Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Zeleňaková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415010143
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8415010143.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.12.2018, v trestnej
veci obžalovanej A. H. a spol. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
a/, písm. c/ Tr. zák., o odvolaní poškodenej J. E. proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6
T 65/15 zo dňa 08.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodenej J. E.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalované A. H., P. H. a L. H. za vinné z prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. s použitím § 138
písm. d/ Tr. zák. a obžalovanú A. H. aj v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že:

- dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 15.00 hod., po predchádzajúcej vzájomnej dohode, neoprávnene vnikli
do bytu J. E., ktorý sa nachádza v meste A., Ul. A. č. XXXX/XX na prízemí bytovky v pravo a to tým
spôsobom, že po zazvonení na byt využili pootvorenie vchodových dverí domácou osobou - poškodenou
J. E. a všetky tri osoby - L. H., P. H. a A. H. bez súhlasu poškodenej násilím vošli do uvedeného bytu,
poškodenú J. E. odsotili spolu s dverami nabok až tak, že ostala pritlačená dverami do svojho bytu k
stene, po viacnásobných výzvach, aby odišli, v byte zotrvali, pričom počas toho ako boli v uvedenom

byte sa vzájomne slovne napádali, následne potom obžalovaná L. H. v hádke strhla z krku poškodenej
J. E. dve retiazky zo žltého kovu s dvoma príveskami a to písmenom „R“ a druhú s príveskom polovička
srdiečka, obe v celkovej hodnote 340,- Eur, ktoré potom ako jej ich strhla z krku, tieto spadli na podlahu,
obžalovaná A. H. ich z podlahy zdvihla a dala si ich do vrecka, ktoré už nevrátila a z uvedeného bytu
odišli preč, čím svojím konaním obžalovaná A. H. spôsobila pre poškodenú J. E. škodu krádežou vo
výške 340,- Eur.

Za to im podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 41
ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. uložil každej zvlášť peňažný (u A. H. úhrnný) trest v sume 200,- eur a
podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený uložil
každej jednej zvlášť náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú J. E. odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní,
podala odvolanie poškodená, ktoré bližšie nezdôvodnila.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.

a § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por.Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom

na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže napadnúť
odvolaním poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Vzhľadom na to, že poškodený je oprávnený, ako to vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia, napadnúť
rozsudok súdu prvého stupňa len vo výroku o náhrade škody, obmedzil krajský súd svoju prieskumnú
právomoc na tento výrok.

Z obsahu spisu je zrejmé, že poškodená si uplatnila svoj nárok na náhradu škody na hlavnom

pojednávaní dňa 08.06.2018. V prípravnom konaní bola poškodená vypočutá dvakrát, a to dňa
23.09.2014 a dňa 05.02.2015, avšak ani pri jednom z týchto výsluchov si svoj nárok na náhradu škody
neuplatnila, a to napriek tomu, že bola podľa § 46 ods. 3 Tr. por. poučená o tom, že ako poškodená
je oprávnená tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť túto
škodu nahradiť s tým, že tento návrh musí urobiť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného

vyšetrovania (§ 208). Preštudovania vyšetrovacieho spisu dňa 27.03.2015, ako vyplýva zo záznamu o
tomto úkone, sa poškodená nezúčastnila.

Podľa už spomínaného § 46 ods. 3 Tr. por. poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v

odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 208 ods. 1, prvej časti vety pred bodkočiarkou, Tr. por., ak policajt považuje vyšetrovanie alebo

skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu
alebo na iné rozhodnutie, umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo
opatrovníkovi, zúčastnenej osobe a jej splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať
návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania.

Z vyššie citovaných ustanovení je teda zrejmé, že poškodený môže úspešne uplatniť svoj návrh na
náhradu škody len v zákonom stanovenej lehote, a to do skončenia vyšetrovania, pričom vychádzajúc
z ust. § 208 ods. 1 Tr. por. sa vyšetrovanie končí preštudovaním spisov stranami v konaní.

A keďže konanie o náhrade škody aj v trestnom konaní (respektíve v adhéznom konaní v jeho rámci)

je konaním návrhovým, znamená to, že súd môže o nároku na náhradu škody rozhodnúť len na návrh
poškodeného, ktorý bol uplatnený riadne a včas.

Z predloženého spisu je zrejmé, že poškodená do skončenia vyšetrovania, teda do preštudovania
vyšetrovacieho spisu dňa 27.03.2015, svoj nárok na náhradu škody neuplatnila, ale urobila tak až na

hlavnom pojednávaní dňa 08.06.2018, teda oneskorene.

Keďže si poškodená svoj nárok na náhradu škody riadne a včas neuplatnila, súd o tomto jej nároku
nemal ani rozhodovať, a to ani odkazom na civilný proces.

Krajský súd ale dospel k záveru, že vychádzajúc zo zásad trestného konania, nie je možné v odvolacom
konaní rozhodnúť v neprospech odvolateľa, pričom zrušenie výroku o náhrade škody obsahujúceho
odkaz na civilný proces by v neprospech poškodenej bolo, preto napadnutý rozsudok ani vo výroku o
náhrade škody nezrušil, ale odvolanie poškodenej postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné, keďže
podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody splnené neboli, zamietol.

Poškodená sa aj naďalej môže svojho nároku na náhradu škody domáhať v civilnom konaní.Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.