Uznesenie – Opravné prostriedky proti… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/245/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200833
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5015200833.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Rettenmeier Tatra Timber, s. r. o., so
sídlom v Liptovskom Hrádku, Pod lipami č. 68, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Rastislav
Hanulák s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kollárovo námestie č. 20, proti odporcovi: Mesto Liptovský Hrádok,
so sídlom v Liptovskom Hrádku, Hviezdoslavova ul. č. 170, za účasti: Lehotsky Capital s. r. o., so sídlom
v Liptovskom Mikuláši, Štúrova č. 2341/4, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu
zo dňa 3. júla 2015, č. j. R2015/003561-BS, S2015/00261-BS, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. augusta 2015, č. k. 22Sp/87/2015-8, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. augusta 2015, č. k.
22Sp/87/2015-8, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením podľa § 104 ods. 1 OSP v spojení s § 246 ods. 1 OSP
zastavil konanie o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 3. júla 2015, č.
j. R2015/003561-BS, S2015/00261-BS, ktorým odporca rozhodol o zastavení konania vo veci žiadosti
zo dňa 2. marca 2015 od Lehotsky Capital, s.r.o. o súhlasné stanovisko k projektovej dokumentácii pre
stavebné povolenie podľa § 17 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon"), doplnenú 27. marca 2015
a 8. apríla 2015 o vydanie záväzného stanoviska v zmysle § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení"), § 12 ods. 5 a §
31 písm. b/ zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o tepelnej energetike") o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou
rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Krajský súd ďalej rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia
bude vec postúpená Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky a žiadnemu z účastníkov právo na
náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že v zmysle § 250l ods. 1 OSP súdy v správnom súdnictve
podľa tretej hlavy piatej časti OSP preskúmavajú neprávoplatné rozhodnutia správnych orgánov len
vtedy, ak im zákon túto právomoc explicitne zveruje. Zákon o tepelnej energetike nestanovuje právomoc
súdov preskúmať ako odvolací orgán rozhodnutie obcí v prípadoch, keď je podané odvolanie voči
rozhodnutiu obce o zastavení konania podľa Správneho poriadku. Iná situácia by podľa názoru krajského
súdu nastala v prípade meritórneho rozhodovania obce o žiadosti žiadateľa Lehotský Capital, s. r. o.
o vydanie záväzného stanoviska obce o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s
celkovým inštalovaným tepelným výkonom do 10 MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej
energetiky tak, ako to stanovuje § 31 písm. c/ citovaného zákona (obec s počtom obyvateľov nad 2.500
obyvateľov rozhoduje o vydaní záväzného stanoviska obce...). Vo vzťahu k meritórnemu rozhodovaniu
v tejto oblasti totiž rozhoduje obec v zmysle § 31 písm. c/ ako orgán samosprávy a v zmysle § 27
ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov o odvolaní voči
takémuto rozhodnutiu, t. j. meritórnemu rozhodnutiu na tomto úseku verejnej správy, o opravnom

prostriedku rozhoduje súd. Keďže § 31 písm. c/ zákona o tepelnej energetike neupravuje rozhodovanie
o zastavení konania, nemožno z neho vydedukovať založenie právomoci súdu konať vo veci odvolania
voči rozhodnutiu o zastavení konania, čo vyžaduje § 250l ods. 1 OSP.

Krajský súd ďalej uviedol, že na rozhodovanie podľa zákona o tepelnej energetike sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 37 zákona o tepelnej
energetike). Zákon o tepelnej energetike nezakladá právomoc súdu rozhodovať o opravných
prostriedkoch proti rozhodnutiam o zastavení konania, preto na takéto rozhodnutie sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní. S poukazom na § 58 ods. 1 zákona o správnom konaní krajský
súd dôvodil, že odvolacím orgánom je správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu
orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Keďže sa jedná o úsek štátnej správy v oblasti tepelnej
energetiky, príslušným na rozhodnutie o odvolaní je Ministerstvo hospodárstva SR ako ústredný orgán
štátnej správy pre teplárenstvo a plynárenstvo v zmysle § 6 písm. c/ zákona č. 575/2001 Z. z. o
organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Proti uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že na účely určenia
právomoci súdu rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov nemá byť rozhodujúca povaha napadnutého rozhodnutia, ale to, či ide o rozhodnutie v
správnom konaní, vo vzťahu ku ktorému osobitný zákon zveruje súdu právomoc rozhodnúť o opravných
prostriedkoch. S poukazom na § 27 ods. 2 zákona o obecnom zriadení uviedol, že vo vzťahu k
rozhodnutiam odporcu v konaní o vydanie záväzného stanoviska obce je takýmto osobitným zákonom
zákon o obecnom zriadení.

Odporca v podanom vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil s dôvodmi, ktoré krajský súd uviedol v
napadnutom uznesení.

Účastník konania Lehotsky Capital s. r. o. vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnuté
uznesenie Krajského súdu v Žiline potvrdiť. Podľa jeho názoru dikcia § 31 písm. c/ zákona o tepelnej
energetike v spojitosti s § 27 ods. 2 zákona o obecnom zriadení striktne vymedzuje právomoc súdov
len v konaní o opravnom prostriedku proti meritórnemu rozhodnutiu, nestanovuje však právomoc súdov
rozhodovať o procesných veciach týkajúcich sa vedenia konania v súvislosti s vydaním záväzného
stanoviska obce.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok - ďalej len „SSP" a § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľa (§ 492 ods. 2 SSP, § 212 ods. 1 OSP
a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 492 ods. 2 SSP a § 250ja
ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Podľa § 250l ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 31 písm. c/ zákona o tepelnej energetike obec s počtom obyvateľov nad 2.500 obyvateľov
rozhoduje20a) o vydaní záväzného stanoviska obce o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných
zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom do 10 MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti
tepelnej energetiky; ak koncepcia rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky nie je súčasťou záväznej
časti územnoplánovacej dokumentácie obce, je obec povinná rozhodnúť20a) o vydaní záväzného
stanoviska o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v
oblasti tepelnej energetiky, na základe individuálneho posúdenia opodstatnenosti výstavby.

Poznámka 20a) odkazuje na § 27 ods. 2 zákona o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Podľa § 27 ods. 2 zákona o obecnom zriadení na konanie, v ktorom o právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy
obec, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní15); o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
obce rozhoduje súd, ak osobitný predpis18c) neustanovuje inak.

Poznámka 15) odkazuje na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bolo uznesenie krajského súdu, ktorým krajský
súd podľa § 104 ods. 1 OSP v spojení s § 246 ods. 1 OSP zastavil konanie o opravnom prostriedku
navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu a ďalej rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia bude vec
postúpená Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky.

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu zo dňa 3. júla 2015, č. j. R2015/003561-BS,
S2015/00261-BS, ktorým odporca rozhodol o zastavení konania v veci žiadosti zo dňa 2. marca 2015
od Lehotsky Capital, s.r.o. o súhlasné stanovisko k projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie
podľa § 17 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v
znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon"), doplnenú 27. marca 2015 a 8. apríla 2015 o
vydanie záväzného stanoviska v zmysle § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení"), § 12 ods. 5 a § 31 písm. b/ [§ 31
písm. c/ od 01.05.2014 pozn. odvolacieho súdu] zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike") o súlade pripravovanej výstavby sústavy
tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.

V danom prípade nebolo sporným, že konanie a rozhodovanie obce podľa § 31 písm. c/ zákona o
tepelnej energetike patrí do jej samosprávnej pôsobnosti a podľa § 27 ods. 2 zákona o obecnom zriadení
o opravnom prostriedku proti takému rozhodnutiu obce rozhoduje súd. Sporným zostalo, či v prípade
zastavenia konania (a teda procesného rozhodnutia) o žiadosti na vydanie záväzného stanoviska obce
podľa § 31 písm. c/ zákona o tepelnej energetike rozhoduje o odvolaní proti takému rozhodnutiu súd.

Najvyšší súd na rozdiel od krajského súdu dospel k záveru, že niet žiadneho zákonného podkladu na
to, aby o odvolaní proti rozhodnutiu obce o zastavení konania v danom prípade rozhodoval nadriadený
orgán štátnej správy, lebo obec rozhodovala o zastavení konania vo veci, ktorá spadá do výkonu jej
samosprávy, keďže išlo o rozhodovanie obce v konaní podľa § 31 písm. c/ zákona o tepelnej energetike.
Na tom nemôže nič zmeniť fakt, že obec nerozhodla vo veci samej, ale zastavila konanie, lebo aj
rozhodnutie o zastavení konania je rozhodnutím, ktorým sa predmetné konanie (v rámci samosprávnej
pôsobnosti obce) končí. O opravnom prostriedku (odvolaní) proti takému rozhodnutiu podľa § 27 ods.
2 zákona o obecnom zriadení následne rozhoduje súd.

Obec postupuje podľa správneho poriadku ako všeobecného predpisu o správnom konaní aj v konaní
pri prenesenom výkone štátnej správy, aj pri výkone samosprávy (§ 27 ods. 1, ods. 2 zákona o
obecnom zriadení), a to aj pri meritórnom aj pri procesnom rozhodovaní. Pre posúdenie, či ide o
oblasť rozhodovania obce, ktorá spadá do výkonu samosprávy alebo do prenesenej štátnej správy, je
preto určujúci samotný predmet konania a rozhodovania v konkrétnom správnom konaní a nie povaha
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 492 ods. 2 SSP, § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 221 ods.
1 písm. f/, h/ OSP.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu
uvedeného vyššie, opätovne posúdi podmienky konania a v prípade ich splnenia preskúma zákonnosť
napadnutého rozhodnutia odporcu. Súčasne prvostupňový súd rozhodne o náhrade trov konania,
vrátane náhrady trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 492 ods. 2 SSP, § 246c ods. 1 OSP v spojení
s § 224 ods. 3 OSP. Bude pritom potrebné prihliadnuť aj na zmeny procesných noriem od 1. júla 2016
v súvislosti s nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho poriadku.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.