Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Tos/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412010013
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8412010013.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. januára 2018, v
trestnej veci ods. M. N. (predtým P. B.) pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr.
zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 26. októbra
2017 sp. zn. 0T/19/2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného M. N..

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Kežmarok zo dňa 26. októbra 2017 sp. zn. 0T/19/2012, podľa § 50 ods.
4 Tr. zákona bolo vyslovené, že ods. M. N. (predtým P. B.) nar. XX.XX.XXXX v V., sa v skúšobnej
dobe neosvedčil a trest odňatia slobody uložený trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn.
0T/19/2012 zo dňa 02.06.2012, právoplatný dňa 12.06.2012, v trvaní 2 (dvoch) rokov vykoná.

Podľa § 50 ods. 8 Trestného zákona za použitia § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona prvostupňový súd
odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým,

že citoval ust. § 50 ods. 5 Tr. zákona, pričom súd neurobil predmetné rozhodnutie do roka od uplynutia
skúšobnej doby, t.j. do 12.6.2017 a preto nastala zákonná fikcia, že sa podmienečne odsúdený osvedčil.
Je pravdou, že sa dňa 28.11.2013 dopustil prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.
zákonaalevštádiupokusu.Povýkonetrestuod1.3.2015žijeriadnyživotanedopustilsažiadnejtrestnej
činnosti. Oženil sa a spoločne s manželkou vychovávajú jej maloletého syna. Súčasne sa stará aj o svoju
chorú 72 ročnú matku. Taktiež uhrádza náklady za bývanie a preto výkon 2 ročného nepodmienečného

trestu odňatia slobody je pre jeho rodinu ekonomicky a morálne likvidačný a uložený trest nesplní svoj
účel. Považuje za nespravodlivé, že súd rozhoduje o premene trestu po cca 4 rokoch od spáchania
posledného skutku. Podľa jeho názoru by prichádzali do úvahy aj miernejšie prostriedky jeho postihnutia.
Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a rozhodnúť, že sa počas skúšobnej doby osvedčil.

K sťažnosti sa pripojili aj matka odsúdeného W. B. a manželka odsúdeného U.. G. N., ktoré požiadali o

zváženie premeny trestu. Odsúdený sa oženil, pracuje a riadne sa stará o svoju rodinu. Je veľmi dobrý
a srdečný človek a veľmi ľutuje toho, čo sa stalo. V auguste, ak bude všetko v poriadku, by sa im malo
narodiť dieťatko a ich finančná situácia by sa tým zhoršila. Výkonom trestu bude trpieť celá ich rodina.

Prokurátor vo svojom vyjadrení sa stotožnil v celom rozsahu s premenou trestu a navrhol sťažnosť ako
nedôvodnú zamietnuť.Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti odsúdeným podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a dospel k záveru, že sťažnosť

odsúdeného nie je dôvodná.

Prvostupňovýsúdsvojerozhodnutieodôvodniltým,žezvykonanéhodokazovaniavyplýva,žeodsúdený
v priebehu plynutia skúšobnej doby spáchal trestný čin, teda neviedol riadny života, preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia, teda vyslovil, že odsúdený sa v skúšobnej

dobe neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov uložený mu trestným rozkazom tohto
súdu č. k. 0T 19/2012 - 75 zo dňa 02.06.2012 vykoná, a to v ústave na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.

V prieskumnom konaní sťažnostný súd zistil, že odsúdený M. N. bol Trestným rozkazom Okresného
súdu Kežmarok č.k. 0T 19/2012 - 75 zo dňa 02.06.2012 uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa §

212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a z prečinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov
s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov. Tento
trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 12.06.2012. Skúšobná doba začala plynúť dňa 13.06.2012

a trvala do 12.06.2016.

Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal
iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečnýtrestodňatiaslobody,atoprípadneužvpriebehuskúšobnejdoby.Výnimočnemôžesúd

vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním
spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú

hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1,
c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods.
3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo
d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak
sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Podľa § 50 ods. 6 Tr. zákona, rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od
uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom
vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin.

Z pripojeného rozsudku krajský súd zistil, že odsúdený M. N. bol rozsudkom Okresného súdu Stará
Ľubovňa sp. zn. 7T/25/2014 zo dňa 3. marca 2014 (právoplatný tým istým dňom) uznaný za vinného
zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a),
ods. 3 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v štádiu

pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 15 mesiacov so zaradeným na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Skutku sa dopustil dňa 28.11.2013, teda počas plynutia skúšobnej doby hore uvedeného
podmienečného odsúdenia.

Z uvedeného aj sťažnostnému súdu vyplynulo, že odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia nežil riadnym spôsobom života, pretože sa opakovane dopustil ďalšieho
úmyselného protiprávneho konania, za ktoré bol aj právoplatne odsúdený, pričom novej trestnej činnosti
sa dopustil na začiatku plynutia skúšobnej doby a bol pritom odsúdený opätovne za rovnané trestné činy
(porušovania domovej slobody a krádeže), čo odzrkadľuje postoj odsúdeného k jeho predchádzajúcemu

odsúdeniu a poskytnutiu šance viesť riadny život na slobode. Za zmienku stojí aj to, že podľa odpisu
z registra trestov má v ňom odsúdený 15 záznamov, prevažne za majetkovú trestnú činnosť a teda sa
nejedná o osobu, ktorá by sa dostalo do rozporu so zákonom po prvý krát. Odsúdený M. N. bol taktiežviackrát vo výkone trestu odňatia slobody a musel si tak uvedomovať, že páchanie ďalšej protiprávnej
činnosti bude mať za následok prijatie účinných trestnoprávnych opatrení voči nemu.

Odsúdený teda nevyužil možnosť danú mu zo strany štátu, aby svojim riadnym životom počas
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia preukázal polepšenie. Okresný súd preto správne vyslovil,
že odsúdený napriek predchádzajúcemu podmienečne odloženému trestu nepreukázal, že by v
skúšobnej dobe viedol riadny život. Z vyššie uvedených skutočností ako aj citovaného právneho
ustanovenia sťažnostný súd konštatuje, že prvostupňový súd správne rozhodol, keď vyslovil, že sa

odsúdený neosvedčil.

Možno preto vyvodiť záver, že aj napriek hrozbe nariadenia výkonu uloženého podmienečného trestu
odňatia slobody, odsúdený nerešpektoval právoplatný trestný rozkaz. Podmienečným trestom odňatia
slobody sa teda nedosiahol jeho účel.

Zákonuzodpovedajúcejeajrozhodnutieprvostupňovéhosúduospôsobevýkonutrestu.Sťažnostnýsúd
konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na to, že odsúdený
bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa o tom, že výkon
uloženého trestu odňatia slobody odsúdený vykoná v ústave na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia považuje krajský súd za zákonný.

Vo vzťahu k sťažnostným námietkam krajský súd poukazuje na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré
považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a zákonné. Ako vyplýva z citovaného ust. §
50 ods. 6 Tr. zákona, súd je oprávnený urobiť rozhodnutie o osvedčení resp. neosvedčení sa v prípade,

ak odsúdený opätovne spácha ďalší trestný čin, do 2 rokov (nie do 1 roka ako sa mylne domnieva
odsúdený) od skončenia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, čo v tomto konkrétnom prípade je
do 12.6.2018. Ak by prvostupňový súd do tohto času neurobil takéto rozhodnutie, až vtedy ba nastala
fikcia zo zákona o osvedčení sa odsúdeného. V tomto prípade totiž fikcia v zmysle § 50 ods. 5 Trestného
zákona nemôže nastať. Jedným zo základných znakov vedenia riadneho života je aj dodržovanie

právneho poriadku. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej lehote závažným spôsobom poruší právne
normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil, že
podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ a že podmienečne odložený trest treba vykonať. Vo vzťahu
k návrhu odsúdeného ohľadne ponechania podmienečného odsúdenia v platnosti v súlade s druhou
vetou ust. § 50 ods. 4 Tr. zákona, a to s ustanovením probačného dohľadu alebo predĺžením skúšobnej

doby a uložením ďalších povinností a obmedzení, krajský súd uvádza, že rozhodnutie podľa § 50 ods. 4
písm. b/ Trestného zákona o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a súčasne o primeranom
predĺžení skúšobnej doby môže súd urobiť len v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o ktoré
ide. Lehota predĺženej skúšobnej doby totiž začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po uplynutí posledného
dňa skúšobnej doby, ktorá sa predĺžila. Zo slov uvedených v druhej vete citovaného ustanovenia

"výnimočne môže súd ... ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti" vyplýva, že podmienečné
odsúdeniemusívčaserozhodovaniaprebiehať,t.j.eštemusíplynúťlehotaustanovenejskúšobnejdoby,
čo zároveň znamená, že táto pôvodne určená skúšobná doba ešte neskončila (Stanovisko č. 44/2013
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky).

To boli podstatné dôvody, pre ktoré sťažnostný súd považoval rozhodnutie okresného súdu za správne
a zákonné a sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm.
c/ Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.