Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. december 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 28Cb/201/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117221203
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117221203.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: V-Elektra Slovakia, a.s.,

so sídlom Moyzesova 17, Martin, IČO: 36 421 693, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Trtílek, advokát
so sídlom J. Kráľa 29, Martin, proti žalovanému: ARRIVA Trnava, a.s., so sídlom Nitrianska 5, Trnava,
IČO: 36 249 840, právne zastúpený: doc. JUDr. Štefan Kočan, PhD., advokát so sídlom Nitrianska 5,
Piešťany, o zaplatenie sumy 1.752 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.752 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 1.752 eur od 30.07.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2017, doplnenou elektronickým podaním doručeným
súdu dňa 26.10.2017, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.752 eur s príslušenstvom a náhrady
trov konania z dôvodu bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca (pred zmenou právnej formy) a žalovaný uzatvorili dňa

26.11.2012 zmluvu č. XXX/XXXX o združených službách dodávky elektriny. Na základe tejto zmluvy sa,
okrem iného, žalobca zaviazal dodávať žalovanému elektrinu a žalovaný sa zaviazal, okrem iného, platiť
žalobcovi za dodanú elektrinu dohodnutú cenu. V čl. VI. predmetnej zmluvy bolo dohodnuté, že žalobca
bude platiť zálohy na kúpnu cenu, podľa predpokladanej mesačnej hodnoty dodávky. Žalobca faktúrou č.
XXXXXXX zo dňa 30.06.2013 vyfakturoval žalovanému za cenu dodávku elektriny a súvisiace poplatky
za obdobie 01.01.2013 do 12.06.2013, pričom v tejto faktúre započítal aj zálohy, ktoré žalovaný zaplatil
podľa dohody uvedenej v zmluve č. XXX/XXXX, a to zálohy (šesť záloh) uhradené dňa 29.01.2013;

14.02.2013; 13.03.2013; 11.04.2013; 16.05.2013 a 14.06.2013. Každá táto záloha bola započítaná v
celej výške (t.j. 292 eur), spolu teda 1.752 eur. Žalobca faktúrou č. U zo dňa 10.11.2015, splatnej
24.11.2015, vyúčtoval žalovanému cenu za dodávku elektriny a súvisiace poplatky za obdobie od
01.01.2015 do 21.10.2015. V tejto faktúre započítal zálohy, ktoré žalovaný poskytol v roku 2015. V
predmetnej faktúre však boli omylom započítané na cenu dodávky aj zálohy, ktoré poskytol žalovaný v
roku 2013, a to šesť záloh po 292 eur poskytované za dodávky za obdobie január až jún 2013 v celkovej
výške 1.752 eur. Z uvedeného vyplýva, že došlo k duplicitnému započítaniu záloh z roku 2013, keď boli

započítané tak v roku 2013 ako aj v roku 2015. Tým došlo k situácii, že žalovaný v roku 2015 zaplatil
reálne za dodávku elektriny menej o 1.752 eur ako mal skutočne zaplatiť. Vyporiadanie peňažného
plnenia podľa faktúry č. U z 10.11.2015 bolo vykonané v lehote splatnosti - dňa 16.11.2015 zaslaním
sumy 1.978,83 eur na účet žalovaného. Po tom, čo tento omyl žalobca zistil, vystavil žalovanému dňa20.07.2016 ťarchopis č. XXXXXXX na sumu 1.752 eur. Žalovaný ťarchopis listom zo dňa 25.08.2016
vrátil s tým, že už má uzatvorené účtovné obdobie za rok 2015 a aj zúčtovacie vzťahy so samosprávami,
pre ktoré vykonáva verejnú autobusovú dopravu. Žalovaný tak získal majetkový prospech tým, že za

dodávku elektriny za rok 2015 zaplatil menej, ako skutočne zaplatiť mal, keďže aj zálohy za elektrinu
uhradené ním v roku 2013, ktoré už boli započítané za dodávky za rok 2013, boli omylom (zmena
softwaru) započítané aj druhýkrát voči nároku žalobcu na cenu dodávky elektriny za rok 2015. Žalovaný
teda za dodávku elektriny za rok 2015 zaplatil o 1. 752 eur menej než zaplatiť mal (jeho majetok sa
nezmenšil o 1.752 eur, aj keď sa zmenšiť mal - viď napr. rozhodnutie NS ČR z 20.03.2001, sp.zn. 25

Cdo 845/99). Na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 1.752 eur, ktoré mu
žalobca predmetným ťarchopisom vyúčtoval. Započítaním záloh vo vyúčtovaní v roku 2015 sa žalovaný
bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, nakoľko odobral v roku 2015 elektrinu vo vyššej cene, ako
skutočne zaplatil. Žalobca a žalovaný sú podnikateľskými subjektmi a zmluva č. XXX/XXXX, vznikla pri
ich podnikateľskej činnosť, tak aj plnenie bez právneho dôvodu je obchodným záväzkovým vzťahom.
Na premlčanie sa teda, podľa ustálenej judikatúry, použijú v tomto prípade ustanovenia § 391 a § 397

Obchodného zákonníka. Žalobca mohol právo na vydanie bezdôvodného obohatenia prvýkrát uplatniť
na súde v čase, keď sa o ňom dozvedel, t.j. prvý deň po tom, čo vyporiadal dodávku elektriny za rok
2015 faktúrou č. U keď preplatok vrátil žalovanému, t.j. 16.11.2015. Nárok žalobcu tak nie je premlčaný.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe potvrdil, že právny predchodca žalovaného uzatvoril v roku

2012 Zmluvu o združených službách dodávky elektriky, kde sa žalobcovi zaviazal platiť za dodávku
elektriky, čo si aj plnil, riadne a včas. Žalovaný má však za to, že sa žalobca domáha vydania nároku bez
právneho dôvodu, nakoľko dôvod, ktorý určil v žalobe nie je správny. Žalovaný si svoju povinnosť splnil
riadneavčasavzniknutýstavjezpričineniažalobcu.Žalobcavdôsledkunímpriznanejchybypožadoval
odžalovanéhoopakovanúúhradubezprávnehodôvoduodôvodňovanúžalobcomakochybou.Kúhrade

zo strany žalovaného v čase, kedy o to žalobca požiadal, nebolo možné pristúpiť. Žalovaný obdržal
ťarchopis, ktorý vrátil a oznámil žalobcovi, že má uzavreté účtovníctvo, nakoľko vykonáva verejnú
autobusovú dopravu a náklad žalobcu je pre žalovaného oprávnený náklad, ktorý mu prepláca VÚC,
žalovaný zároveň neuznal požadovanú výšku dlhu. Žalovanému by tak vznikla škoda, nakoľko by
mu zostal neuhradený preukázateľný náklad smerom k VÚC a uplatnil by si tento náklad smerom k

žalovanému. Zároveň je možné že novo vyrátaná suma požadovaná žalobcom nie je správna a žalobca
si takto môže každý rok nárokovať nejakú sumu, ktorú mu má žalovaný uhradiť z dôvodu chyby a ním
určeným právnym nárokom.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (t.j. replike) uviedol, že žalovaný je

podnikateľským subjektom, na ktorý sa vzťahuje Obchodný zákonník a to bez ohľadu k tomu, aký má
pri svojom parciálnom podnikaní vzťah k VÚC. Žalovaný nepreukazuje, že náklady na elektrinu sú len
nákladmi vzťahujúcimi sa na ten predmet podnikania, ktorého preukázateľné náklady sú preplácané
zo strany VÚC a nie aj na ostatné podnikanie v tých predmetoch podnikania žalovaného, ktoré má
zapísané v obchodnom registri. Z hľadiska obchodno-záväzkových vzťahov, ako aj zodpovednostných

vzťahov je irelevantné, kto podnikateľskému uhrádza (prepláca) náklady, kto ho financuje a pod.
Vzťah medzi žalovaným a VÚC nedeterminuje záväzkový a zodpovednostný vzťah medzi žalovaným
a žalobcom. Právna úprava bezdôvodného obohatenia je pritom koncipovaná bez ohľadu na to, akým
spôsobom došlo k bezdôvodnému obohateniu, teda v tomto prípade je právne relevantné, že žalobca
nedopatrením (zmena programového vybavenia) duplicitne započítal zálohy voči plneniu za dodávky

elektriny žalovanému; relevantné je to, že bez právneho dôvodu sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu.
Žalobca tvrdenie o možnosti vzniku škody v prípade, ak by žalovaný vydal bezdôvodné obohatenie,
považuje za neopodstatnené. Vydaním bezdôvodného majetkového prospechu, o ktorý sa majetok
žalovaného zväčšil, keď nemusel za elektrinu v roku 2015 zaplatiť žalovanú sumu (1.752 eur) by sa jeho
majetok nezmenšil. Nedošlo by teda k vzniku škody (zmenšenie majetku) na strane žalovaného, došlo

by akurát k vyrovnaniu jeho majetku. Vydaním bezdôvodného obohatenia nedochádza ani k porušeniu
záväzkového vzťahu (ako ďalšieho zákonného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu). Žalovaný
nespochybňuje, že záväzky vyplývajúce zo Zmluvy č. XXX/XXXX za rok 2013 sú vysporiadané, t.j.
všetky zálohy, ktoré žalovaný priebežne mesačne uhrádzal boli riadne voči skutočnej dodávke elektriny
započítané vo faktúrach č. XXXXXXX zo dňa 03.07.02013 (žalovaným uhradená 18.07.2013) a č. U zo

dňa 15.01.2014 (žalovaným uhradená 29.01.2014). Žalovaný nespochybňuje ani to, že vyúčtovanie za
rok 2015 faktúrou č. U zo dňa 10. 11. 2015 obsahuje aj zálohy, ktoré už boli započítané za dodávky
elektrinyzajanuáražjún2013vcelkovejvýške1.752eur.Uplatňovanýžalobnýnároksatýkaodberného
miesta žalovaného č. XXXXXXXXXX, na adrese adresa H. A. D. XX, D.. Podľa čl. VI. bod. 2 zmluvy bolžalovaný povinný platiť platby - zálohy, ktoré boli pre obdobie od 01.03.2015 do 31.12.2015 uvedené
v Dohode o platbách S zo dňa 26.02.2015; pre odberné miesto XXXXXXXXXX to bolo 31.03.2015 v
sume 873 eur a vždy ku koncu kalendárneho mesiaca počnúc 30.04.2015 do 31.12.2015 po 291 eur. Za

dodávku elektriny, ktorú odobral žalovaný na tomto odbernom mieste zaplatil menej o 1.752 eur, teda o
žalovanú sumu, ktorá mu bola aj ťarchopisom č. XXXXXXX zo dňa 20.07.2016 vyúčtovaná.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so
zmluvou o združených službách č. XXX/XXXX, faktúrou č. U faktúrou č. XXXXXXX, ťarchopisom č.

XXXXXXX, ako aj s obsahom celého spisového materiálu, a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Štatutárny zástupca žalobcu P.. P. T. v konaní uviedol, že v roku 2013 zaradili predmetnú zmluvu
o dodávke elektriny do systému. Na konci roku prišlo k zúčtovaniu záloh. Všetko bolo v poriadku,
avšak časom došlo k zmene systému a pri prechode na tento nový systém došlo k chybe pri spárovaní
zálohových platieb. V roku 2016, keď prišli na chybu, vystavili žalovanému príslušnú faktúru a následne

vznikol tento spor.

7. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že neuznáva námietku premlčania, pretože nárok
žalobcu nevznikol v roku 2013, ale až v roku 2015, keď došlo k duplicitnému započítaniu zálohových
platieb. Zároveň mal za to, že k bezdôvodnému obohateniu došlo aj s poukazom na judikatúru, keď

bezdôvodným obohatením je aj stav, keď nedôjde k zmenšeniu majetku, hoci k nemu malo dôjsť.
K námietke premlčania uviedol, že k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo až v roku 2015, keď
pri vyúčtovaní elektriny faktúrou XXXXXXXXXXX z 10.11.2015 za dodávku elektriny od 01.01.2015
do 31.10.2015 došlo k duplicitnému započítaniu už raz započítaných záloh, teda k bezdôvodnému
obohateniu nedošlo v roku 2013, ale až v roku 2015 a žalobca uplatnil svoj nárok pred uplynutím

premlčacej doby. Žalobca mohol právo na vydanie bezdôvodného obohatenia prvýkrát uplatniť na
súde v čase, keď sa o ňom dozvedel, to jest prvý deň potom, čo vyporiadal dodávku elektriny za rok
2015 faktúrou č. XXXXXXXXXXX zo dňa 10.11.2015, resp. keď preplatok vrátil žalovanému, to jest
16.11.2015. Nárok žalobcu tak nie je premlčaný, nakoľko žaloba bola podaná 20.10.2017. Okrem toho
poukázal na to, že v danom prípade ide zo strany žalovaného o hmotnú právnu námietku a tento

prostriedok procesnej obrany žalovaný nepredložil včas, ale až na pojednávaní 27.11.2018.

8. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že nejde o bezdôvodné obohatenie žalovaného.
Zároveň vzniesol námietku premlčania s tým, že premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, kedy sa
právo mohlo vykonať prvýkrát. V danom prípade sa právo žalobcu malo vykonať v roku 2013.

9. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný
zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé
s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

10. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov,
zmluva nie je uzavretá.

11. Podľa ustanovenia § 26 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“) zmluvou o združenej dodávke elektriny sa zaväzuje
dodávateľ elektriny dodávať odberateľovi elektrinu vymedzenú množstvom a časovým priebehom
výkonu, zabezpečiť distribúciu elektriny do odberného miesta odberateľa vrátane súvisiacich služieb
a prevziať za odberateľa zodpovednosť za odchýlku a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť
dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu a za distribúciu elektriny a súvisiace služby.

12.Podľaustanovenia§451ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen„Občiansky
zákonník“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

13. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.14. Podľa ustanovenia § 456 vety prvej Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa
musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

15. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej
doby ustanovenej zákonom.

16. Podľa ustanovenia § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti
druhejstranynezaniká,nemôžehovšakpriznaťalebouznaťsúd,akpovinnáosobanamietnepremlčanie

po uplynutí premlčacej doby.

17. Podľa ustanovenia § 392 ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku
plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba
splatnosti).

18. Podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak,
je premlčacia doba štyri roky.

19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že
žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 26.11.2012 zmluvu č. XXX/XXXX o združených službách dodávky

elektriny, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodávať žalovanému elektrinu a žalovaný sa zaviazal
platiť žalobcovi za dodanú elektrinu dohodnutú cenu. Taktiež nebolo sporné, že strany si v zmysle
predmetnej zmluvy dohodli, že žalovaný bude platiť zálohové mesačné platby vo výške 292 eur. Žalobca
faktúrouč.XXXXXXXzodňa30.06.2013vyfakturovalžalovanémucenuzadodávkuelektrinyasúvisiace
poplatky za obdobie 01.01.2013 do 12.06.2013, pričom v tejto faktúre započítal aj zálohy, ktoré žalovaný

zaplatil v zmysle zmluvných dojednaní. Následne žalobca faktúrou č. U zo dňa 10.11.2015 vyúčtoval
žalovanému cenu za dodávku elektriny a súvisiace poplatky za obdobie od 01.01.2015 do 21.10.2015.
V tejto faktúre započítal zálohy, ktoré žalovaný poskytol v roku 2015. Medzi stranami nebolo sporné, že
v predmetnej faktúre žalobca omylom započítal na cenu dodávky aj zálohy, ktoré poskytol žalovaný už v
roku 2013, a to šesť záloh po 292 eur v celkovej výške 1.752 eur. V roku 2015 tak došlo k duplicitnému

započítaniu záloh z roku 2013, čím žalovaný v roku 2015 zaplatil za dodávku elektriny menej o 1.752
eur ako mal skutočne zaplatiť.

20. Nakoľko žalovaný vzniesol na pojednávaní dňa 27.11.2018 námietku premlčania, súd sa v prvom
rade pri posudzovaní nároku žalobcu zaoberal touto námietkou.

21. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva
na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť. Námietka premlčania je

svojou podstatou jednostranný, výslovný a adresovaný právny úkon povinnej osoby (dlžníka), ktorým je
premlčanie uplatnené. Je to námietka proti uplatnenému právu. Námietku premlčania je možné vzniesť
(uplatniť) len v priebehu konania pred súdom alebo iným príslušným orgánom, predmetom ktorého
je právo, ktorého sa premlčanie týka. Akékoľvek vznesenie námietky premlčania mimosúdnou cestou
zákon neakceptuje. Na premlčanie súd prihliada len na námietku premlčania. Vznesením námietky

premlčania právo oprávnenej osoby nezaniká, iba sa premlčuje. Zaniká však nárok oprávnenej osoby
na predmet plnenia, t.j. jeho súdna vymáhateľnosť.

22. Právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku má komplexnú povahu. Skutočnosť, že
Obchodný zákonník výslovne neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby a jej dĺžku, pokiaľ sa jedná o

právonavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,neznamenánutnosťaplikácieprávnejúpravyObčianskeho
zákonníka, ale len to, že tieto otázky treba riešiť podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka
o premlčaní. Keďže Obchodný zákonník je v pomere k Občianskemu zákonníku predpisom osobitným,
čo platí aj pre všeobecné ustanovenie Obchodného zákonníka upravujúce premlčanie v pomere k
ustanoveniu § 107 Občianskeho zákonníka, platí, že pri riešení otázky premlčania práva na vydanie

bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch sa použije predovšetkým právna úprava obsiahnutá
v Obchodnom zákonníku. Rozhodujúcim kritériom pre riešenie otázky, ktorý právny predpis treba použiť
pri posudzovaní premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, je podstata spoločenskéhovzťahu, v ktorom strany sporu vystupovali. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. marca 2005,
sp. zn. 6 Obo 191/2003)

23. Žalobca aj žalovaný sú podnikateľmi v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka a ich
vzájomný zmluvný vzťah vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Vzhľadom na to, že medzi
stranami sporu ide o obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, na plynutie
a trvanie premlčacej doby sa aplikuje právny režim Obchodného zákonníka, ktorý v ustanovení § 397
určuje všeobecnú premlčaciu dobu 4 roky.

24. Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby na vydanie neoprávnene získaného majetkového
prospechu, je pre začiatok jej plynutia rozhodujúci moment vzniku tohto majetkového prospechu, t.j.
v danom prípade deň nesprávneho duplicitného zaúčtovania zálohových platieb žalovanému - deň
vystavenia faktúry č. U (10.11.2015). Týmto momentom vzniklo bezdôvodného obohatenia žalovaného
na úkor žalobcu. Premlčacia doba začína plynúť, keď má oprávnený subjekt možnosť uplatnenia práva

na súde (actio nata). Všeobecná 4-ročná premlčacia doba v zmysle § 397 Obchodného zákonníka
tak začala plynúť dňa 11.11.2015, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 20.10.2017, teda ešte pred
uplynutím premlčacej doby. Námietka premlčania tak nebola vznesená dôvodne.

25. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor

iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného
obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v
dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom
definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia
vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného

obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,
majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon,
že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie
výslovne vylučuje. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. januára 2012, sp. zn. 2 Cdo 92/2010)

26. Bezdôvodné obohatenie má subsidiárnu povahu a prichádza do úvahy len tam, kde nárok nie
je možné odvodiť z iného právneho titulu. V prípade majetkového prospechu získaného plnením bez
právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho
zákonníka), ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa

plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, na základe ktorej sa spravidla plní. Majetkový prospech môže v
takomto prípade spočívať aj v tom, že majetok povinného sa nezmenšil, hoci by sa zmenšiť mal, keby
si obohatený za bežných okolností plnil svoje povinnosti.

27. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že z hľadiska obchodno-záväzkových vzťahov, ako

aj zodpovednostných vzťahov je irelevantné, kto podnikateľskému subjektu prepláca náklady, kto ho
financuje a pod. Vzťah medzi žalovaným a vyšším územným celkom nedeterminuje záväzkový a
zodpovednostný vzťah medzi žalovaným a žalobcom. Žalovaný získal neoprávnený majetkový prospech
tým, že za dodávku elektriny za rok 2015 zaplatil menej, ako skutočne zaplatiť mal, nakoľko zálohové
platby za elektrinu uhradené žalovaným v roku 2013, ktoré boli započítané za dodávky elektriny za rok

2013, boli omylom započítané aj druhýkrát voči nároku žalobcu na cenu dodávky elektriny za rok 2015.
Na základe toho potom žalovaný za dodávku elektriny za rok 2015 zaplatil žalobcovi menej o 1.752 eur,
ako bola jeho skutočná spotreba, čím sa jeho majetok nezmenšil o uvedenú sumu, aj keď sa zmenšiť
mal.

28. Nakoľko žalovaný sa na úkor žalobcu neoprávnene obohatil o žalovanú sumu 1.752 eur, pričom
žalobcovi takto získaný neoprávnený majetkový prospech nevydal, uložil mu súd povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.752 eur.

29. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka dlžník, ktorého záväzok spočíva v

peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu
alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak
zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaníuplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

30. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia.

31. Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola
dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej
republiky nariadením.

32. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe

Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej
o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.

33.Podľaustanovenia§369cods.1Obchodnéhozákonníkaomeškanímdlžníkavznikáveriteľoviokrem

nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

34. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

35. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, ktorý má voči
žalobcovi, žalobca ako veriteľ má zo zákona právo na úroky z omeškania. Žalobcom požadovaná výška

úrokov z omeškania je v súlade s § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia
vlády SR č. 21/2013 Z.z., keď žalobca sa domáhal minimálnej výšky úrokov z omeškania (8 % ročne).
Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo žalovanej sumy a to od dňa
nasledujúceho po dni splatnosti doručeného ťarchopisu, t.j. od 30.07.2016, keďže týmto dňom sa dostal
žalovaný do omeškania s plnením. Okrem úrokov z omeškania vzniklo žalobcovi zo zákona právo na

paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, preto súd rozhodol o
povinnosti žalovaného uhradiť aj túto čiastku žalobcovi.

36. Súd nevykonal dôkaz výsluchom žalobcu, nakoľko tento sa vo veci vyjadril priamo na pojednávaní
a vykonávanie dokazovania jeho výsluchom by už pre rozhodnutie v merite veci nebolo podstatné.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože pomer úspechu žalobcu v konaní je rozsahu 100 %.
O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).