Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dagmar Soliarová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15C/34/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204602
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8716204602.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,
so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 31 320 155, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna
48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: Y. V., W.. XX.XX.XXXX, F. W. N. XXX, XXX XX W. N.,
o zaplatenie 1 859,45 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Z a s t a v u j e konanie v časti zaplatenia sumy 340,70 eur spolu s 8% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 340,70 eur od 16.4.2016 do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania.
IV. Zo zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby v r a c i a žalobcovi Intrum Slovakia, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, sumu 13,30 eur a na vrátenie upravuje Slovenskú poštu,
a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, Košice, v lehote 15 dní od doručenia právoplatného rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Pôvodný žalobca, Všeobecná úverová banka, a.s., sa žalobou doručenou súdu dňa 19.5.2016
domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1 859,45 eur s príslušenstvom a trovy konania.
2. V odôvodnení žaloby uviedol, že uzatvoril dňa 8.8.2012 so žalovanou Zmluvu o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť
žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 42317954. Žalovanej bol poskytnutý úver s úrokom
vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec
vo výške 750 eur a bola povinná pôvodnému žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške
25,00 eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti riadne. Pôvodný žalobca vystavil ku dňu 6.4.2016 výpis
z bankovej knihy ku dňu 6.4.2016 s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1 859,45 eur.
3. Uznesením č. k. 15C/34/2016-30 zo dňa 6.2.2017 súd vyhovel návrhu pôvodného žalobcu na zmenu
strany sporu, tak že namiesto pôvodného žalobcu bude v konaní vystupovať žalobca Intrum Slovakia,
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 31 320 155.
4.Dňa26.9.2018bolosúdudoručenépodaniežalobcu.Vpodanížalobcauviedol,žeberiežalobnýnávrh
v časti o zaplatenie istiny vo výške 340,70 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby
súd konanie v tejto časti zastavil.5.Naprejednanievecisúdnariadilpojednávanie.Pojednávaniasanezúčastnilžalobca,právnyzástupca
žalobcu ani žalovaný. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní.
Súd v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozhodol, že
sa bude konať v neprítomnosti strán sporu.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie žiadosťou o aktiváciu Bankomatky Quatro č. l. 6 - 7, obchodnými
podmienkami č. l. 8 - 9, výpisom z Bankomatky Quatro č. l. 10 - 12, návrhom na zmenu strany sporu č. l.
26, oznámením o postúpení pohľadávky č. l. 28, uznesením č. l. 30, elektronickým podaním žalobcu č. l.
39 - 41, obchodnými podmienkami č. l. 42 - 43, vypovedaním zmluvy a vyhlásením predčasnej splatnosti
dlžného zostatku č. l. 44, cenníkom VÚB, a.s., č. l. 46 - 49 a ostatnými, ktoré tvoria súčasť spisu a zistil
tento skutkový stav:
7. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 8.8.2012 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej
viedol účet č. 42317954. Žalovanej bol poskytnutý úver s úrokom vo výške 22,80 %. Žalovaná mala
schválený úverový rámec vo výške 750,00 eur a bola povinná pôvodnému žalobcovi platiť štandardnú
mesačnú splátku vo výške 25,00 eur. Pred odstúpením pohľadávky vystavil pôvodný žalobca ku dňu
6.4.2016 výpis z bankovej knihy s konečným stavom na úhradu vo výške 1 859,45 eur.
8. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, postúpená na žalobcu.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.9.2016 oznámil pôvodný žalobca žalovanej, že
postupuje pohľadávku žalobcovi.
9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11. O zastavení konania v časti istiny 340,70 eur s 8,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 340,70
eur od 16.4.2016 do zaplatenia súd rozhodol v zmysle § 145 ods. 2 CSP, nakoľko žalobca dňa 26.9.2018
zobral žalobu v tejto časti späť. Na základe uvedeného procesného úkonu žalobcu a v zmysle citovanej
úpravy súd konanie v tejto časti zastavil.
12. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.
13. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.
14. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok
v celom rozsahu vrátane jej príslušenstva; to neplatí, ak súčasť všetkých omeškaní klienta sa splnením
čo len časti tohto istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok.
15. Na základe vykonaného dokazovania súd musel prvotne skúmať z úradnej povinnosti platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky. Absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu totiž znamená, že priamozo zákona od počiatku sa na dotknutý právny úkon hľadí ako keby nebol urobený (Najvyšší súd SR
1Cdo/76/2007). Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovuje pre platné postúpenie
bankovej pohľadávky podmienku, že banková pohľadávka môže byť postúpená, len ak je 1) splatná, 2)
po predchádzajúcej písomnej výzve, a 3) ak je splnené omeškanie dlžníka so splnením postupovanej
pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
16. Keďže žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v predmetnom konaní postúpením od
pôvodného veriteľa, ktorý má postavenie banky v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,
pristúpil súd k skúmaniu, či boli dodržané sprísnené pravidlá postúpenia pohľadávky vzniknutej z
bankového úveru v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Zodpovedanie tejto otázky
je priamo spojené so skúmaním existencie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju
žiaden z účastníkov konania nenamieta. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa
29.6.2010).
17. Dôkazná povinnosť splnenia podmienok je na žalobcovi, ktorý v danom prípade čo do splnenia
zákonných podmienok neuniesol dôkazné bremeno. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že došlo
k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože chýba písomná výzva pred postúpením pohľadávky
pôvodného veriteľa na úhradu dlhu žalovanej.
18. Súd vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
dospel k právnemu záveru, že v dôsledku absencie písomnej výzvy pred postúpením pohľadávky
pôvodného veriteľa na úhradu dlhu žalovanej, nedošlo k platnému postúpeniu úveru Zmluvou o
postúpení pohľadávok na žalobcu.
19. Zákon o bankách je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, preto v prípade, ak ide o
postúpenie pohľadávky bankou, platia primárne ustanovenia lex specialis pred všeobecnou úpravou v
Občianskom zákonníku. Podmienky platného postúpenia pohľadávky z bankového úveru, uvedené v
bode 11 odôvodnenia, musia byť splnené k momentu postúpenia pohľadávky. Aby došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky z bankového úveru, musia byť tieto podmienky splnené kumulatívne. V prípade
nesplnenia čo i len jednej z vyššie uvedených podmienok je potrebné nazerať na postúpenie bankovej
pohľadávky ako na odporujúce zákonu a teda neplatné. Neplatnosť postúpenia bankovej pohľadávky má
za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý vedie k zamietnutiu žaloby.
Žalobca tieto podmienky, najmä predchádzajúcu písomnú výzvu žalovanej nepredložil, preto nenastalo
platné postúpenie tejto bankovej pohľadávky (§ 39 Občianskeho zákonníka).
20. V takom prípade potom ani nenastalo oprávnenie žalobcu na podanie žaloby a domáhania sa výplaty
dlhu žalovanou. Žalobca nie je v danom prípade aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby pre
neuneseniedôkaznéhobremenaosplnenívšetkýchpodmienokplatnéhopostúpeniaprávazpôvodného
žalobcu VÚB, a.s., na jeho osobu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách.
21. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. V súlade s citovaným ustanovením § 262 ods. 1, čl. 4 ods. 2 a čl. 17 CSP súd rozhodol o nároku na
náhradu trov konania. Žalovaná bola síce v konaní úspešná, avšak v konaní jej preukázateľne žiadne
trovy nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.26. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania,
odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba,
návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo
späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo
dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej
inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa
poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu
konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
27. Ako vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 3 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch, v prípade, že žalobca
zoberie žalobu späť pred prvým meritórnym pojednávaním, súd mu vráti súdny poplatok. V zmysle § 11
ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch sa tento poplatok kráti o 1%, najmenej o sumu 6,70 eur. Žalobca
zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 340,70 eur. Súdny poplatok, ktorý by mal súd vrátiť žalobcovi,
pred krátením je 20,00 eur. Keďže v danej veci 1 % predstavuje menej ako 6,70 eur, súd vracia žalobcovi
súdny poplatok krátený o 6,70 eur, t. j. v sume 13,30 eur.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na
tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.