Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12Csp/251/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117227586
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:6117227586.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený: HMG LEGAL, s.r.o.,
Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: D. I., P.. X.X.XXXX, J. XXXX/XX,
XXX XX U., o zaplatenie 459,25 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 379,25 EUR s 5,15%-
ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 378,11 EUR od 1.9.2014 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 65,16%. O výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 7.8.2017 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny 459,25 EUR s 5,15 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 458,11
EUR od 1.9.2014 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 29.4.2013 Zmluvu o povolenom prečerpaní k

bežnému účtu/Zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné
prostriedky formou povoleného prečerpania bežného účtu, resp. kontokorentného úveru, a to až do
výšky úverového limitu 350,- EUR.

3. Žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky, poskytnutý úver nesplácal a bol v omeškaní s
vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, listom -
Oznámenie o zosplatnení úveru žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú k dátumu 31.8.2014.

K tomuto dňu žalobca vypočítal celkový dlh vo výške 459,25 EUR, pozostávajúci z istiny vo výške 350,-
EUR, riadneho zmluvného úroku 28,11 EUR, úrokov z omeškania vo výške 1,14 EUR a poplatkov vo
výške 80,- EUR.

4. Súd doručoval žalobu spolu s procesnými poučeniami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe žalovanému
na jeho adresu trvalého pobytu. Zásielka sa súdu vrátila s tým, že adresát je neznámy. Šetrením sa súdu
nepodarilo zistiť inú adresu na ktorej by sa žalovaný zdržiaval. K žalobe sa nevyjadril.

5. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-EUR.

6. V tomto prípade hodnota sporu neprevyšovala 1.000,-EUR a jednalo sa o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci. Preto súd rozhodol vo veci bez toho, aby nariadil pojednávanie. Oznámenie
o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu, ako aj na webovej stránke súdu
dňa 25.5.2018. Súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.6.2018.

7. Žalobca ako listinný dôkaz do spisu doložil oznámenie žalobcu o poskytnutí povoleného prečerpania
k žiadosti žalovaného reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 29.4.2013. Povolené prečerpanie mal žalovaný
poskytnuté do výšky úverového limitu 350,-EUR. Zmluvné strany sa dohodli na úrokovej sadzbe
prečerpania vo výške 18,90 % ročne, ako aj na sadzbe úroku z omeškania vo výške 5,75 % ročne. K
tomu žalobca pripojil Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu účinné od 1.1.2011,
Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.4.2013, Sadzobník pre fyzické osoby - občanov účinný od

1.7.2013. Doložil Výzvu zo dňa 15.5.2014 na zaplatenie dlžnej sumy 50,51 EUR, Opakovanú výzvu zo
dňa 1.6.2014 na zaplatenie dlžnej čiastky 96,82 EUR, Poslednú výzvu zo dňa 30.6.2014 na zaplatenie
dlžnej čiastky 91,66 EUR s pripojenou kópiou listovej doručenky preukazujúcou, že žalovaný výzvu
neprevzal v odbernej lehote s dátumom vrátenia 22.7.2014. Zároveň predložil aj Oznámenie zo dňa
1.9.2014 o zosplatnení úveru ku dňu 31.8.2014. Zároveň bol žalovaný vyzvaný, aby bezodkladne

uhradil dlžnú sumu 459,25 EUR. K tomu pripojil fotokópiu listovej doručenky preukazujúcej, že žalovaný
Oznámenie neprevzal v odbernej lehote, zásielka sa vrátila dňa 24.9.2014. Do spisu bola doložená
špecifikácia pohľadávky ku dňu 31.8.2014 v celkovej výške 459,25 EUR, ktorá pozostávala z istiny 350,-
EUR, dlžných úrokov 28,11 EUR, dlžných úrokov z omeškania 1,14 EUR a poplatkov vo výške 80,- EUR,
ako aj prehľad čerpania a úhrad žalovaného za obdobie od 29.4.2013 do 16.5.2014. Žalobca predložil

aj predžalobnú výzvu zo dňa 15.6.2017 na zaplatenie celkovej dlžnej sumy 800,84 EUR, ktorú žiadal
zaplatiť do 5 dní od doručenia výzvy. K tomu priložil fotokópiu listovej obálky s doručenky ktorej vyplýva,
že zásielka sa vrátila späť dňa 19.6.2017 s tým, že žalovaný bol na adrese trvalého bydliska neznámy.

8. Právny vzťah medzi stranami sporu vznikol dňa 29.4.2013. Preto súd posudzoval vznik týchto

právnych vzťahov podľa právnych predpisov platných k tomuto dňu.

9. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

10. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

11. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

12. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným

osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

13.Podľa§710Obchodnéhozákonníka,akjevzmluveurčené,žebankavykonádourčitejsumypríkazy

na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

14. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať
úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.16. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

17. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

18. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

19. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

20. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.10.2013, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

22. Je nesporné, že Zmluva o poskytnutí povoleného prečerpania uzatvorená medzi stranami sporu
dňa 29.4.2013 je spotrebiteľskou zmluvou. Keďže súd musel rozhodovať na základe právnej úpravy
platnej v čase vyhlásenia rozsudku, musel aplikovať ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v
čase uzavretia zmluvy a prednostne použiť na právny vzťah medzi stranami sporu Občiansky zákonník.

Zároveň musel aplikovať ust. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinné od 29.4.2013.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe žiadosti žalovaného oznámil žalobca
žalovanému dňa 29.4.2013, že mu schválil povolené prečerpanie bežného účtu do výšky úverového
limitu 350,-EUR. Žalovaný mohol tento úver čerpať od 29.4.2013. Zároveň si strany dohodli, že ku dňu

otvorenia účtu povoleného prečerpania je výška úrokovej sadzby 18,90 % ročne a sadzba úroku z
omeškania je vo výške 5,75 % ročne.

24. Taktiež si dohodli v zmysle článku III. ods. 1 Všeobecných obchodných podmienok pre prečerpanie,
že žalobca zverejňuje úrokové sadzby na svojej internetovej stránke a v priestoroch pobočiek. Ak by

žalovaný nesúhlasil so zmenou úrokovej sadzby, bol oprávnený zaslať žalobcovi písomný nesúhlas,
ktorý by sa považoval za výpoveď od zmluvy o prečerpaní. V prípade, ak žalovaný ako klient nezašle
žalobcovi písomný nesúhlas so zmenou úrokovej sadzby, považuje sa to, že súhlasí s novou úrokovou
sadzbou.

25. V zmysle zmluvy o prečerpaní sa strany dohodli, že výška sadzby úroku z omeškania je určená v
Obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie. Podľa článku III. bod 3 Obchodných podmienok
pre prečerpanie budú čiastky, s ktorými je klient v omeškaní úročené aj úrokom z omeškania, ktorého
sadzba je zverejnená na internetovej stránke žalobcu a v jeho pobočkách.

26. Výška úroku pri povolenom prečerpaní predstavovala sadzbu 18,90 % ročne. Výška úrokov z
omeškania bola podľa § 517 Občianskeho zákonníka ku dňu 1.9.2014 (t.j. deň nasledujúci po dni
splatnosti úveru) vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy.27. Ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov, žalovaný od mája 2014 prestal uhrádzať
poskytnutý úver. Pretože z bežného účtu žalovaného už nebolo možné čerpať prostriedky na úhradu
záväzkov žalovaného, žalobca dňa 1.9.2014 oznámil žalovanému zosplatnenie záväzku ku dňu

31.8.2014. K tomuto dňu mala dlžná čiastka predstavovať 459,25 EUR.

28. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný mal povolené prečerpanie do sumy 350,-EUR. Túto možnosť
využil, avšak pre nedostatok finančných prostriedkov na bežnom účte úver nesplácal. Na istine mu
za obdobie od 29.4.2013 do 31.8.2014 vznikol dlh 350,- EUR. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi dlh na istine vo výške 350,-EUR.

29. V zmysle ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka mal žalobca od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov nárok na úrok v dojednanej výške. Strany sporu si dohodli výšku úrokovej sadzby pri
prečerpaní 18,90 % ročne s tým, že žalobca bol oprávnený zmeniť úrokovú sadzbu, pričom jej výšku
zverejní na internetovej stránke a v priestoroch pobočiek. Za obdobie od 29.4.2013 do 31.8.2014 vznikol

dlh na úroku z úveru vo výške 28,11 EUR. Preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zmluvne
dohodnutého úroku z úveru vo výške 28,11 EUR.

30. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatkov podľa Sadzobníka poplatkov v celkovej výške
80,- EUR a to 10,- EUR za upomienku zo dňa 5.5.2014, 35,- EUR za výzvu zo dňa 16.5.2014 a 35,-

EUR za poslednú výzvu zo dňa 2.6.2014.

31. Podľa § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú
ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

32. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

33. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

34. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

35. Tu súd uvádza, že žalobca v tejto časti žaloby jednak neuniesol dôkazné bremeno. Výzvy s
uvedenými dátumami do spisu nepredložil (predložil výzvy s inými dátumami). Taktiež nepreukázal,
že sa dohodol so žalovaným na poplatkoch za upomienku a výzvy v samotnej zmluve. Poplatky
neboli individuálne dojednané, boli súčasťou Sadzobníka pripraveného žalobcom, žalovaný nevedel

Sadzobník ovplyvniť. Z uvedeného mal súd za to, že poplatky neboli individuálne dojednané. Naviac
žalobca ani nepreukázal, prečo za upomienku účtuje 10,- EUR a za výzvy 35,- EUR. Podľa názoru
súdu žalobca žiada neprimerane vysokú cenu (sankciu, náklady) za jednoduchý úkon za neplnenie si
povinností žalovaného. Z uvedených dôvodov súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov vo
výške 80,- EUR, v tejto časti žalobu zamietol.

36. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

38. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu, resp. dohoda o povolenom prečerpaní vznikla dňa 29.4.2013.

39. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania a splnením peňažného dlhu.40. Žalobca zosplatnil pohľadávku žalovaného ku dňu 31.8.2014. Od nasledujúceho dňa sa žalovaný
dostal do omeškania. Ku dňu 1.9.2014 bola zákonná výška úroku z omeškania 5,15%. Žalobca vypočítal

zákonný 5,15%-ný ročný úrok z omeškania do dňa zosplatnenia, t.j. do 31.8.2014 vo výške 1,14 EUR.
Preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie tohto ročného úroku z omeškania vypočítaného do 31.
8.2014. Pretože žalovaný bol v omeškaní so zaplatením istiny 350,-EUR, ako aj zmluvného úroku vo
výške 28,11 EUR aj po 31.8.2014, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj zákonný 5,15%-ný
ročný úrok z omeškania zo sumy 378,11 EUR od 1.9.2014 do zaplatenia.

41. Spolu teda súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 379,25 EUR (350,- EUR + 28,11 EUR
+ 1,14 EUR). Keďže žalobca žiadal zaplatiť 459,25 EUR, súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

42. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 459,25 EUR. Súd mu priznal sumu 379,25 EUR, čo

je jeho 82,58%-ný úspech oproti 17,42%-nému neúspechu. Odpčítaním neúspechu žalobcu od jeho
úspechu vychádza, že žalobca má nárok na 65,16% svojich trov. Preto súd priznal žalobcovi proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 65,16%, pričom o výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (ust. § 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(ust. § 366 CSP).