Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 3, 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 2T/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010744
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4617010744.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Máriou Krausovou, v trestnej veci obžalovaného F. Q.,
nar. 1985 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 03.04.2018, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

F. Q. , narodený XX.XX.R. v W. W., trvale bytom
W. W.

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

hoci mu z ustanovení Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svojho syna Y. O., nar. XX.XX.XXXX,

pričom rozsudkom Okresného súdu Topoľčany pod sp.zn. 4C/133/2014 - 100 zo dňa 15.01.2016,
právoplatným dňa 02.09.2016, bol zaviazaný prispievať na výživu syna Y. sumou 35,-Eur mesačne, vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky P. O., nar. XX.XX.XXXX, svojej vyživovacej povinnosti
sa úmyselne vyhýbal na rôznych miestach v Slovenskej republike v obdobiach od 02.09.2016 do
13.10.2016 a od 15.04.2017 do 03.04.2018 tým, že nikde nepracoval, príslušný Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny nepožiadal o sprostredkovanie zamestnania a tým aj pravidelného a dostatočného príjmu,

pričomtakétozamestnaniesianisámnenašiel,avýživnériadneneplatilatýmtosvojimkonanímspôsobil
dlh na výživnom voči MV.j, nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom W. XXXX, S., vo výške 445,-Eur,

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať,

t ý m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona.

Z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
Trestného zákona, za zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, postupom
podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Trestného zákona súd ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokurátorka v Topoľčanoch podala dňa 14.11.2017 na Okresný súd Topoľčany obžalobu na
obžalovaného F. Q. (ďalej len „obžalovaný“), pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek

2 Trestného zákona na skutkovom základe opísanom v obžalobnom návrhu.

Obžalovanému sa nepodarilo doručiť predvolanie na hlavné pojednávanie, nepodaril sa zistiť jeho pobyt,
preto bol dňa 01.02.2018 vydaný Príkaz na zatknutie. Obžalovaný bol dňa 25.02.2018 zatknutý KR PZ
v Bratislave, Odborom železničnej polície.

Obžalovaný pri výsluchu dňa 25.02.2018, po jeho predvedení políciou uviedol, že je nezamestnaný,
prespáva vo Viedni, kde sa zdržiava a sem-tam sa zdržiava v Bratislave. Uviedol doručovaciu adresu vo
Viedni, kde sa chodí pýtať, či mu nedošla zásielka. Ku skutku a obžalobe sa vyjadril, že je schopný do
mesiaca dlh na výživnom zaplatiť, pracoval brigádne a tvrdil, že si požičia peniaze od priateľky. Doposiaľ
bol šesťkrát súdne trestaný. Po výsluchu bol oznámený obžalovanému termín hlavného pojednávania

dňa 03.04.2018, bola mu doručená obžaloba, výzva a bol poučený, že pokiaľ sa nedostaví na hlavné
pojednávanie, môže byť vykonané v jeho neprítomnosti.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného
konania, výsluchom svedkyne poškodenej - oprávnenej matky P. O., oboznámením všetkých listinných

dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 Trestného poriadku súd vykonal
hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného F. Q. a postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného

poriadkuprečítaljehovýpoveďzprípravnéhokonania,vktorejuviedol,žejetojehochyba,žesadoposiaľ
o svojho syna nestaral, nebola mu daná možnosť zo strany bývalej priateľky, aby sa mohol kontaktovať,
kam by mal posielať peniaze, pokiaľ by ich mal. Keď mal syn 3 mesiace, odišiel za prácou do Galanty,
matka dieťaťa s ním prerušila kontakt, nemal vedomosť, čo sa dialo. Jeho život sa v tej dobe zmenil,
nakoľko mu zomrela matka. Tvrdil, že chce synovi pomôcť, bude rešpektovať súdne rozhodnutie, miesto

pobytu nahlási, aby nedošlo k nedorozumeniu, že nepreberá poštu. K dlžnému výživnému sa vyjadril,
že ho splatí a bude do veku 18 rokov syna mu riadne platiť výživné. Príjem mal z brigád ako upratovanie
vo Volkswagene, je muzikant a má kšeft 2-3 mesačne.

Oprávnená matka - poškodená P. O. uviedla, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť na malol. syna Y.

neplní od právoplatného rozhodnutia súdu 4C/133/2014 a to od 02.09.2016. Keď malo dieťa 3 mesiace,
obžalovaný odišiel, o dieťa neprejavil záujem, a to ani vtedy, keď mu hovorila, čo dieťa potrebuje.
Kontaktovala jeho príbuzných i priateľov, nikto nevedel kde bol. Pokiaľ by jej na Facebook napísal, určite
by mu odpovedala. Na dieťa má mesačne náklady vo výške okolo 100Eur, po nástupe do škôlky budú
náklady vyššie.

Z prečítaných listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní menovite z rozsudku Okresného súdu
Topoľčany sp. zn. 4C/133/2014 zo dňa 15.01.2016, právoplatného dňa 05.09.2016 súd zistil, že
bolo určené, že obžalovaný je otcom malol. Y. O. nar. XX.XX.XXXX, narodeného z matky P. O.,
nar. XX.XX.XXXX. Dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 21.08.2013 a

obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu malol. Y. sumou 35Eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci
k rukám matky s účinnosťou od 21.08.2013.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil ostatné listinné dôkazy, rodný list Y. O., vyjadrenie Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, že poškodená P. O. poberá prídavok na dieťa od 01.08.2013

vo výške 47,07Eur mesačne, rodičovský príspevok od 01.09.2016 na dieťa A. P. nar. 2016 vo výške
203,20Eur, nepoberala dávku v hmotnej núdzi a ani náhradné výživné.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho,

či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonanéhodokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete
obžaloby a vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti ustálil v skutkovej vete obžaloby výšku
zaostalého výživného a následne nevyhnutne vyjadril, že v danom prípade sa jednalo o úmyselné

zavinenie obžalovaného.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný svojim
konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 2 Trestného zákona, pretože sa najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov úmyselne

vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného. Osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť,
musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila bez ohľadu
na to, že obžalovanému aktuálna životná situáciu neumožňovala príjmy v takom rozsahu, z akého sa
vychádzalo pri určení vyživovacej povinnosti.

Obžalovaný sa bránil tým, že si bol vedomý svojej vyživovacej povinnosti na syna, ktorú neplnil z dôvodu,

že poškodená - oprávnená matka ukončila s ním kontakt na sociálnych sieťach, nemal ani telefonicky
kontakt. Z výpovede poškodenej O. bolo však jednoznačne preukázané, že po narodení dieťaťa, vo veku
jeho 3 mesiacov, obžalovaný odišiel, čo sám vo svojej výpovedi potvrdil, od tej doby ju nekontaktoval,
na dieťa ničím neprispieval a svoju vyživovaciu povinnosť si dobrovoľne neplnil. Obžalovaný potvrdil, že
neuhradil žiadnu sumu na výživnom na dieťa od 02.09.2016, i keď vo svojich výpovediach v prípravnom

konaní ako i pri výsluchu po jeho zadržaní dňa 25.02.2018 tvrdil, že zameškané výživné uhradí,
najneskôr do termínu hlavného pojednávania a bude naďalej riadne platiť na dieťa výživné až do veku
18 rokov, čo však neurobil a neuhradil žiadnu sumu na výživnom na dieťa.

Výpoveď oprávnenej matky - svedkyne nebol jediným, samostatným usvedčujúcim dôkazom, pretože

súd túto výpoveď vyhodnocoval aj v kontexte ďalších dôkazov, teda aj právoplatného súdneho
rozhodnutia, z ktorého obžalovaný bezpečne vedel, že vyživovacia povinnosť mu bola určená a v
nadväznosti na túto podstatnú skutočnosť obžalovaný vedel aj to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom
mal platiť výživne, pričom napriek tomuto tak nerobil. Nielenže matke malol. dieťaťa pravidelne neplatil,
ale ani nevyvíjal žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k uspokojovaniu potrieb jeho dieťaťa. Súd tak nemal

dôvod pochybovať o období neplnenia vyživovacej povinnosti.

Vzhľadom na všetky zhora uvedené dôvody súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania skutku tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane jeho správnej právnej kvalifikácie, keďže
svojím úmyselným konaním naplnil subjektívnu a objektívnu stránku prečinu zanedbania povinnej výživy

podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 ods. 1 až ods. 4 Trestného
poriadku, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Súd prihliadol na osobné pomery páchateľa, keď zistil, že obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát súdne
trestaný, z toho trikrát súdom Slovenskej republiky, v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby
nebol odsúdený, rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 0T/93/2016 bol uznaný vinným
podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere

6 mesiacov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou 1 rok 6 mesiacov, do 15.01.2018 a
rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 46T/26/2017 bol uznaný vinným podľa § 360 ods. 1
Trestného zákona, bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 6 mesiacov, ktorý vykonal dňa
14.04.2017. Z evidencie priestupkov bolo zistené, že od roku 2011 do roku 2013 spáchal obžalovaný 1
priestupok proti majetku, dňa 23.01.2015, bola mu uložená pokuta 20Eur.

Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa §15 písm. a) Trestného zákona, teda,
že konal v priamom úmysle, kedy chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť záujem
chránený zákonom.

Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona nezistil u obžalovaného žiadnu, z
priťažujúcich okolností uvedených v §37 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil priťažujúcu
okolnosť pod písmenom m), že bol už za trestný čin odsúdený. Týmto pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností je 0:1, pričom súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie § 38 ods. 2, 4Trestného zákona, kde sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu. Základná trestná sadzby
je vo výmere 0-3 roky a po úprave podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona je trestná sadzba vo výmere
1 rok - 3 roky.

Berúc do úvahy okolnosti uvedené § 34 ods. 1 - 4 Trestného zákona, ako aj okolnosti prípadu, dospel súd
k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu
dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok, teda na dolnej hranici zvýšenej trestnej
sadzby podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky uvedené v

paragrafe 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, rešpektujúc ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona,
a skutočnosť, že súd posudzovaný skutok vyhodnotil ako úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože
mal zato, že uloženie niektorého z alternatívnych trestov uvedených v § 32 Trestného zákona nebude
postačujúce pre naplnenie účelu trestu a prevýchovu páchateľa.
Pre výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b)

Trestného zákona zaradil do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Súd dospel k záveru, že takto uložený trest je dostatočne spravodlivý a zohľadňuje všetky kritéria pre
ukladanie trestu s poukazom i na účel trestu, individuálnu a generálnu prevenciu, zohľadňujúc charakter
trestnej činnosti a predchádzajúci život obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne

podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.