Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 14, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/262/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115214271
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115214271.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: Q. D. D.-D., so sídlom C., I..

Q. XXXX/XX, X.: XX XXX XXX, zastúpený Mgr. Peter Miklóssy, advokát so sídlom Vráble, Hlavná 1221,
Vráble proti žalovaným v 1. rade: W. R. nar. XX.XX.XXXX, bytom C., I.. Q. XXXX/XX a v 2. rade: K. J. ,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C., I.. Q. XXXX/XX, obidvaja zastúpení JUDr. Ladislav Chmelár, advokát so
sídlom Vráble, Levická 579, o návrhu žalobcu o zaplatenie sumy vo výške 1.024,34 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 342,60 eur zastavuje.

II. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 681,74

eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.

III. Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaných
na zaplatenie sumy vo výške 1.024,34 eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že trestným rozkazom
Okresného súdu Nitra sp. zn. XT/X/XXXX-XXX zo dňa 28.01.2014 boli žalovaní v bode 2. uznaní
vinnými, že v čase od 17.30 hod. dňa 02. 06. 2009 do 09.00 hod. dňa 03. 06. 2009 vo C. na Q. ulici
č. XXX po predchádzajúcej vzájomnej dohode vnikli do predajne bižutérie tým spôsobom, že presne

nezisteným železom vypáčili dvere v oblasti zámku zo zadnej strany predajne, vošli do predajne, z
ktorej odcudzili rôzne veci 20 ks dámskych a pánskych slnečných okuliarov rôznych značiek v hodnote
336,80 €, šperky zo striebra so swarovským kryštálom v hodnote 222,50 €, šperky z chirurgickej ocele
v hodnote 382,56 €, 3 ks dámskych kabeliek farby biela, zelená a čierna o rozmeroch 30 x 40 v hodnote
60,00 €, 4 ks peňaženiek v hodnote 18,48 € a drobné euro mince v hodnote 4,00 €, čím žalobcovi
spôsobili odcudzením vecí celkovú škodu vo výške 1.024,34 €. Teda žalovaní spoločným konaním
si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, čin spáchali vlámaním, a tým spáchali prečin krádeže

spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, za čo u žalovaného v 1.
rade súd podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného
zákona, pretože trest odňatia slobody uložený obvinenému rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn.
XT/XX/XXXX zo dňa 23.07.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.07.2013 vo výmere 2 roky
a 6 mesiacov so skúšobnou dobou 40 mesiacov s probačným dohľadom a s uložením primeraných
povinností považuje za dostatočný, u žalovaného v 2. rade súd podľa § 44 Trestného zákona upustil
od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, pretože trest odňatia slobody uložený

obvinenému rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 23. 07. 2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 23.07.2013, vo výmere 2 roky a 6 mesiacov so skúšobnou dobou 40
mesiacov s probačným dohľadom a s uložením primeraných povinnosti považuje za dostatočný.Žalobca v priebehu trestného konania vedeného proti žalovaným, ktoré bolo právoplatne skončené
vyššie uvedeným trestným rozkazom, uplatnil v súlade s príslušnými ustanoveniami trestného rozkazu
nárok na náhradu škody spočívajúci v odcudzených veciach.

Žalobou žalobca uplatňuje voči žalovaným, ktorí mu škodu spôsobili trestným činom spoločne, vo výške
1.024,34 € zodpovedajúcej hodnote odcudzených vecí podľa znaleckého posudku, tak ako je táto
hodnota uvedená aj vo vyššie uvedenom trestnom rozkaze.
Žalovaní žalobcovi do dnešného dňa vzniknutú škodu neuhradili a z tohto dôvodu sa žalobca domáha
svojho práva na zaplatenie dlžnej sumy aj jej príslušenstva .

2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil trestný rozkaz vydaný okresným
súdom dňa 23.04.2013, č.k. 6T XX/XXXX.

3./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4./ Súd vo veci vydal dňa 13.07.2015 platobný rozkaz č. k. XX C / XXX/XXXX - XX, voči ktorému
bol zo strany žalovaných prostredníctvom právneho zástupcu pdaný odpor a súd vo veci vytýčil termín

pojednávania.

5./ Pred začatím pojednávania vzal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobu včasti o
zaplatenie sumy vo výške 342,60 eur späť a žiadal, aby súd konanie v tejto veci zastavil a vrátil súdny
poplatok.

6./Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
spätvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej

7./Podľa§146ods.1CSP,súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8./ Súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu žalobcu pred začatím pojednávania postupoval v
zmysle vyššie cit. zák. ustanovenia a konanie vo veci zastavil.

9./ Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiavame písomne
podaného návrhu, ako aj písomného vyjadrenia, najmä v ktorom presne špecifikoval výšku sumy, ktorej
zaplatenia sa v konaní domáhajú. Žiadajú, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť
sumu 681,74 eur a to titulom náhrady škody, ktorú žalovaní spôsobili žalobcovi trestným činom krádeže.

Skutkové okolnosti vzniku škody nie sú sporné. Ku vzniku škody došlo tak, ako sa k tomu vlastne priznali
aj samotní žalovaní v trestnom konaní. Tak isto podľa jeho názoru nie je sporná výška spôsobenej škody.
Táto bola objektivizovaná znaleckým posudkom resp. odbornými vyjadreniami tiež v trestnom konaní.
Knámietkeprotistrany,najmäknámietkepremlčaniauviedol,žežalobcanároknanáhraduškodyuplatnil
riadne už v trestnom konaní, toto je možné zistiť priamo z obsahu trestného spisu a tento nárok uplatnil

v takom čase, že s prihliadnutím na spočívanie premlčacej doby počas trestného konania, nárok v
občianskom súdnom konaní bol uplatnený tak v rámci subjektívnej, ako aj v rámci objektívnej premlčacej
doby.
Nárok teda premlčaný nie je. Rozhodujúce v tomto smere je uplatnenie nároku na náhradu škody zo
strany žalobcu v trestnom konaní dňa 4.12.2012, pričom subjektívna premlčacia doba začala plynúť

21.8.2012, teda znej do uplatnenia nároku uplynuli necelé 4 mesiace a následne po právoplatnosti
trestného rozkazu z nej uplynulo ďalších 14 mesiacov. Teda z celkovej subjektívnej premlčacej doby,
ktorá je 2 roky uplynulo približne 18 mesiacov do času podania žaloby tohto konania.
Objektívna premlčacia doba je v tomto prípade 10- ročná a táto v čase podania návrhu tiež ešte
neuplynula. O tom, že nárok na náhradu škody oj v trestnom konaní uplatnený riadne, napokon svedčí

aj to, že súd o tomto nároku v trestnom konaní rozhodoval. Ak by tento nárok v trestnom konaní riadne
uplatnený nebol, súd by v trestnom konaní nekonal a ani nerozhodoval.10./ Žalobca, ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že ku krádeži žalovanými v 1. a v 2. rade
došlo dňa 3.6.2009, z predajne boli odcudzené oceľové šperky, slnečné okuliare, dámske kabelky a
hotovosť vo výške 4 eur, europeňaženky v hodnote 18,48 eur. Celkovo mi vznikla škoda 805,54 eur.

Šperky boli ohodnotené na hodnotu 386,26 eur. Slnečné okuliare boli ocenené na hodnotu 336,80 eur,
kabelky na hodnotu 60 eur, euro peňaženky na hodnotu 18,48 eur a hotovosť euro mince 4 eurá, spolu je
to 805,54 eur. Bola tam vrátené časť oceľových šperkov a časť slnečných okuliarov. Hodnota vrátených
vecí je uvedená v trestnom spise podľa znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný po zabavení týchto
vecí.

Všetky tieto veci oceľové šperky a slnečné okuliare boli odcudzené z predajných stojanov, pričom tieto
predajnéstojanyaochrannépuzdránaoceľovéšperkyajnaokuliarezostalivpredajni.Puzdrezabraňujú
k poškodeniu týchto vecí. Každý jeden kus šperkov aj slnečných okuliarov musí byť pri predaji alebo
skladovaní zabalený oddelene kvôli poškodeniu. Všetky ochranné obaly zostali v predajni a tovar hol
odcudzený pravdepodobne v tých dámskych kabelkách alebo nejakej inej taške. Počas krádeže aj
následného skladovania bol tento tovar poškodený a to tak, že na ňom vznikli škrabance ryhy.

Keďže bol tovar nechránený s obalmi, ktoré zostali v predajni, tovar sa o seba šúchal a trel a tým vznikli
spomínanéškrabancearyhy.Stavtovarupovrátení,tovarbolvrátenývpapierovejkrabici,pričomvšetok
tovaršperkyaokuliarebolinahádzanévtejtokrabicibezochrannýchobalovakvôlitomuvzniklinatovare
poškodenia a to konkrétne na slnečných okuliaroch a sklenených šošovkách boli škrabance a ryhy,
okuliare RELAX boli bez originálnych visačiek. Na oceľových šperkoch boli taktiež ryhy a škrabance,

keďže sa o seba vzájomne tieto prstene treli došlo k strate lesku. Takto vrátené veci, ktoré niesli známky
zjavného poškodenia nie je možné odstrániť bežnými cenovo dostupnými metódami. Keďže nebolo ho
možné predať za pôvodnú cenu ako tovar nový nepoškodený. Zákazník vyžaduje 100 % stav, ktorý bol
po krádeži, následne po skladovaní a skúšaní porušený.
Žalobca uviedol, že Znaleckým posudkom č. 41/12 ktorý sa v trestnom spise nachádza na č.l. 592

mu vznikla škoda 386,20 eur čo je hodnota šperkov, ktoré boli odcudzené, potom bolo vykonané
ohodnotenie okuliarov, ktoré boli odcudzené, ich hodnota je uvedená v trestnom spise na č.l. 506 vo
výške 336,80 eur. Ďalej mu vznikla škoda odcudzením kabeliek vo výške 60 eur, kde tiež bolo dané
odborné vyjadrenie, ich hodnota bola ohodnotená na sumu 60 eur, potom odcudzené euro - peňaženky
ich hodnota bola ohodnotená na sumu 18,48 eur a 4 eur hotovosť, čiže celkovo škoda predstavuje sumu

805,48 eur.
Z tejto sumy odrátali cenu, za ktorú klient odpredal prstene v sume 55,20 eur potom odrátali - 68,60 eur
to je suma, za ktorú predal vrátené okuliare, výsledok je 681,74 eur, ktorý si v konaní uplatňuje. Celková
výška bola 805,54 eur - 55,20 eur - 68,60 eur a zostáva nám suma 681,74 eur, ktorú žalujú.

11./ Právny zástupca žalovaných v protokolácii uviedol, že žalobcom uplatnený nárok považuje za
premlčaný, keďže žalobca si v trestnom konaní neuplatnil nárok na náhradu škody riadne tak, ako to má
na mysli ustanovenie § 46 ods. 3 Trestného poriadku.
Svoje plnenie opierajú o skutkový stav resp. listiny, ktoré sú obsahom trestného spisu, ďalej ustanovenia
§ 6 ods. 3 Trestného poriadku, právnu teóriu a ustálenú súdnu prax.

Čo sa týka judikatúry, dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky spisová značka
25 P. XXXX/XXXX a rozhodnutie W čo sa týka právnej teórie dáva do pozornosti komentár k trestnému
poriadku Českej republiky, ktorý vypracoval N.. C. a kolektív, kde sa uvádza cituje „nárok na náhradu
škody je treba uplatniť spôsobom a formou, ktorej nevzbudzujú pozornosti, že poškodený skutočne
požaduje náhradu (za riadny návrh nemožno považovať napríklad vyjadrenie poškodeného, že bude

požadovať náhradu v plnej výške sa pripojí s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu až v
konaní pred súdom, že sa bude pripojovať s nárokom na náhradu škody v prípade zistenia páchateľ a
činu a podobne). Za uplatnenie nároku na náhradu škody nemožno považovať ani samotné predloženie
vyčíslenia škody, či vyjadrenia poškodeného, že mu vznikla škoda v určitej výške.
Taktiež je ešte potrebné uviesť, že nárok na náhradu škody je treba uplatniť voči určitej osobe t.j.

proti konkrétnemu obvinenému či obvineným. Dodržanie tejto zásady je zvlášť dôležité ak sa koná
spoločné konanie proti viacerým obvineným. Poukazuje na rozsudok NS CR sp. zn. Cdo X/XXXX ďalej
rozhodnutie W rozsudok NS SR spisová značka XCdo XX/XXXX, z ktorých vyplýva, že žalobcovi nič
nebránilo aby návrh na začatie konania na tunajší súd podal už dňa 21.8.2014, keď bol vyrozumený
o vznesení obvinenia.

Čo sa týka vyčíslenia výšky spôsobenej škody, tak bolo odcudzených 20 kusov slnečných okuliarov
hodnote 336,80 eur, 24 kusov Šperkov v hodnote 218-80 eur, 3 ks kabeliek v hodnote 60 r, 4 ks euro
peňaženiek v hodnote 18.48 eur, hotovosť v hodnote 4 eurá. Navrhovateľ tvrdí, že z toho bolo vrátených
20 kusov slnečných okuliarov a 24 kusov šperkov, to je zrejmé aj trestného spisu.Žalobca na pojednávaní tvrdil, že tieto veci mu boli vrátené poškodené, avšak doteraz nepreukázal, či
tomu tak skutočne bolo a v akom rozsahu. Poukazuje, že tieto veci bol nútený predať, ako tovar druhej
akosti za akciovú cenu. Predávajúca cena však nie je určujúca, navyše je otázne, podľa akých kritérií

žalobca túto cenu stanoví.
Právny zástupca žalovaných v tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok NS ČR, spisová značka 25 P.
XXX/XXXX, ktorého právna veta znie „okolnosť, či a za akú cenu sa poškodenému podarí znehodnotenú
vec predať, alebo cena akú možno hypoteticky predajom dosiahnuť, nie je sama osebe rozhodujúcou
veličinou,odktorejbysamalodvíjaťrozsahskutočnejškody.Pretožecena,zaktorúmožnovecvčasepo

vzniku škody predať, je okolnosťou nesúvisiacou so škodovou udalosťou, za ktorú škodca zodpovedá.
Výška spôsobenej škody nezávisí od toho, či sa poškodená vec predá, alebo nie a za akú cenu.
Zástupca žalobcu sa vyjadril, že žalobca nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas, s poukazom na
to, že Okresný súd Nitra, v trestnom rozkaze odkázal poškodeného t.j. žalobcu na občiansko - súdne
konanie s jeho nárokom na náhradu škody.
Má za to, že výrok súdu v tomto trestnom rozkaze o odkázaní je chybný. Po nahliadnutí do predmetného

spisu zistil, že žalobca si v rámci trestného konania neuplatnil náhradu škody a v tejto súvislosti
chce poukázať tiež na rozhodnutie 22/1979 kde sa uvádza: Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody v
občiansko-súdnomkonanívychádzavotázkeriadnehouplatneniananáhraduškodyvadhéznomkonaní
predovšetkým z rozhodnutí vydaných v trestnom konaní, nie je však nimi (ani prístupom súdu v trestnom
konaní k otázke uplatnenia na náhradu škody) viazaný, pri posudzovaní otázky premlčania nároku.

12./ Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že si je vedomý, čo sa stalo, je mu to ľúto, časť vecí
vrátili. Bol za to právoplatne odsúdený. Je to posledné trestné stíhanie, ktoré mal. Je nezamestnaný,
poberá invalidný dôchodok vo výške 167 eur. Nárok , ktorý si podal žalobca považujem za premlčaný.
Nepamätá si, či to boli všetky veci, ktoré odcudzili, asi aj. Už si nepamätá, čo sa stalo s tými vecami,

ktoré nevrátili, nepamätá sa, čo s tými vecami, ktoré neboli vrátené urobili.

13./ Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že došlo k tomu skutku, došlo ku
krádeži vecí z predajne žalobcu , je im ľúto, čo sa stalo. Taktiež si nepamätá, či sa jednalo o všetky
veci uvedené v trestnom konaní, časť vecí sa vrátila. Nepamätá si, čo sa stalo so zvyšnými vecami.

Predmetnú sumu nie sú ochotní zaplatiť, nakoľko to považujú za premlčané. Pridržiava sa vyjadrenia
svojho právneho zástupcu.

14./ Svedkyňa U. Q., ktorá bola v konaní vypočutá, vo svojej výpovedi uviedla, že čo sa týka žalobcu, je
to jej priateľ, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. V čase, keď došlo ku krádeži nepracovala u žalobcu,

začala tam pracovať septembri 2013. Pracovala tam v tom čase, kedy žalobca predmetné veci doniesol
do predajne, veci ktoré sa vrátili okuliare a prstene boli poškodené. Veci, ktoré boli vrátené vyzerali,
akoby už nich niekto nosil, išlo o viditeľné poškodenie predmetných vecí. Predmetné veci sa nemohli
predať za pôvodnú cenu vzhľadom na to, že boli značne poškodené, predali sa za nižšiu cenu.

15./ Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyne U. Q.,
oboznámením sa s trestným spisom 2T X/XXXX a z neho z č.l. 506 odborným vyjadrením k hodnote
rôznych značiek slnečných okuliarov, so znaleckým posudok vypracovaným znalkyňou K. K. ohľadom
hodnotydrahýchkovov,kameňov,svyjadrenímkhodnoteodcudzenýchkabeliekč.l.560-563,khodnote
odcudzenýcheuropeňaženiekastrestnýmrozkazomvydanýmOkresnýmsúdomNitrač.k.2TX/XXXX-

XXX a dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu stavu :

16./ Z trestného spisu Okresného súdu v Nitre, č.k. XT/X/XXXX bolo zistené, že trestným rozkazom
č.k. XT/X/XXXX-XXX zo dňa 28.1.2014 boli žalovaní v prvom a v druhom rade uznaní vinnými a to
podľa bodu 2 trestného rozkazu, že v čase, od 17,30 hod. dňa 2.6.2009 do 9,00 hod. dňa 3.6.2009 vo

Vrábľoch, na Levickej ulici č. 173 po predchádzajúcej vzájomnej dohode vnikli do predajne bižutérie tým
spôsobom, že presne nezisteným železom vypáčili dvere v oblasti zámku zo zadnej strany predajne,
vošli do predajne, z ktorej odcudzili rôzne veci - 20 kusov dámskych a pánskych slnečných okuliarov
rôznych značiek v hodnote 336,80 eur, šperky zo striebra so swarovskym krištáľom v hodnote 222,50
eur, šperky z chirurgickej ocele v hodnote 382,56 eur, 3 ks dámskych kabeliek farba biela, zelená a

čierna o rozmeroch 30 X 40 cm v hodnote 60 eur, 4 ks peňaženiek v hodnote 18,48 eur a drobné
euromince v hodnote 4 eurá, čím žalobcovi spôsobili odcudzením vecí celkovú škodu vo výške 1.021,34
eur.Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 26.2.2014, u obidvoch žalovaných a
vykonateľnosť 10.3.2014.
Z odborného vyjadrenia k hodnote rôznych značiek slnečných okuliarov v rámci vyšetrovania krádeže

bolozistené,že slnečnéokuliare,ktoréboliodcudzenéžalobcovipredstavovali čiastkuvovýške 336,80
eur.
Z odborného vyjadrenia k hodnote štyroch kusov euro peňaženiek odcudzených žalobcovi z č.l. 563
bolo zistené, že hodnota týchto odcudzených euro peňaženiek predstavovala čiastku vo výške 18,48
eur.

Zo znaleckého posudku nachádzajúceho sa vo vyšetrovacom spise č.l. 493 bolo zistené, že na
odcudzených veciach a to odcudzených šperkoch vznikla žalobcovi škoda podľa znaleckého posudku
Bc. X.X.XXXX K. vo výške 218,80 eur.
Z odborného vyjadrenia ohľadom odcudzených slnečných okuliarov bolo zistené, že ich hodnota ku dňu
odcudzenia k 3.6.2009 predstavovala sumu 336,80 eur (č.l. 506).
Zo znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní na č.l. 592 bolo zistené, že hodnota

odcudzených šperkov žalobcu predstavovala sumu celkovú 386,26 eur.

17./ Súd na základe vykonaného dokazovania, z výsluchov účastníkov konania mal za preukázané, že
predmetom sporu bolo zaplatenie sumy vo výške 681,74 eur.
Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia celkovej sumy a to sumy vo výške 1.024,34 eur, čo

uviedol, že celková škoda, ktorá mu vznikla odcudzením predmetov žalovanými, pričom skutočná škoda
jevovýške805,48eur,ktorápozostávazoškodynašperkoch,vyčíslenúvhodnote386,20eur,zhodnoty
vyčíslenej na odcudzených okuliaroch vo výške 336,18 eur, škoda za odcudzené kabelky vo výške 60
eur, škoda za odcudzené euro peňaženky vo výške 18,48 eur a 4 eurá hotovosť, ktorá sa v čase krádeže
nachádzala v priestoroch, čo predstavuje celkovú sumu 805,48 eur, z ktorej teda žalobca žiadal odrátať

sumu vo výške 68 eur, je to suma, za ktorú sa predali vrátené okuliare a suma 55,20 eur, za ktoré
odpredal prstene, ktoré sa mu vrátilo, čiže celkovo mu vznikla škoda vo výške 681,74 eur, čo je škoda,
ktorú mu spôsobili žalovaní v prvom a v druhom rade.
Ďalej súd mal za preukázané, že právny zástupca žalovaných v priebehu pojednávania vzniesol
námietku premlčania, pričom poukazuje na rozhodnutia súdov, ako aj na názor, že premlčacia doba

začína plynúť odo dňa odkedy si ju žalobca uplatnil v trestnom konaní.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Z vykonaného dokazovania, vychádzajúc z Trestného rozkazu č.k. XT/X/XXXX č.l. XXX zo dňa
28.1.2014 súd uznal žalovaných v 1. a v 2. rade vinných z krádeže pod bodom 2 obžaloby, čím

odcudzením veci žalobcovi spôsobili celkovú škodu vo výške 1.024,34 eur.
Predmetný trestný rozkaz voči žalovaným v prvom a v druhom rade nadobudol právoplatnosť 26.2.2014
a vykonateľnosť 10.3.2014. Výška spôsobenej škody vyplýva z vypracovaných znaleckých posudkov
ako aj odborných vyjadrení vyhotovených v trestnom konaní

18./ Čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany právneho zástupcu žalovaných súd uvádza,
že základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak

uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho
práva.
Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže

oprávnenejosobeprávo(nárok)priznať(§100ods.1tretiavetaObčianskehozákonníka).Pritomzásada
hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú
námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu
vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky
bezdôvodného obohatenia, škody a podobne (viď napr. R 29/1983).

19./ Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.20./ Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia

sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak nejde o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

21./ Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím
subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o vzniknutej škode

(nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej
ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby
poškodenýmoholsvojnároknanáhraduškodyuplatniťajnasúde;okamihvznikuškody,resp.vedomosť
poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym
konaním; b/ o škodcovi, t.j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o

škode.

22./Ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka upravuje spočívanie premlčania iba v tom prípade,
ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom
konaní riadne pokračuje. Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby, treba

považovať úkon oprávneného smerujúci k tomu, aby bolo rozhodnuté o existencii daného práva. Právo
na náhradu škody sa v občianskoprávnom konaní uplatňuje žalobou (v trestnom konaní uplatnením
nároku poškodeného v tzv. adhéznom konaní).

23./ Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený (žalobca) dozvedel o škode, treba v zmysle vyššie

uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí
teda len možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy
vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j.
ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody
mohol uplatniť aj na súde.

Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Znalosť poškodeného o
osobe škodcu sa viaže k okamihu, kedy poškodený získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť
úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná (R XX/XX). Ak poškodený uplatní svoje právo na
náhradu škody spôsobenej trestným činom v adhéznom konaní jednak riadne, tj. najneskôr na hlavnom
pojednávaní pred začatím dokazovania ( podľa súčasnej slovenskej právnej úpravy najneskoršie do

skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania), popr. už v trestnom oznámení vyjadrí ako
poškodený vôľu požadovať od konkrétnej osoby náhradu škody z konkrétnych dôvodov v konkrétnej
výške (nestačí len vyjadrenie poškodeného, že sa pripája k trestnému konaniu a žiada náhradu
škody), jednak včas, t. j. v priebehu premlčacej doby a v konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od
tohoto uplatnenia po dobu adhézneho konania nebeží (R 29/1985, uznesenie Najvyššieho súdu Českej

republiky zo dňa 27.04.2011, sp. zn. XX P. XXXX/XXXX).
Ak nedošlo v trestnom konaní k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody,
má poškodený možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní v premlčacej
dobe, ktorej beh pokračuje po skončení trestného konania, o ktorom bol ako poškodený upovedomený,
až do jeho úplného vyčerpania. (Rc XX/XX).

Poškodený v konaní riadne pokračuje aj vtedy, ak po skončení trestného konania v primeranej dobe
pokračuje v občianskom súdnom konaní. Určenie tejto primeranej doby bude vždy otázkou posúdenia
okolností jednotlivého konkrétneho prípadu.

24./ Čo sa týka uplatnenia si náhrady škody žalobcu, súd uvádza, že žalobca ako poškodený si uplatnil

náhradu škody v trestnom konaní a to dňa 4.12.2012 (č.l. 85) vyšetrovacieho spisu, 0pričom vo svojej
výpovedi svedka uviedol, že si uplatňuje škodu, ktorá mu bola spôsobená krádežou žalovaných v prvom
a v druhom rade, o čom bol písomne vyrozumení a vznikla mu škoda, ktorú si uplatňuje v celkovej
výške 883,60 eur.
Trestným rozkazom č.k. XT/X/XXXX č.l. XXX zo dňa 28.1.2014 súd uznal žalovaných v 1. a v 2. rade

vinných z krádeže pod bodom 2 obžaloby, čím odcudzením veci žalobcovi spôsobili celkovú škodu
vo výške 1.024,34 eur. V trestnom rozkaze súd odkázal žalobcu ako poškodeného na uplatnenie si
nároku na náhradu škody na občiansko-súdne konanie.Predmetný trestný rozkaz voči žalovanému v prvom a v druhom rade nadobudol právoplatnosť
26.2.2014 a vykonateľnosť 10.3.2014.
Žalobca si žalobu na súd podal dňa 6.5.2015.

Súd ďalej uvádza, že žalobca teda získal vedomosť o osobách škodcov a to žalovaných v prvom a v
druhom rade, tak isto získal vedomosť o rozsahu škody v priebehu trestného konania, kde vystupoval
ako poškodený s uplatneným nárokom.
Ďalej súd uvádza, že žalobcovi ako poškodenému bol trestný rozkaz doručený, pričom žalobca ho
prevzal dňa 13.2.2014, a týmto dátumom žalobca získal vedomosť o osobách škodcov a rozsahu škody

v priebehu trestného konania. A od tohto dátumu mohol žalobca riadne pokračovať v uplatnení nároku
na náhradu škody.
Súd uvádza, že po skončení trestného konania, ktoré bolo skončené odkázaním poškodeného, t.j.
žalobcu naobčiansko-právnekonanie,pokračovaloplynutiepremlčacejdoby.Sozreteľomnauvedené,
pre pokračovanie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 112 Občianskeho zákonníka, nie
je rozhodujúci okamih vyznačenia právoplatnosti na rozhodnutí, ktorým bol žalobca ako poškodený

odkázaný na konanie vo veciach občiansko-právnych, ale význam má doručenie tohto rozhodnutia
poškodenému a od tohto obdobia začína plynúť poškodenému, t.j. žalobcovi premlčacia lehota na
uplatnenie si predmetného nároku. Ako bolo vyššie konštatované, žalobca si nárok uplatnil 6.5.2015,
čiže si ho uplatnil riadne v lehote ( premlčacia lehota by uplynula dňom 13.02.2016) a preto námietku
vznesenú právnym zástupcom žalovaných o tom, že predmetná pohľadávka je premlčaná, súd uvádza,

že nie je dôvodnená, predmetná pohľadávka nie je premlčaná, žalobca žalobu podal riadne v lehote.

25./ Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

26./ Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

27./ Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

28./ Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

29./ Podľa § 135 ods. 1 tretia veta zákona Občianskeho zákonníka je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

30./ Čo sa týka nároku žalobcu a jeho uplatnenej náhrady škody, súd poukazuje na skutočnosť, že
žalobca má bremeno tvrdenia o tom, že mu vznikla škoda, v akej výške ako aj bremeno preukázania
tvrdenia tejto skutočnosti. Súd pri preukazovaní výšky náhrady škody vychádzal z trestného spisu,
ktorý bol v konaní oboznámený a to hlavne zo znaleckých posudkov, ktoré boli v konaní vykonané,
ako aj s odbornými posudkami, ohľadom odcudzených vecí.

Na základe týchto listinných dôkazov, ktoré boli v trestnom spise riadne preukázané, súd mal ustálenú
výšku škody v celkovej sume 805,54 eur, pričom uplatňovaná výška škody zo strany žalobcu pozostáva
zo škody na šperkoch, vyčíslenú v hodnote 386,20 eur, z hodnoty vyčíslenej na odcudzených okuliaroch
vovýške336,18eur,škodazaodcudzenékabelkyvovýške60eur,škodazaodcudzenéeuropeňaženky
vo výške 18,48 eur a 4 eurá hotovosť, ktorá sa v čase krádeže nachádzala v priestoroch, čo predstavuje

celkovú sumu 805,48 eur.
Žalobca z tejto celkovej výške škody, ktorá bola preukázaná, si odrátal finančné čiastky, za ktoré sa mu
podarili odcudzené veci predať, pričom táto celková suma bola vo výške 123,80 eur. Po odrátaní od
skutočnej výšky sumy zostala suma vo výške 681,74 eur, na ktorú súd zaviazal žalovaných spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi predmetnú sumu. Žalovaní boli zaviazaní spoločne a nerozdielne z toho

dôvodu, že ku krádeži a ku vzniku škody došlo ich spoločným konaním.

31./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný, súd žalobcovi nepriznal náhradu trov
konania nakoľko si ju neuplatnil.

32./ Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca pred začatím pojednávania vzal návrh v časti zaplatenia
žalovanej sumy vo výške 123,80 eur späť, pričom upravil výšku škody, ktorá mu skutočne vznikla na

odcudzených veciach , čo bolo v konaní riadne preukázané, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žaloba
bola dôvodne podané, pričom uplatnená suma bola žalobcovi plne priznaná, ohľadom trov konania
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

33./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.