Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6Pc/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518200264
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2518200264.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: O. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom W. U. X, zastúpený matkou R. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. U. X
proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Č.. XXXX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa
takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í Rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. XP/XX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX tak,
že vyživovaciu povinnosť povinného voči navrhovateľovi z v y š u j e zo sumy 59,75 eur na sumu 110,-
eur s účinnosťou od 05.02.2018, ktoré výživné je povinný p o v i n n ý navrhovateľovi platiť vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 05.02.2018 do 30.09.2018 v celkovej výške 402,- eur
súd p o v o ľ u j e povinnému splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10,- eur splatných
spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Piešťany dňa 05.02.2018 domáhal proti
povinnému zvýšenia výživného zo sumy 59,75 eur na sumu 150,- eur mesačne s odôvodnením, že od
posledného zvýšenia výživného sa podstatným spôsobom zmenili u neho pomery, keďže začal chodiť
na Strednú odbornú školu S. L. A. W.. Povinný sa o neho a o jeho mladšieho brata nezaujíma, nič im
nekupuje, neprispieva ani k narodeninám, či Vianociam. Mnohokrát sa stalo, že vôbec neposlal výživné.
V súvislosti s návštevou školy má výdavky na ubytovanie, stravu, cestovné a ošatenie, nehovoriac o
vreckovom.

2. Povinný v písomnom vyjadrení k návrhu nesúhlasil so zvýšením výživného s odôvodnením, že nemá
finančné prostriedky na to, aby platil zvýšené výživné. Býva s deťmi a manželkou v obecnom byte v
podnájme, platia nájom 180,- eur mesačne a energie asi 100,- eur mesačne. Jeho príjem v práci je 430,-
eur mesačne a z príjmu má vykonávané exekučné zrážky na výživné.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, povinného, oboznámením sa s obsahom súdneho

spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Navrhovateľ je synom povinného, čo vyplýva tak z rodného listu ako aj z Rozsudku Okresného súdu
Piešťany č. XP/XX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolanaposledy určená vyživovacia povinnosť povinného voči navrhovateľovi na sumu 59,75 eur). Vtedy mal
navrhovateľ 10 rokov a navštevoval základnú školu.

5. Z potvrdenia Strednej odbornej školy pôdohospodárskej a veterinárnej v L. A. W. súd zistil, že
navrhovateľ je žiakom 4. ročníka, forma štúdia denná v odbore XXXXM F.. Spojená škola potvrdila výšku
požadovaných nákladov na školský rok 2018/2019, a to stužková slávnosť 150,- eur, internát 25,- eur
mesačne, strava 60,- eur mesačne a poplatok ZRPŠ 25,- eur.

6. Z výplatných listín predložených povinným súd zistil, že zamestnávateľ povinného vykonáva
pravidelné zrážky na výživné vo výške 116,18 eur a ďalšiu zrážku vo výške 95,10 eur, pričom všetky
zrážky predstavujú sumu 426,82 eur.

7. Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že voči povinnému a jeho manželke je vedená exekúcia
pod sp. zn. XXXEXXX/XXXX. Z ďalšieho upovedomenia o spôsobe vykonávania exekúcie pod č.

I. vyplýva, že voči povinnému je vedená exekúcia na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške
7.394,55 eur a trovy exekúcie.

8. Z rodných listov bolo zistené, že povinný má dve vyživovacie povinnosti voči W. B., nar. XX.XX.XXXX
a voči H. B., nar. XX.XX.XXXX.

9. Manželka povinného je zamestnaná u zamestnávateľa G. B., Z..F..P.. (pracovná zmluva na č. . 33) a
jej priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu 220,- eur (potvrdenie o príjme č .l. 54).

10. Z potvrdenia o príjme vystaveného zamestnávateľom povinného vyplýva, že za posledných 12

mesiacov mal povinný celkový čistý príjem vo výške 9.838,55 eur, pričom z uvedenej čistej mzdy sú
vykonávané zrážky na základe exekučných príkazov a zrážky výživného. Povinný dosahuje príjem
vo výške minimálnej mzdy, čo potvrdzujú predložené výplatné listiny nachádzajúce sa v origináloch v
prílohovej obálke na č. l. 53.

11. Matka navrhovateľa je zamestnaná a jej mesačný príjem predstavuje výšku v priemere 358,- eur, čo
potvrdil jej zamestnávateľ na č. l. 40.

12. Zástupkyňa navrhovateľa, jeho matka uviedla, že navrhovateľ navštevuje strednú školu v súvislosti
s čím má značné výdavky, pričom jediným jej príjmom je mzda. Majetok nevlastní žiaden a býva spolu s

deťmi u svojich rodičov, ktorí jej finančne pomáhajú. Okrem navrhovateľa má ešte dve ďalšie vyživovacie
povinnosti voči synovi, ktorý má 17 rokov a tiež navštevuje strednú školu a voči synovi, ktorý má 10 rokov
a navštevuje špeciálnu ZŠ vo S.. Nakoľko do zamestnania denne dochádza, sú s tým spojené výdavky.

13. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že je žiakom 4. ročníka strednej školy a v súvislosti so

štúdiom má výdavky, jednak na štúdijné pomôcky, knihy. Tento rok je potrebné, aby doplatil kolky na
vodičák na traktor aj na auto vo výške 45,- eur, taktiež mal výdavky v súvislosti so stužkovou vo výške
150,- eur. Mesačne platí za internát 25,- eur, za stravu 60,- eur, do školy cestuje každý týždeň s čím
sú spojené cestovné výdavky. Okrem toho musí absolvovať povinné skúšky streľby, kde bude platiť
jednorázový poplatok v sume 30,- eur. Okrem nevyhnutných výdavkov potrebuje aj vreckové, ktoré mu

dáva mama a je to okolo 10 - 15,- eur podľa potreby. Jeho bežné mesačné výdavky súvisiace so školou,
internátom, stravou a vreckovým predstavujú sumu 120,- až 130,- eur. S povinným sa nekontaktujú
takmer vôbec, výživné od povinného chodí jeho mame, avšak mama ťažko zvláda finančné úhrady na
jeho výživu, preto im finančne vypomáha starý otec. Štúdium na strednej škole ho baví a v budúcnosti
by rád študoval na vysokej škole, odbor rybárstvo.

14. Z výpovede povinného vyplýva, že so zvýšením výživného nesúhlasí, rád by synovi prispieval vyššou
sumou, ale sám má málo. Je rád , že aspoň zamestnávateľ mu zráža výživné zo mzdy, pričom okrem
zrážok výživného mu zamestnávateľ zráža aj ďalšie čiastky, keďže sú na neho vedené tri exekúcie. Na
účet dostáva zárobok v sume 450,- eur mesačne, iný príjem nemá. Nevlastní žiaden majetok väčšej

hodnoty ani jeho manželka, bývajú spolu s deťmi v nájomnom byte, ktorého prenajímateľom je Obecný
úrad N., nájom platí vo výške 182,-eur a úhrady za elektrinu a plyn vo výške 100,- eur. Jeho manželka
je zamestnaná, jej mesačný zárobok činní čiastku 220,- eur, iný príjem nemá.15. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania.

21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

22. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

23. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je relevantnou objektívna právna
skutočnosť narodenia dieťaťa a jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne
sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala

požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti
vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o obnove vyživovacej
povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na
štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska posúdenia zániku

vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo
závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov
(odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na
sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov
na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Vzhľadom na situáciu na trhu

práce, existenciu oveľa širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových
znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy, diaľkové štúdium,
nadstavbové štúdium, prípadné prerušenie štúdia, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie,
bude náročnejšie ustálenie okamihu nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Odôvodnené
by mohli byť niektoré z týchto foriem predovšetkým v prípade značných možností na strane povinného

rodiča. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam,
aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka
včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej
povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru).

24. Zmysel § 62 ods. 1 zákona o rodine je zásadne postavený na myšlienke človeka plne zodpovedného
za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery
objektívne vo svojich rukách. Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.) v akých majetkových
pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé.Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať,
bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle,
že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť(nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013,

sp. zn. I.ÚS 2306/12).

25. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a ide
o vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným
stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska

vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu.
Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže
mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti,
autorské honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon
rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať
majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z

tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. V dôsledku zmenených ekonomických pomerov
väčší význam nadobudli príjmy z inej než závislej činnosti. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v
konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním
(nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a
domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými

platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Subjektívne schopnosti sa však môžu
realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce,
miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v
danom povolaní. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty,
rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov

z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov
v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti,
elektronika),akoajcelkovýživotnýštandard(dovolenky,životnénáklady).Nejdeozásahdovlastníckeho
práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho
majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti.

26. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba
rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci
plnenia vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná
prax. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej

povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako
aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o
odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych
potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej
vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé.

27. Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti,
zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie
bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Súd posudzuje skutočný stav, aký
existoval v minulosti.

28. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd vyvodil právny
záver, že návrh navrhovateľa voči povinnému bol podaný dôvodne. Navrhovateľ je plnoletým synom
povinného, ktorý sa na svoje budúce povolanie pripravuje denným štúdiom na strednej škole, s čím
sú spojené odôvodnené mesačné výdavky jednak s nákupom učebníc a potrebnej literatúry, ale aj s

bývaním na internáte, stravovaním, cestovaním i nákupom ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a
pod.. Porovnajúc potreby navrhovateľa v období poslednej úpravy výživného pred 9 rokmi so
súčasným stavom, je nepochybne zrejmé, že jeho potreby niekoľkonásobne vzrástli, preto je namieste
zvýšenie výživného.

29. Súd pri rozhodovaní o výške výživného porovnal možnosti, schopnosti a zárobkové pomery
povinného v období poslednej úpravy výživného so súčasným obdobím. Z obsahu pripojeného súdneho
spisu sp.zn. XP/XX/XXXX súd zistil, že v roku 2008 povinný dosahoval priemerný mesačný príjem vo
výške 418,54 eur a v januári 2009 493,94 eur. V období poslednej úpravy výživného mal povinný užďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom narodeným v manželstve. Manželka povinného
bola na materskej dovolenke. Výdavky v súvislosti s bývaním v nájomnom byte predstavovali sumu
169,05 eur ( nájomné) a 87,53 eur ( energie). V súčasnosti povinný dosahuje čistú mesačnú mzdu podľa

potvrdenia zamestnávateľa v priemernej výške 819,87 eur, pričom z tejto mzdy sú zamestnávateľom
vykonávané exekučné zrážky a zrážky výživného. Manželka povinného je zamestnaná na polovičný
pracovný úväzok a jej mesačný príjem predstavuje sumu 220 eur. Deti povinného W. a H. navštevujú
základnú školu. Povinný so svojou rodinou žije v nájomnom byte a výdavky s tým spojené predstavujú
čiastku 282 eur ( nájom + energie). Porovnaním pomerov na strane povinného v čase poslednej úpravy

výživného so súčasnými možno konštatovať, že i na jeho strane došlo k zmene pomerov a síce v
tom, že jeho príjem sa zvýšil o 401 eur, rovnako sa zvýšil príjem aj jeho manželky, ktorá bola v čase
poslednej úpravy výživného na materskej dovolenke, o niečo sa zvýšili výdavky v súvislosti s nájmom
bytu a energiami, pričom deti W. a H. vyrástli, ich potreby sa taktiež zvýšili čím automaticky došlo i k
zvýšeniu nákladov na uhrádzanie týchto potrieb. Súd má bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
povinnému vykonáva zamestnávateľ pravidelné mesačné zrážky zo mzdy tak na exekučné zrážky ako

aj na zrážky výživného, avšak v tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že zrážky výživného
majú mať prednosť pred exekučnými zrážkami.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov k dieťaťu neznamená
mechanickú rovnosť a vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov

každého z nich, súd prihliadol na okolnosť, že matka navrhovateľa uspokojuje odôvodnené potreby
navrhovateľa v naturálnej forme, pričom jej príjem je v porovnaní s príjmom povinného a jeho manželkou
podstatne nižší. Zabezpečovanie potrieb navrhovateľa jeho matkou súd chápe ako určitú hodnotu,
ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy a takýto spôsob starostlivosti sa nepochybne
kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Teda v danom prípade možno z jej strany považovať

za naplnenú vyživovaciu povinnosť v plnej miere výkonom osobnej starostlivosti o navrhovateľa napriek
skutočnosti, že je navrhovateľ plnoletý, avšak nie je schopný si zabezpečiť financovanie svojich potrieb
v dôsledku štúdia na strednej škole.

31. Zohľadniac vyššie uvedené okolnosti, súd dospel k záveru, že suma mesačného výživného 110 eur

je suma adekvátna vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľa a preto zaviazal povinného platiť
navrhovateľovi výživné v sume 110 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu teda od 05.02.2018
( výrok I.), pričom súd konštatuje, že takto určená výška výživného neohrozí životnú úroveň povinného
a povinnosťou jeho zamestnávateľa bude upraviť výšku exekučných zrážok tak, aby zrážka výživného
mala pred nimi prednosť.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ sa domáhal výživného vo výške 150 eur mesačne a
úspešný bol v sume 110 eur, bolo potrebné zvyšnú časť uplatneného nároku zamietnuť ( výrok III.).

33. Zvýšením výživného spätne od podania návrhu dňa 05.02.2018 vznikol na zročnom výživnom

nedoplatok za obdobie od 05.02.2018 do 30.09.2018, t.j. 8 mesiacov. Nakoľko súd zvýšil výživné zo
sumy 59,75 eur na sumu 110 eur, rozdiel je 50,25 eur. Za 8 mesiacov vznikol povinnému nedoplatok vo
výške 402 eur ( 8 x 50,25 eur). S prihliadnutím na súčasnú sociálnu a finančnú situáciu povinného, súd
povolil povinnému nedoplatok na zročnom výživnom zaplatiť navrhovateľovi v mesačných splátkach vo
výške 10 eur, ktoré budú splatné s bežným výživným a povinný teda bude navrhovateľovi uhrádzať sumu

120 eur mesačne až do úplného zaplatenia zročného výživného, s tým, že pokiaľ povinný neuhradí čo
i len jednu splátku, stane sa zročným celé plnenie ( výrok II.).

34. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. O trovách konania súd rozhodol s použitím vyššie citovaného ustanovenia zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného
poriadku.