, (b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti, (d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

7.5. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

7.6. Podľa § 9 ods. 2, písm. c), písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z., z
mluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti (c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť, (j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa

všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

7.7. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

8. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané,
že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 27.04.2012 platne uzavretá úverová
zmluva, pričom sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzavrela predmetná spoločnosť (banka) vrámci svojej podnikateľskej resp. obchodnej činnosti a žalovaný, v postavení spotrebiteľa, ktorý pri
jej uzatváraní nevystupoval v rámci svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti. Z obsahu a formy
zmluvyjezároveňzrejmé,žesajednáotzv.formulárovúzmluvu,ktorejpredtlačformuláravrátaneVOPa

OP mal veriteľ vopred pripravené a dopisovali sa do nej iba údaje o osobe dlžníka a výške poskytnutého
úveru a s tým súvisiaceho splácania. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný obsah zmluvy a VOP, resp.
OP nemohol reálne ovplyvniť ani neovplyvnil, čo vyplýva už z ich formy.

9. S poukazom na uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej

špeciálna právna úprava, ktorou je v danom prípade zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
ako aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je
Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd
pritom prihliadal aj na ustálenú judikatúru v súlade s eurokonformným výkladom smernice 93/13/EHS
a verejno-právny charakter ochrany spotrebiteľa t.j. povinnosť štátnych orgánov členského štátu

Európskych spoločenstiev (pod tento pojem je potrebné zahrnúť aj súd) vykladať svoje právo v čo
najvyššej možnej miere eurokonformne, čiže v súlade s právom Európskych spoločenstiev, tak aby sa
dosiahol cieľ sledovaný komunitárnou normou.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva

neobsahuje náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. c) a j) zák. č. 129/210 Z.z.. V zmluve o úvere totiž
nie je uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
pričom tento údaj musí byť v zmluve v zmysle zákona uvedený obligatórne ako samostatná náležitosť
a nemožno ho zamieňať s označením veriteľa ako jednej zo zmluvných strán. Úverová zmluva zároveň
neobsahuje náležitosť vyžadovanú v 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko neobsahuje

celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť; pričom tiež ide o samostatnú náležitosť zmluvy, kogentne
vyžadovanú uvedeným zákonným ustanovením. Súd má za to, že veriteľovi v deň uzavretia zmluvy
nič nebránilo, aby uviedol presnú celkovú sumu, ktorú bude musieť dlžník na predmetný úver zaplatiť,
a to priamo v texte samotnej úverovej zmluvy. Ide totiž z hľadiska dlžníka o jednu z najdôležitejších
informácií, tak aby vedel, akú celkovú sumu bude musieť veriteľovi splatiť, titulom poskytnutého úveru.

Súd preto dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje údaje vyžadovaný v § 9 ods. 2 písm. c)
a písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý nedostatok je v zmysle § 11 ods. 1, písm. a) uvedeného zákona
sankcionovaný bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou daného úveru.

11. Z podanej žaloby zároveň vyplýva, že žalobca resp. veriteľ posyktnutý úver úročil zmluvným úrokom,

aj po vyhlásení jeho predčasnej splatnosti t.j. po 09.06.2014 (č.l. 26). Uvedený postup však súd považuje
za neprípustný. Úrok z úveru predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa,
ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci
zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.
Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu

dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov
v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody
splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má

právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania
s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému

vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal
stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,

kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboligarantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového

vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka

robí absolútne neplatnou. Akákoľvek dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania,
prípadne ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia
úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie postavenia
spotrebiteľaoprotizákonnémupravidlu,ktoréchránispotrebiteľavúverovýchvzťahochprednadmerným
navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne
dojednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne (rozsudok Krajského

súd v Nitre sp. zn. 6Co/122/2018 zo dňa 27.06.2018).

12. V dôsledku vyššie konštatovaného záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj
nemožnosti úročenia úveru zmluvným úrokom po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, bolo možné
podanej žalobe vyhovieť iba v časti rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru (1 000 eur) a celkovo

splatenou sumou zo strany žalovaného (475,52 eur), ktorý rozdiel tak predstavuje sumu 524,48 eur. Súd
preto neprihliadal na započítavanie splátok žalovaného aj na úroky a poplatky, keďže tieto boli, v zmysle
vyššie uvedeného, žalovanému účtované nedôvodne. Súd zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške určenej podľa predpisov občianskeho práva a to od 10.06.2014
t.j. od dátumu nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Vo zvyšku súd podanú žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

13. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 905,27 eur s príslušenstvom.
Súd podanej žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 524,48 eur s príslušenstvom a vo zvyšku podanú
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca tak bol v spore úspešný v rozsahu 57,91 % a úspech

žalovaného predstavuje 42,09 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, predstavuje
výsledný úspech žalobcu v tomto spore 15,82 %, v ktorom rozsahu mu súd v zmysle § 255 ods. 2
Civilného sporového poriadku (CSP) aj priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania, s tým,
že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku (§ 272 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.