Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 19, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/81/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114222602
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3114222602.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: A., zastúpenej W., proti žalovanému:
S.., zastúpenému W., o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 03. októbra 2017, č.k. 16C/161/2014-134, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zamietol žalobu, o trovách
konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %
s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia
neplatnostizmluvyosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXX,uzatvorenejdňa24.10.2008sožalovanýmako
veriteľom, uplatňujúc si tiež nárok na náhradu trov konania, tvrdiac existenciu viacerých neprijateľných
zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, zakotvených v zmluve, ktoré
spôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechžalobkyneako
spotrebiteľky, ktoré ju z hľadiska jej platnosti ako celok robia neudržateľnou. Dôvodila tiež, že predmetná

zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere
platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, konkrétne absentujú údaje podľa § 4 ods. 2 písm. m), n), o)
a p). Namietala tiež výšku úrokovej sadzby, obsiahnutú v zmluve ako rozpornú s dobrými mravmi a tiež
nárok na zaplatenie poplatkov, či zmluvných pokút. Uviedla, že celková výška prostriedkov jej poskytnutá
žalovaným bola 6.638,78 eur, pričom napriek tomu, že žalovanému uhradila sumu 7.662,93 eur, jej dlh
bol ku dňu 17.06.2013 vo výške 6.114,89 eur. Žalovaný ju vyzval na úhradu pohľadávky, ktorej výška

bola k 07.09.2014 v sume 2.609,97 eur. Dlžná čiastka neustále narastá, pričom neprijateľné podmienky
poskytujú žalovanému ľubovôľu v tak závažnej otázke, akou je účel platby, tiež priestor pre svojvoľné
rozhodovanie nielen o výške príslušenstva pohľadávky, vyplývajúcej z úverovej zmluvy voči žalobkyni,
ale v konečnom dôsledku aj vo výške istiny bez prihliadnutia na to, že zmluva je hrubo nevyvážená.
Poukázala na princípy ochrany spotrebiteľa. V otázke naliehavého právneho záujmu dôvodila, že
splácala poskytnutý úver, avšak nemôže vzhľadom k svojej situácii finančne uhrádzať neprimerané

náklady, ktoré jej vznikli zo zmluvy s neprimeranými podmienkami. Žalovaný úverovú zmluvu považoval
za platný právny úkon, jej obsahom nie sú žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a neexistuje tu žiadna
právna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver o jej neplatnosti. Poprel, že by žalobkyňa predmetný
úver splácala, naopak nedodržiavala svoje zmluvné záväzky. V roku 2013 zaplatila na splátkach celkovo
sumu 400,- eur, v roku 2014 nevykonala na splátkach žiadnu úhradu. V dôsledku protiprávneho stavu
bolo vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. V žalobe o určenie neplatnosti videl žalovaný očividný

časový súvis medzi vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru a podaním žaloby, ktorej cieľom podľa
neho bolo vyhnúť sa plneniu svojich peňažných povinnosti z predmetnej úverovej zmluvy. Podstatnénáležitosti zmluvy sú uvedené jasným a zrozumiteľným spôsobom, nie je zrejmé, ako môže byť zmluva
označená žalobkyňou ako neurčitá. S tvrdeniami žalobkyne o údajných neprijateľných podmienkach
nesúhlasil. Dôvodil tiež, že žalobkyňa nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keďže

vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu. Z
uvedených dôvodov žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobkyňu na náhradu
trov konania.

3. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou platnou ku dňu uzavretia

zmluvy, t.j. ku dňu 24.10.2008. Za aplikácie ust. § 80 písm. c) O.s.p., tiež ust.§ 137 písm. d) CSP
súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu
na určení neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodu, že ochrany práv sa môže žalobkyňa
domáhať žalobou na plnenie, pričom rozhodnutie o neplatnosti zmluvy by nevytvorilo pevný základ pre
vzťah strán sporu. Za aplikácie ust. § 255 ods. 1 CSP pre nesplnenie podmienok uvedených v § 257
CSP priznal žalovanému plný nárok na náhradu trov konania, teda v rozsahu 100 % s poukazom na

jeho plný úspech v spore.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, súčasne si uplatňujúc náhradu trov, tiež odvolacieho

konania. Namietala správnosť záveru súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, keďže napriek tomu, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, zaväzuje ju k
plneniu, ktoré je nezákonné a na jej strane sa tak vytvára stav objektívnej právnej neistoty v tom, čo
má podľa práva plniť žalovanému a rovnako vytvára stav, že žalobkyňa takto musí naďalej uhrádzať
neprimerané náklady, ktoré jej vznikli zo zmluvy napriek tomu, že obsahuje neprijateľné podmienky.

Ona ako spotrebiteľka potrebuje mať vyriešenú otázku výšky skutočného dlhu nad rámec poskytnutých
finančných prostriedkov. Žalovaný si uplatňuje úhradu dlhu aj s pochybným príslušenstvom, z ktorého
dôvodu nepochybne na jej strane existuje naliehavá potreba domôcť sa takéhoto rozhodnutia, v
súvislosti s čím poukázala na rozsudok Krajského súdu Prešov pod sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa
21.12.2012. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za nesprávne, založené na nesprávnych

skutkových a právnych záveroch, čím uplatnila odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f)
a h) CSP.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu
navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému nárok

na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru v odvolaní absentujú akékoľvek relevantné
dôvody, ktoré by mohli indikovať pre vyhovenie podanému odvolaniu. Žalovaný už v priebehu konania
poukázal na skutočnosť, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia spĺňa parametre uvedené v ust. § 220 CSP. Aplikácia a výklad dotknutých právnych
noriem súdom prvej inštancie je v súlade s dlhodobou aplikačnou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia súdov. Poukázal na článok 2 ods. 1, 2 Základných
princípov CSP. Súdna prax dlhodobo judikuje, že pokiaľ prichádza do úvahy žaloba na plnenie ako
vhodný prostriedok právnej ochrany, vylučuje to naliehavý právny záujem na žalobe na určenie. Konanie
žalobkyne považuje za šikanózne, v rozpore s dobrými mravmi, majúce za cieľ zastrieť najpodstatnejší
fakt jej protiprávneho konania, spočívajúci v omeškaní s riadne dohodnutým splácaním úverového

záväzku, smerujúce k popretiu základnej zásady súkromno-právneho styku, zásady riadne dodržiavať
uzatvorené zmluvy.

6. Žalobkyňa vo svojej reakcii na písomné vyjadrenie žalovaného prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedla, že naďalej trvá na podanom odvolaní a jeho dôvodoch. Naliehavý právny záujem

spočíva v stave objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorým je ohrozenie
právneho postavenia, a to predovšetkým neistoty v otázke rozsahu plnenia žalobkyne v prospech
žalovaného. Poukázala tiež na skutočnosť, že žalovaný pravdepodobne postúpil pohľadávku z
predmetnej úverovej zmluvy na ďalší subjekt, ktorý poveril mimosúdnym vymáhaním predmetnej
pohľadávky ďalšiu spoločnosť, čo vyplýva z listu zo dňa 05.09.2017, doručeného žalobkyni, v ktorom je

tvrdený jej aktuálny dlh dokonca vo výške 9.653,42 eur. Žalovaný, ani žiadna tretia strana neupovedomili
žalobkyňu o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy. Napriek tomu sa v uvedenom liste uvádza, že
ďalším krokom bude podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobkyňa je tak pod neustálym
psychickým tlakom a má naliehavú potrebu zistiť rozsah plnenia v prospech žalovaného, čo môžedosiahnuť len prostredníctvom podanej žaloby. V tomto prípade určovacia žaloba vytvára pevný právny
základ pre právny vzťah účastníkov sporu a je prípustná aj napriek tomu, že je možná prípadne aj iná
žaloba, napríklad na plnenie, v súvislosti s čím poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, publikované v časopise zo súdnej praxe pod číslom 40/96. Podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, odstraňujúcim neistotu vo vzťahu medzi účastníkmi.

7.Od1.júla2016 nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení neskorších

predpisov.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri
všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením
dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1
písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 CSP). Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.

12. Za jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa považuje súdna prax určovaciu žalobu
a tiež v tomto zmysle aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu. Pri hodnotení naliehavého právneho
záujmu v spotrebiteľských zmluvách, je potrebné vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa,
daných nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou, k naplneniu ktorých môže dôjsť

iba vtedy, ak bude spotrebiteľovi umožnený reálny prístup na súd, a to so zvýšenou ingerenciou súdu,
naplnenie ktorej v spotrebiteľskej veci je dané zreteľom na základné interpretačné pravidlo, a to ochranu
slabšej strany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobkyne je potrebné skúmať teda so zreteľom na
individuálne okolnosti prípadu a konečný zmysel žalobkyňou navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní
podmienok z hľadiska ust. § 137 CSP, umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym

rozhodnutím, je preto potrebné vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere má žalobkyňa ako spotrebiteľ s poukazom na jej špecifické postavenie
ako slabšej strany sporu už v tom, že potrebuje mať vyriešenú otázku skutočného dlhu nad rámec
poskytnutých finančných prostriedkov v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy, či už ako celku, alebo v
jej jednotlivých častiach, pretože takto nebude vystavená povinnosti prípadného nezákonného plnenia

a tiež prípadným nedovoleným sankciám zo zmluvy vyplývajúcim.

13. Naliehavý právny záujem žalobkyňa v posudzovanej veci odôvodňovala tým, že zmluva obsahuje
celý rad neprijateľných podmienok, ktoré neboli individuálne vyjednané, v dôsledku existencie ktorých,
je zmluva z hľadiska platnosti ako celok neudržateľnou. Naviac namietala absenciu niekoľkých

obligatórnych náležitostí zmluvy z hľadiska zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere,
platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, ktoré v prípade, ak by aj zmluva ako celok nebola
postihnutá absolútnou neplatnosťou, majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Napriek tomu, že zaplatila žalovanému viac peňažných prostriedkov ako jej bolo
poskytnuté, tento jej neustále vyčísľuje čoraz väčší a väčší dlh a vyzýva ju na jeho zaplatenie, teda je

nepochybné, že žalobkyňa ako spotrebiteľ, potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jej skutočný dlh nad
rámec poskytnutých a tiež uhradených finančných prostriedkov, čím sa jej postavenie stane istejším a
nebude vystavená sankciám za nezaplatenie ďalších nárokov nad rámec poskytnutej istiny, ktoré sú
podľa jej názoru uplatňované veriteľom v rozpore s právnou úpravou zákona č. 258/2001 Z. z..14. S vyššie uvedenými argumentmi žalobkyne, sa na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd plne
identifikuje, na základe čoho dospel k záveru, že na strane žalobkyne existuje naliehavý právny záujem

na určení neplatnosti predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd
poukazuje na to, že podľa § 137 písm. c) a d) CSP, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,
ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, možno požadovať žalobou, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; ktorý nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho

predpisu, ktorým osobitným predpisom je v danom prípade zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa,
ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho
práva proti porušovaniu práv a povinností ustanovených zákonom a tiež každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, vychádzajúc z ust. § 3 ods. 3
zákona č. 250/2007 Z. z..

15. Vychádzajúc teda z citovanej právnej úpravy, účinnej v čase rozhodovania odvolacieho súdu, záujem
spotrebiteľa na určovacej žalobe nie je potrebné preukazovať, nakoľko vyplýva z osobitného predpisu.

16. Naviac v čase rozhodovania odvolacieho súdu, je v platnosti novela zákona č. 129/2010 Z. z.,

vykonaná zákonom č. 279/2017 Z. z., účinná od 01.01.2018, v ktorej zákonodarca stanovil v ust. § 11
ods.4,žespotrebiteľsamôžepredsúdomdomáhaťurčenianeplatnostizmluvyospotrebiteľskomúvere,
alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

17. Keďže z hľadiska vyššie uvedeného nie je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie za použitia § 389 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

18. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť žalobkyňou uplatnený nárok
o neplatnosť úverovej zmluvy pre prípadne zistenú neprijateľnosť zmluvných podmienok a tiež pre

prípadne zistený rozpor s právnou úpravou spotrebiteľských úverov, zakotvenou v zákone č. 258/2001
Z. z., alebo ďalšími predpismi určenými na ochranu spotrebiteľa s prihliadnutím na ňou namietané
skutočnosti.

19. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

20. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).