Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. máj 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16C/75/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715201798
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5715201798.8

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: Mestský bytový podnik
Handlová s.r.o., so sídlom Pekárska 16, Handlová, IČO: 36 851 442, právne zastúpený JUDr. Ingrid
Novákovou, advokátkou so sídlom ul. ČSA 12, 972 51 Handlová proti žalovanému: M.. D. D., P..
XX.XX.XXXX, Y. L. Z. XXXX/XX, X. X., v konaní o zaplatenie 947,36 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 947,36 € a úrok z omeškania 5,05 % z tejto sumy od 01.03.2015

až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žaloba v časti o zaplatenie zvyšku úroku z omeškania sa zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 16.02.2015, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
úhrady spojené s užívaním bytu v celkovej výške 947,36 €. Žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z
omeškania z dlžnej sumy od 01.02.2015 až do zaplatenia. Žalovaný sa k veci opakovane vyjadril, nárok
neuznal a tvrdil, že žalobca nie je oprávnený od neho požadovať uplatnenú sumu, pretože zmluvu o
výkone správy s ním nepodpísal.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a vypočutím právnej zástupkyne
žalobcu.

Žalovaný bol na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 04.05.2017, riadne a včas predvolaný. Svoju
neprítomnosť na pojednávanie neospravedlnil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Z toho
dôvodu súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti.

Žalobca listom vlastníctva č. XXXX, U.Á. Ú. L. preukázal, že žalovaný kúpnou zmluvou, o ktorej vklade
bolo rozhodnuté pod číslom J. XXXX/XX, nadobudol vlastnícke právo k bytu na ulici Ú. Č.. XX J. L..
Jednalo sa o 3-izbový byt č. 4 na 2. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, ktorý sa nachádza
v katastrálnom území L.. Skutočnosť, že tento byt žalovaný vlastnil a užíval od 01.07.2013, žalovaný
v žiadnom zo svojich podrobných vyjadrení nepoprel. Žalovaný namietal, že od júla 2013, keď sa stal

majiteľom bytu, nepodpísal so žalobcom zmluvu o výkone správy a z toho dôvodu žalobca nemôže voči
nemu uplatňovať nárok na zaplatenie úhrad spojených s užívaním jeho bytu.

3. Podľa § 8 Zákona č. 182/1993 o vlastníctve bytov správcom môže byť právnická osoba, alebo fyzická
osoba-podnikateľ,ktorýmávpredmetepodnikania,alebovpredmetečinnostisprávuaúdržbubytového
domu. Správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu.Výpisom z obchodného registra žalobca preukázal, že predmetom jeho činnosti je aj vykonávanie správy
bytových domov.

Podľa § 8a ods. 1 citovaného zákona vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so
správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy okrem iného obsahuje aj zásady
platenia úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu a hospodárenie s nimi, ako aj zásady určenia výšky
platieb za správu bytu.

Podľa § 8a ods. 7 citovaného zákona s prevodom, alebo prechodom vlastníctva bytu, alebo nebytového
priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu, alebo nebytového priestoru v dome práva
a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Nového vlastníka bytu v dome zaväzujú aj
právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva
a pozemku, vykonané pred prevodom, alebo prechodom vlastníctva bytu, alebo nebytového priestoru
v dome.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že bez ohľadu na vôľu žalovaného prešli všetky práva a povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy, ktorá bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX medzi žalobcom a
vlastníkmi bytov v dome na ulici Ú. Č.. XX-XX J. L. (súpisné číslo domu XXX) na žalovaného ako nového
vlastníka bytu, s účinnosťou od 01.07.2013. Žalobca túto zmluvu o výkone správy predložil ako dôkaz.

Podľa § 8b ods.1 citovaného zákona správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene
vlastníkov bytov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov v dome,
pred súdom.

Podľa § 10 citovaného zákona vlastníci bytov v dome sú povinní správcovi platiť preddavky do fondu
prevádzky, údržby a opráv, poplatok za správu domu, ako aj preddavky na služby spojené s užívaním
bytu.

4.Od01.07.2013,keďsažalovanýstalvlastníkomadobytusanasťahoval,nezaplatilanijednumesačnú

úhradu a koncom novembra 2016 mu vznikol z tohto dôvodu dlh vo výške 2 488,14 €. Žalobca žalobou
uplatňuje len právo na zaplatenie dlhu za obdobie od 01.07.2013 do 28.02.2015 v celkovej sume 947 €.

Žalovaná suma pozostáva z nedoplatku do fondu opráv vo výške 601,60 €, z nedoplatku z vyúčtovania
služieb spojených s užívaním bytu vo výške 173,72 € a z nedoplatku vyúčtovania nákladov spojených

s užívaním bytu a so správou bytu za rok 2013 (obdobie od 01.07.2013 do 31.12.2013 v sume 172,04
€). Žalobca preukázal mesačný zálohový predpis platieb za služby spojené s užívaním sporného bytu a
preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a výšku paušálneho poplatku za výkon správy v zmysle
zmluvy o správe domu s účinnosťou od 01.07.2013 vo výške 38,75 €, s účinnosťou od 01.04.2014 vo
výške 38,79 € a s účinnosťou od 01.01.2015 vo výške 38,73 € mesačne. Časť žalovanej pohľadávky vo

výške 172,04 € žalobca preukázal vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním a správou bytu
za rok 2013, podľa ktorého vznikol žalovanému dlh vo výške 172,04 €.

5. Žalobca preukázal, že celkove uplatnená pohľadávka vo výške 947,36 € predstavuje mesačný
zálohový predpis platieb za služby spojené s užívaním bytu a preddavkov do fondu prevádzky, údržby

a opráv a výšku paušálneho poplatku za výkon správy v zmysle zmluvy o správe domu za obdobie od
zakúpenia sporného bytu, t.j. od 01.07.2013 do 28.02.2015, ako aj nedoplatok z vyúčtovania nákladov
za služby spojené s bývaním a správou bytu za rok 2013 vo výške 172,04 €. Tieto skutočnosti žalobca
riadnym spôsobom preukázal vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním a správou bytu za
rok 2013, prehľadom ročných platieb za obdobie od 01.07.2013 až do 28.02.2015. Výšku mesačných

zálohových platieb žalobca riadnym spôsobom preukázal a to zvlášť s účinnosťou od 01.07.2013 vo
výške 38,75 €, s účinnosťou od 01.04.2014 vo výške 38,79 € a s účinnosťou od 01.01.2015 vo výške
38,76 €. Existenciu žalovaného dlhu žalobca preukázal aj prehľadom ročných platieb za rok 2016,
podľa ktorého žalobcovi vznikol od 01.07.2013 do 30.11.2016 dlh vo výške 2 488,14 €. Súčasťou tohto
aktuálneho dlhu žalobcu je aj žalovaná pohľadávka vo výške 947,36 €. Žalovaný bol povinný zaplatiť

šesť mesačných zálohových platieb za obdobie od 01.07.2013 do 31.12.2013 vo výške 38,75 €, t.j.
232,50 €, tri mesačné zálohové platby za obdobie od 01.01.2014 do 31.03.2014 vo výške 38,75 €, t.j.
celkove 116,25 € a jedenásť mesačných zálohových platieb za obdobie od 01.04.2014 do 28.02.2015 vovýške 38,79 €, celkove 426,69 €, ako aj nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním
a správou bytu za rok 2013 vo výške 172,04 €.

6. Podľa článku IV bod 2 Zmluvy o výkone správy sú vlastníci bytov povinní mesačne vopred, najneskôr
do 25. dňa príslušného mesiaca v roku uhrádzať úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu a poplatok
za výkon správy. Z dôvodu omeškania žalovaného súd žalobcovi priznal aj zákonný úrok z omeškania
vo výške 5,05 % z dlžnej sumy 947,36 € od 01.03.2015 až do zaplatenia (§ 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.). Žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania za
obdobie od 01.02.2015 do 28.02.2015 súd zamietol, pretože celkove žalovaná suma 947,36 € sa stala
splatnou až dňa 25.02.2015.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a
žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.